Agbenɔnɔ koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo
6-12 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 23-26
“Wovawa Toto Do Sɛnsɛn Ci Wowanɔ Le Gbedoxɔ Mɛ Nu Nywiɖe”
it-2 133
Levitɔwo
Davidi wa toto do edɔ ciwo Levitɔwo awanɔ nu nywiɖe. Éɖo amɛwo wonyi edɔjikpɔtɔwo, edɔjikpɔtɔ gɔnmɛnɔtɔwo, kojoɖotɔwo, agbocɔtɔwo koɖo ehojikpɔtɔwo. Ahanke égbeɖo amɛ sugbɔ buwo nɛ nɔ woakpenɔdo avɔnsatɔwo nu le gbedoxɔ mɛ, gbedoxɔ gbadenu koɖo le ŋɖuɖuxɔwo mɛ yí wowo wanɔ edɔ ciwo yí kan enunanawo koɖo avɔnsawo. Wogbena yí enukɔkɔɛwo kpɔtɔ nɔnɔ kɔkɔɛɖe, danɔ nuwo kpɔ, drenɔ buwo kpɔ yí gbekpɔnɔ edɔ vovovo buwo ji. Woma Levitɔ ciwo yí jinɔ hawo do gbɛbɔbɔ 24 mɛ shigbe lé wowɛ nɔ avɔnsatɔwo nɛ yí woɖɔnɔli nɔnɔ le dɔ lɔ wawa mɛ. Wosɔnɔ nu kpɔ yí sɔ manɔ dɔ lɔwo nɔ wo. Ahanke wowɛni gbɔxwe yí nunɔ nɔ agbocɔtɔwo gbɛbɔbɔ ɖe mɔ wo le cɔ agbo ɖe nɛ.—1Kro 23, 25, 26; 2Kro 35:3-5, 10.
it-2 657
Avɔnsatɔ
Edɔjikpɔtɔ gɔnmɛnɔtɔ vovovo yí kpɔnɔ edɔ ciwo avɔnsatɔwo wanɔ ji le gbedoxɔ lɔ mɛ. Wosɔnɔ nu kpɔ gbɔxwe yí ɖonɔ dɔ ɖewo nɔ wo. Gbɛbɔbɔ 24 lɔwo ɖekaɖeka wanɔ dɔ kwɛshila ɖeka yí enyi zeve yí ɖeka wanɔ dɔ le xwe lɔ mɛ. Yi mɛ kɔ gbawlɛɛ mɔ avɔnsatɔwo pleŋ vawanɔ dɔ le azanɖuɖu hwenuwo. Hwenɔnuwoɔ, jukɔn lɔ wanɔ vɔnsa kotokun nɛniɖewo shigbe lé wowɛ hwenu woɖe gbedoxɔ lɔ ti hannɛ. (1Kro 24:1-18, 31; 2Kro 5:11; sɔ sɔ koɖo 2Kro 29:31-35; 30:23-25; 35:10-19.) Avɔnsatɔ ɖe atɛnŋ avasumɔ hwenu buwo fɛɛ, vɔ éɖo áwɛ keke davayi do aya nɔ avɔnsatɔ ciwo yí wakɔ dɔ le kwɛshila ŋtɔ́ mɛ o. Enyɔ ci yí Ʒuifuwo nukplamɛtɔwo nu dasɛ mɔ, hwenu yí Yesu le nyigban jiɔ, avɔnsatɔwo vasugbɔ keke wovama kwɛshila ɖeka mɛ dɔwo do xomu vovovo ciwo yí le gbɛbɔbɔ ɖeka mɛ nu. Ecɛ wɛ mɔ xomu ɖekaɖeka sumɔnɔ ŋkeke ɖeka alo wu ahan so lé xomu lɔ sugbɔ do.
it-2 358
Miziki
Hwenu yí wodradra do nɔ Yehowa gbedoxɔ lɔ mɛ dɔwoɔ, Davidi sɔ Levitɔ 4 000 sɔ do akpo nɔ ehajiji sumɔsumɔdɔ. (1Kro 23:4, 5) Le hajitɔ cɛwo mɛɔ, amɛ 288 ‘xɔ kpla nɔ ehajiji nɔ Yehowa yí wo pleŋ bi le mɛ.’ (1Kro 25:7) Ehajitɔ bibi gangan amɛtɔn yí kpɔkɔ toto lɔ pleŋ ji. Wowo yí nyi Asafu, Xeman koɖo Yedutun (ányi eyi wogbeyɔnɔ mɔ Etamu). Wo amɛtɔn nyi Levi jijimɛviwo, Asafu so Gɛshɔn kɔta mɛ, Xeman so Kohati kɔta mɛ yí Yedutun so Merari kɔta mɛ. Eyi taɖo Levi xomu gangan amɛtɔn lɔwo yí xɔ ŋkɔ nɔ gbedoxɔ mɛ miziki wana lɔwo. (1Kro 6:16, 31-33, 39-44; 25:1-6) Amɛ amɛtɔn cɛwo viwo pleŋ nyi 24. Wo pleŋ le ehajitɔ bibi 288 ciwo mìyɔ vayi lɔwo mɛ. Enu wosɔ kpɔ keŋ gbɔxwe yí sɔ evi ɖekaɖeka ɖo ŋkɔ nɔ ehajitɔwo gbɛbɔbɔ ɖekaɖeka. Evi ɖekaɖeka xɔnɔ ŋkɔ nɔ “ehajitɔ bibi” 11 bu ciwo yí so yiŋtɔ vi koɖo Levitɔ buwo mɛ. Ahan yí Levitɔ ciwo yí nyi ehajitɔ bibi 288 ([1 + 11] × 24 = 288) lɔwo ma do gbɛbɔbɔ 24 mɛ shigbe avɔnsatɔwo nɛ. Nɔ woma amɛ 3712 kpɛtɛ ciwo yí ‘kplakɔ’ ha lɔwo do egbɛbɔbɔ 24 lɔwo mɛ sɔsɔminasɔɛɔ, amɛ 155 han anɔ gbɛbɔbɔ ɖeka mɛ. Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ ehakplatɔ ɖeka kplanɔ ha Levitɔ 13 han ciwo yí le texwe vovovo nɔ ehakplakpla lɔ. (1Kro 25:1-31) Ci enyi avɔnsatɔwo yí xunɔ kpɛnwoɔ, woasɔ wo kpe nɔ Levitɔ hajitɔ lɔwo.—2Kro 5:12; sɔ sɔ koɖo Amh 10:8.
it-1 620
Agbocɔtɔ
Le gbedoxɔ mɛ. Ci ekpɔtɔ hwɛɖeka yí Efyɔ Davidi akuɔ, éwa toto nɔ Levitɔwo koɖo mɛ ciwo yí awanɔ dɔ le gbedoxɔ mɛ yí wole ɖoɖo nu. Agbocɔtɔwo nyi 4 000 le mɛ ciwo yí wanɔ dɔ le gbedoxɔ lɔ mɛ. Gbɛbɔbɔ ɖekaɖeka vawanɔ dɔ ŋkeke amadrɛ gbɔxwe avatrɔ va gabu mɛ. Wowo yí cɔnɔ Yehowa xwe lɔ yí gbekpɔnɔ mɔ agbo lɔwo le cucu alo le hunhun le gamɛ ci woɖo ji ma. (1Kro 9:23-27; 23:1-6) To akpo nɔ agbocɔcɔdɔ lɔɔ, eɖewo gbelenɔ bu nɔ ŋciwo jukɔn lɔ na nɔ woazan le gbedoxɔ lɔ mɛ. (2Efy 12:9; 22:4) Le yiyimɛ ci avɔnsatɔ gangantɔ Yoyada shi ami nɔ Ʒoasi yí enyi fyɔɔ, woɖo agbocɔtɔ vevi ɖekawo do agbo lɔ nu nɔ woaglɔn ta nɔ Ʒoasi ci yí nyi ɖajɛvihwɛ nɔ Efyɔnyɔnu Atali ŋgbexɔ efyɔʒinkpin lɔ akpasɛnsintɔ o. (2Efy 11:4-8) Hwenu Efyɔ Ʒoasi gu vojusɛnsɛn ɔ, agbocɔtɔwo kpedo nu yí woɖe ŋciwo wozannɔ nɔ Bali swi le gbedoxɔ lɔ mɛ. Eyi wotɔ zo wo le jugan lɔ godu.—2Efy 23:4.
Bibla Mɛ Nuveviwo
Sɛnsɛn kɔkɔɛ lɔ akpedo eo nu nakpɔ jijɔ
10 Mìsɛnnɔ Yehowa nɔ mìjikɔ ha koɖo mìwo nɔviwo. (Eha. 28:7) Izraɛliviwo kpɔnɔ ehajiji mɔ yɛnyi enuvevi ɖeka le yewo sɛnsɛn mɛ. Efyɔ Davidi sɔ Levitɔ 288 nɔ woajinɔ ha le gbedoxɔ mɛ. (1 Kro. 25:1, 6-8) Egbɛɔ, mìatɛnŋ adasɛ nɔ Mawu mɔ mìluin nɔ mìjinɔ ha yí sɔ kannɔfui. Nɔ egbe denyɔ ha nɔ mì can ɔ, yɛdenyi nyɔ ɖe o. Bu nyɔ cɛ kpɔ: Bibla nu mɔ, mìwo “keŋkeŋ wanɔ afɛn le” nuxuxoxo mɛ, vɔ ecɛ dena mìgɔnnɔ nuxu maxo le bɔbɔwo alo kunuɖegbe o. (Ʒaki 3:2) Ahanke, dele mɔ mìabui mɔ mìɖo anyi hayinɔ ganganwo gbɔxwe aji ha nɔ Yehowa nɛ.
13-19 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 1 KRONIKA 27-29
“Enukplamu Ci Vida Lɔnlɔntɔ Ðeka Na Viɛ”
w05 2/15 19 mm. 9
Etaglɔnglɔn Nɔ Kristotɔ Ci Mìnyi
9 Kando Bibla mɛ nyɔnɔnwi lɔ ji eoŋtɔ. Nɔ mìdekando ŋciwo mìnya le Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ jiɔ, Yehowa sɛntɔ ci mìnyi hɛn avaɖo afɔku mɛ. (Filipitɔwo 1:9, 10) Kristotɔwo pleŋ—jajɛwo koɖo amɛ shinshinwo—ɖo aɖo kpe yi ji nɔ wowoŋtɔwo keke akando ji mɔ ŋciwo ji yewoɖo xɔse do nyi nyɔnɔwi ci yí so Bibla mɛ. Pɔlu nu nɔ yi kpena xɔsetɔwo mɔ: “Mí do enushanu kpɔ. Mí sɔ enu ci yí nyɔ le wo mɛ.” (1 Tɛsalonikitɔwo 5:21) Kristotɔ jajɛ ciwo yí so xomu ciwo yí vɔnnɔ nɔ Mawu mɛ ɖo anya mɔ yewoɖo aɖo yewo xɔse yí yewo jilawo agbeɖo wowo tɔ akpo. Davidi, Salomɔ dalɔ do ŋsɛn yi yí nu ni mɔ: “jeshi dao Mawu lɔ yí asin koɖo ji pleŋ.” (1 Kronika 28:9, NWT) Xɔse ci Salomɔ dalɔ ɖo do Yehowa nu yí ekpɔ ɖekɛ desun o. Éɖo ajeshi Yehowa yiŋtɔ. Ŋci pɛɛ ewa nɛ. Éfan kwi nɔ Mawu mɔ: “Ecɛɖɛyɛɔ, na nunya koɖo enujejeshiŋ nɔ masɔ kplɔ jukɔn cɛ.”—2 Kronika 1:10, NWT.
w12 4/15 16 mm. 13
Kpɔtɔ Asɔ Ao Ji Pleŋ Sɛnnɔ Yehowa
13 Nukplamu lɔ ze petii. Enyɔ nɔ mìwanɔ ɖe le edɔ mɛmi ciwo yí na mìkpɔnɔ jijɔ mɛ shigbe hamɛ lɔ bɔbɔ yiyi koɖo kunuɖegbe yiyi nɛ. Vɔ Yehowa sɛnsɛn koɖo ji pleŋ biɔ mɔ woawa nu wu ahan. (2 Kro. 25:1, 2, 27) Nɔ keke le ji mɛ ɖaa Kristotɔ ɖe kpɔtɔ lɔnkɔ “enu ciwo yí le ŋgbe” ni, ci gɔnmɛ yí nyi mɔ, ékpɔtɔ lɔnkɔ xexe lɔ gbenɔnɔ kpaxwe ɖewoɔ, anyi ésɔ ekacaca ci yí le yɛ koɖo Mawu gblamɛ dodoɔ afɔku mɛ. (Luiki 17:32) Nɔ mì “gbé evwin, sɔ [mì]woɖekiwo ku do enywi nu” gbɔxwe yí mìaje “nɔ Mawu Fyɔɖuxu” lɔ. (Rɔm. 12:9; Luiki 9:62) Eyi taɖo ele mɔ mì pleŋ ɖo akando ji mɔ, nɔ ŋɖe le Satana xexeɛmɛ yí ezezeɛ mɔ yɛnyi nuʒanmu ci yí nyɔ can ɔ, mìdaɖe mɔ nɔ eɖekpokpui adɔnkɔ mì do godu yí mìdasɔ mìwo ji pleŋ lenɔ bu nɔ Fyɔɖuxu lɔ dɔwo o.—2 Kor. 11:14; hlɛn Filipitɔwo 3:13, 14.
w17.09 32 mm. 20-21
“Mígbe dɔn . . . yí ayi dɔ lɔ ji”
20 Efyɔ Davidi nu nɔ Salomɔ mɔ Yehowa anɔ koɖi keke ana nɔ hwenu gbedoxɔ cucudɔ lɔ avɔ. (1 Kro. 28:20) Ci nyɔ ciwo dalɔ nu le ji koɖo susu mɛ niɔ, Salomɔ delɔn yí ɖajɛvihwɛ ci enyi koɖo ci yí dekpɔ nutɔxu kpɔ nyi mɔxenuwo ni o. Égbe dɔn haan yí yi dɔ lɔ ji. Eyi to Yehowa kpekpedonu mɛɔ, éɖegbɔ nɔ gbedoxɔ nywi lɔ cucu le xwe amadrɛ koɖo fan gblamɛ.
21 Shigbe lé Yehowa kpedo Salomɔ nu nɛɔ, átɛnŋ akpedo mì nu mìagbe dɔn awa mìwo dɔwo le mìwo xomu koɖo hamɛ lɔ mɛ. (Ezai 41:10, 13) Nɔ mìdanasɛ edɔngbegbe mìwotɔ le Yehowa sɛnsɛn mɛɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ yɛacu shi nɔ mì kakayɛ koɖo le esɔmɛ. Eyi taɖo “mígbe dɔn . . . yí ayi dɔ lɔ ji.”
Bibla Mɛ Nuveviwo
w17.03 29 mm. 6-7
Dasɛ Mɔ Yenyi Exlɔ Ŋtɔŋtɔ Nɔ Eo koɖo Ao Xlɔ Gblamɛ Jikɔ Adahɛn
Davidi wa xlɔ buwo ɖɛ ciwo yí nɔ gbeji ni le hwenu sɛnŋsɛnŋwo mɛ. Ðeka nyi Ushai ci Bibla mɔ yɛnyi “Davidi xlɔ.” (2 Sam. 16:16; 1 Kro. 27:33) Taŋfuin éwanɔ dɔ le fyɔ lɔ xwe mɛ yí gbenyi fyɔ lɔ ŋtɔ xlɔ koɖo yi kpena. Hweɖewonuɔ, éwa dɔ nɔ fyɔ lɔ le wlawlamɛ.
Hwenu Davidi vi Absalomu xɔ fyɔʒinkpin lɔ akpasɛnsintɔɔ, Izraɛlivi sugbɔ nɔ Absalomu ji gan Ushai yɛgbe. Ci Davidi shikɔɔ, Ushai vayi ji kpɔ. Davidi se vevi sugbɔ, ɖo yiŋtɔ vi koɖo mɛɖewo ciwo ji ekando trɔɛ to mɛ. Ele ahan gan, Ushai kpɔtɔ nɔ gbeji. Élɔn faa sɔ yi gbe do afɔku mɛ yí wa dɔ ɖeka ci yí dɔ nubla lɔ gban. De ci Ushai wanɔ dɔ le fyɔ xwe mɛ kpoŋ yí dɔ ewa ŋcɛ o. Éwɛ yí sɔ dasɛ mɔ yenyi exlɔ gbejinɔtɔ.—2 Sam. 15:13-17, 32-37; 16:15–17:16.
20-26 MARS
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 KRONIKA 1-4
“Efyɔ Salomɔ Sɔ Gbeta Ðeka Ŋɖɛmanyatɔ”
it-1 181 mm. 3
Ahwakɔn
Le Salomɔ cɛkpakpa lɔ hwenuɔ, enu sugbɔ trɔ le Izraɛli hwakɔn koɖo yi hwawanuwo mɛ. Fafa ni le yi cɛkpakpa lɔ hwenu nɔ wosɔ sɔ kpɔ koɖo ebuwo, gan eyi xwle esɔ koɖo ahwahunvi sugbɔsugbɔ. (Kpɔ CHAR.) Woxwle esɔ sugbɔtɔ so Eʒipti. Ele mɔ woacu jugan vovovo do nyigban lɔ pleŋ ji keŋ nɔ ahwakɔnwo gbɛbɔbɔ yoyu lɔwo akpɔ shini woanɔ. (1Efy 4:26; 9:19; 10:26, 29; 2Kro 1:14-17) Ci ele ahan can ɔ, Yehowa decu shi do ŋcɛ ci Salomɔ wawa ji o. Eyi ci eku yí acɛkpakpa lɔ vamaɔ, Izraɛli hwakɔn lɔ vagbɔjɔ vivivi. Le yiyimɛɔ, Ezai vaŋwlɛ mɔ: “Mí kpɔ amɛ ciwo yí ɖyi va Eʒipti nɔ alɔ̀du byɔbyɔ. Amɛ byɔ esɔwo. Wo bu mɔ esɔ lɔwo a hwlɛn yewo gan. Amɛwo ɖo ŋku mɔ ahwa hunnɔ koɖo esɔ ji nɔ̀tɔ hwawaviwo ciwo yí so Eʒipti a cɔn yewo ji. Amɛwo bu mɔ yewo gan ɖo ahwakɔn lɔ sɛnŋ sugbɔ. Amɛwo de doji do Kɔkwɛtɔ Ðeka Izraɛlitɔ lɔ (Mawu) nu o. Amɛwo de byɔ alɔ̀du Tɔhonɔ o.”—Ezai 31:1.
it-1 430
Ahwahunvi
Izraɛli jukɔn lɔ dewa ahwahunvi gangan sugbɔwo ɖɛ kpɔ ahan keke vaje Salomɔ hwenu o. Mawu kanxle efyɔ lɔ daɖɛ mɔ ŋgbewa esɔ sugbɔ ɖɛ o, ɖo jukɔn lɔ abui mɔ wowo yí adɔ yí yewoanɔ vofamɛ. Ese cɛ ci wodo aɖe ahwahunviwo zanzan kpɔtɔ, ɖo esɔwo yí wosɔ kunɔ ahwahunvi lɔwo vayi sa. (2Ese 17:16) Hwenu Samiɛli kanxle jukɔn lɔ so agban ciwo woadro do kɔ ji nɔ wo nɔ agbetɔ nyi fyɔ nɔ woɔ, énu nɔ wo mɔ: “Míwo viwo a va nyi amɛjikpɔtɔ ciwo yí le eju shikɔ le ŋkɔ nɔ efyɔ lɔ hunvi.” (1Sam 8:11) Ci Absalomu koɖo Adonia tekpɔ mɔ yewoaxɔ fyɔʒinkpin lɔ akpasɛnsintɔɔ, wo amɛve lɔ wa ahwahunvi ɖekaɖeka yí ŋsu 50 shinɔ ju le ŋkɔ nɔ wo. (2Sam 15:1; 1Efy 1:5) Hwenu Davidi ɖu Soba fyɔ jiɔ, églɔn ta nɔ esɔ hwahunvi 100.—2Sam 8:3, 4; 10:18.
Hwenu efyɔ Salomɔ ɖokɔ ahwakɔn do Izraɛliɔ, ékeke hlɛnhlɛnmɛ nɔ ahwahunviwo yí wovayi 1 400. (1Efy 10:26, 29; 2Kro 1:14, 17) Woɖo jugan buwo to akpo nɔ Ʒerusalɛmu ciwo woyɔnɔ mɔ ahwahunvi juganwo yí cu axwe veviwo do wo mɛ yí lenɔ bu nɔ ahwawanu cɛwo le nɔwo.—1Efy 9:19, 22; 2Kro 8:6, 9; 9:25.
Bibla Mɛ Nuveviwo
w05 12/1 19 mm. 6
Enyɔ Vevi Ciwo Yí Le Kronika Wema Evetɔ Mɛ
1:11, 12. Ŋciwo Salomɔ biɔ le gbedoɖa mɛ dasɛ nɔ Yehowa mɔ nunya koɖo enujejeshi le veviɖe nɔ fyɔ lɔ. Ahanke yí egbe ciwo mìdonɔ ɖaɖa nɔ Mawu danasɛ ŋciwo yí le veviɖe nɔ mì nɛ. Mìanyi ŋɖɛnyatɔwo nɔ mìwa ɖaŋ gbejenɔ nyɔ ciwo mìanu le gbedoɖa mɛ kpɔ.
27 MARS–2 AVRIL
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 KRONIKA 5-7
“Anyi Ji Anɔ Nɔ Tɛgbɛɛ”
w02 11/15 5 mm. 1
Míŋgbemi Bɔbɔwo Yiyi o
Le yiyimɛ ci Davidi vanyi fyɔ le Ʒerusalɛmuɔ, énu lé edrui do veviɖe mɔ yeacu xɔ ɖeka ci mɛ woakannɔfu Yehowa le tɛgbɛɛ. Vɔ ci Davidi nyi ahwawatɔɔ, Yehowa nu ni mɔ: “Dacu xɔ nɔ anyi ŋkɔ o.” Écan Davidi vi Salomɔ mɔ eyi acu gbedoxɔ nɔ ye. (1 Kronika 22:6-10, NWT) Le xwe amadrɛ koɖo fan godu ci wocu gbedoxɔ lɔ ɖegbɔɔ, Salomɔ ɖi ti le xwe 1 026 D.Y. mɛ. Yehowa lɔn yí xɔ gbedoxɔ ci wocu ni yí mɔ: “Ŋ sɔ wa texwe kɔkwɛ. [Woakɔ] Ŋ yì eji le enɔ keke a sɔyì mavɔmavɔ. Na glui kpɔ yi a bu tamɛ kpɔ so nu, tɛgbɛɛ.” (1 Efyɔwo 9:3) Nɔ Izraɛliviwo vlɛ yí kpɔtɔ nɔ gbejiɔ, Yehowa asɔ yi ŋshishikuku sɔ do axwe lɔ ji. Vɔ nɔ wotrɔ le godu nɔ nunywiwawaɔ, Yehowa aɖe yi ŋshishikuku si le texwe lɔ, eyi ‘axwe lɔ ŋtɔ atrɔ glikpuwo.’—1 Efyɔwo 9:4-9; 2 Kronika 7:16, 19, 20.
it-2 1048
Gbedoxɔ
Le xolɔlɔ mɛ. Gbedoxɔ lɔ li keke vaɖo exwe 607 D.Y. hwenu yí Babiloni sɔjawo vagui si le Fyɔ Nabukodonosɔ cɛkpakpa hwenu. (2Efy 25:9; 2Kro 36:19; Ʒer 52:13) Ci Izraɛli vatɔ ŋsumawuwo sɛnsɛn ɔ, Mawu bɔ nu yí jukɔn buwo vatɔ agbeya dodo nɔ Ʒuda koɖo Ʒerusalɛmu yí valɔnɔ dɔkunu ciwo yí le gbedoxɔ lɔ mɛ hweɖewonu. Wodelenɔ bu nɔ gbedoxɔ lɔ hweɖewonu hɛnnɛ o. Efyɔ Shishaki ci yí so Eʒipti valɔ gbedoxɔ lɔ mɛ dɔkunuwo (le xwe 993 D.Y.) hwenu yí Roboamu Salomɔ vi kpakpa acɛ. Woɖe gbedoxɔ lɔ ti exwe 33 pɛɛ godu yí ŋcɛ jɔ. (1Efy 14:25, 26; 2Kro 12:9) Efyɔ Asa (977-937 D.Y.) donɔ bubu Yehowa xwe lɔ nu. Vɔ ci eji mɔ yeaglɔn ta nɔ Ʒerusalɛmuɔ, éwa sukunu yí sɔ gacuho koɖo shika so gbedoxɔ lɔ mɛ yi nɔ Siri Fyɔ Bɛn Hadadi I keŋ nɔ aso nublabla ci yí le yɛ koɖo Izraɛli fyɔ Basha gblamɛ.—1Efy 15:18, 19; 2Kro 15:17, 18; 16:2, 3.
Bibla Mɛ Nuveviwo
w10 12/1 11 mm. 7
Éjenɔshi “ŋci yí le agbetɔviwo ji mɛ”
Mìatɛnŋ akpɔ akɔnfɛ so Salomɔ gbedodoɖa lɔ mɛ. Agbetɔ ɖe datɛnŋ mɔŋje lé enuwo wanɔ nɔ mì do, “funkpekpe” koɖo “vevisese” mìwotɔwo mɛ vɛ o. (Elododo Wema 14:10, NWT) Vɔ Yehowa yɛjeshi mìwo ji yí gbesɔnɔ ɖe le ji nɔ mì veviɖe. Nɔ mìnunɔ mìwo ji mɛ nyɔwo pleŋ ni le gbedodoɖa mɛɔ, átɛnŋ dɔ yí mìwo gbanwo sɔsɔ afoɖa nɔ mì. Bibla nu mɔ: “Mí sɔ míwo susuwo jo nɔ Mawu, ɖo é kpenɔ ŋkuvi do mí nu.”—1 Piɛ 5:7.
10-16 AVRIL
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 KRONIKA 8-9
“Édo Afixɔxɔ Ŋununya Nu”
w99 11/1 20 mm. 4
Nɔ Wowa Xomɛvu Sugbɔ
Nyɔnɔnwi enyi mɔ efyɔnyɔnu ci yí so Sheba je agbla sugbɔ yí zan hwenu koɖo ŋsɛn yí vayɔ Salomɔ kpɔ. Ewa mɔ Sheba ju le egbɛ République de Yémen gblagblamɛwo; eyi taɖo efyɔnyɔnu lɔ, sɔ kpe nɔ mɛ ciwo yí zɔn mɔ koɖi koɖo esɔkpotɔnɔ lɔwo zɔn mɔ jinjinɖe ewu kpeci 1 600 yi Ʒerusalɛmu. Shigbe lé Yesu nui nɛɔ, “é so eju masɔ eju gbɔ” mɛ. Nyi yí taɖo Sheba fyɔnyɔnu lɔ do aya nɔ yiɖeki ahan ɔ? Éva koŋ “yí va ɖo to ŋununyanya Salomɔtɔ.”—Luiki 11:31.
w99 7/1 30 mm. 4-5
Fɛncu Sugbɔ Nɔ Amɛjijikpɔ Ðeka Mɛ
Nɔ egbele ɖe can ɔ, efyɔnyɔnu lɔ va Ʒerusalɛmu “koɖo edɔwaviwo habɔbɔ gangan ɖeka. Esɔkpotɔnɔ sugbɔ li yí hɛn ami hwɛntewo, shika nuwo sugbɔ koɖo jenu veviwo.” (1 Efyɔwo 10:2a) Mɛɖewo mɔ sɔja ciwo yí glɔnnɔ ta nɔ amɛ le “edɔwaviwo habɔbɔ gangan ɖeka” lɔ mɛ. Mìatɛnŋ amɔ enu nyi ahan, ɖo efyɔnyɔnu lɔ nyi ŋsɛntɔnɔ amɛkpɛnkpin ɖeka ci yí zɔnkɔ emɔ koɖo dɔkunu ciwo yí axɔ dɔla miliɔn nɛniɖe.
Do jeshi mɔ efyɔnyɔnu lɔ se lé Salomɔ ŋkɔ ci yí yi to ‘hɛn kanfukanfu vɛ nɔ Yehowa ŋkɔ do.’ Eyi taɖo denyi edɔ koɖo ajɔ nyɔwo ɖekɛ yí dɔ ezɔn mɔ lɔ o. Eze gbajɛɛ mɔ ŋkɔŋkɔtɔɔ, efyɔnyɔnu lɔ va mɔ yease Salomɔ nunya. Taŋfuin keŋ agbekpla ŋɖe so Salomɔ Mawu, Yehowa nu. Ci ewa mɔ Sɛm abi Xamu ciwo yí nyi Yehowa sɛntɔwo vivi enyiɔ, taŋfuin éji mɔ yeanya ŋɖe so ye tɔgbiyewo Mawu nu.
w99 7/1 30-31
Fɛncu Sugbɔ Nɔ Amɛjijikpɔ Ðeka Mɛ
Salomɔ nunya koɖo lé enuwo mlɛkɔ do le yi fyɔɖuxu lɔ mɛ wadɔ do Sheba fyɔnyɔnu lɔ ji keke yí “sɔ gbɔngbɔn bu ni.” (1 Efyɔwo 10:4, 5) Mɛɖowo mɔ, enyɔ cɛ gɔnmɛ yí nyi mɔ “ŋmɛ ɖa” efyɔnyɔnu lɔ. Bibla nyɔgbewo gɔnmɛɖetɔ ɖeka nu mɔ, yɛanyi mɔ nyɔnu lɔ bu do yiɖeki yɔ! Nɔ degbejɔ ahan can ɔ, ŋci efyɔnyɔnu lɔ kpɔ koɖo nyɔ ci ese kpacɛ. Émɔ shicu enyi nɔ Salomɔ dɔwaviwo mɔ, wotɛnŋ senɔ efyɔ cɛ ci yí nya ŋɖɛ ahan nyɔwo yí gbekanfu Yehowa nɔ ci esɔ Salomɔ ɖo efyɔʒinkpin ji. Le yi goduɔ, éna enu ciwo yí veho efyɔ lɔ. Le egbɛ mɛɔ, shika ɖekɛ ciwo pleŋ eni anyi dɔla 40 000 000 han. Salomɔ can na nuwo yi. Éna “efyɔnyɔlunshi lɔ enu ɖekpokpwi ci yí e byɔ.”—1 Efyɔwo 10:6-13.
it-2 873
Salomɔ
Ci efyɔnyɔnu lɔ gbekpɔ lé gbedoxɔ lɔ koɖo Salomɔ xwe nya kpɔkpɔ sugbɔ do, ŋɖuɖu koɖo aha ciwo wotɛ do kplɔn ji, avɔn nyakpɔkpɔ ciwo yi sumɔviwo do koɖo avɔnsa bizo ciwo wowanɔ gashiagamɛɔ, “gbɔngbɔn bu ni” yí enu mɔ “Ŋ se nyɔ sugbɔ so ao ŋununyanya nu. Ao dɔku koɖo ao ŋununyanya gangan sugbɔ wu ciwo amɛwo nu nɔ ŋ.” Le yi goduɔ, égbenu mɔ jijɔ enyi nɔ mɛ ciwo yí sumɔkɔ efyɔ cɛ. Ŋcɛwo pleŋ ci ekpɔ dɔ ekanfu Yehowa yí cu shi nɔ Yehowa Mawu ci yí dasɛ yi lɔnlɔn nɔ Izraɛliviwo yí sɔ Salomɔ nɔ anyi fyɔ keŋ aɖo kojo jɔjɔɛ.—1Efy 10:4-9; 2Kro 9:3-8.
Bibla Mɛ Nuveviwo
it-2 1110
Efyɔʒinkpin
Izraɛli fyɔʒinkpin ci wowa ɖaŋ dre lé wowɛ do yí nyi ci Salomɔ wa. (1Efy 10:18-20; 2Kro 9:17-19) Wowɛ do “efyɔxwe ŋkɔ,” ci wocu do Moria To ji le Ʒerusalɛmu. (1Efy 7:7) Enyi ‘efyɔʒinkpin gangan ɖeka ci wosɔ ivoire koɖo shika wa yí ɖo acɔ godoglu ɖeka do ŋgbe ni koɖo alɔɖoxuwo.’ Ivoire yí nyi ŋci koŋ wozan yí sɔ wa efyɔʒinkpin cɛ. Vɔ alɔkpa ci wosɔ cu gbedoxɔ lɔ na woabui mɔ aci wosɔ wɛ keŋ yí vasɔ ivoire koɖo shikawo sɔ ɖo acɔ ni. Nɔ mɛɖe kpɔɛ ahan ɔ, ábui mɔ ivoire koɖo shika ɖekɛ wosɔ wɛ. Ci woxo nuxu so afɔɖoxu amadɛn ciwo yí yi ʒinkpin lɔ gbɔ ɖegbɔɔ, exolɔlɔ lɔ yi ji mɔ: “Janŋtan amɛve le te le axa nɔ alɔɖoxu lɔwo. Eyi janŋtan wuive le te le togatoga nɔ afɔɖoxu lɔwo.” (2Kro 9:17-19) Janŋtan ciwo wowa do nɔ lɔ dasɛ mɔ acɛkpakpa lɔ nyi enywitɔ. (Gɔnm 49:9, 10; Enyɔ 5:5) Janŋtan 12 lɔwo le dumɛ nɔ Izraɛli kɔta 12 lɔwo, yí taŋfuin wodadasɛ lé wole gbesɔsɔ abubɔ do gɔnmɛ nɔ efyɔ lɔ yí agbenɔ godu ni do. Wowa afɔɖoxu shikatɔ ɖeka do fyɔɖuxu ʒinkpin lɔ nu. Efyɔʒinkpin cɛ ci wosɔ ivoire koɖo shika sɔ wa yí ɖo acɔnuwo do godu nɔ sɔ kpe nɔ janŋtan nyakpɔkpɔ lɔwo nyɔ wu efyɔʒinkpin ciwo yí li hwenɔnu koɖo ebu ciwo nyigbanmɛnumɛkutɔwo tɛnŋ vakpɔ. Shigbe lé mɛ ci yí ŋwlɛ Kronika wema nui nɛɔ, “Fyɔɖuxu bu ɖekpokpui dewa cɛhan o.”—2Kro 9:19.
17-23 AVRIL
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 KRONIKA 10-12
“Kpɔ Nyɔna Le Nukplamu Nywiwo Mɛ”
w18.06 13 mm. 3
Yi Nu Akpe Nɔ Mawu Dru Sa
Taŋfuin Roboamu akpɔ mɔ yeje fɛnca mɛ! Nɔ éwa ŋci jukɔn lɔ jiɔ, eyɛ, yi xomumɛtɔwo koɖo mɛ ciwo yí le fyɔxwe lɔ mɛ ɖo ami agbe ɖuɖu keŋ ami enu sugbɔ biɔbiɔ jukɔn lɔ. Vɔ le akpaxwe bu nɔ égbeɔ, jukɔn lɔ hɛn afɔn gu do ji. Lé awɛ yɛɔ? Ŋkɔŋkɔtɔɔ, efyɔ yoyu lɔ sɔ nyɔ lɔ yi ɖo ŋmɛ nɔ amɛshinshin ciwo yí ɖenɔ susu koɖo Salomɔ. Ele ahan gan, Roboamu gbevayikpɔ yi kpena jajɛ ciwo yí ɖo yi xwe nɔ woakpla nu yi so nu. Éwa do wowo nukplamu ji yí sɔ gbeta mɔ yeado agbeya nɔ jukɔn lɔ. Éɖo ŋci nɔ jukɔn lɔ mɔ: “Enyɛɔ, nana mí edɔ do dɔ ji. Edanyɛ xo mí koɖo bayɛwo. Vɔ nyɛɔ, naxo mí koɖo bayɛ ciwo mɛ ega le.”—2 Kro. 10:6-14, NWT.
w01 9/1 28-29
Lé àtɛnŋ asɔnɔ gbeta nywiwo do
Yehowa gbewɛ yí mɛ ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ le hamɛ lɔ mɛ ciwo yí mìatɛnŋ akan seŋ koɖo so mìwo gbetasɔsɔwo nu. (Efezitɔwo 4:11, 12) Gan nɔ mìsɔ nyɔ ɖe vayikpɔkɔ mɛbuwoɔ, mìdeɖo awa nu shigbe mɛ ɖewo ciwo yí yinɔ amɛ vovovo gbɔ keke avayikpɔ mɛ ci yí anu nyɔ ci wojijiɛ ase keŋ wanɔ do yi nukplamuwo ji o. Ele mɔ mìagbeɖo ŋwi amɛkanxle kpɔwɛ Roboamu tɔ. Hwenu ejikɔ asɔ gbeta vevi ɖekaɔ, éxɔ nukplamu nywi so amɛshinshin ciwo yí sumɔ dalɔ gbɔ. Vɔ égbe mɔ yedawa do wowo nukplamu lɔ ji o yí sɔ nyɔ lɔ yi kpɔ jajɛ ciwo yí ɖo yi xwe han. Éwa do wowo mɔdasɛnamɛ ji yí sɔ gbeta dɔndɔn. Ŋci yí to le mɛ yí nyi mɔ, ésɔ akpaxwe gangan nɔ yi fyɔɖuxu lɔ sɔ bu.—1 Efyɔwo 12:1-17.
Nɔ èjikɔ mɔdasɛnamɛɔ, yi kpɔ mɛ ciwo yí to nuwo mɛ kpɔ le agbe mɛ ciwo yí jeshi Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nywiɖe yí gbedonɔ bubu gɔnmɛɖose jɔjɔɛwo nu. (Elododo Wema 1:5; 11:14; 13:20) Nɔ àtɛnŋ ɔ, xɔ gbɔngbɔn abu tamɛ kpɔ so gɔnmɛɖose koɖo enyɔ ciwo pleŋ ènya so nyɔ lɔ nu. Nɔ Yehowa Nyɔ lɔ kpedo eo nu yí èvakpɔ nu lɔwo nywiɖeɔ, gbeta nywitɔ lɔ avaze petii.—Filipitɔwo 4:6, 7.
it-2 754 mm. 3
Roboamu
Egoyiyi koɖo amɛjiʒinʒin Roboamu tɔ ŋtɔ́ do agbeya nɔ jukɔn lɔ mɛ tɔ sugbɔtɔ keŋkeŋ. Ʒuda koɖo Bɛnʒamɛ kɔta mɛ tɔwo, avɔnsatɔ koɖo Levitɔ ciwo yí le fyɔɖuxu amɛve lɔwo mɛ, sɔ kpe nɔ amɛ ɖekaɖeka ɖewo le akɔta amɛ̀wo lɔ mɛ ɖekɛwo yí kpɔtɔ le godu nɔ Davidi xwe lɔ.—1Efy 12:16, 17; 2Kro 10:16, 17; 11:13, 14, 16.
Bibla Mɛ Nuveviwo
it-1 618
Voju ciwo yí ɖo egbɔsu nɔnɔmɛ
Ʒozue nyɔ ciwo yí le Ʒozue 24:14 dasɛ mɔ hwenu Izraɛliviwo nɔ Eʒiptiɔ, vojusɛnsɛn Eʒiptɔwo kpɔ ŋsɛn do wo ji. Eyi Ezekiɛli yɛdasɛ mɔ vojusɛnsɛn nuwana cɛwo kpɔtɔ dakahɛn nu le wo nu hwenu jinjinɖe godu. (Eze 23:8, 21) Susu cɛ yí dɔ mɛ ciwo yí nya nu so Bibla nu ɖekawo mɔ Izraɛlivi ɖewo sɛnnɔ voju ɖewo ciwo yí le shigbe gbɔsu nɛ shigbe lé ebɔ le Eʒipti, vevitɔ le Eʒipti tagbe nɛ. Wosɔnɔ ese ci Mawu ɖe ti nɔ Izraɛliviwo hwenu wole zogbe lɔ ji sɔ ɖonɔ kpe yi ji. Ese lɔ mɔ wodeɖo asa avɔn nɔ ‘voju ciwo yí ɖo gbɔsu nɔnɔmɛ o.’ (1Ese 17:1-7) Wonunɔ hɛnnɛ mɔ ci Ʒeroboamu ɖo avɔnsatɔwo nɔ “etoviwo koɖo voju ciwo yí ɖo egbɔsu nɔnɔmɛ sɔ kpe nɔ nyibuvi kpetata ciwo emɛ̀” sɛnsɛn can dasɛ yi ahan. (2Kro 11:15, NWT). Hérodote (II, 46) nu mɔ Eʒiptitɔwo sɛnsɛn cɛ nu yí Grɛkiwo kpɔ do yí xɔ Pan mawu ji se yí gbexɔ mawu ciwo wotanɔ dadɛɖe sɔ kpe nɔ gbemɛ mawu ciwo yí ɖo adɛn dɔndɔnwo ji se. Wotanɔ wo yí woɖonɔ ezowo, shike koɖo afɔwo shigbe egbɔ tɔwo nɛ. Mɛɖewo mɔ ci wotanɔ wo woɖyinɔ agbetɔ vɔ yí ɖonɔ lanwo nɔnɔmɛ yí dɔ wovatanɔ Satana yí eɖonɔ shike, ezo koɖo egbɔ fɔwo. Satana tata ahan vabɔ le mɛ ciwo yí nunɔ mɔ yewonyi Kristotɔwo mɛ le xwe 500-1000 K.H.
Ele ahan gan, wodenu ŋci “mɛ ciwo yí ɖo fu” (seʽi·rimʹ) cɛwo nyi teŋ o. Mɛɖewo mɔ gbɔsu ŋtɔŋtɔ yí wonyi alo voju ciwo yí ɖo gbɔsu nɔnɔmɛ, vɔ ŋɖe denu teŋ mɔ ahan yɔ nɛ o. Ahanke Bibla kpaxwe bu ɖe deli yí mɔ ahan yɔ nɛ o. Nyɔgbe ci wozan gɔnmɛsese atɛnŋ anyi mɔ, mɛ ciwo yí sɛnnɔ ŋsumawu lɔwo kpɔnɔ wo le susu mɛ mɔ wole shigbe gbɔsu nɛ alo nyi mɛ ciwo yí mi fu. Abi nyɔgbe “egbɔsu” ci wozan le lɛ dasɛ lé ŋciwo wozannɔ le vojuwo sɛnsɛn mɛ nyɔnɔŋ do. Ahanke nyɔgbe vojuwo to so nyɔgbe ci wozannɔ le tɔtɔmɛ nɔ “emi kɔnwo” nɛ. Vɔ de yi gɔnmɛ yí nyi mɔ, emi ŋtɔŋtɔ yí wosɔ wa vojuwo o.—1Ese 26:30; 2Ese 29:17.
24-30 AVRIL
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | 2 KRONIKA 13-16
“Hwenu Àkando Yehowa Jiɔ?”
Jajɛwo: Lé míawɛ nɔ amɛwo akannɔdo mí jiɔ?
12 Ci Efyɔ Asa nyi ɖajɛviɔ, ésɔ yiɖeki hwenɔ yí nyi edɔngbetɔ. Le kpɔwɛ mɛ, ci eɖu fyɔ do dalɔ Abiya dumɛɔ, étɔ vojuwo ɖeɖe si le ju lɔ mɛ. Gbesɔ kpe niɔ, énu “nɔ Ʒuda mɔ wo le ji Yehowa wowo tɔgbiwo Mawu lɔ yí azɔn do Ese lɔ koɖo emɔdasɛnamɛwo ji.” (2Kro. 14:1-7, NWT) Yí ci Zera Etiopitɔ sɔ sɔja 1 000 000 vaje Ʒuda jiɔ, Asa nya ŋɖɛ keŋ yí biɔ Yehowa kpekpedonu, yí nu ni mɔ: “Oo Yehowa, nɔ mɛ ciwo nu àkpedo sugbɔ alo kle can ɔ, denyi eyi yí le veviɖe nɔ eo o. Kpedo mì nu, Oo Yehowa mìwo Mawu, ɖo mìɖoŋ do eo nu.” Nyɔgbe nywi cɛwo dasɛ mɔ Asa kando Yehowa ji sugbɔ mɔ yɛatɛnŋ ahwlɛn ye koɖo ye jukɔn lɔ gan. Asa ɖoŋ do Dalɔ ci yí le jeŋkwimɛ nu, “eyi Yehowa ɖu Etiopitɔwo ji.”—2Kro. 14:8-12, NWT.
Jajɛwo: Lé míawɛ nɔ amɛwo akannɔdo mí jiɔ?
13 Ahwawawa koɖo ahwakɔn ci mɛ sɔja 1 000 000 le aɖyi vɔnvɔn sugbɔ, vɔ ci Asa ɖoŋ do Yehowa nuɔ, éɖu ahwa lɔ ji. Vɔ ewa ŋshishi mɔ, ci Asa do go cukaɖa ci yí hwe wu hunnɔɔ, deɖoŋ do Yehowa nu o. Ci Izraɛli fyɔ vwin Baasha do vɔnvɔn nɔ Asaɔ, ébiɔ kpekpedonu so Siri gbɔ. Gbetasɔsɔ cɛ hɛn afɔku vɛ ni! Yehowa to enyɔnuɖɛtɔ Anani ji yí nu nɔ Asa mɔ: “Ci èɖoŋ do Siri fyɔ nu yí deɖoŋ do Yehowa ao Mawu lɔ nuɔ, Siri fyɔ hwakɔn lɔ to le alɔ mɛ nɔ eo.” Le nyɔnɔnwi mɛɔ, so hwenɔnuɔ, ahwa mɛ yí Asa nɔnɔ tɛgbɛɛ. (2Kro. 16:7, 9 NWT; 1Efy. 15:32) Nukplamu ci yí le mɛ nɔ mìɔ?
Jajɛwo: Lé míawɛ nɔ amɛwo akannɔdo mí jiɔ?
14 Kpɔtɔ asɔ eoɖeki hwenɔ yí aɖonɔŋ do Yehowa nu. Ci èwa ʒinʒindoshimɛɔ, èdasɛ mɔ yeɖo xɔse sɛnŋ do Yehowa nu yí ɖonɔŋ do nu. Eji jɔ Yehowa yí ena mɔnukpɔkpɔ eo yí èvanyi ɖeka le yi xomumɛtɔwo mɛ. Le kakacɛ mɛɔ, enuvevitɔ ci èɖo awa yí nyi àkpɔtɔ aɖonɔŋ do Yehowa nu. Etɛnŋ nɔ fafɛɖe nɔ eo mɔ àɖoŋ do Yehowa nu, nɔ èsɔkɔ gbeta veviwo. Vɔ le nubuwo mɛ ɖe? Ele veviɖe mɔ àɖoŋ do Yehowa nu nɔ èsɔkɔ gbetawo, nɔ egbenyi ayeɖedaɖɛ, edɔ ci àwa koɖo tajinu ci èji mɔ yeaɖo le agbemɛ yɔ can! Ŋgbekando ao nunya ji o. Vɔ ji Bibla gɔnmɛɖose ciwo yí akpedo eo nu nasɔ gbetawo yí le yi goduɔ, nawa do mɔdasɛnamɛ lɔ ji. (Elo. 3:5, 6) Nɔ èwɛ ahan ɔ, Yehowa akpɔ jijɔ do eo nu yí mɛ ciwo le ao hamɛ lɔ mɛ adonɔ bubu eo nu.—Hlɛn 1 Timɔte 4:12.
Bibla Mɛ Nuveviwo
w17.03 19 mm. 7
Sɛn Yehowa koɖo ao ji pleŋ!
7 Mìwo domɛtɔ ɖekaɖeka ɖo agbeje yi ji mɛ kpɔ yí akpɔ mɔ yesɔ ye ji pleŋ jo nɔ Mawu ma. Biɔ eoɖeki se mɔ, ‘Ŋɖui gligaan mɔ anyi nu lé jɔ ji nɔ Yehowa, mahwlɛn ta nɔ sɛnsɛn adodwi lɔ yí agbeglɔn ta nɔ yi jukɔn lɔ nɔ enudɔndɔn ɖekpokpui ŋgbekpɔ ŋsɛn do jia?’ Bu lé Asa ɖo agbe dɔn sugbɔ do gbɔxwe afɔn do Maka ci yí nyi “efyɔnyɔnu” le nyigban lɔ ji ɖa! Kankandojitɔɔ, dèkpɔ mɛɖɛ yí ewanɔ nu shigbe nyɔnu cɛ nɛ kpɔ o; gan taŋfuin àtɛnŋ aɖyi Asa yí awa nu koɖo ezolelanmɛ le nɔnɔmɛ ɖe mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ ao xomu mɛ tɔ alo ao xlɔ vevi ɖe wa nuvɔn yí gbe jimɛtrɔtrɔ yí enyi mɔ woaɖi ti le hamɛ lɔ mɛ yɔ ɖe? Àtɛnŋ asɔ gbeta yí aɖui koŋ ami eha dodo koɖo mɛ hunnɔa? Nyi yí va ji mɛ nɔ eo mɔ yeawaɔ?