ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr24 juillet kpashi. 1-11
  • Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2024
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 1-7 JUILLET
  • 8-14 JUILLET
  • 15-21 JUILLET
  • 22-28 JUILLET
  • 29 JUILLET–4 AOÛT
  • 5-11 AOÛT
  • 12-18 AOÛT
  • 19-25 AOÛT
  • 26 AOÛT–1 SEPTEMBRE
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2024
mwbr24 juillet kpashi. 1-11

Agbenɔnɔ Koɖo Sumɔsumɔdɔ Bɔbɔ Nukplawema Nyɔsoxuwo

© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

1-7 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 57-59

Yehowa do Aya nɔ mɛ Ciwo yí Trɔkpe yi Jukɔn

bt 220-221 mm. 14-15

“Afishafi le xexemɛ”

14 Keŋ gbɔxwe ketɔnɔwo awu Etiɛniɔ, éɖe kunu koɖo edɔngbegbe. (Edɔwawawo 6:5; 7:54-60) Ci “yumɛcici gangan” lɔ tɔ ji hwenɔnuɔ, Yesu dokplɔtɔ lɔwo pleŋ ka hlɛn. Mɛɖewo kpe Ʒude yí ebuwo yi Samari yí ekpɔtɔ Apotru lɔwo ɖekɛ. Vɔ, ecɛ deɖo te kunuɖeɖedɔ lɔ o. Filipu yi “ɖe kunu so Kristo nu” le Samari yí enunywiwo to so mɛ. (Edɔwawawo 8:1-8, 14, 15, 25) Gbesɔ kpe niɔ, Bibla nu mɔ: “Ci Etiɛni ku vayi ɔ, efuntrenɔamɛ dɔ yí xɔsetɔwo gbando. Xɔsetɔ ɖewo yì afi jinjinwo shigbe Fenesi, Shipru koɖo Antiɔshi ɛnɛ. Xɔsetɔ lɔwo do eŋɛnywi le eju hunnɔwo mɛ, vɔ wo dwi nɔ Ʒuifuwo ɖekɛ. Xɔsetɔ kpɛtɛwo ciwo yí so Shipru koɖo Sirɛnu do eŋɛnywi so axwetɔ Yesu nu nɔ Grɛkitɔwo. Grɛkitɔ lɔwo nyi amɛ ma nyi Ʒuifuwo.” (Edɔwawawo 11:19, 20) Eyi hwenɔnuɔ, yumɛcici lɔ dɔ yí Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ kaka do afishiafi.

15 Le mìwo hwenuɔ, nɛnɛnu han jɔ le ex-Union Sovietique hwenu. Vevitɔ le exwe 1950-wo mɛɔ, wolɔ Yehowa Kunuɖetɔ kotokun nɛniɖe yi hwashigbe mɛ le Siberi. Ci enyi afi vovovo wocu wo doɔ, eŋɛnywi lɔ kpɔtɔ kakakɔ do afi sugbɔ le eju lɔ mɛ. Kunuɖetɔ sugbɔ li ciwo davakpɔ eho yí azɔn mɔ kpeci 10000 yí ayi ɖe kunu gbeɖe sa o! Vɔ, acɛkpakpa lɔ ŋtɔ yí va lɔ wo gbando eju lɔ mɛ. Nɔviŋsu ɖeka nu mɔ “le vɔvɔnuɔ, ega lɔwo ŋtɔwo yí vadɔ yí amɛ kotokun nɛniɖe ciwo nyi ejinywitɔwo le Siberi vajeshi nyɔnɔnwi lɔ.”

Bibla mɛ Nuveviwo

w23.07 18-19 mm. 16-17

“Mí Nɔ̀te Sɛnŋsɛnŋɖe”

16 Tekpɔ yí aɖo jitri. Efyɔ Davidi nu mɔ yedami Yehowa lɔnlɔn kpɔ gbeɖe o ci eji ha mɔ: Mawu “a do edɔngbegbe lanmɛ nɔ ŋ.” (Eha. 57:7) Mìwo can mìatɛnŋ aɖo dɔngbegbe ŋtɔ́ han nɔ mìkannɔdo Yehowa ji keŋkeŋ. (Hlɛn Ehajiji Wema 112:7.) Kpɔ lé ecɛ kpedo nɔviŋsu Bob ci nu mìxo nuxu so vayi nu. Ci ese mɔ woasɔ hun do akpa nɔ evaʒan woadui nɔ yeɔ, éɖo ŋci zeɖeka mɔ nɔ enyi woavado hun nɔ yeɔ, yeaso le dotoxwe lɔ zeɖeka. Le yiyimɛɔ, Bob vanu mɔ, “Ŋdexo nu kpɔ ɖeeɖe o yí ŋdevɔn can o.”

17 Bob gbe dɔn ahan ɖo esɔ gbeta xoxoxo mɔ yeakpɔtɔ anɔ gbeji gbɔxwe yí vayi dotoxwe. Ŋkɔtɔɔ, éjijiɛ mɔ yeado jijɔ nɔ Yehowa. Amɛvetɔ, ékpla nu so Bibla koɖo Bibla wemawo mɛ kudo lé agbe koɖo ehun nyi enu kɔkɔɛ do. Amɛtɔntɔ, ékando ji mɔ wawa do Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji ahɛn nyɔna mavɔmavɔwo vɛ. Mìwo can mìatɛnŋ aɖo jitri ŋtɔ́ han nɔ mìtotoɔ cukaɖa ɖekpokpui mɛ can.

8-14 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 60-62

Yehowa na Mìnɔnɔ Vofamɛ, Glɔnnɔ Eta nɔ mì yí Gbevonɔ le Mìwoɖekiwo mɛ

it-2 1089 ¶7

Exɔyìji

Enudredonunu. Mɛ ciwo yí sɔ xɔse kpɔnɔ emɔ nɔ Yehowa yí gbesenɔ tonu ni, nɔnɔ vofamɛ ŋtɔŋtɔ mɛ shigbe lé Davidi ji eha do nɛ. Émɔ: “E [Yehowa] nyi anyi hwlɛngan tɔxu. E nyi anyi exɔyìji ci yí cɔn ŋ ji le anyi ketɔnɔ lɔwo mɛ.” (Eha 61:3) Amɛ ciwo jeshi gɔnmɛsese ci yí le ŋkɔ lɔ nu, mɛ ciwo yí kando ji koɖo mɛ ciwo nɔnɔ gbeji ni deɖo avɔn o, ɖo “Ŋsɛn le [Yehowa] ŋkɔ mɛ nywiɖe. É le shigbe shanŋ ci yí lodo ɛnɛ. Amɛ nywiwo teŋ shi yì gbɔ yí a gan.”​—Elo 18:10; sɔ sɔ koɖo 1Sam 17:45-47.

it-2 1060 ¶8

Zava

Wozannɔ nyɔgbe “zava” yí sɔ xonɔ nuxu so enu vovovowo nu hɛnnɛ. Amɛwo wanɔ zava yí nɔnɔ mɛ yí gbelɔnɔ wowo nuwo kɔdo mɛ. (Gɔnm 18:1) Le akɔta ɖewo mɛɔ, woxɔnɔ mɛdruwo do zava mɛ yí mɛdru cɛwo kannɔdo ji mɔ woale bu nɔ yewo yí agbedo bubu yewo nu. Eyi taɖo ci Enyɔdasɛ 7:15 le Traduction du monde nouveau mɛ xokɔ nuxu so amɛahwa lɔ nuɔ, énu mɔ “Mawu asɔ yi zava cɔn wo ji” ci gɔnmɛ yí nyi mɔ aglɔn eta nɔ wo yí woanɔ vofamɛ. (Eha 61:3, 4) Ezai xo nuxu so dradrado ciwo Siɔn ci yí nyi Mawu ashiɛ ɖo awa so evi ciwo avaji nu. Wonu ni mɔ: “wa ao zava nɔ a gangan.” (Ezai 54:2) Eyi taɖo ekeke afi ci yí aglɔn ta nɔ eviɛwo doji.

w02 4/15 16 mm. 14

Mawu Sewo Wanɔ Enywi nɔ mì

14 Kankandoji li mɔ Mawu sewo detrɔnɔ o. Ci mìle hwenu ciwo mɛ enuwo trɔtrɔ le can ɔ, Yehowa nyi ekpe ci yí detrɔnɔ o, eyi eli tɛgbɛɛ yí akpɔtɔ ali tɛgbɛɛ. (Ehajiji Wema 90:2) Yiŋtɔ nu so yiɖeki nu mɔ: “Ŋ nyi [Yehowa] yi ŋ de ɖɔli nɔnɔmɛ o.” (Malashi 3:6) Woɖo akando agbenywinɔnɔse Mawu tɔ ji keŋkeŋ. Wodele shigbe agbetɔwo susu ciwo yí trɔnɔ gbɛmɛgbɛmɛ nɛ o. (Ʒaki 1:17) Le kpɔwɛ mɛ, doto ciwo yí kannɔ seŋ koɖo mɛ ciwo yí lé susumɛdɔ̀ nu le exwe ɖewo vayi mɛ mɔ, jilawo ɖo atashi ɖeviwo nɔ woawanɔ ŋci yí dro wo. Vɔ le yiyimɛɔ, doto cɛwo kpena buwo vanu mɔ, yewowa afɛn kpɔ nyɔ ciwo yewonu vayi sa. Xexe cɛ mɛ sewo koɖo emɔdasɛnamɛwo trɔnɔ shigbe lé jihɔn sɔnɔ ŋɖe yi fini yí drui nɛ. Ele ahan gan, Yehowa Nyɔ lɔ yɛ detrɔnɔ o. Exwe sanŋdi ɖewo vayi keɔ, Bibla na enukplamu so lé woahɛn ɖeviwo koɖo lɔnlɔn do. Apotru Pɔlu ŋwlɛ mɔ: “Míwo evidawo, mí ŋgbe donɔ dɔmɛzi nɔ míwo ‘viwo o. Vɔ ɔ, mí hɛn wo sɔ́ toto enukplakpla koɖo afɔɖoafɔtanɔamɛ’ nyɔ axwetɔ tɔwo mɛ.” (Efezitɔwo 6:4) Ecɛ fa kɔn nɔ mì ci mìnya mɔ mìatɛnŋ akando Yehowa sewo ji, ɖo wodavatrɔ gbeɖe o!

Bibla mɛ Nuveviwo

w06 6/1 11 mm. 7

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Wema Amɛvetɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema

62:11. Deʒan mɔ Mawu axɔ ŋsɛn so nubuɖe gbɔ o. Eyi gbɔ yí ŋsɛnwo pleŋ so. “Ŋsɛn so Mawu gbɔ!”

15-21 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 63-65

“Lɔnlɔn Egbijinɔnɔtɔ ao tɔ Nyɔ wu Agbe”

w01 10/15 15-16 mm. 17-18

Mɛɖe Atɛnŋ Aklan mì so Mawu Lɔnlɔn nua?

17 Lé lɔnlɔn ci Mawu ɖo nɔ eo le veviɖe nɔ eo doɔ? Lé enu wanɔ nɔ Davidi do yí ewanɔ nɔ eo hɛnnɛa? Éŋwlɛ mɔ: “Ao lɔnlɔn nyɔwu agbe. Anyi nukpawo kanfu Eo. Ɛɛ. Na kanfu Eo le anyi gbe mɛ. Le Ao ŋkɔ mɛ ɔ, ŋ kɔ anyi lɔ̀wo yì eji le kwifan mɛ.” (Ehajiji Wema 63:3, 4) Nɔ mìanu nyɔnɔnwi teŋ ɖe, ŋɖe li yí xexe cɛ ana mì keke anyɔ wu lɔnlɔn egbejinɔnɔtɔ Mawu tɔ koɖo exlɔ ci mìnyi koɖia? Le kpɔwɛ mɛ, ci mìnyi exlɔ koɖo Mawuɔ, édɔ yí mìvo le susu mɛ yí gbekpɔkɔ jijɔ. Edɔ ɖe li ci mìawa keke anyɔ wu ecɛwoa? (Luiki 12:15) Wonu nɔ Kristotɔ ɖewo mɔ nɔ womɔ yewodagbe Yehowaɔ, woawu wo. Ecɛ jɔ do Yehowa Kunuɖetɔ sugbɔ ji le Nazi funtrenamɛ gakpa mɛ le Xexemɛ Hwa amɛvetɔ hwenu. To akpo nɔ mɛɖewoɔ, mìwo nɔvi Kristotɔwo cin mɔ yewoakpɔtɔ anɔ Mawu lɔnlɔn lɔ mɛ nɔ woawu yewo can. Mɛ ciwo yí ɖui mɔ yewoakpɔtɔ anɔ Mawu lɔnlɔn lɔ mɛ ɖo akando ji mɔ, Mawu avana esɔ mɛ mavɔ yewo ci xexe lɔ datɛnŋ ana mì gbeɖe o. (Maki 8:34-36) Ŋciwo mìavakpɔ nɔ wona mì agbe mavɔ le veviɖe wu agbe tɛgbɛɛ nɔnɔ kpoŋ.

18 Ele ahan gan mìdatɛnŋ anɔ agbe tɛgbɛɛ nɔ Yehowa tɔ dɛn le mɛ o. Bu tamɛ kpɔ so lé agbe tɛgbɛɛ nɔnɔ anɔ do nɔ Gbɛɖotɔ lɔ tɔ dɛn le mɛ ɖa. Daɖo ta ɖeeɖe o yí emɔkpɔkpɔ ɖe dali o. Yehowa ɖo edɔ ɖeka ci mɛ jijɔ le nɔ yi mɛwo le ŋkeke vɔvɔ cɛwo mɛ. Eyi taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ ci enyi Yehowa ci yí nyi emɔkpɔkpɔ Namɛtɔ Gangantɔ yí mɔ yeana mì agbe mavɔɔ, ávamɛ dandandan. Enunywiwo aɖɔɛ kpiŋ yí mìakpla nubuwo yí agbenya wo wawa ɖɛ. (Ŋununyatɔ 3:11) Nɔ mìdo ŋsɛn yí kpla nu sugbɔ le exwe kotokun ɖeka cɛkpakpa lɔ mɛ can ɔ, mìdatɛnŋ ajeshi “Mawu ŋununyanya koɖo enunyanya Yi tɔ [ci yí] de ɖo sɛnxu o?.”​—Rɔmatɔwo 11:33.

w19.12 28 mm. 4

“Mídonɔ akpe do enuwo pleŋ ŋci”

Taŋtaŋtɔɔ, mìɖo adonɔ akpe nɔ Mawu. Yehowa na gbɔngbɔnmɛnu koɖo ŋcilanmɛnuwo eo koɖo ao mɛ veviwo yí egbekpɔtɔ nakɔ mí. Kankandoji li mɔ èzan gamɛ yí bunɔ tamɛ kpɔ so enunana ŋtɔ́wo nu. (2 Ese. 8:17, 18; Edɔ. 14:17) Nɔ èbunɔ tamɛ kpɔ so xomɛvunu ciwo ao Watɔ lɔ wa nɔ eo nu nywiɖeɔ, ana naluin doji, agbena nagbedo jeshi mɔ yɛlɔn ye veviɖe yí gbesɔ ɖe le ji nɔ ye.​—1 Ʒan 4:9.

w15 10/15 24 mm. 7

Kpɔtɔ Abunɔ Tamɛ Kpɔ so Gbɔngbɔn mɛ Nuwo nu

7 Enuhlɛnhlɛn degbɔnnu sɔ koɖo woabu tamɛ kpɔ so ŋci wohlɛn nu o. Eyi taɖo agbetɔ makpemakpe susu jinɔ mɔ yeawa ŋci yí degbɔnnu sɔwu edɔ ciwo yí gbɔnnu. Ele ahan gan, gamɛ nywitɔ ci ji mìabu tamɛ so ŋci mìhlɛn nu yí nyi, hwenu mìgbɔngbɔn do mɛ le afi ci yí ɖoɖa yí hannyahannya dele o. Ehajitɔ lɔ nu mɔ, nɔ yefɔn le baji le zan mɛ yí nyi gamɛ nywitɔ ci ji yebunɔ tamɛ kpɔ le. (Eha. 63:6) Yesu ci yí afɛn ɖekɛ dele susu nu nɔ o, jeshi nyɔna ci yí tonɔ le woanɔ afi ci yí eɖa ɖo le yí abu tamɛ kpɔ yí agbedo gbe ɖaɖa.​—Luiki 6:12.

w09 7/15 16 mm. 6

Wa Yesu tɔ Han yí Akpla nu Amɛwo Koɖo Lɔnlɔn

6 Éjɔnɔ ji nɔ mì mɔ mìaxo nuxu so ŋciwo mìlɔn nu. Nɔ mìxokɔ nuxu so ŋɖe ci yí le veviɖe le eji mɛ nɔ mì nuɔ, mìxonɔ nuxu lɔ koɖo kankandoji yí lé mìwanɔ alɔ̀ do danasɛ ezolelanmɛ koɖo kpakpa ci mìsɔ nukɔ nyɔ lɔ. Ecɛ gbezenɔ nywiɖe nɔ mìxokɔ nuxu so mɛ ci mìlɔn nu. Kabakabaɔ, mìjinɔ veviɖe mɔ mìaxo nuxu nɔ mɛbuwo so ŋɖe ci mìnya so mɛɖe nu. Mìkanɔfui, donɔ bubu yi nu yí gbeglɔnnɔ eta ni. Mìwɛni ahan, ɖo mìji mɔ mɛbuwo le lɔn amɛ lɔ koɖo jijɔ ciwo eɖo shigbe lé mìwo luin nɛ.

Bibla mɛ Nuveviwo

w07 11/15 15 mm. 6

Èfanɔ Akɔn nɔ Mɛbuwoa?

Axwe ɖe gbangban le fafɛɖe wu yi cucu. Gɔnmɛɖose cɛ sɔgbe pɛɛ koɖo nuxu ciwo mìxonɔ. Ci mìnyi nuvɔnmɛwoɔ, mɛɖekamɛɖeka le mì mɛ ɖo afɛn yitɔwo. Efyɔ Salomɔ nu mɔ: “Mɛɖe deli ci yí nyi amɛjɔjɔɛ le nyigban cɛ ji yí wanɔ nunywi tɛgbɛɛ yí agɔn agɔ maje o.” (Ŋununyatɔ 7:20, NWT) Degbɔnnɔnu nɔ mì mɔ mìakpɔ afɛn mɛbuwo tɔ yí ahlɛn wo kɔɖɛ ni gblɛlɛlɛ o. (Ehajiji Wema 64:2-4) Nɔ mìanuiɔ, nuxu nywiwo xoxo biɔ egbla sugbɔ dodo.

22-28 JUILLET

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO Ehajiji Wema 66-68

Yehowa Sɔnɔ Mìwo Gban Gbeɖeka Duu

w23.05 12 mm. 15

Lé Yehowa Ðonɔ Mìwo Gbedodoɖawo Ŋci Do

15 Blaŋblaŋ ɔ, mìwo gbedoɖawo ɖoŋciwo dezenɔ gannaganna yí mìakpɔ o. Vɔ ɖoŋci ciwo yí mìkpɔnɔ nyi enu ci koŋ mìʒan keŋ akpɔtɔ anɔ gbeji nɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ. Eyi taɖo nɔ zanŋte keŋ adonɔ jeshi lé Yehowa ɖo ao gbedoɖawo ŋci do. Ewa nɔ nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Yoko mɔ, Yehowa deɖonɔ ye gbedoɖawo ŋci o. Eyi taɖo nɔ ébiɔ ŋɖe Yehowa ɔ, éŋwlinɔ do wema mɛ ɖɛ. Le hwenu ɖewo godu ci evatrɔ yí kpɔkɔ enu ciwo yí eŋwlɛ ɖɛɔ, ékpɔɛ mɔ Yehowa ɖo ye gbedoɖa sugbɔtɔ ŋci yí yeŋlɔbe ŋtɔkpu can. Nɔ hwenuwo vayikɔɔ, ele mɔ mìanɔ te keŋ yí abu tamɛ kpɔ so lé Yehowa ɖokɔ mìwo gbedodoɖawo ŋci do.​—Eha. 66:19, 20.

w10 12/1 22 mm. 6

Dasɛ mɔ Yesɔ ɖe le ji nɔ Jila Ciwo yí Hɛnkɔ Wowo Viwo Wowoɖekɛwo

Yehowa to yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ ji yí na woŋwlɛ eha kɔkɔɛwo alo eha ciwo Izraɛli viwo ajinɔ le yi sɛnsɛn mɛ. Kpɔ lé eha cɛwo ciwo nyɔgbewo so gbɔngbɔn mɛ ado ŋsɛn nyɔnu ci asu ku nɔ alo ɖevi ciwo wowo da ku hwenu wojijiɛ eha cɛwo ɖa! Ádɔ woavakpɔɛ mɔ Yehowa nyi “yewo da” koɖo “yewo kojoɖotɔ” yí yɛakpedo yewo nu yewoakpɔ ŋciwo wudo yewo. (Ehajiji Wema 68:5; 146:9) Ahanke mìwo can mìatɛnŋ anu ŋsɛndoamunyɔwo nɔ jila ɖe ci yí hɛnkɔ viɛwo yiɖekɛ, yí aci susu mɛ ni na nɔ xwe sugbɔwo nɛ. Ruth ci yí hɛnhɛn eviɛwo yiɖekɛ ɖoŋwi mɔ yiwa exwe 20 han yɛ yí jila ci yí to nuwo mɛ vayi nu nɔ ye mɔ: “Èwakɔ edɔ sɛnŋsɛnŋɖe yí hɛnkɔ vio ŋsuvi amɛve lɔwo. Kpɔtɔ awɛkɔ ahan.” Ruth nu mɔ: “Enyɔ cɛwo wa dɔ do ŋji sugbɔ.” Nyɔnɔnwi yɔ, “enyɔ nywiwo le shigbe agbeci ɛnɛ” eyi woatɛnŋ ado ŋsɛn jila ciwo hɛnkɔ wowo viwo wowo ɖekɛ sɔwu le mìabui do. (Elododo Wema 15:4, Mawu Nyɔ) Amɛkanfunyɔ ciwo èkpɔ mɔ yeatɛnŋ anu nɔ jila ɖe ci yí hɛnkɔ eviɛwo yiɖekɛɔ?

w09 4/1 31 mm. 1

Nyɔcɔviwo da

“Le Yi sɛnxu kɔkwɛtɔ lɔ mɛ ɔ, Mawu le shigbe eda ɛnɛ nɔ nyɔcɔviwo.” (Ehajiji Wema 68:5) Enyɔ cɛ ciwo yí so gbɔngbɔn mɛ kpla enuvevi ɖeka mì so Yehowa Mawu nu. Eyi nyi mɔ, mɛ ciwo enu dele ɖe nɔ o ʒanwo nɔnɔ veviɖe nɔ Yehowa. Lé enu wanɔ nɔ Yehowa so ɖevi ciwo wowo jila ɖeka ku ze gbawlɛɛ le ese ci edonɔ Izraɛliviwo mɛ. Mìakpɔ enyɔ ci Bibla nu doŋkɔ so ɖevi ciwo “wowo da ku” nu le Hunhun 22:22-24 mɛ.

w23.01 19 mm. 17

Yehowa Kpekpeɛdo Eo Nu Nɔ Enuwo Ayi Nɔ Eo Nywiɖe

17 Hlɛn Ehajiji Wema 40:5. Tajinu ci yí le mɛ ci yí lialia to shi yí nyi mɔ, yeaɖo eto lɔ tamɛ. Vɔ le emɔ lɔ jiɔ, texwe sugbɔwo li ciwo atɛnŋ aci ete do keŋ aglo enu nyakpɔkpɔ ciwo yí le nɔtɔxuwo kpɔ. Ahanke jinɔ gamɛ yí anɔ te yí abunɔ tamɛ kpɔ so lé Yehowa wɛ yí enuwo yikɔ nɔ eo nywiɖe do, ci ètokɔ cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛ can. Le vɔvɔnu nɔ ŋkeke ɖeka duuɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Lé Yehowa cu shi nɔŋ gbɛ doɔ? Ci cukaɖa lɔ kpɔtɔ li can ɖe, lé Yehowa kpekɔdo ŋnu yí ŋdodoɔ ji le mɛ doɔ?’ Tekpɔ yí àkpɔ mɔ yeakpɔ enu ɖeka kpetii ci Yehowa wa yí sɔ kpedo ye nu yí enuwo yi nɔ ye nywiɖe ma.

Bibla mɛ Nuveviwo

w06 6/1 10 mm. 5

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Wema Amɛvetɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema

68:18​—Miwo yí nyi ‘enunana ciwo yí nyi agbetɔwoɔ’? Mɛ cɛwo nyi ŋsu ciwo Izraɛliviwo lé yí wonyi hwashi nɔ wo hwenu woxɔkɔ gbeɖu nyigban lɔ. Wovasɔ mɛɖewo le ŋsu cɛwo mɛ bɔdo Levitɔwo nu nɔ woakpedo wo nu le wowo dɔ wawawo mɛ.​—Ezra 8:20.

29 JUILLET–4 AOÛT

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 69

Wonu Enu Ciwo jɔ do Yesu ji ɖɛ do Ehajiji Wema 69 mɛ

w11 8/15 11 mm. 17

Wonɔ te kpɔ Mɛsia lɔ

17 Woxa Mɛsia lɔ do ŋɖemajɔ ji. (Eha. 69:4) Apotru Ʒan yɔ enyɔ so Yesu nyɔwo mɛ yí nu mɔ: “Nɔ́ Ŋ de wa enu ci amɛ ɖe de wa le wowo domɛ kpɔ sa ɔ, wo da do agɔjejewo hwɛ nɔ wo o. Vɔ, kakacɛ mɛ ɔ, wo kpɔ enu jiŋ lɔwo, yi gbé eŋwa nɔ Enyɛ koɖo Edanyɛ. Nɔ́ ecɛ a jɔ shigbe le wo ŋwlɛ le wowo se mɛ do ɛnɛ mɔ, ‘wo gbé eŋwa nɔ Ŋ, enyɔ ɖe ma nu.’” (Ʒan 15:24, 25) Blaŋblaŋ ɔ, wozannɔ nyɔgbe “Ese” yí enɔnɔ dumɛ nɔ Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo pleŋ. (Ʒan 10:34; 12:34) Eŋɛnywi Wema lɔwo dasɛ mɔ woxa Yesu, taŋtaŋ Ʒuifu ŋkɔnɔtɔwo. Gbesɔ kpe niɔ, Kristo nu mɔ: “Xexe lɔ da tɛnŋ gbé eŋwan nɔ mí o. Vɔ, é gbénɔ eŋwa nɔ Ŋ, ɖo Ŋ ɖunɔ ɖashifu ni mɔ yi dɔwawa nyi enuvwin.”​—Ʒan 7:7.

w10 12/15 8 mm. 7-8

Ezo lé nɔ Lanmɛ nɔ eo do Sɛnsɛn Adodwi lɔ nu

7 Hwenu Yesu le nyigban jiɔ, ŋɖeka jɔ le yi gbe mɛ yí dasɛ lé ezo le lanmɛ ni do. Le tɔtɔmɛ nɔ yi kunuɖeɖedɔ lɔ le Paki xwe le exwe 30 K. H. ɔ, Yesu koɖo yi nukplaviwo va gbedoxɔ mɛ le Ʒerusalɛmu yí kpɔ “nyibusatɔwo, lɛngbɔsatɔwo, hwanlinsatɔwo, koɖo ehoɖɔlitɔwo ciwo yí le ekplɔnwo nu.” Nyi Yesu waɔ, yí ŋsɛn ci ekpɔ do yi dokplɔtowo jiɔ?​—Hlɛn Ʒan 2:13-17.

8 Lé Yesu wa nu do koɖo nyɔ ci enu hwehunnɔnu na yí yi nukplaviwo ɖo ŋwi enyɔ ci Davidi nu le eha ɖeka ci eji mɛ. Énu mɔ: “Anyi lɔnlɔn ɖoɖo nɔ Ao sɛnxu nyi ezo han yí bibiɛ Ŋ.” (Eha. 69:9) Nyi yí taɖo enyɔ cɛ va susu mɛ nɔ yi nukplaviwoɔ? Ðo afɔku gangan ɖeka le enu ci Yesu wa mɛ. Avɔnsatɔwo, esekplamɛtɔwo koɖo mɛbu ciwo yí kpɔnɔ gbedoxɔ lɔ ji yí le ŋgbe nɔ afi cɛ ci wosakɔ, ɖo wokpɔnɔ wowo le ɖuɖu le mɛ. Yesu sɔ yiɖeki wa ketɔnɔ nɔ sɛnsɛngawo ɖo egban totomɛ wowotɔwo yí dahɛn susu ci woɖo. Shigbe lé yi dokplɔtɔwo do jeshi le ŋci yí jɔ lɔ mɛ nɛɔ, ‘ezo ci yí le lanmɛ ni do Mawu sɛnxu lɔ nu,’ nɔ mìagbenuiɔ, ezo ci yí le lanmɛ nɔ Yesu do sɛnsɛn adodwi lɔ nu, ze gbawlɛɛ le lé ewa nu do mɛ. Vɔ ezolelanmɛnɔamɛ gɔnmɛ ɖe? Vovototo le gblamɛ nɔ yi koɖo enuwawa le afɔdu mɛa?

g95 10/22 31 mm. 4

Nɔ Eji Gban nɔ Mɛɖe Ðee, Áwui Drua?

Mɛɖewo kpɔ mɔ, eji gban nɔ amɛ yí dɔ Yesu Kristo ku. Enyɔnuɖɛ lɔ nu mɔ: “Ŋkpɛn lɔ cuku [anyi ji]! Ŋ ji a ku do ŋkpɛn lɔ mɛ.” (Ehajiji Wema 69:20) Enyɔ cɛwo vamɛ shigbe lé wonui do nɛa? Étɛnŋ nyi ahan, ɖo le gaxoxo hwɛɖeka doŋkɔ nɔ Yesu ku mɛɔ, ése vevi le gbaza mɛ koɖo lanmɛ. (Matie 27:46; Luiki 22:44; Ebretɔwo 5:7) Nɔ egbele do ɖe can ɔ, “ehun koɖo eshi” ci yí kɔ so abi mɛ nɔ Yesu hwenu wotɔ ehwan yi ci eku ɖabaxoxo kleŋ ɖe godu, dre ŋci yí taɖo woatɛnŋ anu mɔ eji gban ni mɛ. Nɔ eji gban alo ehunkan vevi ɖe soɔ, ehun atɛnŋ kɔ so cikpaxwi alo akpa ci mɛ eshi ɖeka nɔnɔ ci yí trɔdo eji lɔ. Nɔ ehwan lɔ gbetɔ fiɖefiɖe le afi amɛve lɔwo mɛ can ɔ, ŋci yí atɛnŋ akɔ yí nyi “ehùn koɖo eshi”​—Ʒan 19:34.

it-2 599

Aci ci yí ɖo Aɖyi

Enyɔnuɖɛwo nu so Mɛsia lɔ nu mɔ woavasɔ “aci ci yí ɖo aɖyi” ni mɔ yɛ le nu. (Eha 69:21) Ecɛ jɔ do ji ahan pɛɛ hwenu wosɔ vɛn caka koɖo cike vɔn yí sɔ ni mɔ yɛ le nu nɔ aɖe gbazavisese kpɔtɔ ni. Le yi goduɔ, wovayi kin do aci nu. Ci Yesu tɔ aɖe enu cɛ ci wosɔ ni mɔ yɛ le nuɔ, égbe mɔ yedanui o. Ci Matie (27:34) anu lé enyɔnuɖɛ cɛ vamɛ doɔ, ézan Grɛki nyɔgbe kho·leʹ (cike wuamɛ). Grɛki nyɔgbe cɛ gbeze le Septante mɛ le Ehajiji Wema 69:21 mɛ. Ele ahan gan, Eŋɛnywi Wema Maki tɔ zan nyɔgbe miri (Maki 15:23). Eyi taɖo “aci ci yí ɖo aɖyi” alo “cike wuamɛ” yí nyi “miri.” Nɔ mìanuiɔ, cike wuamɛ koɖo miri yí woxoca yi sɔ ni mɔ yi le nu.

Bibla mɛ Nuveviwo

w99 1/15 18 mm. 11

Kɔnɔ Alɔ̀ Egbejinɔnɔtɔ Aotɔwo yi Eji le gbedodoɖa mɛ

11 Ci enyi enuɖekɛ yí amɛwo donɔ gbe ɖaɖa yí biɔnɔɔ, lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Yehowa ɖo akpedo mì nu mìadonɔ gbe ɖaɖa, adonɔ akpe ni yi akannɔfui nɔ mìle mìwoɖekɛ alo le jugbaja. Pɔlu ŋwlɛ mɔ: “Ejika ŋgbe so mí do enu ɖekpokpwi nu o; vɔ le enuwo pleŋ mɛ ɔ, mí dasɛ enu ciwo pleŋ yí ʒan mí nɔ Mawu toto kwifanwo, kukuɖeɖewo koɖo akpedodowo mɛ. Eyi, fafa Mawu tɔ, ci mɛ agbetɔ da tɛnŋ mɔŋje o, a lé míwo jiwo koɖo míwo susuwo dote, le Yesu Kristo mɛ.” (Filipitɔwo 4:6, 7) Nyɔnɔnwi yɔ, to akpo nɔ kwifanwo koɖo kukuɖeɖeɔ, mìanyi akpedotɔwo nɔ Yehowa nɔ shicu ci enana mì le gbɔngbɔn mɛ koɖo ŋcilan mɛ. (Elododo Wema 10:22) Ehajitɔ lɔ ji ha mɔ: “Mí hɛn akpe dodo nunana míwotɔwo vɛ, yi va nɔ̀ koɖo Mawu. Mí ɖogbe nɔ Mawu Ejiɖaatɔ, eyi mí ni enu ciwo yí mí sɔ ɖogbe.” (Ehajiji Wema 50:14) Eyi le kwifanha vivi Davidi tɔwo mɛɔ, énu enyɔ wadɔdoamɛji cɛwo: “Na kanfu Mawu ŋkɔ le ehajijiwo mɛ. Na kanfu Yi koɖo akpedodo ha.” (Ehajiji Wema 69:30) Mìwo can, mìdawanɔ ahan nɔ mìdodoɔ gbe ɖaɖa mìwoɖekɛ alo le jugbaja ba?

5-11 AOÛT

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 70-72

Naxo Nuxu nɔ Hɛnnu Yoyu Ðeka so Mawu Ŋsɛn nu

w99 9/1 18 mm. 17

Jajɛwo​—Míje Agbla Akpɔnɔ Enuwo Nywiɖe!

17 Ele mɔ míanɔ zanŋte keŋ gbɔxwe mídaje Satana fɛncawo mɛ o​—eyi hweɖewonuɔ, míɖo agbedɔn haan. Nyi yí taɖoɔ? Ðo evajɔnɔ mɔ ao kpenawo dalɔn do ao nyɔwo ji o, alo lé xexe lɔ kpɔnɔ enuwo do ato akpo nɔ aotɔ. Ehakpatɔ Davidi do gbe ɖaɖa mɔ: “Anyi Xwetɔ, Eo yí nyi anyi mɔkpɔkpɔ. Ŋ doji do Eo nu so hwecinu ŋ nyi ɖevi hwɛ. Mawu, E kplanɔ enu ŋ so hwecinu ŋ nyi ɖevi hwɛ. Eyi, le egbɛ cɛ mɛ ɔ, ŋ xo nuxu nɔ amɛwo so enu nyakpɔkpɔ ciwo yí E wanɔ nu.” (Ehajiji Wema 71:5, 17) Wojeshi Davidi ɖɛ mɔ yigbenɔdɔn. Vɔ hwenu edasɛ mɔ yenyi edɔngbetɔɔ? Hwenu enyi jajɛ yɔ! Keŋ gbɔxwe avakpe ta koɖo Goliatiɔ, Davidi wa ɖaŋ dasɛ mɔ yenyi dɔngbetɔ ci eglɔn ta nɔ edalɔ lankuwo yí wu elangan amɛve ciwo nyi janŋtan koɖo ursi. (1 Samiɛli 17:34-37) Ele ahan gan, Yehowa ci nu enu so mɔ, “Ŋ doji do Eo nu so hwecinu ŋ nyi ɖevi hwɛ” yí Davidi sɔ kanfukanfu lɔ na. Yehowa wɛ yí cukaɖa ɖekpokpui ci mɛ Davidi tonɔ devawunɔ gan yi o. Eɔ can nɔ èkando Yehowa jiɔ, àvakpɔ mɔ yina ŋsɛn koɖo edɔngbegbe ye yí yesɔ “ɖunɔ xexe lɔ ji.”​—1 Ʒan 5:4.

g04 10/8 23 mm. 3

Lé Mìɖo Awa nu do Amɛshinshinwo nu doɔ?

Ehakpatɔ lɔ do gbe ɖaɖa mɔ: “Ŋgbe sɔ ŋ danŋkpe nɔ ci yí ŋ ku nyɔxo o. Ŋgbe so le ŋ gbɔ hwecinu ŋsɛn vɔ nɔ ŋ o.” (Ehajiji Wema 71:9) Nɔ egbewawa nɔ Mawu sɛntɔ egbejinɔtɔwo mɔ yewodenyi ŋɖewanu can ɔ, Mawu yɛ ‘desɔ wo dannɔŋkpe o’. Ehakpatɔ lɔ dekpɔɛ mɔ Yehowa gbe ye ɖɛ o, vɔ ékpɔɛ mɔ yeɖo aɖoŋ do ye Watɔ lɔ nu ci exwewo yikɔ nɔ ye can. Nɔ wonɔ gbeji nɔ Yehowa ahan ɔ, ékpenɔdo amɛ nu le amɛ gbe pleŋ mɛ. (Ehajiji Wema 18:25) Eyi blaŋblaŋ ɔ, étonɔ mìwo kpena Kristotɔwo ji yí wɛni nɔ mì.

w14 1/15 23 mm. 4-5

Ðo Ŋwi Yehowa Gbɔxwe Gamɛ Vɔnwo Ava

4 Nɔ èshin yí to enu sugbɔ mɛɔ, biɔ enyɔ vevi cɛ eoɖeki se, ‘Ci ŋkpɔtɔ le agbe yí ŋsɛn le ŋnu ɖe, nyi natɛnŋ azan anyi gbe asɔ waɔ?’ Ci ènyi Kristotɔ ci yí to enu sugbɔ mɛɔ, èɖo enutɔxukpɔkpɔ ciwo yí mɛbuwo detɛnŋ ɖo o. Àtɛnŋ akan seŋ nɔ jajɛwo so enu ci èkpla so Yehowa nu. Àtɛnŋ axo nuxu nɔ mɛbuwo so jijɔ ci èkpɔ le Yehowa sɛnsɛn mɛ nu yí asɔ do ŋsɛn wo. Ŋci pɛɛ nu Efyɔ Davidi do egbe ɖaɖa nɔ Yehowa so nɛ. Éŋwlɛ mɔ: “Mawu, E kplanɔ enu ŋ so hwecinu ŋ nyi ɖevi hwɛ . . . Evyɛ ɔ, ŋ ku nyɔxo yi anyi ɖa ɣe. Vɔ, ŋ nya mɔ Eo da tashi ŋ o, Mawu.”​—Eha. 71:17, 18.

5 Lé àwɛ axo nuxu so ŋununya ci èɖo nu nɔ mɛbuwo le exwe gbogbo ciwo èwa vayi mɛɔ? Àtɛnŋ ayɔ jajɛ ciwo yí sɛnsɛn Mawu va ao xomɛ yí anu ŋsɛndoamunyɔ ɖewo nɔ woa? Àtɛnŋ anu nɔ wo mɔ wo le va kplɔ ye yi kunuɖegbe keŋ axo nuxu nɔ wo so jijɔ ci èkpɔkpɔ le Yehowa sɛnsɛn mɛ nu nɔ woa? Elihu ci yí nɔ agbe le blema mɛ nu mɔ: “Shinshin le xo nuxu, eyi exwe sugbɔwo le dasɛ ŋɖɛnyanya.” (Job 32:7) Apotru Pɔlu nu nɔ Kristotɔ nyɔnuwo mɔ wo le do ŋsɛn mɛbuwo to wowo nuxu koɖo wowo nuwanawo ji. Éŋwlɛ mɔ: “Nyɔlun [shinshin] lɔwo ɖo a kpla enu nywi amɛwo.”​—Titu 2:3.

Bibla mɛ Nuveviwo

it-1 825

Efrati

Nyigban ci Wosɔ na Izraɛliviwo Lixowo. Le egbe ci Mawu ɖo nɔ Abraxamu mɛɔ, Mawu nu mɔ yeana nyigban yi jijimɛviwo. Nyigban lɔ “le gblamɛ nɔ Etɔ Eʒiptitɔ koɖo etɔ gangan Efrati.” (Gɔnm 15:18) Mawu gbevatrɔ yí ɖo egbe cɛ nɔ Izraɛli jukɔn. (Hun 23:31; 2 Ese 1:7, 8; 11:24; Ʒoz 1:4) Le 1 Kronika 5:9 mɛɔ, keŋ gbɔxwe Davidi avakpa acɛɔ, jijimɛvi ɖewo le Rubɛn kɔta mɛ “keke bonu nɔ wowo nyigban keke yi kɔdo etu nɔ zogbe nyigban ci yí do lixo koɖo Efrati”. Vɔ ci Efrati tɔsasa lɔ jinjin kpeci 800 le “wezexu nɔ Giliadiɔ” (1Kro 5:10), taŋfuin mìamɔŋje mɛ kpoŋ mɔ Rubɛn kɔta mɛ tɔwo keke bonu nɔ wowo nyigban so wezexu nɔ Giliadi keke vayi kɔdo kɔtu nɔ zogbe nyigban Siri tɔ. Nyigban cɛ tɔ so enɔ̀ keke vayi kɔdo Efrati ji (MD, “so tɔtɔmɛ nɔ zogbe nyigban lɔ keke va yi ɖo Efrati tɔsasa tu. JÉ.”) Eyi taɖo egbe ci Yehowa ɖo vamɛ keŋkeŋ le Davidi koɖo Salomɔ cɛkpakpa hwenu. Hwehunnɔnuɔ, Izraɛli nyigban keke to Soba ci yí le Aramu keke yí vayi xotɔ Efrati tɔsasa, eyi ele shigbe mɔ eto etɔ lɔ nu tiin keke vayi ɖo tagbe nɔ Siri hannɛ. (2Sam 8:3; 1Efy 4:21; 1Kro 18:3-8; 2Kro 9:26) Ci wokpɔ lé etɔ cɛ gangan doɔ, édɔ woyɔɛni blaŋblaŋ mɔ “Etɔsasa”.​—Ʒoz 24:2, 15; Eha 72:8.

12-18 AOÛT

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 73-74

Nɔ mɛ Ciwo yí Desɛnnɔ Mawu Nuwo Vatɔ mì Drodro ɖe?

w20.12 19 mm. 14

“Yehowa . . . hwlɛnnɔ mɛ ciwo gbɔjɔ gan”

14 Mɛ ci yí ŋwlɛ Ehajiji Wema 73 nyi Levitɔ. Eyi taɖo bubu gangan enyi ni ci esumɔkɔ le Yehowa gbedoxɔ mɛ. Vɔ hweɖekanu le yi gbemɛɔ, évagbɔjɔ sugbɔ. Nyi yí taɖoɔ? Ðo nuvwinwatɔwo koɖo egoyitɔwo nu vatɔ ŋmɛ cici ni. Denyi wowo nudɔndɔn lɔwo wawa yí druidruiɛ o, vɔ lé ebui mɔ enuwo mlɛkɔ nɔ wo do yí druidruiɛ. (Eha. 73:2-9, 11-14, NWT) Ewa shigbe mɔ enu pleŋ nyɔkɔ nɔ wo nɛ: woje dɔku, agbemɛ nyɔ nɔ wo yí ŋɖe dexa wo o. Ci Levitɔ lɔ kpɔ enu cɛwoɔ, égbɔjɔ sugbɔ keke yí nu mɔ: “Le nyɔnɔnwi mɛɔ, gbali yí ŋna anyi ji le mɛmiɖe yí klɔ anyi lɔwo le afɛnmawamawa mɛ.” Eze petii mɔ, ecɛ atɛnŋ ana ami Yehowa sɛnsɛn.

w20.12 19-20 mm. 15-16

“Yehowa . . . hwlɛnnɔ mɛ ciwo gbɔjɔ gan”

15 Hlɛn Ehajiji Wema 73:16-19, 22-25, NWT. Levitɔ lɔ yi “Mawu kɔkɔɛtɔxu gangan lɔ.” Ci ele yi kpena Mawu sɛntɔwo mɛ le nɔtɔxuɔ, étɛnŋ le kpuu yí abu tamɛ kpɔ nywiɖe keŋ ado gbe ɖaɖa so yi nɔnɔmɛ lɔ nu. Ecɛ na evatɔ kpɔkpɔɛ mɔ ŋɖɛmanyanu yí yewakɔ yí yetɔ emɔ dɔndɔn ci yí aklan ye so Yehowa gbɔ ji toto. Égbedo jeshi mɔ amɛvwin lɔwo le “nyigban ɖyiɖyiɖyi ji” yí wowo “vɔvɔnu ɖyivɔnvɔn lɔ ava zeɖekatɔntɔn.” Gbɔxwe amɛvwinwo nu ami ŋmɛ cici nɔ Levitɔ lɔ yí ami gbɔjɔgbɔjɔɔ, éɖo akpɔnɔ nuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo do nɛ. Ci ewɛ ahan ɔ, ékpɔ fafa yí kpɔ jijɔ. Énu mɔ: “To akpo nɔ [Yehowaɔ], ŋdejikɔ ŋɖekɛ le nyigban cɛ ji o.”

16 Nukplamu ciwo yí le mɛ nɔ mì. Ci ewa shigbe mɔ enuwo mlɛkɔ nɔ amɛvwinwo nɛ can ɔ, wowo nu ŋgbeci ŋmɛ nɔ mì gbeɖe o. Wowo jijɔkpɔkpɔ lɔ nyi tatɔ yí dani jinjinɖe o; wowoŋtɔwo danɔ agbe tɛgbɛɛ hɛnnɛ o. (Ŋun. 8:12, 13) Nɔ wowo nu cikɔ ŋmɛ nɔ mìɔ, mìagbɔjɔkɔ gbaagbali yí ekacaca ci yí le mìwo koɖo Yehowa gblamɛ tɛnŋ so ŋtɔkpu. Eyi taɖo nɔ amɛvwinwo nu vatɔ ŋmɛ cici nɔ eo shigbe Levitɔ lɔ nɛɔ, wa enu ci ewa. Wa do Mawu nukplamu ci mɛ lɔnlɔn le ji, yí ado ha koɖo mɛ ciwo wanɔ Yehowa dro. Nɔ èlɔn Yehowa wu ŋɖekpokpuiɔ, àkpɔ jijɔ nyɔnɔnwimɛtɔ. Eyi àkpɔtɔ anɔ emɔ ci yí kplɔ amɛ yi “agbe adodwi” lɔ mɛ ji.​—1 Tim. 6:19.

w14 4/15 4 mm. 5

Ðo Xɔse Shigbe Moizi nɛ

5 Lé àwɛ agbe ‘agɔjeje jijɔkpɔkpɔ ci yí ɖeblɛ vɔnɔɔ’? Ŋgbeŋlɔbe mɔ jijɔ ci wokpɔnɔ le nuvɔnwawa mɛ nyinɔ hwenu kleŋ ɖe tɔ o. Sɔ xɔse ŋkuvi sɔ kpɔɛ mɔ “xexe lɔ yìkɔ vɔvɔgbe koɖo enudrodro yitɔwo.” (1 Ʒan 2:15-17) Bu tamɛ kpɔ so lé esɔ mɛ avanɔ nɔ nuvɔnwatɔ ciwo yí detrɔ ji mɛ nu. “É le bɔbɔɛɖe nɔ wo mɔ wo a jwin!” (Eha. 73:18, 19) Nɔ nuvɔnwawa vatɔ eo drodroɔ, biɔ eoɖeki se mɔ, ‘Lé ŋji mɔ esɔ mɛ avanɔ do nɔŋ ɔ?’

w13 2/15 25-26 ¶3-5

Ŋgbelɔn nɔ Ŋɖekɛ Adɔ Naxɔ Ejiɖuɖu lɔ Aglo o

3 Ehakpatɔ lɔ kando ji mɔ Yehowa ale bu nɔ ye koɖo yi ɖushi lɔ̀ yí akplɔ ye yi ejiɖuɖu ŋtɔteŋ mɛ. (Hlɛn Ehajiji Wema 73:23, 24.) Lé Yehowa wanɔ ecɛ doɔ? Yehowa kplɔnɔ yi sɛntɔ ciwo sɔ wowoɖekiwo hwenɔ yi ejiɖuɖu mɛ keŋ yí donɔ bubu wo nu le enu sugbɔ mɛ. Eshi ci ecunɔ nɔ wo yí nyi mɔ, éna womɔnɔŋje ŋci edrɔdrɔ mɔ yeawa mɛ. (1 Kor. 2:7) Éna yí ekacaca nywi nɔnɔ mɛ ciwo yí ɖonɔ to yi yí gbewanɔ do yi sewo ji gblamɛ.​—Ʒaki. 4:8.

4 Lé Yehowa gbekɔnɔ yi sɛntɔ ciwo yí kando ji do eji do yí nyi mɔ, éɖe mɔ nɔ wo yí wowanɔ sɛnsɛndɔ kɔkɔɛwo ni. (2 Kor. 4:1, 7) Sɛnsɛndɔ cɛ kplɔnɔ wo yi ejiɖuɖu mɛ. Yehowa ɖo gbe nɔ mɛ ciwo emɔ hun nɔ yí wokanfui yí gbewanɔ enywi nɔ mɛbuwo mɔ: “Na kɔ amɛ ciwo yí kɔ Ŋ yì eji.” (1 Sam. 2:30) Wobunɔ mɛ cɛwo, ɖo woɖo ŋkɔ nywi le Yehowa gbɔ, eyi Mawu sɛntɔ buwo can atɛnŋ axonɔ nuxu nywi so wo nu.​—Elo. 11:16; 22:1.

5 Lé esɔ mɛ avanɔ do nɔ mɛ ciwo ‘wa enu ci yí Tɔhonɔ nu yí a le tekpɔ Yi lɔ̀duɔ’? Woɖo gbe nɔ wo mɔ: “[Yehowa] sɔ mí sɔ wa ejiɖutɔwo, yi mí a xɔ Mawu gbeɖu nyigban hwecinu É tɛdo amɛ vwinwo ji nɔ wo a so” (Eha. 37:34) Wokpɔkpɔ mɔ mɔ woado bubu gangan yewo nu yí ana agbe mavɔ yewo.​—Eha. 37:29.

Bibla mɛ Nuveviwo

it-2 132

Elo

Ehajiji Wema 74 dre lé Mawu hwlɛn yi jukɔn gan do. Kpukpui 13 koɖo 14 dre lé ehwlɛn Izraɛli do le Eʒipti. Le lɛɔ, wozan enyɔgbe “elangan axumɛtɔwo [Ebre, than·ni·nimʹ, egbɔsusu mɛ nɔ tan·ninʹ]” yí sɔ sɔ koɖo enyɔgbe “Elo.” Eyi ci womɔ woacuku elo lɔ tawoɔ, étɛnŋ nyi kpɔ mɔ woxoxoɔ nuxu so enu ci wojikɔ adre koɖo Faraɔn koɖo yi hwakɔnwo hwenu Izraɛliviwo hun so Eʒipti. Aramu gbegɔnmɛɖetɔ ɖekawo zan “Faraɔn mɛ ciwo yí ɖo ŋsɛn” do dumɛ nɔ “Elo tawo”. (Sɔ sɔ koɖo Ezekiɛli 29:3-5, wosɔ Faraɔn sɔ sɔ koɖo “elangan ci yí le axu mɛ” ci yí le etɔ dodomɛ; gbekpɔ Ezekiɛli 32:2.) Éwa mɔ Ezai 27:1 zan Elo (LXX, “edan gangan”) shigbe mɔ acɛkpakpa ciwo yí le ju hannɛ, xexeɛ keŋkeŋ habɔbɔ ci yí mɛ ci yí kpa acɛ nɔ nyi “edan gangan” koɖo “elan wadan.” (Enyɔ 12:9) Ényi enyɔnuɖɛ ɖeka ci yí nu mɔ Yehowa atrɔ aɖo Izraɛli. Eyi ci Yehowa mɔ yeake ‘ŋkuvi kpɔ’ Elo lɔɔ, Babiloni ɖo ale mɛ hɛnnɛ. Gbesɔ kpe niɔ, kpukpui 12 koɖo 13 xo nuxu so Asiri koɖo Eʒipti nu hɛnnɛ. Eyi taɖo Elo lɔ le lɛ yí nyi xexeɛ keŋkeŋ mɛ gbɛbɔbɔ ci yí trɔkpe Yehowa koɖo yi sɛntɔwo.

19-25 AOÛT

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 75-77

Nyi yí Taɖo Wodagangannɔ Amɛɖekiɔ?

w18.01 28 mm. 4-5

Lé Mìkpɔnɔ Mìwoɖekiwo do

4 Ci Pɔlu ŋwlɛ mɔ amɛwo alɔn wowo ŋtɔwoɖekɛ yí agbelɔn eho ɖekɛ ɖegbɔɔ, énu kplɔɛdo mɔ woanyi egoyìtɔwo, amɛ gangan wowoɖekitɔnɔwo. Blaŋblaŋ ɔ, mɛ cɛwo kpɔnɔ mɔ yewonyɔ wu mɛbuwo ɖo wobi, nyɔvi, eho le wo shi alo ŋkɔ yi to nɔ wo. Mɛ ŋnɔ hanwo jinɔ mɔ amɛwo lé kannɔfu yewo yí abunɔ yewo. Wemanyatɔ ɖeka nu so mɛ ci yí yinɔ go nu mɔ: “Avɔnsa kpe ɖeka le yi ji mɛ yí yiŋtɔ donɔ ta gu ni.” Shiamu delɔn woshini o. Eyi taɖo mɛɖewo nunɔ mɔ egoyitɔnɔ delɔnnɔ egoyiyinyɔ gbɔ o yí mɛ ciwo yí yinɔ go nu dekpenɔ ni o.

5 Mìkando ji mɔ egoyitɔnɔwo nu dekpɔnɔ nɔ Yehowa o. “Ŋkuvi ciwo yí dasɛ mɔ amɛ nyi egoyitɔ” nu dejɔnɔ ji ni o (Elo. 6:16, 17) Egoyiyi dɔ wodetɛnŋ tenɔ gogo Mawu o. (Eha. 10:4) Egoyitɔnɔ yí legba nyi. (1 Tim. 3:6) Éwa ŋshishi mɔ Yehowa sɛntɔ ɖewo tashi wowoɖekiwo yí egoyiyi ɖo wo mɛ. Ozia ci yí nyi Ʒuda fyɔ nɔ gbeji nɔ Yehowa na nɔ exwe sugbɔ. Bibla nu mɔ, “hwenu Ozia vanyi ŋsɛntɔnɔɔ, egoyiyi vatɔ ji mɛ ɖoɖo ni, ecɛ hɛn cukaɖa vɛ ni, denɔ gbeji nɔ Yehowa yi Mawu o, ɖo éɖo gbedoxɔ lɔ mɛ mɔ yeado zo linfin do ekpe ci ji wodonɔ zo linfin le.” Le yiyimɛɔ, Efyɔ Ezekiazi vakpɔ mɔ ye can yetɔ ego yiyi, vɔ dewɛ nɔ hwenu jinjin ɖe o.​—2 Kro. 26:16; 32:25, 26.

w06 7/15 11 mm. 3

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Wema Amɛtɔntɔ Koɖo Amɛnɛtɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema

75:4, 5, 10​—Nyi woyɔnɔ mɔ “ezoɔ”? Elanwo zo yí nyi ahwawa ŋsɛn wowotɔ. Enyɔgbe “ezo” le dumɛ nɔ hlɔnhlɔn alo ŋsɛn. Yehowa kɔnɔ ezo yi ji nɔ yi sɛntɔwo yí kɔnɔ wo yi ji kpanŋkpanŋ, vɔ yí ŋɛnɔ amɛvɔnwo zo.’ Ese ci wodo mɔ ‘woŋgbekɔ ezo yí ji o’ gɔnmɛ yí nyi mɔ mìdeɖo ayi go alo awa ŋɖe yí asɔ kɔ mìwoɖekiwo do ji o. Ci enyi Yehowa yí kɔnɔ amɛ do jiɔ, mìɖo akpɔnɔ edɔ ciwo woɖo nɔ mì le hamɛ lɔ mɛ mɔ Yehowa ŋtɔ yí ɖo wo nɔ mì.​—Ehajiji Wema 75:7.

Bibla mɛ Nuveviwo

w06 7/15 11 mm. 4

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Wema Amɛtɔntɔ Koɖo Amɛnɛtɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema

76:10​—Lé “agbetɔwo dɔmɛzi” atɛnŋ akanfu Yehowa doɔ? Nɔ Yehowa tashi agbetɔwo yí woɖeɖeɛ wowo dɔmɛzi do mì nu, ɖo mìnyi yi sɛntɔwoɔ, shicuwo tɛnŋ vato so mɛ le yiyimɛ. Tetekpɔ ciwo mɛ mìtonɔ, kplanɔ ŋɖewo mì hweɖewonu. Nɔ funkpekpe ciwo mɛ mìtokɔ lɔ ana ekpla ŋnɔ hanwo mìɔ, eyi gbɔxwe Yehowa ɖenɔ mɔ yí mìtonɔ wo mɛ. (1 Piɛ 5:10) ‘Agbetɔ dɔmɛzi deɖyinɔ ŋɖe nɔ Mawu o.’ Vɔ nɔ efunkpekpe lɔ ahɛn eku vɛ nɔ mì ɖe? Eyɛ can atɛnŋ akanfu Yehowa ɖo mɛ ciwo yí kpɔ lé mìdo ji yí nɔ gbeji do atɛnŋ akanfu Mawu.

26 AOÛT–1 SEPTEMBRE

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO EHAJIJI WEMA 78

Ci Izraɛliviwo Denɔ Gbejiɔ, Ényi Amɛkanxlenyɔ nɔ mì

w96 12/1 29-30

Nyi yí taɖo ‘woaɖoŋwi ŋkeke ciwo vayiɔ’?

Éwa ŋshishi mɔ Izraɛliviwo wanɔ nuvɔn mamimami. Nyi yí to so mɛɔ? “Amɛ hunnɔwo tenɔ Mawu jigbɔnɖɛ xɔxɔ kpɔ ŋgban ŋgban. Wo do vevisese nɔ Amɛ Kɔkɔɛ Izraɛli nyɔnɔnwitɔ. Amɛ hunnɔwo ŋlɔbe enu so Mawu ŋsɛn nu. Wo ŋlɔbe zenɛni yí Mawu hwlɛn wo gan le wowo ketɔnɔwo shi.” (Ehajiji Wema 78:41, 42) Eyi le nyɔnɔnywi mɛɔ Yehowa gbe wo keŋkeŋ, ɖo wogbe mɔ yewodawa do yi sewo ji o.​—Matie 21:42, 43.

Ehajitɔ ɖeka ɖo kpɔwɛ nywi ɖeka ɖɛ nɔ mì. Éŋwlɛ mɔ: “Ŋ ɖoŋwi enu ci yí Tɔhonɔ wa. Mawu, ŋ ɖoŋwi enu kpaca amɛ ciwo yí E wa sa xoxoxo. Ŋ bu tamɛ so enu ci yí E wanɔ nu. Ŋ bu tamɛ so enu hunnɔwo nu.” (Ehajiji Wema 77:11, 12) Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so edɔ nywi ciwo mìwa vayi nɔ Yehowa le egbejinɔnɔ mɛ koɖo lé Yehowa dasɛ lɔnlɔn yitɔ nɔ mì doɔ, ádo ŋsɛn mì, ákpedo mì nu mìasɔ gbeta nywiwo yí enu ciwo ewa nɔ mì ajeŋ nɔ mì. Nɔ ‘mìɖoŋwi ŋkeke ciwo’ vayiɔ, ákpedo mì nu mìaŋlɔbe enu gbaliwo yí akpɔtɔ awanɔ ŋɖekpokpui keŋ adonɔ ji le egbejinɔnɔ mɛ.

w06 7/15 17 mm. 16

‘Mínɔ Azɔge nɔ Enyɔtoto do hunmɛ

16 Nɔ mìtonɔ nyɔ do hunmɛɔ, ádɔ yí mìasɔ susu ɖonɔ mìwoɖeki koɖo mìwo cukaɖawo ji. Ecɛ adɔ mìaŋwlɔbe shicu ciwo mìkpɔnɔ ci mìnyi Yehowa Kunuɖetɔ. Nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ so shicu cɛwo nuɔ, ádɔ yí mìaɖu enyɔtoto do hunmɛ ji. Le kpɔwɛ mɛ, mìwo domɛtɔ ɖekaɖekaɔ, bubu enyi nɔ mì mɔ Mawu ŋkɔ Yehowa le mì nu. (Ezai 43:10) Mìatɛnŋ anɔ ekacaca nywi mɛ koɖi yí agbexonɔ nuxu koɖo mɛ ci yí ‘senɔ kwifanwo’ le ga ɖekpokpui mɛ. (Ehajiji Wema 65:2; Ʒaki 4:8) Tajinu nywi le mì shi so agbe lɔ nu, ɖo mìnya nu kuso acɛkpatɔnyinyi Yehowa tɔ nu. Mìaɖonɔ ŋwi mɔ, emɔ enyi yí hun nɔ mì mɔ mìanɔ gbeji nɔ Mawu. (Elododo Wema 27:11) Mìatɛnŋ aɖenɔ kunu blaŋblaŋ so Mawu Fyɔɖuxu lɔ nu. (Matie 24:14) Nɔ mìɖo xɔse do tafɛnvɔnsa Yesu Kristo tɔ nuɔ, ána yí mìaɖo ayexa mɛ̀mi. (Ʒan 3:16) Ecɛwo nyi shicu ɖewo ci mìkpɔnɔ nɔ mìdonɔ ji.

w11 7/1 10 mm. 3-4

Enu wanɔ ɖe nɔ Yehowaa?

Ehajitɔ lɔ nu mɔ: “Amɛ hunnɔwo dɔ yí Mawu lɔ cukaɖa sugbɔ do zogbe mɛ!” (Kpukpui 40) Kpukpui ci yí kplɛdo nu mɔ: “Amɛ hunnɔwo tenɔ Mawu jigbɔnɖɛ xɔxɔ kpɔ ŋgban ŋgban.” (Kpukpui 41) Do jeshi yi mɔ, egufɔnfɔn wowotɔ ci woŋwlɛ do lɛ denyi egufɔnfɔn hwɛhwɛ o. Susu trofitrofi cɛ ci woɖo tɔ ji hwenu wole zogbeji ci wohwlɛn wo gan kaka so Eʒipti. Jukɔn lɔ tɔ enyɔ toto do hunmɛ nɔ Mawu shigbe mɔ deɖo enujikpekpe alo edro ci asɔ le bu nɔ wo hannɛ. (Amɛ Hlɛnhlɛn 14:1-4) Wema ɖeka ci Bibla gɔnmɛɖetɔwo ŋwlɛ nu mɔ “amɛ hunnɔwo dɔ” tɛnŋ gbenyi “le enudredonunu mɛ mɔ ‘woxa yí gbe kpeŋ mɔ yewo dase tonu nɔ Mawu o’ alo ‘wo mɔ “Oo” nɔ Mawu.’” Ele ahan gan, ci Yehowa nyi ŋshishikunɔamɛtɔɔ, ésɔ nu kenɔ wo nɔ wodasɛ mɔ yewotrɔ ji mɛ. Vɔ wogbetrɔnɔgbɔ va adɛn xoxwi wowotɔ lɔ ji yí wogbekpɔtɔ yinɔ ji ke.​—Ehajiji Wema 78:10-19, 38.

Lé ewanɔ nɔ Yehowa nɔ ekpɔkpɔ yi jukɔn lɔ fɔnfɔn gu blaŋblaŋ do jiɔ? Kpukpui 40 tɔ lɔ nu mɔ “É xa le Yiɖeki mɛ.” Bibla gɔnmɛɖeɖe bu nu mɔ wowo nuwanawo dɔ yí “ese gbazavi.” Wema ɖeka ci yí xo nuxu so Bibla nu dre mɛ mɔ: “Enyɔgbe cɛ gɔnmɛ yí nyi mɔ Ebretɔwo nyi mɛ ciwo le jɔjɔmɛnuɔ, wowanɔ nu keŋ asɔ do vevisese nɔ amɛ shigbe lé evi tonumasetɔ ɖe fɔnnɔ gu do yi jilawo ji hannɛ.” Shigbe lé evi jaglayo ɖe dɔnɔ eji gbannɔ nɔ yi jilawo nɛɔ, ahanke yí Izrɛlivi etotritɔwo donɔ “vevisese nɔ Amɛ Kɔkwɛ Izraɛlitɔ nyɔnɔnwitɔ.”​—Kpukpui 41.

Bibla mɛ Nuveviwo

w06 7/15 11 mm. 5

Enyɔ Vevi Ciwo yí le Wema Amɛtɔntɔ Koɖo Amɛnɛtɔ mɛ nɔ Ehajiji Wema

78:24, 25; gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ​—Nyi yí taɖo woyɔ mana mɔ “jinuku jeŋkwi mɛ tɔ” koɖo ‘dɔdɔlawo ŋɖuɖuɔ”? Enyɔgbe cɛwo dedasɛ mɔ mana nyi mawudɔlawo ŋɖuɖu o. Vɔ enyi “jinuku jeŋkwi mɛ tɔ” ɖo jeŋkwi mɛ yí eso. (Ehajiji Wema 105:40) So hwecinu mawudɔlawo alo “ŋsɛntɔnɔwo,” bɔ le eju le jeŋkwi mɛɔ, enyɔgbe “dɔdɔlawo ŋɖuɖu” tɛnŋ nyi mɔ Mawu ŋtɔ ci yí le jeŋkwi mɛ yí na enu cɛ.(Ehajiji Wema 11:4) Étɛnŋ nyi mɔ Yehowa ŋtɔ yí dɔ mawudɔlawo yí wona mana Izraɛliviwo.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin