Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo
2-8 DÉCEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | ENYƆDASƐ 7-9
“Yehowa cu shi nɔ agbetɔ sugbɔ sugbɔ ciwo yí do mahlɛn”
it-1-F 1014 mm. 2
Agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo
Nɔ “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” lɔwo nyi mɛ ciwo woahwlɛn gan yí woanɔ agbe le nyigban ji ɖe, enyɔ ci yí nyi ‘wolete le ŋkɔ nɔ efyɔ ӡinkpin Mawu tɔ koɖo Lɛngbɔvi lɔ’ gɔnmɛ ɖe? (Enyɔ 7:9) Le Bibla mɛɔ, nɔ womɔ mɛɖe alo gbɛbɔbɔ ɖe “lete le ŋkɔ nɔ” mɛɖeɔ, edanasɛ hweɖewonu mɔ mɛ lɔ alo gbɛbɔbɔ lɔ nu kpe nɔ mɛ ci ŋkɔ ele te le. (Eha 1:5; 5:5; Elo 22:29, Os; Lk 1:19) Gbesɔ kpe niɔ, le Enyɔdasɛ eta amadɛntɔ mɛɔ, wonu so “xexemɛ fyɔwo, egawo, ahwagawo, dɔkunɔwo, koɖo hlɔnhlɔntɔnɔwo . . . ahwashi ɖeka ɖeka koɖo amɛvovo ɖeka ɖeka” nu mɔ, wobebeɛ do “Amɛ ci yí le anyi nɔ̀nɔ̀ le efyɔ ӡinkpin ji. Mí wla mì do Lɛngbɔvi dɔmɛzi dodo! Azan gangantɔ nɔ wowo dɔmɛzi dodo va ɖo. Amɛ ɖe da tɛnŋ nɔ̀te le ŋmɛ ni o.” (Enyɔ 6:15-17; sɔ sɔ koɖo Luiki 21:36.) Mìse mɛ yɛ mɔ, “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” lɔwo nyi mɛ ciwo yí woglɔn ta nɔ le dɔmɛzidodo lɔ hwenu, yí wosun ji yí “lete le ŋkɔ” nɔ efyɔӡinkpin Mawu tɔ koɖo Lɛngbɔvi lɔ. Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ, agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo nu kpe nɔ Mawu koɖo Lɛngbɔvi lɔ.
it-2-F 1104 mm. 4
Efunkpekpe gangan lɔ
Le xwe gban han godu nɔ hwecinu wogban Ӡerusalɛmu juɔ, wonu nɔ apotru Ӡan mɔ agbetɔ sugbɔ sugbɔ ciwo yí so jukɔn vovovo, akɔta vovovo koɖo eju vovovowo mɛ nyi: “Amɛ ciwo yí tó le efunkpekpe gangan lɔ mɛ.” (Enyɔ 7:13, 14) Ci agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo “tó le efunkpekpe gangan lɔ” mɛɔ, edasɛ mɔ wogan le mɛ yɔ. Nyɔ ɖeka ci yí ɖyi le Edɔwawawo 7:9, 10 mɛ ɖo kpe nyɔ cɛ ji. Énu mɔ: ‘Mawu le koɖo Ӡozɛfu . . . yí ɖi ti le yi funkpekpe lɔwo pleŋ mɛ.’ Wohwlɛn Ӡozɛfu gan le yi funkpekpewo pleŋ mɛ gɔnmɛ yí nyi mɔ, ésun ji yí do ji le wo pleŋ mɛ yí gbegan le wo mɛ.
it-1-F 1014
Agbetɔ sugbɔ sugbɔ lɔwo
Mɛ ciwo yí wonyi. Woxo nuxu so wo nu le Enyɔdasɛ eta 7 tɔ mɛ koɖo kpukpui buwo mɛ. Lé wodre wo le kpukpui cɛwo mɛ yí akpedo mì nu mìanya mɛ ciwo koŋ “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” lɔwo nyi. Enyɔdasɛ 7:15-17 nu mɔ, Mawu ‘akeke yi zava do wo ji’ yí akplɔ wo yi “gumɛshi ci yí nanɔ agbe gbɔ.” Égbenu mɔ, Mawu acucu “ɖashi ɖeshaɖe le wowo ŋkuviwo mɛ.” Enyɔ ɖekɛŋmɛ lɔ hanwo yí le Enyɔdasɛ 21:2-4 mɛ. Énu mɔ: “Mawu goxɔ lɔ le agbetɔwo domɛ. . . . Mawu a cucu ɖashi keŋkeŋ le ŋkuviwo ji nɔ wo,” yí “eku, . . . da gbe li o.” Ŋtegannukpɔkpɔ ci yí le lɛ dekudo mɛ ciwo yí le jeŋkwimɛ, fini ‘Ӡerusalɛmu yoyu lɔ ɖyi so’ nu o. Vɔ ékudo agbetɔ ciwo yí le nyigban ji nu.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
re-EW 115 mm. 4
Jeshidodo Izraɛli Mawu Tɔ
4 Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mawudɔla amɛnɛ cɛwo le dumɛ nɔ mawudɔlawo gbɛbɔbɔ amɛnɛ ciwo Yehowa zankɔ yí sɔ lé kojoɖoɖo yi tɔ vava ɖɛ keke ana nɔ hwecinu yi ga axo. Nɔ mawudɔla lɔwo tashi Mawu dɔmɛzi ya ŋtɔ́wo doju so tagbe, fɔde, wezexu koɖo weɖoxɔxuɔ, gugu lɔ ado manumanu. Aɖyi shigbe lé Yehowa zan aya amɛnɛ lɔwo yí sɔ kaka Elamutɔwo, gban wo hannyahannya yí gu wo hannɛ. Vɔ gugu cɛ yɛ agangan sugbɔ wu ahan. (Ӡeremi 49:36-38) Ányi jihɔn gangan do manumanu ci yí agban nu sesese wu ‘jihɔn gangan’ ci Yehowa sɔ gu Amoniti ju. (Amosu 1:13-15) Totoɖoanyi Satana tɔ ci yí le nyigban ji kpaxwe ɖekpokpui datɛnŋ anɔ te le xomɛshinshin Yehowa tɔ zan gbe o. Azan ŋtɔ́ gbeɔ, áhwlɛn ta nɔ acɛkpatɔnyinyi yi tɔ sɔyi mavɔmavɔ.—Ehajiji Wema 83:15, 18; Ezai 29:5, 6.
it-1-F 12
Abadɔn
Abadɔn, dɔdɔla edumaɖosɛnxu lɔ tɔ—mi yɔɔ?
Le Enyɔdasɛ 9:11 mɛɔ, enyɔgbe “Abadɔn” nyi ‘dɔdɔla edumaɖosɛnxu lɔ tɔ’ ŋkɔ. Grɛkigbemɛ ŋkɔ ci yí sɔ koɖi yí nyi Apoliɔn, ci gɔnmɛ yí nyi “Amɛtrɔntɔ.” Le xwe sanŋdi 19 tɔ lɔ mɛɔ, amɛwo je agbla yí dasɛ mɔ kpukpui cɛ nyi enyɔnuɖɛ ci yí kudo agbetɔ ciwo wokpɔnɔ do “Satana dɔwaviwo” ji nu. Mɛɖewo le wo mɛ yí nyi efyɔ gangan Vespasien, Mahomet koɖo Napoléon. Vɔ mìɖo anya mɔ le Enyɔdasɛ 20:1-3 mɛɔ, wonu mɔ mawudɔla ci shi “edumaɖosɛnxu safli” lɔ le nyi Mawu dumɛnɔtɔ ci yí so jeŋkwimɛ. Eyi taɖo de “Satana dɔwavi” ɖe enyi o. Ewaɖeɔ, ábla Satana yí asɔ dɔ do edumaɖosɛnxu lɔ mɛ. Ci wema ɖeka ci yí nyi The Interpreter’s Bible xokɔ nuxu so Enyɔdasɛ 9:11 nuɔ, énu mɔ: “Abadɔn denyi Satana dɔdɔla o, vɔ ényi dɔdɔla Mawu tɔ ci yí wakɔ gugudɔ ci Mawu dɔɛ mɔ yɛ le wa.”
Le kpukpui ɖewo mɛ le Ebre Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo mɛɔ, enyɔgbe ʼavadɔnʹ nyi eku koɖo yɔdu. Le Enyɔdasɛ 1:18 mɛɔ, Yesu Kristo nu le nɔ mɔ: “Ŋ le agbe keke a sɔyì mavɔmavɔ! Eku koɖo [yɔdu] safliwo le Ŋ shi.” Luiki 8:31 dasɛ mɔ, Yesu ɖo acɛ do edumaɖosɛnxu lɔ ji. Ebretɔwo 2:14 ɖo kpe yi ji mɔ yɛɖo ŋsɛn ci asɔ gu nu, taŋtaŋ ŋsɛn ci asɔ gu Legba. Kpukpui cɛ nu mɔ, Yesu vanyi agbetɔ shigbe mìwo hannɛ keŋ ‘a tɛnŋ atrɔn amɛ ci shi eku hlɔnhlɔn le toto Yi ku mɛ. Amɛ lɔ nyi Satan.’ Enyɔdasɛ 19:11-16 ɖe mɛ petii mɔ, Yesu yí nyi mɛ ci Mawu ɖo mɔ yɛahɛn gugu koɖo kojoɖoɖo ye tɔ vɛ.—Kpɔ APOLLYÔN.
9-15 DÉCEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | ENYƆDASƐ 10-12
“Wowu ‘ɖashifuɖutɔ amɛve’ yí wogbetrɔ yí fɔn wo”
w14-F 15/11 30
Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ
Miwo yí nyi ɖashifuɖutɔ amɛve ciwo nu Enyɔdasɛ eta 11 tɔ xo nuxu soɔ?
Enyɔdasɛ 11:3 xo nuxu so ɖashifuɖutɔ amɛve ciwo yí anu nyɔ ɖɛ na nɔ ŋkeke 1 260 nu. Le yiyimɛ le eta lɔ mɛɔ, wonu mɔ elan wadan lɔ ‘a ɖu wo ji, yí a wu wo.’ Vɔ le “ŋkeke amɛtɔ̀n koɖo fan” goduɔ, woafɔn ɖashifuɖutɔ amɛve cɛwo, yí akpaca mɛ ciwo pleŋ akpɔɛ.—Enyɔ. 11:7, 11.
Miwo ɖashifuɖutɔ amɛve lɔwo nyiɔ? Kpukpui ciwo yí le eta 11 lɔ mɛ nu nyɔ ciwo yí ana mìajeshi wo. Ŋkɔtɔ, wonu mɔ wole dumɛ nɔ “olivuci amɛve koɖo kaɖyigban hɛnnu amɛve.” (Enyɔ. 11:4) Enyɔ cɛ ɖoŋwi kaɖyigban hɛnnu koɖo olivuci amɛve ciwo yí le Zakari nyɔnuɖɛ mɛ ji nɔ mì. Enyɔnuɖɛ lɔ nu mɔ olivuci cɛwo le dumɛ nɔ “amɛshiaminɔ amɛve,” ciwo yí nyi ejujikpɔtɔ Zorobabɛli koɖo avɔnsatɔ gangantɔ Yoshua. Enyɔnuɖɛ lɔ nu kpe ni mɔ ‘wole te le nyigban lɔ keŋkeŋ Xwetɔ lɔ gbɔ.’ (Zak. 4:1-3, 14, NWT) Amɛvetɔ, wonu so ɖashifuɖutɔ amɛve lɔwo nu mɔ wowawa enujiŋ ciwo han Moizi koɖo Eli wa vayi.—Sɔ Enyɔdasɛ 11:5, 6 sɔ koɖo Amɛ Hlɛnhlɛn 16:1-7, 28-35 koɖo 1 Efyɔwo 17:1; 18:41-45.
Enyɔ kuɖeka yí kpukpui cɛ ciwo yí le Enyɔdasɛ koɖo Zakari Wema mɛ nukɔ. Enyɔ ci yɔɔ? Wo koɖo ve xo nuxu so amɛshiaminɔ Mawu tɔ ciwo yí kpɔ yi dɔ ji le dodokpɔ hwenu sɛnŋwo mɛ nu. Enyɔdasɛ eta 11 lɔ mɛ vava dasɛ mɔ, mɛ ciwo yí nɔ ‘enuwamɛvɔn’ mɛ yí ɖe kunu na nɔ xwe amɛtɔn koɖo fan nyi nɔvi amɛshiaminɔ ciwo yí kpɔkpɔ edɔ lɔ (mìwo dɔ lɔ) ji hwecinu woɖo Mawu Fyɔɖuxu lɔ le jeŋkwimɛ le xwe 1914 mɛ.
Hwecinu wolé amɛshiaminɔ cɛwo cu yí kunuɖeɖedɔ lɔ ɖo te na nɔ hwenu kleŋ ɖeɔ, ele shigbe mɔ wu wowu wo hannɛ. Hwenu kleŋ lɔ yí nyi ŋkeke amɛtɔn koɖo fan lɔ le kpɔwɛnyɔnunu mɛ. Mawu mɛwo ketɔnɔwo kpɔ jijɔ sugbɔ, ɖo le wowo nukpɔkpɔ mɛɔ, Mawu mɛwo dɔ lɔ vɔ do nɔ.—Enyɔ. 11:8-10.
Ele ahan gan, shigbe lé enyɔnuɖɛ lɔ nui nɛɔ, wofɔn ɖashifuɖutɔ amɛve lɔwo le ŋkeke amɛtɔn koɖo fan lɔwo vɔvɔnu. Wojo amɛshiaminɔ cɛwo le gakpamɛ, yí Mawu to wowo Xwetɔ Yesu Kristo ji yí gbesɔ edɔ vevi ɖeka do alɔ̀mɛ nɔ mɛ ciwo yí kpɔtɔ le gbeji. Le xwe 1919 mɛɔ, woɖo “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ” lɔ yí mɛ ciwo wojo le gakpamɛ can le gbɛbɔbɔ lɔ mɛ. Woɖo wo mɔ woakpɔ gbɔngbɔnmɛ ӡanwo gbɔ nɔ Mawu mɛwo le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛ lɔwo mɛ.—Mat. 24:45-47; Enyɔ. 11:11, 12.
Enu ci yí gbenyɔ yí nyi mɔ, Enyɔdasɛ 11:1, 2 sɔ enujɔjɔ cɛwo sɔ koɖo hwecinu woado gbɔngbɔnmɛ gbedoxɔ lɔ kpɔ. Malashi eta 3 tɔ xo nuxu so ŋkuviledonunu ŋtɔ́ han ci yí kudo gbɔngbɔnmɛ gbedoxɔ lɔ nu. Égbenu mɔ le ŋkuviledonunu cɛ goduɔ, enuklɔklɔ hwenu ɖeka akplɔɛdo. (Mal. 3:1-4) Azan nɛni ŋkuviledonunu koɖo enuklɔklɔ dɔ cɛ axɔɔ? Etɔ ji so exwe 1914 mɛ yí vɔ le wleci ŋkɔtɔwo mɛ nɔ exwe 1919. Ŋkeke 1 260 lɔwo (wleci 42) koɖo ŋkeke amɛtɔn koɖo fan ciwo nu Enyɔdasɛ eta 11 xo nuxu so le hwenu lɔ mɛ.
Jijɔ gangan teŋ enyi nɔ mì mɔ Yehowa wa toto nɔ gbɔngbɔnmɛ nuklɔklɔdɔ cɛ yí sɔ dra yi mɛwo do nɔ edɔ nywiwo wawa! (Titu 2:14) Gbesɔ kpe niɔ, amɛshiaminɔ egbejinɔtɔ ciwo yí kpɔ mìwo dɔ lɔ ji le dodokpɔ hwenu lɔ mɛ ɖo kpɔwɛ nywi ɖɛ, yí wowo kpɔwɛ lɔ jeŋ nɔ mì. Enu cɛwo ɖo kpe yi ji mɔ, wowo yí nyi ɖashifuɖutɔ amɛve lɔwo.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
it-2-F 821
Wemaŋwlanŋwlan
Yi zanzan le kpɔwɛnyɔnunu mɛ. Le Bibla mɛɔ, wozan enyɔgbe ‘wemaŋwlanŋwlan’ zenɛniɖe le kpɔwɛnyɔnunu mɛ. Ezekiɛli kpɔ wemaŋwlanŋwlan ɖeka ci woŋwlɛn nu do akpaxwe lɔwo koɖo ve nɔ. Zakari can kpɔ wemaŋwlanŋwlan ŋtɔ́ han ɖeka. Kabakabaɔ, akpaxwe ɖeka woŋwlɛnnɔ nu do nɔ wemaŋwlanŋwlanwo. Eyi taɖo enuŋwlɛnŋwlɛn do akpaxwe amɛve lɔwo nɔ wemaŋwlanŋwlan lɔwo tɛnŋ dasɛ mɔ kojoɖoɖonyɔ ci yí le wo mɛ kpɛn, gangan yí gbenyi ŋkuvibianyɔ. (Eze 2:9–3:3; Zak 5:1-4) Le ŋtegannukpɔkpɔ ci nu yí Enyɔdasɛ xo nuxu so mɛɔ, mɛ ci yí le nyinɔnɔ le fyɔӡinkpin lɔ ji lé wemaŋwlanŋwlan ɖeka ci wosɔ enutrenu amadrɛ tre do ɖushilɔ̀ yi tɔ mɛ. Enutrenu amadrɛ lɔwo ana wodakpɔ enu ci yí le wema lɔ mɛ keke ana nɔ hwecinu Lɛngbɔvi Mawu tɔ avahuin o. (Enyɔ 5:1, 12; 6:1, 12-14) Le yiyimɛ le ŋtegannukpɔkpɔ lɔ mɛɔ, wovasɔ wemaŋwlanŋwlan ɖeka nɔ Ӡan ŋtɔ yí nu ni mɔ yɛ le ɖui. Wema lɔ “vivi” le numɛ ni, vɔ yí ve kpakpakpa le dɔmɛ ni. Ci wohun wema lɔ yí wodegbecuiɔ, ele shigbe mɔ woase gɔnmɛ nɔ enyɔ ci yí le mɛ hannɛ. Ŋɛdu ci yí le wemaŋwlanŋwlan cɛ mɛ xɔxɔ “vivi” nɔ Ӡan. Vɔ ele shigbe mɔ, enyɔnuɖɛ ciwo yí le mɛ yí womɔ yɛ le nu, ave nunu ni hannɛ. (Enyɔ 10:1-11) Ezekiɛli can kpɔ ŋtegan ŋtɔ́ hanci. Wosɔ wemaŋwlanŋwlan ɖeka ni, yí ‘avinhawo, vevisesewo koɖo avinfanfanwo’ le mɛ.—Eze 2:10.
it-1-F 673 mm. 5-8
Evijiji vevisesewo
Le apotru Ӡan ŋtegannukpɔkpɔ ci nu Enyɔdasɛ wema xo nuxu so mɛɔ, ékpɔ nyɔnu ɖeka le jeŋkwimɛ yí ‘é le vevi sese xwa dokɔ, ɖo evijiji gamɛ sun ni.’ Evi ci woji lɔ nyi “evi ŋsuvi ɖeka. Evi lɔ a kplɔ jukɔnwo pleŋ koɖo egakpo.” Ci edan gangan lɔ jejeɛ agbla mɔ yeadrin ɖuɔ, “wo sɔ ɖevi lɔ yì Mawu koɖo Yi fyɔ ӡinkpin gbɔ.” (Enyɔ 12:1, 2, 4-6) Le blema nɔ woji evi yeyi ɖeɔ, wosɔ nanɔ dalɔ yí elɔn xɔɛni yí sɔ danasɛ mɔ yexɔ gbe mɔ yeviye yɔ. Eyi taɖo ci womɔ wosɔ ɖevi lɔ yi Mawu gbɔɔ, edasɛ mɔ Mawu lɔn xɔ ɖevi lɔ mɔ yɛnyi yeviye. (Kpɔ NAISSANCE.) “Nyɔlun” lɔ yɛ nyi Mawu “ashiɛ,” ci yí nyi “Ӡerusalɛmu ci yí le jeŋkwimɛ.” Eyi nyi “nɔ̀” nɔ Kristo koɖo gbɔngbɔnmɛ nɔviɛwo.—Gal 4:26; Ebre 2:11, 12, 17.
Nuvɔn dele Mawu “ashiɛ” ci yí le jeŋkwimɛ nu o. Eyi taɖo evijiji vevisese lɔwo denyi vevisese ŋtɔŋtɔwo o. Evijiji vevisese lɔwo nyi kpɔwɛnyɔnunu ci yí dasɛ mɔ “nyɔlun” lɔ nya mɔ evijiji gamɛ sun nɔ ye, yí dagbejinjin ɖeeɖe gbɔxwe yeaji vi o.—Enyɔ 12:2.
Mi yí nyi “evi ŋsuvi” lɔɔ? Evi ŋsuvi lɔ “a kplɔ jukɔnwo pleŋ koɖo egakpo.” Ehajiji Wema 2:6-9 yí nu nyɔ cɛ ɖɛ so Mɛsia Fyɔ Mawu tɔ nu. Vɔ woji Kristo le nyigban ji yí eku keke yí fɔn vayi xoxoxo gbɔxwe Ӡan vakpɔ ŋtegan cɛ. Eyi taɖo ŋtegan cɛ akudo Mɛsia Fyɔɖuxu lɔ jiji nu. Mawu sɔ Fyɔɖuxu lɔ do alɔ̀mɛ nɔ Eviɛ Yesu Kristo. Hwecinu wofuin ɖegbɔɔ, évayi ‘nɔ̀ anyi le ɖushi kpaxwe nɔ Mawu, yí lete kpɔ hwenu wo a sɔ Yi ketɔwo ɖo gɔnmɛ nɔ Yi hlɔnhlɔn.’—Ebre 10:12, 13; Eha 110:1; Enyɔ 12:10.
16-22 DÉCEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | ENYƆDASƐ 13-16
“Elan ɖyivɔnvɔn lɔwo nu ŋgbeso jika nɔ eo o”
w12-EW 6/15 8-9 mm. 6
Yehowa yí “danasɛ enyɔwlawlawo”
6 Le vɔvɔnu nɔ exwe sanŋdi ŋkɔtɔ Kristotɔwo hwenuɔ, Yesu ci yí fɔn so ku dasɛ ŋtegannukpɔkpɔ jiŋ eɖekplɔɖedo ɖekawo nɔ Ӡan. (Enyɔ. 1:1) Le ŋtegan lɔwo ɖeka mɛɔ, Ӡan kpɔ edan gangan ɖeka ci yí le dumɛ nɔ Legba, yí ele te le axu tu. (Hlɛn Enyɔdasɛ 13:1, 2.) Ӡan gbekpɔ elan makpɔkpɔ ɖeka yí etotoɔ le axu lɔ mɛ yí Legba na ŋsɛn gangan yi. Le yiyimɛɔ, mawudɔla ɖeka nu nɔ Ӡan mɔ, elan jin eta amadrɛnɔ, ci yí nyi legba nɔ elan ci nyɔ wonu le Enyɔdasɛ 13:1 mɛ le dumɛ nɔ “efyɔ amadrɛ,” alo acɛkpakpawo. (Enyɔ. 13:14, 15; 17:3, 9, 10) Hwecinu Ӡan ŋwlɛnŋwlɛn nuɔ, amatɔn le efyɔ lɔwo mɛ degbeli o, ɖeka le acɛ kpakɔ, yí efyɔ “docwitɔ lɔ gbɔgbɔ.” Nyi acɛkpakpa, alo xexeɛmɛŋsɛn cɛwo nyi teŋ ɔ? Mína mìaxo nuxu so eta amadrɛ lɔwo nu ɖekaɖeka nɔ elan wadan ci nyɔ wonu le Enyɔdasɛ wema mɛ. Mìagbekpɔ ŋciwo yí Daniɛli ŋwlɛn so enu ci acɛkpakpa sugbɔ le acɛkpakpa cɛwo mɛ nyi nu. Hweɖewonuɔ, ewanɔ exwe sanŋdi nɛniɖe gbɔxwe acɛkpakpa lɔwo vatɔnɔ dɔ ji.
re-EW 193-194 mm. 26
Trɔtrɔkpe elan wadan amɛve
26 Nyi anyiɔ? Anglo-amɛliki xexeɛmɛŋsɛn yɔ. Eyi ke yí gbenyi eta amadrɛtɔ nɔ elan wadan ŋkɔtɔ lɔ, vɔ ele texwe vevi ɖeka! Ci woɖi do akpo le ŋtegan lɔ mɛ shigbe elan wadan ci yí le yiɖekishinu hannɛɔ, akpedo mì nu mìanya lé ewanɔ nu ci yí drui le xexeɛ mɛ nywiɖe wu. Elan wadan cɛ ci yí ɖo ezo amɛve nyi acɛkpakpa amɛve ciwo yí le dɔ wakɔ le hwenu ɖeka mɛ, le wowoɖekiwo shi nu, gan yí wanɔ nu alɔlealɔmɛ. Yi zo amɛve lɔ ciwo yí le “shigbe lɛngbɔ” tɔ nɛ dasɛ mɔ, aze shigbe mɔ ényi amɛfafa ci wodeɖo avɔn nɔ o, yí eyi ɖo acɛkpakpa hunŋkuvi ci gɔnmɛ xexeɛ keŋkeŋ ɖo anɔ hannɛ. Vɔ éxonɔ nuxu “shigbe edan gangan nɛ,” ɖo eӡinnɔ amɛwo ji le fishiafi ci wodelɔn do acɛkpakpa yi tɔ ji le o, donɔ vɔnvɔn nɔ amɛ lɔwo, yí gbewanɔ adan do wo. Dedonɔ ŋsɛn lanmɛ nɔ amɛwo mɔ, wo le sɔ wowoɖekiwo do gɔnmɛ nɔ Mawu cɛkpakpa ci yí le alɔmɛ nɔ lɛngbɔvi Mawu tɔ lɔ o. Ewaɖeɔ, édonɔ ŋsɛn amɛwo mɔ wo le nɔ Satana ci yí nyi edan gangan lɔ kpaxwe yí awanɔ yi drowo. Éna ejulɔnlɔn ci yí hɛn mamawo vɛ koɖo amɛmalɔnmalɔn ciwo yí nyi elan wadan ŋkɔtɔ lɔ sɛnsɛn kaka do fishiafi.
re 195 mm. 30-31
Trɔtrɔkpe elan wadan amɛve
30 Lé nuwo vayi do le exolɔlɔwo mɛ dasɛ mɔ, habɔbɔ ci Grande-Bretagne koɖo Etats-Unis mɔ yewoaɖo yí nyi legba lɔ. Eju cɛwo nɔnɔ godu nɔ habɔbɔ lɔ, yí gbedrɛni nɔ amɛwo mɔ yɛ nyɔ. Eyi woyɔ doŋkɔ mɔ, Jukɔnwo Nublabla. Le yiyimɛ le Enyɔdasɛ eta 17 tɔ lɔ mɛɔ, wovasɔ nubu sɔ wa kpɔwɛ ni. Eyi nyi elan wadan jin agbuagbu ci yí gbɔngbɔn yí le yiɖekishinu. Jukɔnwo mɛ habɔbɔ cɛ ‘xonɔ nuxu,’ ɖo églanɔ mɔ yeɖekɛ kpaŋ yí ana fafa ava xexeɛ mɛ yí mɛshiamɛ anɔ vofamɛ. Vɔ le nyɔnɔnwi mɛɔ, évanyi fini yí ejuwo kannɔ adan nɔ wowonɔnɔwo le yí gbezunɔ nɔnɔ le. Habɔbɔ lɔ kannɔ adan nɔ eju alo gbɛbɔbɔ ɖekpokpui ci yí gbe mɔ yedanɔ gɔnmɛ nɔ acɛ yi tɔ mɔ, yeacu mɔwo do wo alo yeawu wo. Jukɔnwo Nublabla lɔ ɖe eju ciwo yí gbe mɔ, yewodawa do yi nyɔwo ji ti le yi habɔbɔ lɔ mɛ nyao. Le tɔtɔmɛ nɔ efunkpekpe gangan lɔɔ, elan wadan lɔ legba cɛ “zo” ciwo yí wanɔ ahwa awa gugudɔ ɖeka.—Enyɔdasɛ 7:14; 17:8, 16.
31 So Xexemɛhwa Amɛvetɔ hwenuɔ, elan wadan lɔ legba ci yí nyi Jukɔnwo Nublabla lɔ wu amɛwo nyɔnɔnwi nyao. Le kpɔwɛ mɛ, le xwe 1950 mɛɔ, Jukɔnwo Nublabla lɔ sɔjawo ɖo ahwa ci yí jɔ le Corée du Nord koɖo Corée du Sud gblamɛ mɛ. Jukɔnwo Nublabla lɔ sɔja lɔwo bɔdo Corée du Sud nu yí wowu agbetɔ ci yí ayi 1 420 000 han le Corée du Nord koɖo Chine tɔwo mɛ. Ahanke so xwe 1960 vaɖo exwe 1964 mɛɔ, habɔbɔ lɔ sɔjawo wa hwa le Congo (Kinshasa). Gbesɔ kpe niɔ, xexeɛ ŋkɔnɔtɔ ciwo mɛ papes Paul VI koɖo Jean-Paul II le gbekpɔtɔ ɖoɖoɔ kpe yi ji mɔ, legba cɛ yí nyi habɔbɔ nywitɔ kpɛtɛkpɛtɛ ci yí ahɛn fafa va xexeɛ mɛ. Wonunɔ mɔ nɔ agbetɔwo gbe mɔ yewodasin ɔ, wowoŋtɔwo avɔ wowonɔnɔwo. Le kpɔwɛnyɔnunu mɛɔ, xexe ŋkɔnɔtɔ lɔwo wunɔ mɛ ciwo pleŋ yí gbe mɔ yewodanɔ godu nɔ legba lɔ alo gbe mɔ yewodasin o.—2 Ese Wema 5:8, 9.
w09-EW 2/15 4 mm. 2
Enyɔ vevi ciwo yí so Enyɔdasɛ wema mɛ—II
13:16, 17. Ci mìatɛnŋ akpe fun le gbeshiagbe nuwana mìwo tɔwo, shigbe ‘enuxwlexwle alo enudradra’ hannɛ mɛ can ɔ, mìdeɖo alɔn yí efunkpekpe cɛwo ana mìatashi mìwoɖekiwo nɔ elan wadan lɔ yí akpɔ ŋsɛn do mìwo gbenɔnɔ ji o. Nɔ mìɖe alɔ le mìwoɖekiwo nu nɔ elan wadan lɔ yí ekpɔ ŋsɛn do mìwo susuwo koɖo mìwo nuwanawo jiɔ, edasɛ mɔ mìlɔn yí xɔ ‘elan wadan lɔ jeshi do alɔ alo ŋgonu’ mìwo tɔ.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
w09-EW 2/15 4 mm. 5
Enyɔ vevi ciwo yi so Enyɔdasɛ wema mɛ—II
16:13-16. “Gbɔngbɔnmɛnyɔ makɔmakɔ” lɔwo nyi amɛflunyɔ gbɔngbɔnvɔnwo tɔ ci woanu koɖo susu mɔ, yɛana efyɔwo dalɔn nɔ enu ciwo yí le Mawu dɔmɛzigban amadrɛ lɔwo mɛ kɔkɔɖɛ ana woawa nunywi o, vɔ yɛana woafɔn gu do Yehowa nu.—Mat. 24:42, 44.
Kpɔtɔ anɔ gbeji le “xáxá gangan” lɔ mɛ
8 Le efunkpekpe gangan lɔ mɛɔ, ŋɛdu ci mìdrakɔ tɛnŋ trɔ. Egbɛɔ, Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ yí mìdrakɔ yí te kpɔ ɖokɔ nukplaviwo. Vɔ hwenɔnuɔ, mìadra ŋɛdu ci yí asɛnŋ sugbɔ. Bibla sɔ ŋɛdu cɛ sɔ koɖo eshikpe ganganwo. (Enyɔ. 16:21) Mìatɛnŋ aɖe kunu mɔ woagu Satana xexe lɔ pleŋ le majinjinɖe mɛ. Nɔ hwenu lɔ vaɖoɔ, mìakpɔ lé mìwo ŋɛdu lɔ anɔ do teŋ koɖo lé mìadrɛ do. Mɔnu ciwo mìzan yí sɔ ɖenɔ kunu yí gbekplanɔ nu koɖo amɛwo so exwe sanŋdi nɛniɖe yí mìakpɔtɔ azan a, alo mìazan mɔnu buwo? Mìdenya o. Ðekpokpuiɖe ci anyiɔ, taŋfuin mɔnukpɔkpɔ asun mì shi yí mìadra Yehowa kojoɖoɖo ŋɛdu lɔ koɖo edɔngbegbe!—Ezek. 2:3-5.
23-29 DÉCEMBRE
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | ENYƆDASƐ 17-19
“Mawu hwa aɖo te ahwawo pleŋ”
w08-EW 4/1 8 mm. 3-4
Harmagedɔn nyi Mawu hwa ci yí aɖo te ahwawo pleŋ
Nɔ amɛvwinwo kpɔtɔ le acɛ kpakɔɔ, amɛnywiwo dawa ɖe avo gbeɖe o. (Elododo Wema 29:2; Ŋununyatɔ 8:9) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, de bu ɖe mìawa keke amɛvwinwo koɖo amɛnyinakanwo ami enudɔndɔnwo wawa o. Eyi taɖo woɖo agu amɛvwinwo keŋ gbɔxwe fafa koɖo enujɔjɔɛwawa anɔ nyigban lɔ pleŋ ji. Salomɔ ŋwlɛn mɔ: ‘Amɛ vɔn nyi tafɛn nɔ amɛ nywi.’—Elododo Wema 21:18.
Ci enyi Mawu yí nyi Kojoɖotɔɔ, mìkando ji mɔ kojo ɖeshiaɖe ci aɖo nɔ amɛvwinwo anyi kojo jɔjɔɛ. Abraxamu biɔ se vayi mɔ, ‘Kojoɖotɔ nɔ nyigban lɔ keŋkeŋ dawa enujɔjɔɛ baa?’ Ðoŋci lɔ na Abraxamu nya mɔ, Yehowa wanɔ nu do jɔjɔɛ ji hweɖekpokpuinu! (Gɔnmɛjeje 18:25) Gbesɔ kpe niɔ, Bibla nu nɔ mì koɖo kankandoji mɔ de jijɔ nu yí amɛvɔnwo gugu nyinɔ nɔ Yehowa o. Nɔ ékpla nu wo keke eglo gbɔxwe ewunɔ wo.—Ezekiɛli 18:32; 2 Piɛ 3:9.
it-1-F 439 mm. 5
Esɔ
Le apotru Ӡan ŋtegan lɔ mɛɔ, ékpɔ Yesu Kristo ci wokanfu yí ele esɔ ɣi ɖeka ji le kpɔwɛnyɔnunu mɛ, yí ahwakɔn ɖeka ci mɛ amɛ lɔwo pleŋ le esɔ ɣi ji le kplɔɛ do. Wodasɛ ŋtegannukpɔkpɔ cɛ nɔ Ӡan yí sɔ ɖoɖoɔ kpe yi ji ni mɔ, ahwa jɔjɔɛ yí Kristo awa koɖo ketɔnɔwo pleŋ do ta nɔ Edalɔ Yehowa. (Enyɔ 19:11, 14) Doŋkɔɔ, wosɔ esɔkutɔ vovovowo koɖo wowo sɔkuku lɔwo wa kpɔwɛ nɔ enu ciwo Kristo ci yí vanyi fyɔ wa koɖo efunkpekpe ciwo yí to le mɛ.—Enyɔ 6:2-8.
re-EW 286 mm. 24
Ahwafyɔ lɔ le ji ɖukɔ le Harmagedɔn mɛ
24 Elan wadan ci yí ɖo eta amadrɛ yí mi zo amɛwo le dumɛ nɔ politiki totoɖoanyi Satana tɔ. Wovɔɛ si, yí enyɔnuɖɛtɔ ŋsukantɔ lɔ ci yí nyi xexemɛŋsɛn amadrɛtɔ lɔ can yi koɖi. (Enyɔdasɛ 13:1, 11-13; 16:13) Ci wogbekpɔtɔ le ‘agbe’ alo ci wokpɔtɔ le egu fɔnkɔ do Mawu mɛ ciwo yí le nyigban ji nuɔ, wosɔ wo dɔŋkpe do “etɔsasa zo lɔ” mɛ. Ezo ŋtɔŋtɔ yí etɔsasa zo lɔ nyia? Oo, ahan yɔ nɛ go. Ele shigbe mɔ, lé elan wadan lɔ koɖo enyɔnuɖɛtɔ ŋsunkantɔ lɔ denyi elan ŋtɔŋtɔ hannɛ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, kpɔwɛ enyi nɔ gugu mavɔ; fini nɔ woyi, gbɔgbɔ bu ɖe degbeli o. Hunnɔ yí woavasɔ eku koɖo yɔdu, koɖo Legba ŋtɔkpu can dɔŋkpe do nɛ. (Enyɔdasɛ 20:10, 14) De zomavɔ alo efuntretre mavɔ nɔ amɛvwinwo yí enyi o, ɖo texwe ŋnɔ han ɖe susu ɖekɛ kpetii nyɔnɔŋ nɔ Yehowa.—Ӡeremi 19:5; 32:35; 1 Ӡan 4:8, 16.
re-EW 286 mm. 25
Ahwafyɔ lɔ le ji ɖukɔ le Harmagedɔn mɛ
25 Wosɔ “ewi ci yí tó le aglanmɛ nɔ esɔkutɔ lɔ [wu]” mɛ ciwo pleŋ yí dele acɛkpakpa ɖe kpaxwe teŋ o, vɔ yí nyi xexe vwin cɛ mɛ tɔ ciwo yí gbe mɔ yewodatrɔ o. Yesu aso kojo nɔ wo mɔ woje nɔ ku. Ci wodenu mɔ wowo ayi etɔsasa zo lɔ mɛ ɖe, edasɛ mɔ mìale te kpɔ wo mɔ woavafɔn a? Wodeŋwlɛn do fiɖe mɔ, mɛ ciwo Kojoɖotɔ Yehowa tɔ awu hwenɔnu avafɔn o. Shigbe lé Yesu ŋtɔ nui nɛɔ, mɛ ciwo pleŋ denyi “lɛngbɔ” o, ayi “ezo mavɔ ci yí wo drado ɖɛ nɔ Satana koɖo dɔdɔla yitɔwo mɛ.” Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ woayi ‘gugu mavɔ mɛ.’ (Matie 25:33, 41, 46) Enujɔjɔ cɛ yí acu ta nɔ “kojoɖoɖo koɖo trɔntrɔn amɛ manyi Mawutɔwo hwenu.”—2 Piɛ 3:7; Naxum 1:2, 7-9; Malashi 4:1.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
re-EW 247-248 mm. 5-6
Woɖe enyɔwlawla jiŋ ɖeka gɔnmɛ
5 ‘Elan wadan lɔ . . . le agbe sa.’ Nyɔnɔnwi yɔ, éni kpɔ yí nyi Jukɔnwo Nublabla so 10 janvier 1920 mɛ yí eju 63 nɔ mɛ vaɖo hwenu ɖe. Vɔ Japon, Allemagne koɖo Italie vato le mɛ eɖekplɔɖedo, yí wonya Union soviétique yɛ ti le mɛ. Le septembre 1939 mɛɔ, akpasɛnsincɛkpatɔ nazi Allemagne tɔ dɔ Xexemɛhwa II tɔ jɔ. Ci Jukɔnwo Nublabla lɔ desun ji yí glɔn ta nɔ fafa le xexeɛ mɛɔ, éyi edɔmawamawa dumaɖosɛnxu mɛ. Le xwe 1942 mɛɔ, étrɔ enu ci yí ni kpɔ. De doŋkɔ nɔ hwenu cɛ alo gabumɛ yí Yehowa na yi mɛwo se ŋtegan lɔ mɛ kitokito o, vɔ hwenɔnu pɛpɛpɛ ena wose mɛ nɛ! Le Xexe Yoyu Teokrasi takpekpe lɔ mɛɔ, N. H. Knorr sun ji yí ɖe enyɔnuɖɛ lɔ mɛ yí yi mɛ kɔ petii mɔ, ‘elan wadan lɔ . . . de gbeli o.’ Le yi goduɔ, ébiɔ se mɔ “Jukɔnwo Nublabla lɔ aci edumaɖosɛnxu lɔ mɛa?” Ci eyɔ Enyɔdasɛ 17:8 mɛ nyɔwoɔ, éɖo ŋci mɔ: “Xexeɛmɛ jukɔnwo habɔbɔ lɔ agbefɔn ke.” Ahan pɛɛ evamɛ do nɛ. Ecɛ nyi etahwlɛnhwlɛn nɔ lé enyɔnuɖɛnyɔ Yehowa tɔwo nyinɔ nyɔnɔnwi do!
Éto le edumaɖosɛnxu lɔ mɛ
6 Elan wadan jin lɔ to le edumaɖosɛnxu lɔ mɛ nyɔnɔnwi nyao. Le 26 juin 1945 mɛɔ, eju vovovo 50 sɔ fanŋfawo koɖo jijɔxwa nu le San Francisco mɔ, yewolɔn do Jukɔnwo xoxoxu habɔbɔ lɔ ɖoɖo ji. Habɔbɔ cɛ susu yí nyi mɔ, “yɛaglɔn ta nɔ fafa koɖo vovofamɛnɔnɔ le xexeɛ pleŋ mɛ.” Jukɔnwo Nublabla lɔ koɖo Jukɔnwo xoxoxu lɔ ɖyi wowonɔnɔwo le nu sugbɔ mɛ. Wema ɖeka ci yí nyi The World Book Encyclopedia nu mɔ: “Jukɔnwo Nublabla lɔ ci woɖo le xexemɛhwa I godu ɖyi Jukɔnwo xoxoxu habɔbɔ lɔ le ŋɖewo mɛ. . . . Eju ciwo yí ɖo Jukɔnwo Nublabla lɔ sugbɔtɔ ke yí gbeɖo Jukɔnwo Xoxoxu lɔ. Shigbe Jukɔnwo Nublabla lɔ hannɛɔ, woɖo Jukɔnwo xoxoxu habɔbɔ lɔ mɔ yɛana ejuwo anɔ fafamɛ koɖo wowonɔnɔwo. Totomɛ cɛ dɔwanu veviwo ɖyi Jukɔnwo Nublabla lɔ tɔwo sugbɔ.” Eyi taɖo Jukɔnwo xoxoxu habɔbɔ lɔ yí nyi elan wadan jin ci yí trɔ fɔn lɔ nyao. Eju ciwo yí nɔ Jukɔnwo Nublabla lɔ mɛ nyi 63 kpaŋ, vɔ eju ciwo yí le Jukɔnwo xoxoxu habɔbɔ lɔ yɛ mɛ wu 190. Égbexɔ dɔ ciwo yí gangan wu habɔbɔ ŋkɔtɔ lɔ tɔwo.
w12-EW 6/15 18 mm. 17
Yehowa dasɛ enu ciwo yí ‘ɖo a jɔ kakayɛ’
17 Ele ahan gan, de vivivi yí ŋsukankan sɛnsɛnhawo agu o. Ŋsɛn akpɔtɔ le asuwatɔ (sakabo) lɔ nu, yí ale agbla jekɔ mɔ efyɔwo awakɔ dro ye tɔ keke ana nɔ hwecinu Mawu asɔ susu ɖeka do ji mɛ nɔ efyɔ lɔwo. (Hlɛn Enyɔdasɛ 17:16, 17.) Dagbejinjin ɖeeɖe o, Yehowa ana Satana totoɖoanyi lɔ cɛkpakpawo, ciwo yí Jukɔnwo xoxoxu habɔbɔ lɔ le dumɛ nɔ, afɔn do ŋsukankan sɛnsɛnhawo ji. Sakabo lɔ dagbesun ji akpɔ ŋsɛn do efyɔwo ji o, yí woalɔ yi dɔkunuwo xloxloxlo. Exwe ewui alo xwe gban han vayi yɛɔ, amɛ sugbɔ bu mɔ woakpɔtɔ abunɔ sɛnsɛnhawo hweɖekpokpuinu yí acɛ akpɔtɔ le wo shi tɛgbɛɛ. Vɔ egbɛ yɛɔ, enu lɔwo trɔkɔ. Ci ele ahan can ɔ, de vivivi yiŋtɔ agu o. Gugu kpacamɛ maɖoŋdonu ɖeka yí avacui le avomɛ kii.—Enyɔ. 18:7, 8, 15-19.
30 DÉCEMBRE–5 JANVIER
MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | ENYƆDASƐ 20-22
“Kpɔɖaa! Ŋ wawa nushanu do yoyu ji!”
re-EW 301 mm. 2
Jeŋkwi yoyu koɖo nyigban yoyu
2 Exwe sanŋdi nɛniɖe doŋkɔ nɔ Ӡan hwenuɔ, Yehowa nu nɔ Ezai mɔ: “Na wa jeŋkwi yoyu koɖo nyigban yoyu. Amɛwo da ɖoŋwi hwenu xoxwi o. Wo da ɖoŋwi enu hunnɔwo domɛtɔ ɖe o.” (Ezai 65:17; 66:22) Enyɔnuɖɛ cɛ vamɛ ŋkɔtɔ hwecinu Ӡuifu egbejinɔtɔwo trɔgbɔ va Ӡerusalɛmu le xwe 537 D.Y. mɛ, ci wowa exwe 70 le hwashigbemɛ le Babiloni godu. Ci wotrɔ yí ɖo eju lɔɔ, wo pleŋ trɔ amɛmɛmiwo alo “nyigban yoyu” ci yí le gɔnmɛ nɔ acɛkpakpa totomɛ yoyu alo “jeŋkwi yoyu.” Ele ahan gan, apotru Piɛ xo nuxu so lé enyɔnuɖɛ cɛ agbevavamɛ do nu ci enu mɔ: “Vɔ, mì lete kpɔ jeŋkwi yoyu koɖo anyigban yoyu, finni jɔjwɛnyinyi a nɔ̀, do yi gbeɖu lɔ ŋci.” (2 Piɛ 3:13) Ecɛyɛɔ, Ӡan yɛ vadasɛ mɔ gbeɖu cɛ avamɛ le Axwetɔ ŋkeke lɔ ji. “Jeŋkwi ŋkɔtɔ koɖo nyigban ŋkɔtɔ,” ciwo yí nyi Satana totoɖoanyi lɔ koɖo acɛkpakpa totomɛ yi tɔ ciwo Satana koɖo yi gbɔngbɔnvɔnwo kplɔkplɔ avɔ keŋkeŋ. Agbetɔ vwin egufɔntɔ ciwo yí nyi ‘axu’ wadan lɔ dagbeni o. Vɔ “jeŋkwi yoyu koɖo nyigban yoyu” yí nyi acɛkpakpa yoyu alo Mawu Fyɔɖuxu ci yí akpa nɔ agbetɔ tonusetɔ ciwo pleŋ yí anɔ nyigban lɔ ji. Jeŋkwi yoyu koɖo nyigban yoyu cɛwo yí avaɖɔ li jeŋkwi ŋkɔtɔ koɖo nyigban ŋkɔtɔ.—Sɔ sɔ koɖo Enyɔdasɛ 20:11.
w13-EW 12/1 11 mm. 2-4
“Kpɔɖaa! Ŋ wawa nushanu do yoyu ji!”
“Mawu a cucu ɖashi keŋkeŋ le ŋkuviwo ji nɔ wo.” (Enyɔdasɛ 21:4) Ðashi ciwo Mawu acucuɔ? De ɖashi ciwo mìkɔnɔ nɔ mìkpɔkɔ jijɔ alo ciwo yí kɔnɔ nɔ mì gbali kpoŋ yɔ o. Ðashi ciwo Mawu ɖo gbe mɔ yeavacucu yí nyi, ɖashi ciwo efunkpekpe koɖo vevisesewo na mìkɔnɔ. Yehowa dacucu ɖashi lɔwo kpoŋ o, vɔ agu efunkpekpe koɖo vevisese ciwo yí dɔ mìkɔnɔ ɖashi lɔwo gbijigbiji.
“Eku . . . da gbe li o.” (Enyɔdasɛ 21:4) Enu bu ɖe gbeli yí na mìkɔnɔ ɖashi sɔwu eku ci yí nyi mìwo ketɔa? Yehowa ahwlɛn agbetɔ tonusetɔwo gan le eku shi. Lé awɛ doɔ? Áɖe enu ci yí dɔ mìkunɔ si. Enu lɔ yí nyi nuvɔn ci Adamu gbe ɖɛ nɔ mì. (Rɔmatɔwo 5:12) Yehowa ato Yesu tafɛnvɔnsa lɔ ji ana agbetɔ tonusetɔwo pleŋ atrɔ amɛkpekpewo alo amɛ blebu maɖonuvɔnwo. Eyi le yi goduɔ, “wo a trɔn” mìwo ketɔ ŋgbeshitɔ ci yí nyi eku. (1 Korɛntitɔwo 15:26) Agbetɔ egbejinɔtɔwo anɔ agbe shigbe lé Yehowa drɔɛ le gɔnmɛjeje mɛ nɛ. Woanɔ agbe tɛgbɛɛ le lanmɛsɛn blebu mɛ.
“Vevisese da gbe li o.” (Enyɔdasɛ 21:4) Vevisese ci hanciwo woaɖe siɔ? Gbazavi ciwo pleŋ Adamu nuvɔn dɔ agbetɔ miliɔn do mahlɛn sekɔ agu seee.
w03-EW 8/1 12 mm. 14
Yehowa, nyɔnɔnwi Mawu lɔ
14 Mìɖo aɖonɔ kankandoji sɛnŋ nɔ enyɔ ciwo Yehowa nu do yi Nyɔ lɔ mɛ. Mɛ ci emɔ yenyi lɔ yí enyi, Áwa enu ci enu mɔ yeawa. Susu sugbɔ le mì shi ciwo yí taɖo mìɖo akando Mawu ji keŋkeŋ. Ci Yehowa nu mɔ ‘yeadɔnto nɔ amɛ ciwo yí de jeshi Mawu o, koɖo amɛ ciwo yí de ɖonɔto mìwo Xwetɔ Yesu Kristo Ŋɛnywi lɔɔ,’ mìɖo axɔɛ se. (2 Tɛsalonikitɔwo 1:8) Yehowa nu mɔ yelɔn mɛ ciwo yí sɔ gbeta mɔ yewoawanɔ enujɔjɔɛ, yí yeana agbe mavɔ mɛ ciwo yí ɖo xɔse. Égbenu mɔ yeagu vevisesewo, avifanfan koɖo eku ŋtɔkpu can si. Mìɖo akando egbe cɛ ciwo pleŋ eɖo ji mɔ, woavamɛ dandandan. Yehowa to enyɔ ciwo enu nɔ apotru Ӡan ji yí sɔ ɖo kpe kankandoji ci yí le gbeɖu kpɛtɛkpɛtɛ cɛ nu ji. Enyɔ ciwo Enu nɔ Ӡan ke: “Ŋwlɛ enyɔ cɛ, ɖo nuxu lɔwo nyi nyɔnɔnwi yi wo a kando wo ji.”—Enyɔdasɛ 21:4, 5; Elododo Wema 15:9; Ӡan 3:36.
Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji
it-2-F 1149 mm. 6
Agbe
Ese ci Mawu do nɔ Adamu dasɛ mɔ, nɔ Adamu se tonu saɔ, daku gbeɖe o. (Gɔnm 2:17) Ahanke nɔ wovagu eku ci yí nyi agbetɔ ketɔ ŋgbeshitɔ siɔ, nuvɔn dagbedɔ agbetɔwo aku gbeɖe o. Agbetɔ tonusetɔwo anɔ agbe keke asɔyi mavɔmavɔ. (1Kor 15:26) Kristo cɛkpakpa lɔ vɔvɔnu yí woagu eku si; eyi shigbe lé Enyɔdasɛ wema lɔ nui nɛɔ, acɛkpakpa lɔ awa exwe 1 000. Wonu mɔ mɛ ciwo yí nyi efyɔ koɖo avɔnsatɔwo yí bɔdo Kristo nu ‘trɔva agbemɛ, yí wo ɖufyɔ koɖo Kristo keke nanɔ exwe kotokun ɖeka.’ “Amɛkuku kpɛtɛwo,” ciwo yí defɔn “keke nanɔ exwe kotokun ɖeka lɔ vɔvɔnu o,” ɖo anyi mɛ ciwo yí le agbe le exwe kotokun ɖeka lɔ vɔvɔnu doŋkɔ nɔ hwecinu woaɖe Legba ti le edumaɖosɛnxu lɔ mɛ nɔ ado agbetɔwo kpɔ kpɛtɛkpɛtɛ. Le exwe kotokun ɖeka lɔ vɔvɔnuɔ, agbetɔ ciwo pleŋ yí le nyigban ji atrɔ amɛ blebu maɖonuvɔnwo, yí avale shigbe lé Adamu koɖo Ɛva le gbɔxwe yí wa nuvɔn hannɛ. Hwenɔnu woanɔ agbe ci nu nuvɔn ɖekɛ dele nɛ. Mɛ ciwo yí aɖu ji le dodokpɔ ci Satana awa hwecinu woaɖi ti le edumaɖosɛnxu lɔ mɛ na nɔ hwenu kleŋ ɖe, yí anɔ agbe ŋtɔ́ keke asɔyi mavɔmavɔ.—Enyɔ 20:4-10.
it-2-F 101
Etɔsasa zo lɔ
Enyɔdasɛ wema ɖekɛ mɛ enyɔ cɛ le, yí kpɔwɛnyɔnunu mɛ wozin le. Bibla ɖe kpɔwɛnyɔnunu cɛ mɛ yiŋtɔ ci enu mɔ: “Etɔsasa zo yí nyi eku evegɔn.”—Enyɔ 20:14; 21:8.
Enyɔ ciwo yí trɔdo finniwo wozan etɔsasa zo lɔ do le Enyɔdasɛ wema mɛ ɖo kpe yi ji mɔ, kpɔwɛnyɔnunu enyi. Wonu mɔ wosɔ eku dɔŋkpe do etɔsasa zo lɔ mɛ. (Enyɔ 19:20; 20:14) Vɔ mìnya mɔ, eku denyi enu keke abi ŋtɔŋtɔ o. Wogbenu mɔ wosɔ Legba ci yí nyi gbɔngbɔnmɛnuwawa makpɔmakpɔ dɔ do ezo lɔ mɛ hɛnnɛ. Ci enyi gbɔngbɔnmɛnuwawa enyiɔ, ezo ŋtɔŋtɔ dasɛnŋ awa ŋɖe ni o.—Enyɔ 20:10; sɔ Hun 3:2 sɔ koɖo Koj 13:20.
Ci etɔsasa zo lɔ nyi “eku evegɔn” tɔ yí Enyɔdasɛ 20:14 nu mɔ woasɔ ‘eku koɖo yɔdu’ dɔ do ezo lɔ mɛɔ, edasɛ petii mɔ etɔsasa zo lɔ denyi eku ci Adamu gbe ɖɛ nɔ mì o. (Rɔm 5:12) Ahanke denyi yɔdu (sheol) yɔ hɛnnɛ o. Eyi taɖo etɔsasa zo lɔ ɖo ale dumɛ nɔ eku lɔkpa bu, eku ci nɔ wokuɔ, gbɔgbɔ bu ɖe degbeli o. Wodeŋwlɛn do fiɖekɛ mɔ “etɔsasa zo lɔ” asɔ mɛkuku ciwo yí le mɛ sɔ jo shigbe lé anyi le eku ci Adamu gbe ɖɛ nɔ mì (sheol) kpaxwe hannɛ o. (Enyɔ 20:13) Woasɔ mɛ ciwo pleŋ ŋkɔ wodeŋwlɛn do “agbe wema lɔ” mɛ o, mɛ ciwo yí nyi Mawu ketɔ ciwo yí gbe jimɛtrɔtrɔ dɔ do etɔsasa zo lɔ mɛ. Eyi nyi eku evegɔn, alo gugu gbijigbiji.—Enyɔ 20:15.