ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • mwbr20 février kpashi. 1-6
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (Février 2020)

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo (Février 2020)
  • Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2020
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • 3-9 FÉVRIER
  • 10-16 FÉVRIER
  • 17-23 FÉVRIER
  • 24 FÉVRIER–1 MARS
Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo—2020
mwbr20 février kpashi. 1-6

Agbenɔnɔ koɖo sumɔsumɔdɔ bɔbɔ nukplawema nyɔsoxuwo

3-9 FÉVRIER

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 12-14

“Enublabla ɖeka ci yí kan eo”

it-1-F 78 mm. 6

Enublabla

Enublabla koɖo Abraxamu. Eze petii mɔ, enu ci Yehowa bla koɖo Abram (Abraxamu) tɔ dɔ wawa hwecinu eso Efrati tɔsasa yí kpe Kanna. Exwe 430 godu yí wovawa Ese nublabla lɔ. (Gal 3:17) Hwecinu Abraxamu le Mezopotami, le Uri le Babiloniɔ, Yehowa nu ni mɔ yɛ le so ayi ju ci yeadasɛ ni mɛ. (Edɔ 7:2, 3; Gɔnm 11:31; 12:1-3) Hunhun 12:40, 41 (LXX) nu mɔ, le vɔvɔnu nɔ exwe 430 ciwo esɔ nɔ Eʒipti koɖo Kanna nyigban ji, ‘le ŋkeke vevi lɔ ji pɛpɛpɛ ɔ,’ Izraɛli to le hwashigbemɛ le Eʒipti. Le Nisan 14 nɔ xwe 1513 D.K.H. ji yí wohwlɛn wo gan. Ŋkeke cɛ nyi Paki xwe. (Hun 12:2, 6, 7) Ecɛ tɛnŋ dasɛ mɔ, Nisan 14 nɔ xwe 1943 D.K.H. ji yí Abraxamu so Efrati tɔsasa ci eyikɔ Kanna. Eze petii mɔ, hwenɔnu yí Abraxamu nublabla lɔ tɔ dɔ wawa nɛ. Hwecinu etotoɔ Kanna nyigban lɔ ji keke yí vayi ɖo Sishɛmuɔ, Mawu gbedasɛ yiɖeki ni keŋ yí dre egbe ci eɖo ni lɔ mɛ doji. Énu ni mɔ: “Na na nyigban cɛ ao viwo.” Enyɔ ci Yehowa nukɔ le lɛ yí nyi mɔ, ekacaca le enublabla cɛ koɖo egbe ci eɖo le Edɛn kpa lɔ mɛ. Ecɛ dasɛ mɔ, ‘evi’ ci gbe eɖo le Gɔnmɛjeje 3:15 mɛ atoto agbetɔ kannu ɖeka ji. (Gɔnm 12:4-7) Yehowa gbevadre egbe ci eɖo lɔ mɛ doji, yí woŋwlɛn wo do Gɔnmɛjeje 13:14-17; 15:18; 17:2-8, 19; 22:15-18.

w89-F 1/7 3 mm. 4

Enu ci yí taɖo èɖo ajeshi Abraxamu ɖɛ nywiɖe

Egbe ci woɖo nɔ Abraxamu nyi nujiŋ, yí Abraxamu gbevasi zeve han. (Gɔnmɛjeje 18:18; 22:18) Keŋ gbɔxwe Yehowa nyɔ lɔ avamɛ pleŋ ɔ, áfɔn xomumɛtɔ ciwo yí ku. Mɛ ciwo woafɔn ase vivi nɔ agbe lɔ haan, ɖo woafɔn wo do paradiso ci han agbetɔ ŋkɔtɔwo sɔ bu mɛ. Yi goduɔ, woakpla wo lé woawɛ anɔ agbe tɛgbɛɛ.—Gɔnmɛjeje 2:8, 9, 15-17; 3:17-23.

it-2-F 152 mm. 5

Ese

Nɔ mìkpɔ exolɔlɔwemawo mɛɔ, wemanyatɔ gangan ɖewo lɔn do ji mɔ nɔ woasa nyigban ɔ, nyigbanxwletɔ lɔ kpɔnɔ nyigban lɔ lixowo. Nɔ nyigbanxwletɔ lɔ nu mɔ “ŋkpɔ” nyigban lɔɔ, edasɛ mɔ élɔn do ji le ese nu mɔ yeaxwlui. Hwenu Yehowa ɖo gbe nɔ Abraxamu mɔ, Kanna nyigban lɔ atrɔ yi tɔɔ, énu nɔ Abraxamu mɔ, yɛ le kpɔ nyigban lɔ koɖo yi lixowo. Abraxamu denu mɔ “ŋkpɔ” nyigban Iɔ o. Nyi yí taɖoɔ? Taŋfuin ci enyi Abraxamu viviwo Mawu mɔ yeavasɔ Gbedu Nyigban lɔ na yí dɔ. (Gɔnm 13:14, 15) Wonu nɔ Moizi ci yí nyi Izraɛli dumɛnɔtɔ le se nu mɔ, yi le “kpɔ” nyigban lɔ. Ecɛ dasɛ mɔ, nyigban lɔ atrɔ Izraɛli ci yí Ʒozue akplɔ tɔ le se nu. (2Ese 3:27, 28; 34:4; gbekpɔ enu ci Satana sɔ ɖo ŋmɛ nɔ Yesu le Matie 4:8 mɛ.) Enu ci wogbewanɔ yí enyinɔ enu ci wowa le ese nu yí nyi mɔ: woɖyinɔ sa le nyigban lɔ pleŋ ji, alo woyinɔ nyigban lɔ ji yí sɔ danasɛ mɔ wolɔn yí xɔɛ etrɔ amɛ tɔ. (Gɔnm 13:17; 28:13) Wonu le wema xoxwi ɖekawo mɛ mɔ, wohlɛnnɔ aci nɛni ci yí le nyigban ci wosa ji.—Sɔ sɔ koɖo Gɔnmɛjeje 23:17, 18.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w16.05-EW 7 mm. 12

Lé mìakpɔ enyɔdɔndɔnwo gbɔ koɖo lɔnlɔn do

12 Le Ŋwlɛnŋwlɛn lɔwo mɛɔ, woxo nuxu so lé Mawu sɛntɔwo kpɔ enyɔdɔndɔn sɛnŋ ciwo yí atɛnŋ aklan wo gbɔ koɖo fafa. Ðeka le wo mɛ yí nyi lé Abraxamu koɖo tɔɖiɛyɔvi Loti kpɔ enyɔdɔndɔn sɛnŋ ɖeka gbɔ do. Lankuwo le wo koɖo ve shi, yí mɛ ciwo yí kpɔkpɔ lanku lɔwo ji nɔ wo tɔ vu do fini lan lɔwo aɖu gbe le ji. Abraxamu ji mɔ yewoado go anu nyɔ lɔ nɔ avɔ. Eyi taɖo enu nɔ Loti mɔ, yɛ le glo nyigban lɔ kpɔ keŋ asɔ fini yí drui doŋkɔ. (Gɔnm. 13:1, 2, 5-9) Kpɔwɛ nywi ŋtɔ teŋ yɔ! Lé woawɛ fafa ani yí xa Abraxamu, de yiŋtɔ tɔ yí xɛ o. Xomɛvunuwawa cɛ na nuwo lɛa? Ðeeɖe go. Ci Abraxamu koɖo Loti do go yí nu nyɔ lɔ ɖegbɔɔ, dejinjin gbɔxwe Yehowa ɖo gbe ni mɔ yeacu shi ni o. (Gɔnm. 13:14-17) Nɔ Mawu sɛntɔwo wa do yi gɔnmɛɖosewo ji yí kpɔ enyɔdɔndɔnwo gbɔ koɖo lɔnlɔn yí lɔn nuwo la woɔ, Yehowa dalɔn nuwo aci ahan nɔ wo tɛgbɛɛ o.

it-2-F 654 mm. 7

Avɔnsatɔ

Mɛlkisedɛki ci yí nyi fyɔ nɔ Salɛmu nyi avɔnsatɔ (ko·henʹ) ci yí to akpo. Bibla dexo nuxu so yi kannu, hwecinu woji alo hwecinu eku nu o. De cinɔ yí avɔnsatɔnyinyi yi tɔ nyi o, ɖo mɛɖe denyi avɔnsatɔ shigbe yɛ hannɛ doŋkɔ ni abi yí vanyi kplɔɛdo o. Mɛlkisedɛki ɖekɛ yí nyi efyɔ koɖo avɔnsatɔ. Avɔnsatɔnyinyi yi tɔ wugan wu Levi xomu tɔ, ɖo Levi na mado-amɛwo Mɛlkisedɛki. Enu ci yí taɖo enyi ahan yí nyi mɔ, hwecinu Abraxamu na mado-amɛwo Mɛlkisedɛki yí ecu shi niɔ, wodekpɔ ji Levi o. (Gɔnm 14:18-20; Ebr 7:4-10) Enu cɛwo dasɛ mɔ, Mɛlkisedɛki le dumɛ nɔ Yesu Kristo ci yí nyi “Mawu ɖexotɔ keke sɔyì mavɔmavɔ - Mawu ɖexotɔ ci han Mɛlkisedɛki nyi.”—Ebr 7:17.

10-16 FÉVRIER

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 15-17

“Nyi yí taɖo Yehowa trɔ ŋkɔ nɔ Abram koɖo Saraiɔ?”

it-1-F 870

Afɛn, Enyɔkpɔanusoamɛnu

Afɛn dedɛnnɔ le enu ciwo agbetɔwo wanɔ mɛ o. Nuvɔn koɖo afɛnwawa nyi cinɔnu ciwo Adamu gbe ɖɛ nɔ agbetɔwo. (Rɔm 5:12; Eha 51:5) Vɔ Yehowa ci nu nuvɔn ɖekɛ dele o, “nya enuwo pleŋ so mì nu. Mawu nya mɔ wo wa mì so afizɔ mɛ,” eyi na ekpɔnɔ dɔnusoswi nɔ mì. (Eha 103:13, 14) Ékpɔ Nowe egbejinɔtɔ koɖo tonusetɔ mɔ yɛnyi ‘ŋsu adodwi le yi hwenumɛtɔwo mɛ.’ (Gɔnm 6:9) Énu nɔ Abraxamu mɔ, ‘Wa do enu cɛwo ji nɔ Ŋ: bu Anyi sewo yí a nɔ̀ jɔjɔɛ mɔ ji.’ (Gɔnm 17:1) Ci amɛ amɛve cɛwo nyi nuvɔnmɛwo yí vaku can ɔ, Yehowa, Mawu ci yí ‘glonɔ ejimɛ kpɔ nɔ amɛ’ kpɔ wo mɔ wonyi amɛmaɖoafɛnwo. (Sɔ 1Sam 16:7; sɔ koɖo 2Efy 20:3; 2Kro 16:9.) Énu nɔ Izraɛli mɔ: “Afɛn ɖekɛ deɖo ale eo nu le ŋmɛ nɔ Yehowa ao Mawu o.” (2Ese 18:13, NWT; 2Sam 22:24) Ésɔ eviɛ maɖonuvɔn sa vɔn (Ebr 7:26) do ta nɔ mì. Eyi ci ekpɔtɔ nyi Kojoɖotɔ jɔjɔɛ ci nu afɛn ɖekɛ dele can ɔ, ákpɔ do tafɛnvɔnsa lɔ nu ayɔ mɛ ciwo yí ɖo xɔse yí se tonu mɔ ‘amɛjɔjɔɛwo,’ alo amɛmaɖoafɛnwo.—Rɔm 3:25, 26; kpɔ INTEGRITÉ; PERFECTION.

it-1-F 30 mm. 1

Abraxamu

Hwenuwo vayi. Wowa xwe 10 le Kanna nyigban ji, yí Sara gbekpɔtɔ nyi konɔ. Eyi taɖo Sara sɔ nyɔ ɖeka ɖo ŋmɛ nɔ Abraxamu kpɔ. Énu ni mɔ yɛ le ɖo xɔ koɖo Xaga, yi dɔwavi Eʒiptitɔ lɔ keŋ nɔ yɛaji vi nɔ ye. Abraxamu lɔn do ji. Woji Ismaɛli le exwe 1932 D.K.H. mɛ. Hwenɔnuɔ, Abraxamu ɖo exwe 86. (Gɔnm 16:3, 15, 16) Exwewo gbeva yikɔ doji. Eyi le xwe 1919 D.K.H. mɛ hwecinu Abraxamu ɖo exwe 99 ɔ, Yehowa nu ni mɔ yɛ le so evo nɔ ŋsu ciwo pleŋ yí le yi xomɛ. Ecɛ anyi jeshidu nɔ enublabla ci yí le gblamɛ nɔ Abraxamu koɖo Yehowa. Hwenɔnu ke yí Yehowa trɔ Abram ŋkɔ mɔ Abraxamu nɛ, ɖo énu mɔ “ŋ sɔ eo ɖoɖoɔ eda nɔ jukɔn sugbɔ.” (Gɔnm 17:5, 9-27; Rɔm 4:11) Dejinjin o, mawudɔla ciwo yí trɔ agbetɔwo yí Abraxamu xɔ wo mɛdru ɖo gbe nɔ Sara mɔ yɛafɔn fu aji viŋsuvi ɖeka le exwe ci yí ava mɛ!—Gɔnm 18:1-15.

w09-EW 2/1 13

Gɔnmɛsese ci yí le ŋkɔ ɖewo nuɔ?

Mawu ŋtɔ trɔ ŋkɔ nɔ mɛɖewo yí sɔ nu nyɔ ɖɛ. Le kpɔwɛ mɛ, étrɔ ŋkɔ nɔ Abram ci gɔnmɛ yí nyi “Kanfukanfu nɔ eda” mɔ Abraxamu ci gɔnmɛ yí nyi “Eda nɔ agbetɔ mahlɛnmahlɛn.” Abraxamu ŋkɔ lɔ ɖyi nu yí evanyi eda nɔ eju sugbɔ nyao. (Gɔnmɛjeje 17:5, 6) Gbekpɔ Abraxamu ashiɛ ŋkɔ Sarai ci gɔnmɛ tɛnŋ nyi “Evuwatɔ.” Eji ajɔɛ sugbɔ hwenu Mawu trɔ yi ŋkɔ mɔ “Sara,” ci gɔnmɛ yí nyi ‘Efyɔvi nyɔnu,’ yí sɔ nunuɔ ni mɔ yɛavanyi mama nɔ efyɔwo.—Gɔnmɛjeje 17:15, 16.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

it-1-F 465

Lé nuwo yi do

Yehowa nu nɔ Abram (Abraxamu) mɔ: ‘E ɖo a nya enu cɛ: Ao viviwo a nɔ nyigban ci yí dé nyi wowotɔ ji. Wo a nyi mɛdruwo le enɔ. Amɛ ciwo yí le enɔ a sɔ wo wa ahwashiwo, yí a gbe wanɔ enu vɔnwo koɖo wo keke a nanɔ exwe saŋdi amɛnɛ.’ (Gɔnm 15:13; gbekpɔ Edɔwawawo 7:6, 7.) Yehowa nu nyɔ cɛ gbɔxwe wovaji Izaki, ci yí nyi cinɔɖutɔ alo “jijimɛvi” ci gbe Yehowa ɖo. Le exwe 1932 D.K.H. mɛɔ, Xaga Eʒipti nyɔnu lɔ ji Ismaɛli nɔ Abram. Eyi le exwe 1918 D.K.H. mɛɔ, woji Izaki. (Gɔnm 16:16; 21:5) Nɔ mìhlɛn xwe 400 so hwenu ci Izraɛliviwo hun le Eʒipti ci yí nyi hwecinu ‘efuntrenamɛ’ lɔ vɔɔ, (Gɔnm 15:14) mìavaɖo xwe 1913 D.K.H. mɛ. Hwenɔnu yí Izaki ɖoɖoɔ exwe amatɔn han nɛ. Ecɛ dasɛ mɔ, woso anɔ̀ nɔ Izaki yí enyi “mɛdru” le eju bu mɛ vɔ. Hwenɔnuɔ, Ismaɛli ci yí ɖo xwe 19 tɔ ‘enyɔ jiji’ le nu shigbe lé Yehowa nu efuntrenamɛnyɔ lɔ ɖɛ nɛ. (Gɔnm 21:8, 9) Ci nyɔ ciwo Ismaɛli jijiɛ le mɛ ci yí avaɖu cinɔ nɔ Abraxamu nuwo nu daɖi ŋɖe le egbɛmɛ can ɔ, dele ahan hwenɔnu o. Lé Sara wa nu do yí mɔ wo le nya Xaga koɖo eviɛ ŋsuvi Ismaɛli koɖo lé Mawu lɔn do yi nyɔ lɔ ji do dasɛ mɔ, enyɔ blebu yí nyɔ lɔ nyi. (Gɔnm 21:10-13) Ci woŋwlɛn enujɔjɔ cɛ yí gbedre mɛ hlɛnhlɛnhlɛn do Mawu Nyɔ lɔ mɛɔ, edasɛ mɔ eyi nyi tɔtɔmɛ nɔ exwe 400 funtrenamɛnyɔ ci Yehowa nu ɖɛ. Exwe sanŋdi amɛnɛ lɔwo vɔ hwenu ci Izraɛliviwo hun le Eʒipti.—Gal 4:29.

it-1-F 844 mm. 7

Hunhun

‘Le hɛnnu amɛnɛtɔ hwenu.’ Mìɖo aɖo ŋwi mɔ Yehowa nu nɔ Abraxamu mɔ le hɛnnu amɛnɛtɔ hwenuɔ, yi jijimɛviwo ɖo atrɔyi Kanna. (Gɔnm 15:16) So hwenu ci Abraxamu nublabla lɔ tɔ dɔ wawa keke vaɖo hwecinu Izraɛliviwo hun le Eʒiptiɔ, ewa xwe 430. Le xwe 430 lɔwo pleŋ mɛɔ, hɛnnu lɔwo wu amɛnɛ, ci amɛwo dɔnnɔ ji sugbɔ hwenɔnu can. Vɔ le nyɔnɔnwi mɛɔ, exwe 215 yí Izraɛliviwo wa le Eʒipti. Eyi taɖo nɔ mìtɔ hɛnnu lɔwo drɔdrɔ so hwecinu Izraɛliviwo yi Eʒipti vaɖo hwecinu wohun le juɔ mɛɔ, mìatɛnŋ akpɔ ‘hɛnnu amɛnɛ’ lɔwo. Mìasɔ hɛnnu Levi tɔ wa kpɔwɛ: (1) Hɛnnu Levi tɔ, (2) Hɛnnu Kohat tɔ, (3) Hɛnnu Amram tɔ, koɖo (4) Hɛnnu Moizi tɔ.—Hun 6:16, 18, 20.

17-23 FÉVRIER

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 18-19

“‘Kojoɖotɔ nɔ nyigban lɔ keŋkeŋ’ gu Sodomu koɖo Gomora”

w17.04-EW 18 mm. 1

“Kojoɖotɔ nɔ nyigban lɔ keŋkeŋ” wanɔ enujɔjɔɛ hweshiahwenu

“Eo yí nyi Kojoɖotɔ nɔ nyigban lɔ keŋkeŋ. Ŋ nya mɔ enujɔjɔɛ yí A wa.” (Gɔnm. 18:25) Enyɔ cɛ ci Abraxamu nu dasɛ mɔ, ékando ji mɔ Yehowa aɖo kojo jɔjɔɛ nɔ Sodomu koɖo Gomora. Abraxamu kando ji mɔ, Yehowa dawa enumajɔmajɔ yí ‘atrɔn amɛnywi koɖo amɛvwin o.’ Enuwana cɛ han ɖe deva susu mɛ nɔ Abraxamu kpɔ o. Le xwe 400 goduɔ, Yehowa nu so yiɖeki nu mɔ: ‘Yehowa nyi Ekpe. Yi dɔ nyi edɔ mɛmi. Mawu nyi nyaototɔ, Mawu nyi Mawu jɔjɔɛ.’—2 Ese Wema 31:19; 32:4.

w18.08-EW 30 mm. 4

Jigbɔnɖɛ nyi ejidodo koɖo tajinu ɖeka

Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Yehowa yí ɖo jigbɔnɖɛ kpɔwɛ nywitɔ ci mìatɛnŋ asran ɖɛ. (2 Piɛ 3:15) Enujɔjɔ sugbɔ le Bibla mɛ ciwo mɛ Yehowa gbɔn ji ɖɛ sugbɔ le. (Nex. 9:30; Ezai 30:18) Hwecinu Abraxamu biɔ Yehowa se mɔ lé yɛagu Sodomu do ma ɖe, lé ewa nu doɔ? Ŋkɔŋkɔtɔɔ, Yehowa deso nyɔ doŋ nɔ Abraxamu ci ele nuxu xokɔ o. Vɔ Yehowa gbɔn ji ɖɛ fuun yí se yi nyɔbiɔsewo koɖo enu ciwo yí xɛ. Le yi goduɔ, Yehowa wa nu yí sɔ dasɛ nɔ Abraxamu mɔ yese nu ciwo yí xɛ wo. Égbenu ni koɖo kankandoji mɔ, nɔ egbenyi amɛjɔjɔɛ amɛwo kpetii yekpɔ le Sodomu juɔ mɛ can ɔ, yedagui o. (Gɔnm. 18:22-33) Etoɖoɖo amɛ koɖo jigbɔnɖɛ koɖo numawaɖoɖu kpɔwɛ nywi ŋtɔ teŋ yí nyi cɛ!

w10-EW 11/15 26 mm. 12

Yehowa yí nyi Axwetɔ Acɛkpatɔgan mìwo tɔ!

12 Mìatɛnŋ akando ji mɔ, Yehowa adasɛ lé acɛkpakpa yi tɔ wugan wu do le majinjinɖe mɛ. Yehowa dabɔ nu yí nuvwinwawa ali tɛgbɛɛ o, yí ahanke mìgbenya mɔ ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛwo mɛ mìle. Yehowa vɔ nuvwinwatɔwo pleŋ si le eshiɖɔɖɔ lɔ hwenu. Égu Sodomu koɖo Gomora koɖo Faraɔn koɖo yi hwakɔnwo. Sizera koɖo yi hwakɔn koɖo Senakeribu koɖo yi hwakɔnwo desun ji yí nɔ te le ŋmɛ nɔ Ejiɖaatɔ lɔ o. (Gɔnm. 7:1, 23; 19:24, 25; Hun. 14:30, 31; Koj. 4:15, 16; 2 Efy. 19:35, 36) Eyi taɖo mìatɛnŋ akando ji keŋkeŋ mɔ, Yehowa dabɔ nu woakpɔtɔ agbalikɔ yi ŋkɔ lɔ yí adokɔ shi nu koɖo yi Kunuɖetɔwo tɛgbɛɛ o. Gbesɔ kpe niɔ, mìkpɔkpɔ trɔtrɔgbɔ Yesu tɔ koɖo totoɖoanyi vwin cɛ vɔvɔnu jeshidu lɔ le egbɛmɛ.—Matie 24:3.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

w88-F 15/5 23 mm. 5-6

Mɛɖe kpɔ Mawu kpɔa?

Ecɛyɛɔ, mìatɛnŋ amɔŋje enu ci yí taɖo Abraxamu xo nuxu nɔ mawudɔla eŋɛdotɔ ci yí trɔ agbetɔ lɔ shigbe Yehowa ŋtɔ exoxoɔ nuxu nɔ hannɛ. Ci enyi eŋɛ ci Mawu do nɔ dɔla lɔ pɛpɛpɛ evadokɔ nɔ Abraxamu yí gbenyi Mawu dumɛnɔtɔɔ, eyi taɖo Mawu Nyɔ lɔ tɛnŋ nu mɔ: ‘Yehowa gbe ze do Abraxamu ji.’—Gɔnmɛjeje 18:1.

Mínya mɔ, mawudɔla ci yí nyi Mawu ŋɛdotɔ atɛnŋ ado ŋɛ ci Mawu do ni pɛpɛpɛ shigbe lé telefonu alo radio wanɔ dɔ yí mìsenɔ nuxu ci woxokɔ le ji pɛpɛpɛ hannɛ. Evyɛɔ, mìvamɔŋje enu ci yí taɖo Abraxamu, Moizi, Mano koɖo mɛbuwo tɛnŋ xo nuxu koɖo mawudɔla ciwo yí trɔ agbetɔwo shigbe Mawu ŋtɔ woxoxoɔ nuxu nɔ nɛ. Ci mɛ cɛwo sun ji yí kpɔ mawudɔlawo koɖo kankanfu Mawu tɔ ci yí ze le wo nu can ɔ, de Mawu wokpɔ o. Eyi taɖo enu cɛ detrɔkpe enyɔ ci apotru Ʒan nu mɔ: “Amɛ ɖe de kpɔ Mawu kpɔ o.” (Ʒan 1:18) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mawudɔlawo yí ŋsu cɛwo kpɔ, de Mawu ŋtɔ wokpɔ o.

w19.06 20 mm. 3

Kpedo mɛbuwo nu nɔ wotokɔ cukaɖawo mɛ

3 Loti sɔ gbeta dɔndɔn ci evayi ci mɛ ciwo yí wanɔ gbɔdɔndɔnnu vwinwo mɛ le Sodomu. (Hlɛn 2 Piɛ 2:7, 8.) Enuwo mlɛnɔ nɔ amɛwo le nutwi lɔ mɛ, vɔ ci Loti hun vayi ci nɔɔ, éto cukaɖa sugbɔ mɛ. (Gɔnm. 13:8-13; 14:12) Etɛnŋ nyi mɔ ashiɛ valɔn eju lɔ alo eju lɔ mɛ tɔ ɖewo keke yí da le Yehowa se ji. Éku hwenu yí Mawu na ezo koɖo ezokpe ja do nutwi lɔ ji. Bu tamɛ kpɔ so Loti vinyɔnuvi amɛve lɔwo nu. Ŋsu ciwo wojikɔ aɖe le Sodomu ku. Loti bu yi xwe koɖo dɔkunuwo, vɔ ci yí do vevisese ni wu nyi ci ashiɛ ku. (Gɔnm. 19:12-14, 17, 26) Le tamɛbukpɔ hwenu cɛ mɛ ɖe, Yehowa gbe mɔ yedagbegbɔn ji ɖɛ nɔ Lotia? Oo.

24 FÉVRIER–1 MARS

MAWU NYƆ MƐ DƆKUNUWO | GƆNMƐJEJE 20-21

“Yehowa wanɔ do egbe ci eɖo ji tɛgbɛɛ”

wp17.5-EW 14-15

Mawu yɔɛ mɔ ‘Efyɔvi nyɔnu’

Nukui ci Sara ko dasɛ mɔ xɔse hwe dia? Oo. Bibla nu mɔ: “Xɔse na yí Sara kpɔ ŋsɛn yí fɔnfu yí ji vi le yi nyɔxo kuku mɛ. É bu Mawu ci yí ɖo evi gbe ni.” (Ebretɔwo 11:11) Sara jeshi Yehowa ɖɛ nywiɖe, yí nya mɔ yɛawa do egbe ɖekpokpui ci eɖo ji. Mì yí le mì mɛ yí deʒan xɔse ŋtɔ́ han ɔ? Anyɔ mɔ mìaɖɔŋ ajeshi Mawu ci nu Bibla xo nuxu so ɖɛ nywiɖe. Nɔ mìwɛ nɛnɛɔ, mìakpɔɛ mɔ Sara nyɔ jɔ mɔ éɖo xɔse ahan. Yehowa nyi gbejinɔtɔ, yí wanɔ do egbe ɖekpokpui ci eɖo ji. Hweɖewonuɔ, lé awa do egbe ci eɖo ji do atɛnŋ ajiŋ nɔ mì keke aɖyi kokui nɔ mì!

“ÐO TO YI”

Hwecinu Sara ɖo xwe 90 ɔ, évakpɔ enu ci ejijiɛ so keke hwecinu eɖe asu. Éji viŋsuvi ɖeka nɔ asuɔ ci elɔn, ci yí ɖo xwe 100 blebu! Abraxamu na ŋkɔ vi lɔ mɔ Izaki alo “Nukuikoko,” shigbe lé Mawu nui ni sa nɛ. Mìatɛnŋ ayi susumɛ yí akpɔ lé Sara ci yí ku nyɔxo ako jijɔ nukui do shigbe lé yiŋtɔ dri nɛ: “Mawu na jijɔ kpɔkpɔ ŋ. Amɛ ɖeka ɖeka ci yí a se enyɔ cɛ a kpɔ jijɔ koɖo ŋ.” (Gɔnmɛjeje 21:6) Enunana jiŋ cɛ ci Yehowa na Sara ajɔjɔ ji ni keke ana nɔ yi kuzangbe. Ele ahan gan, edɔ gangan enyi yí je kɔ ni.

Hwecinu Izaki ɖo xwe amatɔn yí azan sun mɔ woaso anɔ niɔ, yi xomu ɖu xwe ɖeka keŋ asɔ ɖonɔ ŋwi yi ji. Vɔ nyɔ ɖeka li. Sara “kpɔ” mɔ enu masɔgbe ɖeka jɔjɔ le axweɛ mɛ. Xaga vi Ismaɛli ci yí ɖo xwe 19 jijiɛ nyɔ le Izaki nu tiin. De adrɛn gbali jiji nyɔ ɖe yɔ o. Gbɔngbɔn kɔkɔɛ na apotru Pɔlu vanu mɔ, efuntrenamɛ yí Ismaɛli nuwana lɔ nyi. Sara nya mɔ de munumumu kpoŋ yɔ o, vɔ ékpɔɛ mɔ enu ci yí jɔjɔ lɔ avanyi afɔku nɔ yeviye. Sara nya nywiɖe mɔ de evi kpoŋ Izaki nyi yeji o, énya mɔ yɛawa enuvevi ɖeka le Yehowa tamɛɖoɖo mɛ. Eyi taɖo eso do nyɔ lɔ ji yí sɔ dɔngbegbe dre nu lɔwo pleŋ mɛ nɔ Abraxamu. Énu ni mɔ, yɛ le nya Xaga koɖo Ismaɛli.—Gɔnmɛjeje 21:8-10; Galatitɔwo 4:22, 23, 29.

Lé Abraxamu wɛ doɔ? Bibla nu mɔ: ‘Enyɔ lɔ do vevi sese sugbɔ nɔ Abraxamu do eta nɔ eviɛ Ismaɛli.’ Élɔn viɛ Ismaɛli. Eyi ci enyi vida enyiɔ, dasɛnŋ atashi viɛ ayi ahan o. Vɔ Yehowa kpɔ nu ciwo pleŋ yí jɔjɔ, yí do nu nyɔ lɔ mɛ. Bibla nu mɔ: “Vɔ, Mawu nu nɔ Abraxamu mɔ, Ŋgbe se vevi do eta nɔ evi lɔ koɖo ahwashi nyɔlun lɔ o. Wa enu ci yí Sara dro. Izaki ɖekɛ yí a nyi ao cinɔ ɖutɔ.” Yehowa nu nɔ Abraxamu koɖo kankandoji mɔ, yeana enu ciwo yí aʒan Xaga koɖo eviɛ ŋsuvi lɔ. Egbejinɔtɔ Abraxamu lɔn do ji.—Gɔnmɛjeje 21:11-14.

Bibla mɛ nuxɔafiwo jiji

wp17.3-EW 12, gɔnm.

‘Ŋ kpɔ mɔ ènyi nyɔlun nyakpɔkpɔ sugbɔ ɖeka’

Abraxamu tɔviɛ yí Sara nyi. Wowo da yí nyi Tera. (Gɔnmɛjeje 20:12) Ci asuɖeɖe alo nyɔnuɖeɖe degbele ahan le egbɛmɛ can ɔ, mìɖo amɔŋje mɛ mɔ ahan ele hwenɔnu nɛ. Hwenɔnuɔ, agbetɔwo dejinjin sugbɔ le agbe blebu maɖonuvɔn ci Adamu koɖo Ɛva nɔ gbɔxwe yí sɔ bu gbɔ o. Eyi dɔ amɛwo nɔnɔ sɛnsinɖe hwenɔnu, yí nɔ xomumɛtɔ veviwo ɖe nɔnɔ can ɔ, wodebanɔ xomumɛdɔ̀ ɖe nɔ evi ciwo wojinɔ o. Vɔ le xwe 400 han goduɔ, agbetɔwo degbevadɔnkɔ ji o. Hwenɔnu yí Moizi Se lɔ vagbe mɔ xomumɛtɔ veviwo dagbeɖe wowonɔnɔwo nɛ.—1 Ese Wema 18:6.

w89-F 1/7 20 mm. 9

Abraxamu nyi kpɔwɛ nɔ mɛ ci yí jijiɛ mɔ yeanyi xlɔ koɖo Mawu

9 Abraxamu gbewa xɔsedɔ bu. Exolɔlɔ lɔ nu mɔ: “Abram cu avɔnsakpe ɖeka do enɔ nɔ Tɔhonɔ sɛnsɛn.” (Gɔnmɛjeje 12:7) Etɛnŋ nyi mɔ elan ɖe esɔ sa vɔn, ɖo ebre nyɔgbe ci yí nyi “avɔnsakpe” gɔnmɛ yí nyi “fini wosanɔ avɔn le.” Le yiyimɛɔ, Abram gbewa xɔsedɔ cɛ le fibuwo nɔ nyigban lɔ. Gbesɔ kpe niɔ, ‘éyɔ Yehowa ŋkɔ.’ (Gɔnmɛjeje 12:8; 13:18; 21:33) Ebregbe mɛ nyɔ ci yí nyi “yɔ Yehowa ŋkɔ” gɔnmɛ yí gbenyi “ŋkɔ lɔ dradra (alo nuxuxoxo so ŋkɔ lɔ nu).” Mìkando ji mɔ, Abram sɔ dɔngbegbe dra Yehowa ŋkɔ lɔ le ŋmɛ nɔ yi xomɛtɔwo koɖo Kannatɔwo. (Gɔnmɛjeje 14:22-24) Ahanke mɛ ciwo pleŋ yí jijiɛ mɔ, yewoanyi xlɔ koɖo Yehowa le egbɛmɛ ɖo adra yi ŋkɔ lɔ koɖo xɔse nɛ. Ele mɔ mìawanɔ jugbajakunuɖeɖedɔ lɔ hɛnnɛ, yí ‘mì de ɖo a mi mìwo vɔnsa nana Mawu gbeɖe o. Avɔnsa hunnɔ nyi mìwo kanfukanfu ci yí toso mìwo nu ciwo yí yɔyɔ Yi ŋkɔ mɛ.’—Ebretɔwo 13:15; Rɔmatɔwo 10:10.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin