ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • w25 mai kpashi. 2-7
  • Sran Mawudɔla Egbejinɔtɔwo

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Sran Mawudɔla Egbejinɔtɔwo
  • Jutakpɔxɔ le Yehowa Fyɔɖuxu lɔ drakɔ (Enukplakpla)—2025
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • Enyɔ lɔ hanwo
  • MAWUDƆLAWO SƆ WOWOÐEKIWO HWENƆ
  • MAWUDƆLAWO LƆNNƆ AMƐWO
  • MAWUDƆLAWO DANASƐ EJIDODO
  • MAWUDƆLAWO KPENƆDO HAMƐ LƆ NU NƆ AKPƆTƆ ANƆ MƐMIÐE
  • Enyɔbise Ciwo Yí So Yi Hlɛntɔwo Gbɔ
    Jutakpɔxɔ le Yehowa Fyɔɖuxu lɔ drakɔ (Enukplakpla)—2024
Jutakpɔxɔ le Yehowa Fyɔɖuxu lɔ drakɔ (Enukplakpla)—2025
w25 mai kpashi. 2-7

ENUKPLAKPLA NYƆTA 19

EHAJIJI 6 Jeŋkwiwo Drakɔ Kɔkɔ Mawu Tɔ

Sran Mawudɔla Egbejinɔtɔwo

“Dɔdɔlawo, Mí kanfu Tɔhonɔ.”—EHA. 103:20.

SUSU VEVI LƆ

Enu ciwo mìatɛnŋ akpla le mawudɔla egbejinɔtɔwo kpɔwɛ mɛ.

1-2. (a) Lé mìto akpo nɔ mawudɔlawo doɔ? (b) Nyiwo mɛ mìɖyi mawudɔlawo leɔ?

HWENU Yehowa dɔn eo va nyɔnɔnwi lɔ mɛɔ, éyɔ eo va yi xomu gangan ci mɛ lɔnlɔn le ci mɛ yí mawudɔla egbejinɔtɔ miliɔn nɛniɖe can le hɛnnɛ. (Dan. 7:​9, 10) Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so mawudɔlawo nuɔ, mìatɛnŋ akpɔ lé woto akpo nɔ mì do. Le kpɔwɛ mɛ, dɔlawo li xoxoxo gbɔxwe wovawa mìwo agbetɔwo. (Job 38:​4, 7) Woɖo ŋsɛn sugbɔ wu mì. Yí wonyi amɛkɔkwɛ koɖo amɛjɔjɔɛwo yí ci mìnyi nuvɔnmɛwoɔ, mìdatɛnŋ asɔ koɖo wo o.—Luiki 9:26.

2 Vɔ, ci mìto akpo nɔ nɔnɔ ahan can ɔ, mìɖyi mawudɔlawo le enu sugbɔ mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, shigbe mawudɔlawo nɛɔ, mìatɛnŋ aɖo Yehowa nɔnɔmɛ nywiwo. Mìɖo amɛɖekishinɔnɔblɔɖe shigbe mawudɔlawo nɛ. Shigbe wowo ke nɛɔ, mìɖo mìwo ŋkɔwo ɖekaɖeka yí gbeɖo jijɔ hamɛhamɛ, ahanke Yehowa ɖo edɔ hamɛhamɛwo nɔ mì le yi sɛnsɛn mɛ nɛ. Yí shigbe dɔla lɔwo nɛɔ, mìwo can ɖo asɛn mìwo Watɔ lɔ.—1 Piɛ 1:12.

3. Nyi mìatɛnŋ akpla so mawudɔla egbejinɔtɔwo gbɔɔ?

3 Ci mìɖyi mawudɔlawo le enu sugbɔ mɛɔ, wowo kpɔwɛ nywi lɔ atɛnŋ ado ŋsɛn mì yí agbekpla nu mì. Mìatɛnŋ akpla enunywi sugbɔ so wo gbɔ. Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpla lé mìawɛ asran amɛɖekisɔsɔhwe mawudɔla egbejinɔtɔwo tɔ, lé wolɔn mɛbuwo do, wowo jidodo koɖo lé wodonɔ gbla veviɖe keŋ nɔ hamɛ lɔ akpɔtɔ anɔ mɛmiɖe do.

MAWUDƆLAWO SƆ WOWOÐEKIWO HWENƆ

4. (a) Lé mawudɔlawo danasɛ amɛɖekisɔsɔhwe doɔ? (b) Nyi yí taɖo mawudɔlawo sɔ wowoɖekiwo hwenɔɔ? (Ehajiji Wema 89:7)

4 Mawudɔla egbejinɔtɔwo sɔ wowoɖekiwo hwenɔ. Ci wokpɔ enu tɔxu, ɖo ŋsɛn yí gbenya ŋɖɛ can ɔ, wowanɔ do Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji. (Eha. 103:20) Nɔ wowakɔ wowo dɔwoɔ, wodesɔ enu ciwo wowawo sɔ yinɔ go o alo adadasɛ ŋsɛn ci woɖo yí agbetɔwo deɖo o. Wosɔ jijɔ wanɔ Mawu dro nɔ wodejeshi wowo ŋkɔ can.a (Gɔnm. 32:​24, 29; 2 Efy. 19:35) Wodelɔn yí xɔnɔ kanfukanfu ɖe ci yí ɖo anyi Yehowa tɔ o. Nyi yí taɖo mawudɔlawo sɔ wowoɖekiwo hwenɔ ahan ɔ? Ðo wolɔn Yehowa yí buini sugbɔ.—Hlɛn Ehajiji Wema 89:7.

5. Lé mawudɔla ɖeka dasɛ amɛɖekisɔsɔhwe hwenu egbegbeɛ nyɔ nɔ apotru Ʒan doɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

5 Mìakpɔ enujɔjɔ ɖeka ci yí dasɛ lé mawudɔlawo sɔ wowoɖekiwo hwenɔ do. Le exwe 96 K.H. han ɔ, mawudɔla ɖeka ci wodeyɔ ŋkɔ nɔ o, dasɛ ŋtegan nukpɔkpɔ jiŋjiŋ ɖeka nɔ apotru Ʒan. (Enyɔ. 1:1) Lé Ʒan wa nu do ci wodasɛ ŋtegan nukpɔkpɔ lɔ niɔ? Étekpɔ mɔ yeasɛn mawudɔla lɔ. Vɔ gbɔngbɔn mɛ nuwawa egbejinɔtɔ ŋtɔ́ ɖeblɛ yí ɖo te yi yí nu ni mɔ: “Ŋ gbe sɛn ŋ o! Ŋ nyi dɔwavi shigbe eo koɖo nɔvi [kpɛtɛwo] . . . ɛnɛ. Sɛn Mawu!” (Enyɔ. 19:10) Ðoŋci kpacamɛ ci yí nyi ecɛɔ! Mawudɔla lɔ dejijiɛ mɔ yeaxɔ kanfukanfu alo bubu o. Zeɖeka kakaɔ, étrɔ Ʒan susu ɖaɖa Yehowa Mawu ji. Yí le ga ɖekɛ lɔ ke mɛɔ, mawudɔla lɔ dekpɔɛ mɔ Ʒan hwe wu ye o. Ci mawudɔla lɔ sɛn Yehowa nanɔ exwe sugbɔ yí gbeɖo ŋsɛn sugbɔ sɔwu Ʒan can ɔ, ékpɔ Ʒan shigbe yi kpena hwashi hannɛ. Yí ci mawudɔla lɔ ɖo akpedo Ʒan ci yí shin nu nɔ atrɔ yi susu can ɔ, degbe enyɔ ni sɛnŋsɛnŋɖe o. Ewaɖeɔ, éxo nuxu nɔ Ʒan koɖo xomɛfafa. Taŋfuin édo jeshi mɔ enu ci yí Ʒan kpɔ yí kpɛcɛ sugbɔ.

Mawudɔla ɖeka gbegbeɛ nɔ apotru Ʒan mɔ yi ŋgbedo ŋdo nɔ ye keŋ asɛn ye o.

Mawudɔla lɔ sɔ yiɖeki hwe hwenu exokɔ nuxu nɔ Ʒan (Kpɔ mamamɛ 5)


6. Lé mìawɛ asran amɛɖekisɔsɔhwe mawudɔlawo tɔɔ?

6 Lé mìatɛnŋ asran amɛɖekisɔsɔhwe mawudɔlawo tɔ doɔ? Mìwo can mìatɛnŋ awa edɔ ciwo woɖo nɔ mì egoyiyi manɔmɛ yí mìdatekpɔ amɔ mìaxɔ kanfukanfu do enu ciwo mìwa nu o. (1 Kor. 4:7) Gbesɔ kpe niɔ, mìdeɖo akpɔɛni mɔ mìwu gan wu mɛbuwo ci mìsɛnkɔ Yehowa xoxoxo doŋkɔ nɔ wo alo ci mìxɔ edɔ ɖewo ci wowo ɖewakɔ o. Nɔ mìanuiɔ, nɔ mìxɔkɔ edɔ sugbɔ doji le Yehowa sɛnsɛn mɛɔ, ahanke mìɖo agbedadasɛ doji mɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwenɔ nɛ. (Luiki 9:48) Shigbe mawudɔla lɔwo nɛɔ, mìji mɔ mìasumɔ mɛbuwo. Mìdeji mɔ mìagangannɔ mìwoɖekiwo o.

7. Lé mìatɛnŋ asɔ mìwoɖekiwo hwenɔ nɔ mìgbegbeɛ nyɔ nɔ mɛɖe alo nakɔ kpla yiɔ?

7 Mìatɛnŋ agbedasɛ amɛɖekisɔsɔhwe nɔ mìɖo ana kpla mìwo kpena xɔse tɔ ɖe alo mìwo vi. Hweɖewonuɔ, avaʒan mɔ mìana kpla ci yí sɛnŋ mɛɖe. Vɔ shigbe mawudɔla ci yí gbe nyɔ nɔ Ʒan koɖo xomɛvu nɛɔ, mìatɛnŋ ana kpla sɛnŋ mɛɖe gan yí mìdana amɛ lɔ agbɔjɔ o. Nɔ mìdekpɔnɔ mìwoɖeki mɔ mìle ŋkɔ nɔ mɛbuwoɔ, adɔ yí mìananɔ nukplamu ci yí so Bibla mɛ le bubu koɖo lɔnlɔn mɛ.—Kol. 4:6.

MAWUDƆLAWO LƆNNƆ AMƐWO

8. (a) Sɔ koɖo Luiki 15:10 ɖe, lé mawudɔlawo danasɛ wowo lɔnlɔn nɔ amɛwo doɔ? (b) Akpaxwe ci yí mawudɔlawo wanɔ le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛɔ? (Kpɔ akpa lɔ ji hɛnnɛ.)

8 Mawudɔlawo dete yi azɔge nɔ agbetɔwo o. Wolɔn agbetɔwo. Wokpɔnɔ jijɔ nɔ nuvɔnwatɔ ɖe trɔ ji mɛ, ci yí nyi mɔ nɔ lɛngbɔ ɖe ci yí bu trɔ va Yehowa gbɔ alo nɔ mɛɖe wa trɔtrɔwo le yi gbe mɛ keŋ yí va nyɔnɔnwi lɔ mɛ. (Hlɛn Luiki 15:10.) Mawudɔla lɔwo gbewanɔ edɔ le Fyɔɖuxu ŋɛnywidradradɔ lɔ mɛ veviɖe. (Enyɔ. 14:6) Ci wodeɖenɔ kunu nɔ amɛwo tiin can ɔ, woatɛnŋ adasɛ mɔ nɔ eŋɛnywidratɔ ɖe nɔ ayi mɛɖe ci yí ji mɔ yeakpla nu so Yehowa nu gbɔ. Nyɔnɔnwi enyi mɔ mìdatɛnŋ anu koɖo kankandoji mɔ mawudɔla lɔwo kplɔnɔ mì yi mɛɖe gbɔ koŋ o. Yehowa atɛnŋ azan nubu ɖe, shigbe yi gbɔngbɔn kɔkwɛ nɛ yí asɔ kpedo yi sɛntɔwo nu alo adasɛ emɔ nɔ wo. (Edɔ. 16:​6, 7) Ganŋgan, ézannɔ yi dɔlawo yí wokpenɔdo mì nu le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Eyi taɖo nɔ mìdrakɔ eŋɛnywi lɔɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ dɔlawo le nɔ yí ado alɔ mì.—Kpɔ dakavi ci yí nyi “Woɖo Wowo Gbedoɖawo Ŋci.”b

Asu koɖo ashi ɖeka lé jugbaja kunuɖeɖe kekevi yí zɔnkɔ emɔ ɖeka ji le jugan ɖeka mɛ. Mawudɔlawo zrokɔ le ji yí wɛkɔ nɔ nɔvinyɔnu lɔ ado jeshi nyɔnu jajɛ ɖeka ci yí le nyinɔnɔ le ʒinkpin ɖeka ji yí ele enulolokpɔ mɛ.

Asu koɖo ashi ɖeka ɖegbɔ jugbaja kunuɖeɖe. Ci woje mɔ yí kpe axweɔ, nɔvinyɔnu lɔ kpɔ nyɔnu ɖeka yí ewa shigbe mɔ ele enulolokpɔ mɛ hannɛ. Nɔvinyɔnu lɔ kpɔɛ mɔ mawudɔlawo atɛnŋ akplɔ yewo yi mɛ ciwo yí jijiɛ kpekpedonu le gbɔngbɔn mɛ gbɔ. Ecɛ dɔ yí etɔ akɔn fafa nɔ nyɔnu lɔ (Kpɔ mamamɛ 8)


Woɖo Wowo Gbedoɖawo Ŋci

Éle shigbe mɔ Yehowa zan mawudɔlawo yí ɖo gbedoɖawo ŋci nɔ mɛ cɛwo hannɛ.

  • Hwenu eŋɛnywidratɔ ɖeka ci yí ɖo xwe 12 ɖekɔ kunu toto telefonu ji koɖo nɔlɔ le Peruɔ, éyɔ nyɔnu ɖeka ci yí biɔ Mawu mɔ yɛ le sɔ mɛɖe ɖaɖa ye nɔ yɛakpedo ye nu. Nyɔnu lɔ kpɔɛ mɔ ci nyɔnuvihwɛ lɔ yɔ yeɔ, enyi ɖoŋci nɔ ye gbedoɖa, eyi etɔ Bibla kplakpla. Dejinjin o, étɔ bɔbɔwo yiyi.

  • Le Roumani ɔ, nyɔnu ɖeka kpla Bibla nanɔ hwenu ɖe vɔ évaɖote yi. Le yiyimɛɔ, évatɔ edɔ wawa le Itali shigbe amɛjikpɔtɔ nɛ yí ji mɔ yeagbetɔ Bibla kplakpla. Ci dejeshi kunuɖetɔ ɖe le fini eleɔ, édo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ yɛ le kpedo ye nu. Déjinjin o, xomu ci ewakɔ dɔ nɔ nu ni mɔ yɛ le vayi xwle nu va nɔ ye. Wonu ni mɔ yi ŋgbexo nuxu koɖo mɛ ci yí ɖo nusaxu lɔ o. “Yehowa kunuɖetɔ yí ényi,” “yí exonɔ nuxu koɖo afishinɔ yitɔwo so Bibla nu.” Ci évaɔ, nɔviŋsu lɔ ɖe kunu ni yí ékpɔɛ mɔ ecɛ nyi ɖoŋci nɔ ye gbedoɖawo. Égbetrɔ yí tɔ Bibla kplakpla yí wa ŋkɔyiyiwo le gbɔngbɔn mɛ. Kpɔwɛ nywi ci eɖo kpaca eviɛ ŋsuvihwɛ ɖeka yí yɛ can gbetɔ Bibla kplakpla yí tɔ Kristotɔwo bɔbɔwo yiyi.

  • Asu koɖo ashi kunuɖetɔ ɖeka sɔ gbeta mɔ yewoasa yewo hun. Ci asu koɖo ashi ɖeka va yí avakpɔ ehun lɔɔ, kunuɖetɔ lɔ dre nu ci yí taɖo wojikɔ asɛ nɔ wo. Wonu nɔ asu koɖo ashi lɔ mɔ yewoji mɔ yewoanɔ agbe kleŋ keŋ akpɔ gamɛ akpedo mɛbuwo nu nɔ woakpla nu so Bibla nu. Ŋsu ci yí jikɔ axwle ehun lɔ ɖoŋci mɔ: “Esɔ vayiɔ, ŋdo gbe ɖaɖa mɔ: ‘Ŋɖe kuku, Mawu, na makpɔ mɛɖe ci yí atɛnŋ akpedo ŋnu. Ŋkpɔɛ mɔ ŋdegbeɖo emɔkpɔkpɔ ɖe o. Yí ŋji mɔ majeshi nyɔnɔnwi lɔ.’” Ŋsu lɔ kpɔ egododo cɛ mɔ yɛnyi ɖoŋci nɔ ye gbedodoɖa. Yi koɖo ashiɛ tɔ Bibla kplakpla yi wowo vi nyɔnuvi amɛve can tɔ Bibla kplakpla hɛnnɛ. Xomu lɔ vayikɔ Kristotɔwo bɔbɔwo ɖɛyɛ.

9. Lé mìatɛnŋ asran mawudɔlawo le lɔnlɔn ci woɖo nɔ agbetɔwo mɛɔ?

9 Lé mìatɛnŋ asran mawudɔlawo le lɔnlɔn ci woɖo nɔ agbetɔwo mɛɔ? Nɔ mìse nunɔwoase ɖe yí womɔ wotrɔ yí xɔ mɛɖeɔ, mìatɛnŋ akpɔ jijɔ mawudɔlawo tɔ han. Mìatɛnŋ ado eozɔn nɔ nɔvi lɔ nywiɖe yí adasɛ ni mɔ mìluin. (Luiki 15:​4-7; 2 Kor. 2:​6-8) Mìatɛnŋ agbesran mawudɔlawo nɔ mìwanɔ ci ji mìkpe le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. (Ŋun. 11:6) Yí shigbe lé mawudɔlawo donɔ alɔ mì nɔ mìdrakɔ eŋɛnywi lɔ nɛɔ, mìwo can mìaji emɔ ciwo ji mìato yí ado alɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, mìatɛnŋ awa toto yí awa edɔ doju koɖo eŋɛnywidratɔ ciwo yí dekpɔ bi le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛa? Mìatɛnŋ akpedo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu shinshinwo nu alo ciwo nu agan dele nu nɔ wowo can woatɛnŋ awa ɖe le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛa?

10. Nyi mìatɛnŋ akpla le enu ci yí jɔ do Sara ji mɛɔ?

10 Nɔ mìwo nɔnɔmɛ lɔ deɖe emɔ nɔ mì yí mìawa sugbɔ ɖe, lé mìawɛɔ? Mìatɛnŋ akpɔtɔ ajijiɛ emɔ ciwo ji mìato keŋ awa edɔ koɖo mawudɔlawo le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Kpɔ enu ci yí jɔ do nɔvinyɔnu Sara,c ci yí le Inde ji ɖa. Ci ewa emɔɖeɖedɔ lɔ na nɔ exwe 20 han ɔ, Sara vable yí ci dɔ̀baji. Ecɛ dɔ yí egbɔjɔ sugbɔ yí ci enulolokpɔ mɛ. Vɔ ci gbɔngbɔn mɛ xomu yitɔ lɔ kpedo nu yí yiŋtɔ gbehlɛnnɔ Bibla blaŋblaŋ ɔ, Sara vatɔ susu nywiwo ɖoɖo vivivi. Nyɔnɔnwi enyi mɔ éɖo atrɔ do yi nɔnɔmɛ lɔ nu yí ato emɔ yoyu buwo ji keŋ aɖe kunu. So hwenu yí dagbesun ji anɔ nyinɔnɔ aŋwlɛ wɛma ɖaɖa amɛwoɔ, kunuɖeɖe yitɔ vanyi to telefonu ji ɖekɛ. Éyɔnɔ trɔtrɔyi yitɔwo to telefonu ji yí wowo can gbexonɔ nuxu so mɛbuwo ciwo yí ji mɔ yewoakan seŋ so Bibla nu ni. Nyiwo yí to so mɛɔ? Wleci ɖewo kpoŋ ɔ, Sara ɖo Bibla nukplavi 70 keke desun wo pleŋ ji yí wanɔ kpetii o! Eyi taɖo evasɔ ɖewo sɔ jo nɔ mɛbuwo le hamɛ lɔ mɛ. Sugbɔtɔ le nukplavi lɔ mɛ tɔ mìwo bɔbɔwo yiyi. Jijɔ gangan teŋ anyi nɔ mawudɔlawo mɔ yewowakɔ edɔ doju koɖo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo, shigbe Sara hannɛ ciwo yí wakɔ ci ji wokpe le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ!

MAWUDƆLAWO DANASƐ EJIDODO

11. Lé mawudɔla egbejinɔtɔwo dasɛ ejidodo ŋtɔŋtɔ doɔ?

11 Mawudɔla egbejinɔtɔwo ɖo ejidodo kpɔwɛ nywi ɖɛ nɔ mì. Wododoɔ ji le enumajɔmajɔ koɖo xomɛveve ci yí yikɔ ji so xwe kotokun nɛniɖe ke. Wole nɔtɔxu gbɔxwe Satana koɖo mawudɔla buwo ci wo koɖo wowo bɔ sumɔ Yehowa doju sa vafɔn gu do Yehowa ji. (Gɔm. 3:1; 6:​1, 2; Ʒuda 6) Bibla xo nuxu nɔ mì so mawudɔla egbejinɔtɔ ɖeka nu ci yí wa vu koɖo gbɔngbɔnvɔn sɛnŋsɛnŋ ɖeka. (Dan. 10:13) Gbesɔwu hunnɔɔ, le agbetɔwo xolɔlɔ lɔ pleŋ mɛɔ, amɛ kanki ɖewo kpoŋ yí mawudɔlawo kpɔnɔ yí wowanɔ sɛnsɛn adodwi lɔ. Ci ele ahan can ɔ, mawudɔla egbejinɔtɔ cɛwo kpɔtɔ sɛnkɔ Yehowa le jijɔkpɔkpɔ mɛ koɖo zolelanmɛ. Wonya mɔ le gamɛ nywitɔ lɔ jiɔ, Mawu aɖe enumajɔmajɔwo pleŋ swi.

12. Nyi yí atɛnŋ akpedo mì nu mìado jiɔ?

12 Lé mìatɛnŋ asran ejidodo kpɔwɛ mawudɔlawo tɔ doɔ? Shigbe mawudɔla lɔwo nɛɔ, mìatɛnŋ akpɔ enumajɔmajɔ ɖe tɔxu alo woaci yumɛ nɔ mì dru. Vɔ mìkando ji shigbe wowo nɛ mɔ le gamɛ nywitɔ lɔ jiɔ, Mawu aɖe xomɛvevewo keŋkeŋ swi. Eyi taɖo shigbe mawudɔla lɔwo nɛɔ, “mì de ɖo a tashi enunywi lɔwo wawa o.” (Gal. 6:9) Gbesɔ kpe niɔ, Mawu ɖo gbe mɔ yeakpedo mì nu mìado ji. (1 Kor. 10:13) Mìatɛnŋ ado gbe ɖaɖa nɔ Yehowa nɔ ana mì yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ, ci yí nanɔ jigbɔnɖɛ koɖo jijɔ amɛ. (Gal. 5:22; Kol. 1:11) Nɔ woci yumɛ nɔ eo ɖe lé awa nu doɔ? Kando Yehowa ji keŋkeŋ, yí ŋgbevɔn o. Yehowa akpenɔdo eo nu tɛgbɛɛ yí agbedonɔ ŋsɛn eo.—Ebre. 13:6.

MAWUDƆLAWO KPENƆDO HAMƐ LƆ NU NƆ AKPƆTƆ ANƆ MƐMIÐE

13. Edɔ vevi ci woɖo nɔ mawudɔlawo le ŋkeke vɔvɔɛ cɛwo mɛɔ? (Matie 13:​47-49)

13 Le ŋkeke vɔvɔɛ cɛwo mɛɔ, Yehowa ɖo dɔ vevi ɖeka nɔ mawudɔlawo. (Hlɛn Matie 13:​47-49.) Eŋɛnnywidradradɔ lɔ jɔjɔ ji nɔ amɛ hamɛhamɛ miliɔn nɛniɖe le xexe lɔ mɛ. Mɛɖewo le mɛ lɔwo mɛ ɖe afɔ ɖewo keŋ atrɔ Kristotɔ adodwiwo, vɔ mɛɖewo dewɛ o. Woɖo edɔ nɔ mawudɔla lɔwo mɔ “[woavama] amɛvwinwo koɖo amɛjɔjɔɛwo mɛ.” Ecɛ dasɛ mɔ woɖo edɔ nɔ wo mɔ wo le glɔn ta nɔ hamɛ lɔ nɔ ale kɔkɔɛɖe. Ecɛ dedasɛ mɔ mɛɖe ci yí mi eha dodo koɖo mì do susu ɖe ŋci dagbevatrɔgbɔ gbeɖe yɔ o; yí dedasɛ mɔ hamɛ lɔ davaɖo cukaɖa gbeɖe yɔ o. Vɔ mìatɛnŋ akando ji mɔ mawudɔlawo wakɔ edɔ sɛnsinɖe keŋ nɔ mìwo hamɛwo akpɔtɔ anɔ mɛmiɖe.

14-15. Lé mìawɛ asran mawudɔlawo yí adasɛ mɔ mìji mɔ hamɛ lɔ akpɔtɔ anɔ mɛmiɖeɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)

14 Enu ci yí xa mawudɔlawo yí nyi mɔ hamɛ lɔ lé nɔ mɛmiɖe. Lé mìawɛ asran woɔ? Nɔ mìwakɔ mìwo kpaxwe keŋ nɔ hamɛ lɔ akpɔtɔ anɔ mɛmiɖe le agbenɔnɔ koɖo le gbɔngbɔn mɛ. Gbɔxwe mìawa cɛɔ, mìɖo aje agbla aglɔn ta nɔ mìwo ji yí awa ɖaŋ acan mɛ ciwo mìado eha koɖo nywiɖe yí agbe enuɖekpokpui ci yí adahɛn ekacaca ci yí le mìwo koɖo Yehowa gblamɛ. (Eha. 101:3) Mìatɛnŋ agbekpedo mìwo kpena xɔsetɔwo nu nɔ woakpɔtɔ anɔ gbeji nɔ Yehowa. Le kpɔwɛ mɛ, nyi mìɖo awa nɔ mìse mɔ mìwo kpena xɔsetɔ ɖe wa nuvɔn gangan ɖeɔ? Lɔnlɔn ci mìɖo nɔ mìwo kpena xɔsetɔ lɔ adɔ mìanu ni mɔ yi le vayi nu nɔ hamɛmɛshinshinwo. Nɔ devayi nuiɔ, mìwoŋtɔwo mìavayi xo nuxu so nyɔ lɔ nu nɔ hamɛmɛshinshinwo. Mìji mɔ mìwo kpena xɔsetɔ ɖekpokpui le xɔ kpedonu ci eʒan blaŋ!—Ʒaki 5:​14, 15.

15 Ésadɔnu mɔ mɛɖewo wa nuvɔn ganganwo yí woɖe wo ti le hamɛ lɔ mɛ. Le nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo mɛɔ, ‘mìdegbedonɔ ha’ koɖo wo o.d (1 Kor. 5:​9-13, Ezoɖuɖu Yoyu Wema) Toto cɛ na yí hamɛ lɔ kpɔtɔ nɔnɔ mɛmiɖe. Gbesɔwu hunnɔwoɔ, nɔ mìmi zɔnzɔn koɖo mɛ ci woɖe ti le hamɛ lɔ mɛɔ, mìdadasɛ xomɛvu nɔ wo yɔ. Ci mìgbe mɔ mìdanɔ eju koɖo woɔ, atɛnŋ adɔ yí woatrɔ wowo susu keŋ atrɔ gbɔ va Yehowa gbɔ. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, eji ajɔ mì, yí eji ajɔ Yehowa koɖo mawudɔlawo hɛnnɛ.—Luiki 15:7.

Foto: 1. Nɔvinyɔnu amɛve ɖekawo nɔ nyinɔnɔ do ʒinkpin ɖeka ji le ekpa ɖeka mɛ yí nukɔ kafe. Ci nɔvinyɔnu ɖeka xokɔ nuxuɔ, ɖetɔ lɔ yɛ ɖekɔ do akpa. 2. Le yiyimɛɔ, nɔvinyɔnu ci yí xokɔ nuxu sa, vakpɔ hamɛmɛshinshin amɛve ɖekawo le Fyɔɖuxuxɔ mɛ.

Nyi mìɖo awa nɔ mìse mɔ mìwo kpena xɔsetɔ ɖe wa enuvɔn gangan ɖeɔ? (Kpɔ mamamɛ 14)e


16. Nyiwo mɛ yí àtekpɔ asran mawudɔlawo leɔ?

16 Mɔnukpɔkpɔ gangan enyi nɔ mì mɔ Yehowa ɖe emɔ nɔ mì yí mìkpla enu so mawudɔlawo nu yí agbewa edɔ doju alɔlealɔ mɛ koɖo wo! Mína nɔ mìasran wowo jijɔ nywi lɔwo: amɛɖekisɔsɔhwe wowotɔ, lɔnlɔn ci woɖo nɔ amɛwo, ejidodo wowotɔ, koɖo lé woji veviɖe mɔ hamɛ lɔ ale mɛmiɖe le agbenɔnɔ koɖo le gbɔngbɔn mɛ do. Nɔ mìsran mawudɔla egbejinɔtɔ lɔwoɔ, mìwo can mìatɛnŋ anɔ Yehowa sɛntɔwo xomu lɔ mɛ keke asɔyi mavɔmavɔ.

LÉ MÌAWƐ ASRAN . . .

  • amɛɖekisɔsɔhwe mawudɔlawo tɔɔ?

  • lé mawudɔlawo ɖo lɔnlɔn nɔ amɛwo doɔ?

  • lé mawudɔlawo je agbla keŋ nɔ hamɛ lɔ akpɔtɔ anɔ mɛmiɖe doɔ?

EHAJIJI 123 Sɔ Eoɖeki Hwe Ana Shishi Mawu Totomɛwo

a Le mawudɔla miliɔn sanŋdi nɛniɖe ciwo li mɛɔ, amɛve ɖekɛ ŋkɔ yí Bibla yɔ—Mishɛli koɖo Gabriɛli.—Dan. 12:1; Luiki 1:19.

b Àtɛnŋ akpɔ nyɔ buwo le Index des Publications Watchtower mɛ le nyɔta “Ange” gɔnmɛ koɖo nyɔta hwɛhwɛ “direction des anges (exemples)” tɔxu.

c Ŋkɔ ɖewo trɔ.

d Shigbe lé wonui yí gbedri do le Exwe 2024 Edɔjikpɔha Nyɔtakankan Amɛvetɔ mɛ nɛɔ, nɔ mɛ lɔ va bɔbɔɔ, eŋɛnywidratɔ ɖe tɛnŋ sɔ gbeta mɔ yeado gbe kleŋ nɔ mɛ ci woɖe ti le hamɛ lɔ mɛ, nɔ ayexa yitɔ ci esɔ Bibla na kpla ɖe emɔ ni alo etɛnŋ sɔ gbeta mɔ yedawa ahan o.

e FOTO CI YÍ LE AKPA LƆ J: Nɔvinyɔnu lɔ do ŋsɛn yi xlɔ lɔ mɔ yi le xo nuxu lɔ nɔ hamɛmɛshinshinwo. Ci hwenu ɖewo vayi yí yi xlɔ lɔ dewɛɔ, nɔvinyɔnu lɔ ŋtɔ vayi xo nuxu nɔ hamɛmɛshinshinwo so nyɔ lɔ nu.

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin