-
ˈˈƝan -kɛ maan -a ˈkpɛ -Zö hobishi e?Dzhi ˈe sɛ ˈlë bu titi ˈe -le ˈanannan!: ˈKun Biblë -ɛ ˈe -le bokan bu ˈe nɛn
-
-
ˈEBƐNWƐN 31
ˈˈƝan -kɛ maan -a ˈkpɛ -Zö hobishi e?
Bɛnwɛn -kɔkɔɛ ˈyi Biblëɛ ˈla -a dzhu dzhi bɛn maan ˈe -le -Zö hobishii. Joova ˈo kɔ ˈo hobishii nɛn -le ˈze -kɛ ˈyi -o bobo ɲɔn -o -bo zapɛɛn, ˈe -le kɔ ˈe nɛn. Nɛn, ˈˈɲan -kɛ maan -a ˈkpɛ -Zö hobishi? Kë maan -a -le -lɔ ˈkun hobi ˈwɛn -Zö -o -ko -wɔ ˈo hobii -shɛ -dɔ ˈˈyi ˈla? ˈˈƝan -kɛ maan -Zö hobishii -e -le -kɔ? ˈˈƝan -kɛ maan ˈe -bë -le ˈpɛ? Latɔɛ ˈebɛnwɛn ˈˈyi e ˈkɛmuën ˈyi ˈyɛ -bë ˈama ˈla, -a -sho ˈkosa ˈkɛyɛ ˈmɛɛn.
1. ˈˈƝan -kɛ maan -a ˈkpɛ -Zö hobishi, nanmɛ ˈhe maan -Zö -o -ko hobi?
Hobi ˈwɛn Joova -o -ko, ˈo ˈˈman ˈyi ˈo -shi maan -a ˈkpɛ -Zö hobishi. ˈO ˈwɛn -o -ko hobi maan -le Jesu Krisë. ˈO -kpë -zöfɔn ˈlö -shi ˈˈmaan. (Matie 4:17; Jan 18:36) Biblëɛ ˈla -a dzhu bɛn ˈˈyi Jesu dzhi bɛn -ye nɛn: ‘ˈO hobishii yɛ ˈˈgbɛ ˈanannan.’ (Luk 1:32, 33) Jesu maan -Zö -o -ko ˈkun kɛ -shi ˈˈman ˈkɛ ˈyi ˈe hɔn zapɛn fɛn ˈkpakpa ˈtsɛ tsabiɛ ˈba fɛn.
2. Jesu mikö maan -Zö -o -nɔn ˈˈmaan ˈeshi nɛn?
-E ˈˈle Jesu mikö maan -Zö -o -nɔn ˈˈmaan ˈeshi nɛn. ‘Zapɛn fɛn -wo ˈkpakpa ˈla tsabiɛ, bu ˈkpakpa ˈla tsabiɛ, -kɔɛ ˈkpakpa ˈla tsabiɛ’ ˈba -kan Jesu ˈze ˈba ˈama ˈba -shi hobii. (Apokalis 5:9, 10) -E -nɔn -tshɔ ˈe kie ˈyi Jesu -o -nɔn -bë zapɛn fɛn -bɛ nɛn ˈlö tɛtɛ -e -nɔn -le nɛɛn, tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba kiɛ Jesu kɔasɔ, ˈba ˈmɛɛn -e -she -akpömömö -akpömömö -kɛke mi. ˈBa ˈkpakpa maan ˈba ze -kan kɛ ˈze ˈba ˈama ˈba -shi hobii e? -E ˈˈle ˈba ˈkpakpa. ˈBa 144.000 mikö maan ˈba ze -zöfɔn ˈlö ze -kan kɛ ˈze ˈba ˈama ˈba -shi hobii. (-Kë Apokalis 14:1-4.) ˈO kɔasɔ ˈfan ˈba ˈkpakpa, ˈba -kpë zapɛɛn fɛn -bɛ, ˈakö ˈba -le -Zö hobishii ˈe tsabiɛ.—Psaume 37:29.
3. Kë maan -Zö hobishii -e -le -lë -hën tsabi ˈˈmanshii?
Dubɛ tsabiɛ ˈˈmanshisɔ tën -ba ˈe ˈkö ˈkun ˈba -le -kɛ bokan tsabiɛ. ˈE maan ˈetënnɛn, -ba ˈˈman ˈe dzhi sɛnhën ˈpɔn, nanmɛ -a -bë ˈba ˈpiɛn. ˈBa ˈwɛn ˈba mmiɛ ˈmɛn ˈpiɛn, ˈetënnɛn -ba ˈˈman ˈba gbangban -le, -ba ˈˈman ˈe ˈkö ˈkun ˈba bokan tsabiɛ. ˈBa mikö ˈba dzhi bɛɛn maan ˈyɛ ˈba bɛn -le. ˈE maan Jesu ˈwɛn ˈo -le hobi ˈwɛn -Zö -o -ko, ˈo -yeɛ, tsa fë wɔ ˈˈnɔn kɛ -kui lëke nɛn. ˈO dzhi bɛn -ye nɛn, Biblëɛ ˈla -a dzhu bɛn ˈˈyi: “-Zö ˈwɛn ˈo hɔn -zöfɔn, ˈo ˈkpɔ hobi ˈkö lɔ. Hobi ˈyi ˈo -shi, yɛ ˈˈkɔ lëke nɛn.” (Daniel 2:44) Tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba -kpë zapɛɛn fɛn ˈkpakpa, Jesu maan ˈo -bë ˈtsɛ mmiɛ fɛn. Wɔ ˈˈyɛ kɛ ˈkoko ˈla ˈˈhën kɛ fë. -Wɔ tsabi ˈla -yɛ -kpe ˈnun, -o -lë -pia, nanmɛ -o shun nɛn. ˈO bokan tsabiɛ ˈba ˈze ˈba -le ˈe ˈkökö ˈˈyɛ ˈnun ˈbakö dzhi.—-Kë Isaïe 11:9.
ˈA ˈKUÖ ˈE DZHI BƐƐN ˈLA
ˈKun -e -tsɛ -ba ɲɔn -Zö hobishii -e -lë -hën tsabi ˈˈmanshii, ˈa -hɛɛn.
4. -Zö hobishii ˈe nɔn ˈˈmaan ˈkpakpa
Tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba -she ˈˈmaan, ˈo ˈkoko ˈo sɛnhëɛn -e ˈˈda Jesu Krisë -yeɛ dzhi mi. ˈA kë Matie 28:18, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
ˈˈƝan -kɛ maan ˈyɛ ˈe ˈkë ˈkun tsabi ˈˈmanshisɛ mii -o ˈˈpɔn sɛnhën ˈˈba Jesu ˈnun?
Tsabiɛ ˈˈmanshisɔ ˈba, -a ˈba ˈpiɛnpiɛn ˈetënnɛn, -e ˈˈle ˈˈman ˈkɛ ˈkpakpa maan -ba fɛn ˈtsɛ. Nɛn -Zö hobishii e? ˈA kë Apokalis 11:15, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈkɛ ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
Hobi ˈwɛn -Zö -o -ko, ˈkun ‘ˈo -bë -shi -kɔɛ zapɛn fɛn titi ˈe -le ˈanannan,’ ˈˈɲan -kɛ fɛn maan ˈeyɛ -e -lë?
ˈˈƝan -kɛ fɛn maan nɔn ˈyi -Zö hobishii ˈe nɔn ˈˈmaan ˈkpakpa -e -lë?
5. Tsabi ˈˈmanshii -e ˈˈpa ˈˈle ˈe nɛn
ˈˈƝan -kɛ fɛn maan -e bie ˈkun -Zö hobishii ˈe nɔn tsabiɛ ˈˈmanshisɔ ˈba ˈba -kui nɛn e? ˈA -hën VIDOO ˈkö, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈyi ˈyɛ -bë ˈdzhu ˈe dzhi bɛn.
ˈˈƝan -kɛ maan -a -kan tsabi ˈˈmanshii nɛn?
ˈA kë Ecclésiaste 8:9, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈkɛ ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
Bu hɛnlö -ye nɛn, -e -lëdzhën -ze ˈkun -Zö hobishii ˈe nɔn tsabiɛ ˈˈmanshisɔ ˈba ˈba -kui nɛn? ˈˈƝan fɛn?
6. -Zö hobishii ˈe ˈla -gimanlesɔ ˈba ˈba lɔ tsa ya bɛn
Sa hobi Jesu, ˈkun -o -kɔfɛn -le ˈo -ye tsabi -hën, ‘ˈo sɛ lɔɛ ˈkun -a ˈˈle ˈˈpɔn sɛnhën.’ (Hebre 4:15) Tsabiɛ ˈmɛnköshisɔ 144.000 ˈba ˈwɛn Joova -o -nɔn ˈkun mmiɛ ze -kan Jesu ˈo hobishii ˈla, -ba -le ‘-wo ˈkpakpa ˈla tsabiɛ, bu ˈkpakpa ˈla tsabiɛ, -kɔɛ ˈkpakpa ˈla tsabiɛ.’—Apokalis 5:9.
Jesu e ˈba ˈwɛn ˈba ze -kan kɛ ˈze ˈba ˈama ˈba -shi hobii ˈama, ˈkun -ba -kɔfɛn -le ˈba -ye tsabiɛ, -e ˈˈle -kɛ ˈyi ˈe ˈlë tsa dzhi e? ˈˈƝan fɛn?
Joova -o -tsɛ -bo tshuntshun nɛn -nɔn san e shɔmuan ˈama ˈkun mmiɛ ze -kan Jesu ˈze mmiɛ -shi hobi.
7. -Zö hobishii ˈe kue ˈkɛ -e -lë -hën tsabiɛ ˈba ˈba -ye ˈkɛ
Kue ˈkɛ ˈyi ˈˈmanshisɔ ˈba -ba -lɔ ˈkun ˈe bokan ˈba tsabiɛ ˈba, nanmɛ ˈe ˈsasa mmiɛ maan -ba -shɛ mmiɛ ˈze. Kue ˈkɛ ˈyi -e bie ˈkun -Zö hobishii ˈe tsabiɛ ˈba ˈba ˈho ˈba -ye, -e hɔn nɛn. ˈA kë 1 Korɛntë 6:9-11, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈkɛ ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
Tsabiɛ ˈba ˈkpakpa ba sɛ -Zöɔ kɛ kue ˈkɛ ˈho, bu hɛnlö -ye nɛn, kë maan ˈˈmaan ˈe -ba?a
Bu hɛnlö -ye nɛn, tsabiɛ ˈba ˈwɛn Joova -wɔ fɛn ˈtsɛ, -e lë ˈe nɛn ˈkun ˈo -shi kue ˈkɛyɛ ˈnun ˈze mmiɛ? ˈˈƝan fɛn?
ˈˈƝan -kɛ maan ˈyɛ ˈe ˈkë ˈkun ˈba ˈwɛn ˈba ˈˈman -Zöɔ ˈo kue ˈkɛyɛ ˈho ˈba sɛ ˈpiɛn?—-Tsɛ ˈebɔlɔ 11 ˈla.
ˈˈManhisɔ ˈba -ba kue -shɛ ˈba tsabiɛ ˈba ˈze ˈze -yɛ ˈba bokan, nanmɛ -yɛ ˈba ˈsasa. -Zöɔ ˈo kue ˈkɛ ˈyi -o -she ˈo hobishii ˈe tsabiɛ ˈba ˈsasa nɛn, nanmɛ ˈba bokan nɛn, -e -lë -hën tsabiɛ ˈba ˈba -ye ˈkɛ -kpe ˈnun.
TSABIƐ TËN ˈBAAYO: “Tsa ˈkpakpa maan ˈa ze -kan Jesu -zöfɔn ˈlö.”
Biblëɛ ˈelabɛn ˈɲɔn maan ˈbu sɛ nɔn ˈkë tsabi ˈyi ˈkun -e ˈˈle Jesu kɔasɔ ˈba ˈkpakpa maan ˈba ze -kan kɛ -zöfɔn ˈlö?
ˈˈƝAN -KƐ MAAN -A -HËN?
-Zö hobishii ˈe -bë nɔn ˈˈman ˈkɛ ˈyi ˈe hɔn zapɛn fɛn ˈkpakpa.
-Yɛ bu hɛn ˈsɔn?
ˈBa ˈɲɔn maan -Zö -o -nɔn ˈo hobishii ˈla -giman -le nɛn?
Kë maan -Zö hobishii -e -le -lë -hën tsabi ˈˈmanshii?
Kue ˈkɛ ˈyi Joova -o -she -ze ˈba ˈwɛn ˈba -le ˈo hobishii ˈe tsabiɛ, ˈetën maan ˈe -le ˈkɛ ˈɲɔn?
-HËN ˈE DZHI BƐN ˈKƐ ˈˈYI -YE
-Bo ˈyi -Zö hobishii -e hɔn, -hën ˈe dzhi bɛn ˈyi Jesu -o dzhu.
“Sa kutsëbëɛn ˈla maan -Zö hobishii -e hɔn e?” (-E hɔn jw.org fɛn)
ˈˈƝan -kɛ fɛn maan Joova -Adanshɛshisɔ ˈba -ba -Zö hobishii dzhi bɛn ˈla -yɛ -hën tsabi ˈˈmanshii?
Tsabiɛ 144.000 ˈba ˈwɛn Joova -o -nɔn ˈˈze -kan Jesu ˈze ˈba ˈama ˈba -shi hobii, -hën ˈba dzhi bɛn ˈyi Biblëɛ ˈla -a dzhu.
ˈˈƝan -kɛ maan ˈe -le -ze shimuɛn ˈkö -a -ko -sɔan, -o -hɛɛn ˈkun -Zö mikö maan kɛ sɛ -le ˈze ˈˈmaan ˈe ˈshun nɛn?
a ˈA -hën -Zöɔ ˈo kue ˈkɛ tën ˈpɛ latɔɛ ˈEfan 3 ˈla.
-
-
Hobi ˈwɛn -Zö -ko, -wɔ ˈo hobii -shɛ!Dzhi ˈe sɛ ˈlë bu titi ˈe -le ˈanannan!: ˈKun Biblë -ɛ ˈe -le bokan bu ˈe nɛn
-
-
ˈEBƐNWƐN 32
Hobi ˈwɛn -Zö -o -ko, -wɔ ˈo hobii -shɛ nanmɛ!
-Zöɔ ˈo hobi ˈwɛn -o -ko, ˈgbömën 1914 nɛn maan -o -tsɛ kpɔ kɛ lɔ -ze -o -bo ˈo hobishii ˈwɛn -zöfɔn ˈlö. ˈE ˈgbömën ˈkökö ˈˈyɛ nɛn maan tsabi ˈˈmanshii ˈe ˈnɛnnɔn lë ˈkɛ -e -tsɛ -bo ˈwɛn. Kë maan -a -le -lɔ ˈˈyɛ e? ˈE dzhi bɛn ˈyi Biblëɛ ˈla -a -kɔfɛn dzhu, nanmɛ -e -nɔn -tshɔ ˈgbömën 1914 ˈˈyɛ nɛn, ˈkun ˈˈman -e -ba e -kɛ ˈkɛ ˈyi tsabiɛ ˈba -ba lele ˈama maan ˈyɛ ˈe ˈkë.
1. Bɛn ˈɲɔn maan Daniel latɔɛ ˈla -a dzhu?
Biblëɛ ˈebo ˈyi -a ˈkpɛ Daniel, ˈe ˈla, -a dzhui ˈkun hobi ˈwɛn -Zö kɛ -ko, kie ˈkö -a ˈkpɛ “ˈgbömën -nso” ˈe kɔ ˈakö kɛ -bo kɛ hobishii ˈwɛn. (Daniel 4:16, 17) ˈE kie ˈkökö ˈˈyɛ maan Jesu -o -nɔn -bë zapɛn fɛn, -o kpɛ ‘lë ˈyi -Zö -o -kan -ze mmiɛ.’ ˈEyɛ nɛn, -o dzhui ˈkun ˈe kie ˈˈyɛ e ˈˈgbɛ -sën. (Luk 21:24) ˈA -bë -hën ˈkun ˈgbömën 1914 nɛn maan ˈgbömën -nso ˈˈyɛ -e -tsɛ sɔn lɔ.
2. -E -nɔn -tshɔ ˈgbömën 1914 nɛn, ˈˈɲan -kɛ maan -a -hën -kpe ˈnun ˈˈmaan fɛn?
Lë ˈkö, Jesu ˈo kɔasɔ ˈba -ba -bie kɛ ˈkosa ˈˈyi: ‘ˈˈƝan maan ˈhan nɔn lɔɛ ˈkun bu ˈnɔnbë lëɛ -e -tsɛ, ˈˈɲan -kɛ maan ˈhan nɔn lɔɛ ˈkun ˈˈman lɔsɔɛn -e -tsɛ?’ (Matie 24:3) ˈBa ˈmɛɛnshu nɛn, Jesu -o dzhu -kɛ ˈkɛ ˈyi ˈwɔ sɛ ˈo hobii -shɛ -zöfɔn ˈlö, ˈe lele -kpe ˈnun -ze mmiɛ -tɛn. -Kɛ ˈkɛyɛ tën maan ˈe -le -kue ˈkɛ, -kuɛnsɔn, nanmɛ zapɛntshe. (-Kë Matie 24:7.) Biblëɛ ˈla -a kiɛ dzhui ˈpɛ ˈkun, tsabiɛ ˈba, ˈkun mmiɛ -ba ‘ˈnɛnnɔn lë ˈkɛ ˈla’ ˈe -le ˈze ˈa kɔ ‘-kadzhiwun -kpe ˈnun ˈla ˈˈmaan fɛn.’ (2 Timote 3:1-5) -E -nɔn -tshɔ ˈgbömën 1914 nɛn tɛtɛ -e -nɔn -le nɛɛn, -kɛ ˈkɛyɛ maan -a -hën -kpe ˈnun.
3. ˈˈƝan -kɛ fɛn maan -Zö ˈo hobishii -e -nɔn -bo ˈwɛn maan -kɛ ˈkɛ ˈla -e wɔ -kpe ˈnun?
Jesu -o -nɔn kiɛ hobi, -e ˈˈza ˈakö -o -nɔn -kue -kan Satan e ˈwuënsɔ ˈpuɛn ˈba ˈama -zöfɔn ˈlö. -O kɔa Satan. Satan ˈo dzhi bɛn -ye nɛn, Biblëɛ ˈla -a dzhu bɛn ˈˈyi: ‘-A -ko ˈo -fɔ zapɛn fɛn, ˈwo ˈle ˈo ˈwuënsɔ ˈama.’ (Apokalis 12:9, 10, 12) ˈKun Satan -o -lɔ ˈkun -Zö ˈkɛ -bë -kun ˈo, -e -le -ze kuɛn -yɛ ˈo kɔ -kpe ˈnun. ˈEyɛ fɛn maan -wɔ -le ˈze -a ˈfɛ -kpe ˈnun zapɛn fɛn. ˈEyɛ maan ˈe -le -ze ˈˈman -e wɔ -ba ˈe ˈˈyi ˈnun. ˈE maan yɛ ˈˈpa ˈˈza, -Zö hobishii ˈe -le ˈze ˈfɛ ˈkɛ ˈyi -a ˈfɛ ˈkpakpa ˈe ˈgbɛ.
ˈA ˈKUÖ ˈE DZHI BƐƐN ˈLA
ˈKun -a -le -lɔɛ ˈkun -Zö ˈo hobishii -e -bo ˈwɛn ˈgbömën 1914 nɛn, ˈa -hɛɛn. Nanmɛ ˈkun ˈa -le ˈkë ˈe ˈkun -a -lɔɛ ˈkun hobi ˈwɛn -Zö -o -ko, -wɔ ˈo hobii -shɛ -dɔ ˈˈyi ˈla, ˈa -hën ˈe -ye ˈpɛ.
4. ˈKun Biblëɛ ˈelabɛɛn -yɛ -le ˈe ˈkë ˈkun ˈgbömën 1914 nɛn maan -Zö ˈo hobishii -e -tsɛ -bo ˈwɛn
ˈEpɛnnɛn ˈlö -kɔɛ ˈyi -a kpɛ Babilɔnën, -Zö -o -le -ze ˈe hobi Nabukodonozɔ kɛ -tɔ la -hën -kɛ ˈyi ˈe -bë -le. ˈLa ˈyi Daniɛlë -o ɲɛn latɔ ˈˈyɛ, ˈe ˈkë ˈe ˈkun Nabukodonozɔ ˈo ˈˈmanshii e -Zö hobishii ˈe dzhi bɛn -man maan -yɛ ˈkë. ˈA kë Daniel 4:17.a
ˈA kë Daniel 4:20-26, ˈakö ˈa nɔn ˈkpan ˈyi ˈyɛ -bë ˈelabɛn ˈkɛ ˈshu ˈkosa ˈkɛ ˈˈyi ˈmɛɛn:
(A) ˈˈƝan -kɛ maan Nabukodonozɔ -o -tɔ la -hën?—-Tsɛ ˈebɔlɔ 20 nanmɛ 21 ˈla.
(B) ˈˈƝan -kɛ maan ˈa -le zakɔɛɛ?—-Tsɛ ˈebɔlɔ 23 ˈla.
(D) “ˈGbömën -nso” -e sɛ -kɔ gbɛ, ˈˈɲan -kɛ maan ˈe -le?—-Tsɛ ˈebɔlɔ 26 ˈla.
Zakɔɛ ˈyi -o -hën ˈo la ˈyi -o -tɔ ˈla, -Zö hobishii ˈe dzhi bɛn ˈkɛ ˈyi -yɛ ˈkë
-KETE ˈYI -A -BO (Daniel 4:20-36)
ˈO ˈˈmanshii
(A) Zakɔɛ -kpe ˈkö
ˈO ˈˈmanshii -e -kɔ lɔ
(B) “ˈMun -sɛ zakɔɛ” ˈze ˈe -kpë ˈe -bɔ titi “ˈgbömën -nso -e kɔ.”
ˈO ˈˈmanshii -e -kɔ -ze ˈe -kui nɛn
(D) “ˈBu -bë -shi bu -kɔɛ ˈpɛ.”
-E -nɔn -le -kɔ ˈe nɛn ˈehɛnnɛn . . .
(E) Zakɔɛɛ ˈhe man?—-Tsɛ ˈebɔlɔ 22 ˈla.
(F) Kë maan ˈo ˈˈmanshii -e -le -kɔ lɔ?—ˈA kë Daniel 4:29-33.
(G) “ˈGbömën -nso” -e -nɔn -kɔ gbɛ, ˈˈɲan -kɛ maan Nabukodonozɔ -o -le?—ˈA kë Daniel 4:34-36.
ˈKUN -E -LE -LE -KƆ ˈE NƐN ˈEHƐNNƐN
ˈO ˈˈmanshii
(E) Babilɔnën hobi Nabukodonozɔ
ˈO ˈˈmanshii -e -kɔ lɔ
(F) -A ˈˈho Jesu -sën ˈe ˈgbömën 606 -e -nɔn -kɔ, Nabukodonozɔ ˈo ˈwuan -e wɔ, -e -le -ze -o ˈˈpa ˈˈsɛ ˈˈshe ˈo ˈˈmaan tɛtɛ ˈgbömën gbɛgbɛ -nso.
ˈO ˈˈmanshii -e -kɔ -ze ˈe -kui nɛn
(G) Nabukodonozɔ -o san, ˈakö -o -mɔn ˈo ˈˈmaan -shi fɛn ˈpɛ.
-E -nɔn -le -kɔ ˈe nɛn ˈpɛ . . .
(H) Zakɔɛɛ ˈhe man?—ˈA kë 1 Chroniques 29:23.
(I) Kë maan ˈba ˈˈmanshii -e -le -kɔ lɔ? Kë maan -a -le -lɔɛ ˈkun Jesu -o -nɔn hɔn zapɛn fɛn, ˈba ˈˈmanshii -e pa -kɔ lɔ?—ˈA kë Luk 21:24.
(J) ˈGbömën ˈɲɔn nɛn maan ˈˈmanshi ˈˈyɛ -e -tshɔ -bo ˈwɛn ˈpɛ, nanmɛ ˈfo man?
ˈKUN -E -LE -LE -KƆ ˈE NƐN ˈPƐ
ˈO ˈˈmanshii
(H) Izaɛlë hobiɛ ˈba ˈwɛn -Zö -o -nɔn -she ˈˈman
ˈO ˈˈmanshii -e -kɔ lɔ
(I) -A wɔ Jelizalɛmën -kɔɛɛ, hobi ˈwɛn ˈo -le Izaɛlë -bi, -o ˈˈpa ˈˈshe ˈˈman titi ˈgbömën 2.520.
ˈO ˈˈmanshii -e -kɔ -ze ˈe -kui nɛn
(J) Jesu ˈwɛn ˈo -le hobi ˈwɛn -Zö -o -ko, -o -bo ˈo ˈˈmanshii ˈwɛn -zöfɔn ˈlö.
ˈGbömën -nso ˈˈyɛ -e -le lë ˈkɛkë?
Biblëɛ ˈelabɛn tën -yɛ -le ˈze -a ˈelabɛn fë ˈla tɛn gbɛgbɛ ˈnun. ˈE -kɛnɛnku -ye nɛn, Apokalis ˈla, -a dzhui ˈkun ˈgbömën ˈkɛhan -po ˈkɛmɔn, e -le lë 1.260. (Apokalis 12:6, 14) ˈEyɛ -yɛ ˈe ˈkë ˈkun Biblëɛ ˈla, a sɛ -bo ˈgbömën ˈkö ˈmɛn -ketebo ˈnun ˈla, lë 360 maan -yɛ -shɛ. ˈEyɛ fɛn ˈgbömën -nso ˈˈyɛ, -e -le lë 2.520. ˈEtënnɛn ˈpɛ Biblëɛ ˈla, -a nɔn lë ˈkö ˈgbömën ˈkö -le.—Ézéchiel 4:6.
5. -E -nɔn -tshɔ ˈgbömën 1914 nɛn ˈˈmaan -e piɛn -kpe ˈnun
Jesu -wɔ sɛ ˈo hobii -shɛ, -kɛ ˈkɛ ˈyi ˈe lele ˈˈman fɛn, -o dzhui. ˈA kë Luk 21:9-11, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
-Kɛ ˈkɛ ˈyi -o -bo ˈmɛn, ˈe ˈɲɔn maan -bɔ -hën, -aniin -bɔ -nda tɛn?
A sɛ hɔn tsabi ˈˈmanshii ˈe ˈnɛnnɔn lë ˈkɛ ˈla, ˈkun tsabiɛ ˈba ˈba -ba, -gbɛsɛ Pɔlë -o dzhui. ˈA kë 2 Timote 3:1-5, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
Bu hɛnlö -ye nɛn, ˈkun tsabiɛ ˈba -ba -ba man dubɛ?
6. Kë ˈe ˈkun -bu -lɔ ˈkun hobi ˈwɛn -Zö -o -ko -wɔ ˈo hobii -shɛ -dɔ ˈˈyi ˈla
ˈA kë Matie 24:3, 14, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈkɛ ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
-Giman -kɔkɔɛ ˈɲɔn maan ˈyɛ ˈe ˈkë ˈkun hobi ˈwɛn -Zö -o -ko -wɔ ˈo hobii -shɛ -dɔ ˈˈyi ˈla?
Kë maan ˈbu -le -le bu -ye -giman ˈˈyɛ tën?
Hobi ˈwɛn -Zö -o -ko -wɔ ˈo hobii -shɛ nanmɛ. Lë ˈyi ˈo tsɛ nɛn nɔn ˈˈman ˈkɛ ˈyi ˈe hɔn zapɛn fɛn, -e -tsɛ gbɛ. ˈA kë Hebre 10:24, 25, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
ˈKun ˈe ‘lëɛ -e -tsɛ gbɛ,’ ˈˈɲan -kɛ maan -e -lëdzhën -ze ˈkun tsa ˈkpakpa ˈa -le?
Bu sɛ -lɔ -kɛ ˈyi ˈe sɛ ˈɲɛn tsabiɛ ˈˈpɛ, nanmɛ ˈe sɛ bokan ˈba, ˈˈɲan -kɛ maan ˈe sɛ -le ˈze ˈbu -le?
TSABI -O SƐ -BIE BU BƐN ˈˈYI ˈNUN: “ˈˈƝan -kɛ fɛn maan Joova -Adanshɛshisɔ ˈba -ba ˈgbömën 1914 ˈmɛn -bo -kpe ˈnun?”
Kë maan ˈbu -le ˈshu ˈo ˈmɛɛn?
ˈˈƝAN -KƐ MAAN -A -HËN?
Bɛn ˈyi Biblëɛ ˈla -a dzhu, nanmɛ -kɛ ˈkɛ ˈyi ˈyɛ lele ˈˈmaan fɛn, -yɛ ˈe ˈkë ˈkun hobi ˈwɛn -Zö -o -ko -wɔ ˈo hobii -shɛ nanmɛ. A sɛ -Zö hobishii ˈe dzhi bɛn ˈdzhuɔ ˈze tsabiɛ -ba tɛn, nanmɛ a sɛ sa -zösɔan ˈya ˈkɛ nɛn ze, -a ˈe ˈkë ˈkun -a -lɔ ˈˈyɛ man.
-Yɛ bu hɛn ˈsɔn?
ˈGbömën -nso ˈyi -a -bo ˈmɛn Daniel latɔɛ ˈla, ˈelɔsɔn nɛn, ˈˈɲan -kɛ maan ˈe -le?
ˈˈƝan -kɛ fɛn maan -yɛ bu hɛn -wuën ˈkun ˈgbömën 1914 nɛn maan -Zö hobishii -e -tsɛ -bo ˈwɛn?
Kë maan ˈbu -le ˈkë ˈe ˈkun -bu -lɔɛ ˈkun -Zö ˈo hobishii -e -bo ˈwɛn nanmɛ?
-HËN ˈE DZHI BƐN ˈKƐ ˈˈYI -YE
-E -nɔn -tshɔ ˈgbömën 1914 nɛn, ˈˈmaan ˈe piɛn ˈyi -e piɛn, -hën ˈe ˈyi ˈba ˈwɛn ˈˈba ˈanannan ˈlö dzhi bɛn ˈdzhuɔ, nanmɛ tsabiɛ fë -ba dzhu ˈe nɛn.
“-Bo ˈyi tsabiɛ ˈba -ba -tshɔ wɔ -ze” (Réveillez-vous !, avril 2007)
ˈKun Matie 24:14 ˈelabɛɛn -e -le -le -ze sɛnbi ˈkö -o piɛn, -kë ˈe dzhi bɛɛn.
“-Kɛ ˈyi -mɛn -yɛ ˈla -hën bezibɔlë koe -e ˈˈman nɛn!” ( La Tour de Garde, no 3 2017)
Kë maan -a -le -lɔɛ ˈkun Daniel ˈewɛn 4 ˈelabɛɛn -yɛ -Zö hobishii -ye dzhi bɛn ˈdzhuɔ?
“ˈGbömën ˈyi -Zö ˈo hobishii -e -tsɛ nɛn -bo ˈwɛn (ˈEfan 1)” (La Tour de Garde, 1er octobre 2014)
ˈˈƝan -kɛ maan ˈyɛ ˈe ˈkë ˈkun ˈgbömën 1914 nɛn maan ˈgbömën -nso ˈyi -a -bo ˈmɛn Daniel ˈwɛn 4 ˈla, -e -tsɛ ˈsɔn lɔ?
“ˈGbömën ˈyi -Zö ˈo hobishii -e -tsɛ nɛn -bo ˈwɛn (ˈEfan 2)” (La Tour de Garde, 1er novembre 2014)
a -Tsɛ latɔɛ ˈebɛnwɛn ˈˈyi ˈebo -Hën ˈe dzhi bɛn ˈkɛ ˈˈyi -ye nɛn kë bɛnwɛn ˈkɛmuën ˈyi ˈyɛ ˈe lɔ ˈsɔn.
-
-
-Kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö hobishii ˈe -leDzhi ˈe sɛ ˈlë bu titi ˈe -le ˈanannan!: ˈKun Biblë -ɛ ˈe -le bokan bu ˈe nɛn
-
-
ˈEBƐNWƐN 33
-Kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö hobishii ˈe -le
Hobi ˈwɛn -Zö -o -ko, -wɔ ˈo hobii -shɛ -zöfɔn ˈlö -dɔ ˈˈyi ˈla. Yɛ ˈˈpa ˈˈza, ˈo -bë -le -kɛ -kpe ˈnun zapɛn fɛn. -O sɛ -nɔn ˈˈmaan, -kɛ gbɛgbɛ ˈkɛ ˈyi ˈo -le, ˈa -hën ˈkɛ tën.
1. Kë maan -Zö hobishii ˈe -le -le ˈze ˈa -kpë telɔfu ˈla, nanmɛ a ˈˈpa ˈˈle tsako -kɛpuɛn zapɛn fɛn?
-Kue Amagedɔɛn nɛn, Jesu ˈwɛn ˈo -le hobi ˈwɛn -Zö -o -ko, ˈo -kun tsabiɛ ˈpuɛn ˈba e ˈˈmanshisɔ ˈba ˈama ˈɲɛn. (Apokalis 16:14, 16) ˈE kie ˈˈyɛ nɛn, Biblëɛ ˈelabɛn ˈˈyi ˈe -le kɔ ˈe nɛn: “-E -bɛn -kan ˈetshɔke ˈakö, -kɛpuɛnlesɔ ˈba, ba ˈˈpa ˈˈkpë nɛn. ˈBu ˈtsɛ -bo ˈyi -ba hɔn, bɔ ˈˈpa ˈˈhën ˈba.” (Psaume 37:10) Hobi Jesu ˈo -le ˈze ˈa -kpë telɔfu ˈla ˈˈman ˈkɛ ˈkpakpa fɛn, nanmɛ a ˈˈpa ˈˈle tsako -kɛpuɛn zapɛn fɛn.—-Kë Isaïe 11:4.
2. -Kɛ ˈyi -Zö -o bobo, -e sɛ -le kɔ ˈe nɛn, kë maan ˈˈmaan ˈe -ba?
-Zö hobishii -e sɛ -nɔn ˈˈmaan, “ˈba ˈwɛn ˈba -le nɛnshunsɔ, zapɛɛn, ˈe -bë ˈkiɛ ˈba -ye, ˈakö ˈba -kpë ˈe fɛn titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan.” (Psaume 37:29) Bu ˈkökögbɛ -ko hinmɛ -hën ˈˈyɛ. Tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba -kpë ˈˈmaan fɛn ˈkpakpa, ˈba -le nɛnshunsɔ, ˈba -yɛ Joova ˈla, ˈba -yɛ ˈbakö ˈla! ˈO mii wɔ ˈˈpa ˈˈlo, ˈba ˈkpakpa ˈba -kpë hɛnpuɛn titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan.
3. -Zö hobishii -e sɛ -le -ze -kɛpuɛnlesɔ ˈba -ba sɛ -wuö gbɛ, ˈˈɲan -kɛ maan ˈe -le ˈpɛ?
Jesu -o sɛ -kuën -kɛpuɛnlesɔ ˈba ˈkpakpa -ɲɛn gbɛ, ˈo mɔn ˈˈmaan -shi fɛn titi ˈe -shi ˈgbömën 1.000. ˈGbömën ˈkɛyɛ ˈla, ˈo ˈwɛn e tsabiɛ 144.000 ˈba ˈama, ˈba bokan tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba hɔn zapɛɛn fɛn ˈze ˈba ˈkiɛ ˈba ˈfɛnfɛn, ba ˈˈpa ˈˈle -kaɲanɲanlesɔ. ˈGbömën -akpɛn ˈkö ˈˈyɛ ˈelɔsɔn nɛn, zapɛɛn ˈkpakpa ˈe ˈkiɛ -bo ˈyi ˈe -lëdzhën -kpe ˈnun. Tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba -kpë ˈe fɛn, ˈba ho Joova ˈo kue ˈkɛ ˈze dzhi ˈe ˈlë ˈba -kpe ˈnun. ˈAkö Jesu ˈo nɔn hobishii ˈze ˈo Yi Joova ˈnɔn. ˈEyɛ nɛn Joova ‘ˈhɛɛn ˈe -le ˈe ˈfɛnfɛn’ titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan. (Matie 6:9, 10) -Zö ˈwuënsɔ ˈba e tsabiɛ ˈba ˈama ˈkpakpa ˈba lɔɛ ˈkun Joova -o -le ˈˈmanshisɛ gbɔgbɔ, ˈo tsabiɛ ˈba ˈba -kɛgbɛ maan -wɔ ˈkö. ˈAkö Joova ˈo -kun Satan e ˈwuënsɔ ˈpuɛn ˈba e ˈba ˈwɛn ˈba ˈˈle -kɛ ˈyi -wɔ ˈla -yɛ ˈama ˈkpakpa ˈɲɛn. (Apokalis 20:7-10) -Zö hobishii ˈe -le ˈze ˈˈmaan ˈe ˈtshu fɛn, nanmɛ -kɛ ˈkɛ ˈla ˈkpakpa ˈe -lëdzhën titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan.
ˈA ˈKUÖ ˈE DZHI BƐƐN ˈLA
-Kɛ ˈyi ˈe -le -ze ˈa sɛ ˈye ˈe wo ˈkun -kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö -o dzhu ˈkun ˈo -le ˈkpakpa, ˈo hobishii ˈe -le ˈze ˈe -le kɔ ˈe nɛn, ˈa -hɛɛn.
4. -Zö hobishii ˈe -le ˈze tsabiɛ ˈba ˈba ˈˈmanshi ˈkɛ ˈkpakpa ˈe yɛyɛ lɔ
“Tsabi -wɔ ˈo kɛ tsabi ˈkɔa ˈze kɛ ˈfɛ.” (Ecclésiaste 8:9) ˈE maan Joova ˈo kɔ ˈo hobishii nɛn -le ˈze bɛn ˈkɛ ˈyi ˈeyɛ -e gbugbu -bë ˈkpakpa, ˈe ˈgbɛ.
ˈA kë Daniel 2:44 nanmɛ 2 Tesalonik 1:6-8, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈkɛ ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
ˈˈƝan -kɛ maan Joova e ˈo Biɛn Jesu -man ˈba -le ˈˈmanshisɔ ˈba -da tsabiɛ ˈba ˈwɛn ˈba hɔn mmiɛ -nunmën ˈama nɛn?
Lɔ ˈyi -bu -lɔ ˈkun Joova e Jesu -man -ba -ba, kë maan -e -le -le -ze -bu -lɔɛ ˈkun -kɛ ˈkɛ ˈyi ˈba -le, ˈe mii yɛ ˈˈtshan nɛn, nanmɛ ˈe -le ˈe -bɔsɔ?
5. Jesu ˈo Hobi ˈyi ˈe -le ˈo, -o ˈˈpɔn kɛ
Jesu ˈo Hobi ˈyi ˈe -le ˈo, -kɛ ˈkɛ ˈyi ˈo -le bokan tsabiɛ zapɛn fɛn, ˈe sɛsɛ. ˈA -hën VIDOO ˈkö. ˈE -le ˈze ˈa -hɛɛn ˈkun Jesu -o -kɔfɛn kë ˈe ˈkun ˈo -yɛ ˈla ˈkun ˈo bokan tsabiɛ, nanmɛ -Zö kɛ -ze ˈo ˈyi sɛnhën.
Jesu -o -nɔn hɔn zapɛn fɛn, -kɛ ˈkɛ ˈyi -o -le, -e kë -kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö hobishii ˈe -bë -le. -Kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö ˈo -bë -le ɲɔn -a -bo ˈmɛn ˈzɔ -bɛ, ˈe ˈɲɔn maan bu -yeɛ -bɔ ˈduë -kpe ˈnun? ˈA kë Biblëɛ ˈelabɛn ˈkɛ ˈyi ˈyɛ ˈe dzhi bɛn ˈdzhuɔ.
JESU -O -NƆN HƆN ZAPƐN FƐN . . .
JESU ˈO -TSHU -ZÖFƆN ˈLÖ -LE ˈZE . . .
-o -kɔ -fɔsɔn -kaka lɔ.—Mak 4:36-41.
zapɛɛn fɛn -kɛ ˈkɛ ˈkpakpa ˈe -lëdzhën kɔ ze ˈe -kui nɛn.—Isaïe 35:1, 2.
-o -bo kunman -ze tsabiɛ -akpɛn -akpɛn -kɛke mi -kashi.—Matie 14:17-21.
-kuɛn yɛ ˈˈpa ˈˈkuën tsako mii ˈˈmaan fɛn.—Psaume 72:16.
-o san lo -ɲɛn tsabiɛ -kpe ˈnun dzhi.—Luk 18:35-43.
tsabiɛ ˈba ˈkpakpa ˈba ˈpɔn dzhankɛshu.—Isaïe 33:24.
-o tan tsabiɛ -ɲɛn ˈwi ˈla.—Luk 8:49-55.
ˈba ˈwɛn ˈba -wuö ˈba tan, nanmɛ ˈwii ˈe ˈgbɛ.—Apokalis 21:3, 4.
6. -Zö ˈo kɔ ˈo hobishii nɛn -le -kɛ -kpe ˈnun ˈze tsa
-Kɛ ˈyi Joova -o bobo ɲɔn -o -nɔn -bo tsabi, -Zö hobishii ˈe -le ˈze ˈe -le kɔ ˈe nɛn ˈze tsa. ˈE -le ˈze zapɛɛn ˈe ˈkiɛ -bo gbɛgbɛ ˈyi tsabiɛ ˈba ˈba -kpë titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan. ˈA -hën VIDOO ˈkö. ˈE -le ˈze ˈa -hën -kɛ ˈyi Joova -wɔ nɔn ˈo Biɛn Jesu -le ɲɔn -kɛ ˈyi -o bobo ˈe nɔn -le kɔ ˈe nɛn.
ˈA kë Psaume 145:16, ˈakö ˈa nɔn ˈkosa ˈˈyi ˈdzhu ˈe dzhi bɛn:
Le ˈyi Joova ˈo -le ˈze ˈba ˈwɛn ˈba -kpë hɛnpuɛn ˈkpakpa, ‘-kɛ ˈkɛ ˈyi -ba ˈkö, ˈba -kan ˈe,’ ˈˈɲan maan -yɛ bu -le?
TSABIƐ TËN ˈBAAYO: “A sɛ -hën tsabiɛ gbangban ˈˈmaan -shɛ e, ˈba sɛ -le ˈze bɛn ˈkɛ ˈyi -a ˈla kɔ ˈkpakpa, ˈe ˈgbɛ tsa fɛn.”
Bɛn ˈkɛ ˈyi -a ˈla kɔ, ˈkɛ ˈɲɔn maan tsabiɛ ˈˈmanshisɔ ˈba ba ˈˈsɛ ˈˈle ˈze yɛ ˈˈɲɛn tsa fɛn lëke nɛn ɲɔn -Zö hobishii mikö ˈe sɛ -le?
ˈˈƝAN -KƐ MAAN -A -HËN?
-Kɛ ˈyi -Zö ˈwoayo ˈo kɔ ˈo hobishii nɛn -le, ˈe ˈˈɲan -le kɔ ˈe nɛn. -Zö hobishii ˈe -le ˈze zapɛɛn ˈe ˈkiɛ -bo gbɛgbɛ ˈyi tsabiɛ gbangban ˈba -kpë ˈsɔn Joova titi ˈe ˈˈɲan -le ˈanannan.
-Yɛ bu hɛn ˈsɔn?
Kë maan -Zö hobishii ˈe -le -le ˈze Joova ˈhɛɛn ˈe -le ˈe ˈfɛnfɛn?
ˈˈƝan -kɛ fɛn maan ˈa sɛ ˈye ˈe wo ˈkun -Zö hobishii ˈe -le ˈze -kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö ˈwoayo ˈo -le ˈze tsa ˈkpakpa, ˈe -le kɔ ˈe nɛn?
-Kɛ ˈkɛ ˈyi -Zö hobishii -yɛ bë -le, ˈe ˈɲɔn maan -bɔ ˈduë ˈkpe ˈnun?
-HËN ˈE DZHI BƐN ˈKƐ ˈˈYI -YE
-Kë -kue ˈyi -a ˈkpɛ Amagedɔn dzhi bɛn lɔ -kɛ ˈyi ˈe -le ˈe.
“-Kue ˈyi -a kpɛ Amagedɔn, ˈˈɲan -kɛ -le ˈe e?” (-E hɔn jw.org fɛn)
-Kɛ ˈkɛ ˈyi Jesu ˈo -le ˈo ˈgbömën 1.000 ˈˈmanshii nɛn, nanmɛ -e sɛ sɔn lɔ ˈkiɛ, -kɛ ˈkɛ ˈyi ˈe -le, -kë ˈe dzhi bɛn.
ˈˈƝan -kɛ maan -a ˈˈkpɛ -kadzhiwun -kakaa?” (-E hɔn jw.org fɛn)
-Hën ˈkun shi e ki e ˈba ˈˈve ˈama ˈba -le -hën ˈbakö ˈˈman ˈpɔpɔɛ ˈyi -Zö -wɔ -bë ˈze tsa ˈla.
-Kë bɛn ˈˈyi -hën ˈkun sɛnbi ˈkö ˈo -da ˈˈmanshisɔ hɛn, -o -le -hën -kɛ ˈyi -wɔ ˈkö: “Bɛn ˈkɛ ˈyi -mɛn kö ˈkun ˈmɛn tɛn ˈla, -e -sɛ -kpe ˈnun”.
“Biblëɛ -yɛ tsabi ˈpiɛn” (La Tour de Garde, 1er janvier 2012)
-