RI QʼOPOJIʼ KʼOJOLAʼ NKIKʼUTUJ QA REʼ CHKIWÄCH
¿Y si kʼo chë nyaʼöx clases chwä pa internet?
Pa qaqʼij komä, ye kʼïy qʼopojiʼ kʼojolaʼ pa internet najin nyaʼöx wä clases chkë. ¿Ke riʼ chqä najin naʼän rït? ¿Achkë ütz naʼän rchë xtkʼuluj chawä chqä rchë kan kʼo xtatamaj qa? Re naʼoj reʼ kan xtkʼatzin chawä.a
Tasmajij re 5 naʼoj reʼ
Tabʼanaʼ jun a-programa. Tatjaʼ aqʼij rchë nayaʼ jun tiempo che rä jontir, achiʼel naʼän taq yabʼä pa jun escuela. Tatzʼetaʼ ajän xtaʼän a-deber, ri samaj pan awachoch y nkʼaj chik samaj. Rït yatzʼetö achkë rubʼanik naʼän che rä a-programa.
Texto bíblico: «Kan ütz chqä kan pa rubʼeyal tibʼanaʼ che rä jontir» (1 Corintios 14:40).
«Tabʼanaʼ che rä chë achiʼel ta yabʼä pan jun escuela. Pan escuela nkʼatzin naʼän ri kʼo chpan ri programa chqä jontir kʼo jun hora che rä; ke riʼ chqä tabʼanaʼ rït chawachoch» (Katie).
Taquʼ rij reʼ: ¿Achkë rma nkʼatzin naʼän jun a-programa y nayaʼ akuchï yakowin natzʼët wä?
Tabʼanaʼ ri xaʼij chë naʼän. Tabʼanaʼ ri xaʼij tapeʼ nakʼewaj naʼän; ma taʼij ta chë kʼa xtaʼän na.
Texto bíblico: «Kixsamäj y ma kixqʼoran ta» (Romanos 12:11).
«Ri más kʼayewal nuʼän chawäch ya riʼ naʼän ri xaʼij. Kan chaq bʼaʼ nakanuj achkë naʼij rchë ma naʼän ta o naʼij ‹Kʼa xtinbʼän na›. Ye kʼa chrij riʼ ma naʼän ta, y chaq yë ma yë chik xtaʼän che rä» (Alexandra).
Taquʼ rij reʼ: Taq rït naʼän a-deber akuchï rukʼulun wä chawä y naʼän riʼ chpan ri hora ri naʼän ronojel mul, ¿achkë rma ya riʼ xkaturtoʼ rchë xtaʼän ri ayaʼon chawäch?
Takanuj akuchï yajeʼ wä.Tjeʼ naqaj awkʼë jontir ri nkʼatzin chawä. Tatzʼetaʼ na we jaʼäl xtanaʼ akuchï xkajeʼ wä; tnatäj chawä chë ma rchë ta yawär, xa kan rchë natjoj awiʼ. We chpan awachoch majun ta jun cuarto ri achaʼon rchë naʼän riʼ, ütz yajeʼ chojay o chpan a-cuarto.
Texto bíblico: «Ri ajsamajel winäq ri nuchʼöbʼ na achkë nuʼän, ronojel ütz xttel apü chwäch» (Proverbios 21:5).
«Ma tjeʼ ta naqaj awkʼë ri xa xtuʼän chawä chë xa chrij chik riʼ xtbʼä wä awan, achiʼel ri pelota, ri videojuegos o jun a-guitarra. Y, taqasaj ruchqʼaʼ a-celular; xa xuʼ ke riʼ kʼo xtatamaj qa» (Elizabeth).
Taquʼ rij reʼ: ¿Achkë ütz najäl akuchï yït kʼo wä rchë ke riʼ xtayaʼ más awan chrij awestudio?
Ma taʼän ta xa bʼa achkë chik jun samaj. Tayaʼ awan chrij ri najin nkʼut chawäch y ma taʼän ta xa bʼa achkë chik jun samaj. We xa xtaʼän riʼ, rkʼë jbʼaʼ kan kʼïy akuchï xkasach wä chqä ma chanin ta xtakʼïs ri samaj xtyaʼöx chawä.
Texto bíblico: «Kan ütz ruksaxik ri i-tiempo tibʼanaʼ» (Efesios 5:16).
«Taq kʼo wä n-teléfono wkʼë, ma yikowin ta wä nyaʼ wan chrij ri najin nbʼän. Kan kʼïy wä tiempo xinksaj chrij ri majun ta ruqʼij» (Olivia).
Taquʼ rij reʼ: ¿Achkë naʼij we eqal eqal naksaj más a-tiempo chubʼanik xa xuʼ jun samaj?
Katuxlan jbʼaʼ. Katel äl jbʼaʼ, jät chrij bicicleta o tabʼanaʼ ejercicio. ¿Kʼo jun ri nqä chawäch naʼän? Ya riʼ chqä kowan xkaturtoʼ. Ri libro School Power nuʼij: «Ye kʼa naʼäy tabʼanaʼ a-deber. Más jaʼäl xtanaʼ xtaksaj a-tiempo taq ataman chë akʼison chik jontir asamaj».
Texto bíblico: «Más ütz yatuxlan jbʼaʼ chwäch ri nakamsaj awiʼ pa samaj, rma ri naʼän riʼ, xa achiʼel ta nawajoʼ nachäp ri kaqʼiqʼ» (Eclesiastés 4:6).
«Pan escuela nkʼut chawäch achkë rubʼanik naqʼojmaj jun instrumento o achkë rubʼanik naʼän dibujar. Rïn ma ntaman ta wä chë nqä chi nwäch yenbʼän riʼ kʼa taq ma xikowin ta chik xenbʼän. Rma riʼ ütz nayaʼ awan chrij jun ri nqä chawäch naʼän» (Taylor).
Taquʼ rij reʼ: ¿Achkë ütz naʼän taq yatuxlan ri xkaturtoʼ rchë kan xtayaʼ awan chrij ri tjonïk najin nakʼül?
a Kʼo kʼïy rubʼanik nyaʼöx clases chawä pa internet. Taksaj ri naʼoj kʼo chpan re peraj reʼ ri más xtkʼatzin chawä.