Psonm
Sanson pour dimoun ki pe monte.
132 O Zeova, mazin David
Ek tou son soufrans.
2 Mazinen ki mannyer i ti fer serman avek Zeova,
Ki mannyer i ti fer en ve avek Bondye Pwisan Zakob:
3 “Mon pa pou antre dan mon latant, mon lakaz.
Mon pa pou alonz lo mon sofa, mon lili.
4 Mon pa pou tonm dormi
Ni menm ferm mon lizye
5 Ziska ki mon trouv en landrwa pour Zeova,
En zoli lakaz* pour Bondye Pwisan Zakob.”
6 Gete! Nou’n tann koz lo li Efrata,
Nou’n trouv li dan lafore.
7 Annou vin dan son lakaz,*
Annou tonm azenou kot i met son lipye.
8 O Zeova, silvouple leve e vin dan ou landrwa repo,
Ou ek sa Lars ki montre ou lafors.
9 Ki ou bann pret i abiye avek ladrwatir
E ki ou bann fidel i kriye avek lazwa.
10 Akoz ou serviter David,
Pa rezet* sa enn ki ou’n swazir.
11 Zeova in fer serman avek David.
Sirman i pou gard son parol:
“Mon pou met enn ou desandans
Lo ou tronn.
12 Si ou bann garson i gard mon lalyans
Ek bann rapel ki mon ansenny zot,
Zot bann garson osi
Pou asiz lo ou tronn pour touzour.”
13 Parski Zeova in swazir Siyon,
Laba ki i anvi reste:
14 “Mon pou reste la pour touzour.
Mon pou reste la akoz sanmenm ki mon anvi.
15 Mon pou beni sa lavil avek en kantite manze.
Mon pou donn son bann dimoun pov dipen ziska ki zot rasazye.
16 Mon pou abiy son bann pret avek delivrans
E son bann fidel pou kriye avek lazwa.
17 Laba ki mon pou fer David vin pli for.
Mon’n prepar en lalanp pour sa enn ki mon’n swazir.