Luca
Jesuba sordaorã boro nezoca biabiɗa
7 Jesuba ẽberãrãa mãwã jaraɗacarea Capernauʉ̃naa wãsia. 2 Mama sordaorã boroda ɓasia. Idjia nezoca bio quĩrĩã ɓʉda eroɓasia. Baribʉrʉ maʉ̃ nezocara cacua biẽ́ ɓʉ bẽrã jũãcãyã nũmasia. 3 Dji sordaorã boroba Jesuɗebema ũrĩsiɗe ʉ̃cʉrʉ judiorã dji dromarãda Jesumaa diabuesia idji nezoca biabiɗe zemãrẽã. 4 Ãdjirãra wãnapeɗa nãwã beɗea djuburiasiɗaa:
–Jãʉ̃ sordaorã borora ẽberã biaa. Maʉ̃ bẽrã bia ɓʉa bʉa carebaida. 5 Idjia dadji judiorãra bio quĩrĩã ɓʉ bẽrã dadjirã dji jʉrebada deda o diasia.–
6 Mãwã jarapeɗaɗa bẽrã Jesura ãdji ume sordaorã boro deɗaa wãsia. Baribʉrʉ de caita jũẽbʉdaɗe sordaorã boroba idji dji biarãda Jesua nãwã jaraɗe diabuesia:
–Mʉ̃ Boro, mʉ̃ra dji biaẽ́ bẽrã, biara ɓʉa bʉra mʉ̃ deɗe eɗa zeẽ́da. 7 Maʉ̃ carea mʉ̃ra bʉmaa wãẽ́ basía. Baribʉrʉ mʉ̃ nezoca biamãrẽã bʉa jãmaʉba jaraibʉrʉ biaya. 8 Mʉ̃ boroba jara ɓʉra mʉ̃a ĩjãida ɓʉa. Idjaɓa mʉ̃a jara ɓʉra sordaorã mʉ̃ jʉwaeɗa ɓeaba ĩjãnida panʉa; mʉ̃a aɓaʉa zeduaɗa aibʉrʉ zebaria; wãduaɗa aibʉrʉ, wãbaria; idjaɓa mʉ̃ nezocaa nãwã oduaɗa aibʉrʉ ara maʉ̃da idjia obaria.–
9 Maʉ̃ ũrĩsiɗe Jesuba idjiɗebemada bia crĩchasia. Maʉ̃ carea idji ẽpẽ panʉra acʉpeɗa jarasia:
–Mʉ̃a jaraya: naʉ̃ ẽberãba bio ĩjã ɓʉ quĩrãca israelerã tãẽna ni aɓa biɗa unucaa.–
10 Sordaorã boroba diabueɗarã jẽda wãsiɗaɗe unusiɗaa nezoca cacua biẽ́ ɓaɗara biasida.
Jesuba pẽdra wẽrã warra biabiɗa
11 Mãwãnacarea Jesura, idji ume nĩbabadarã siɗa Naiʉ̃ puruɗaa wãsiɗaa. Ãdjirã ume ẽberãrãra zocãrã wãsiɗaa. 12 Jesu dji puruɗe eɗa wãbada caita jũẽsiɗe unusia ẽberãrãba cũdra jaiɗaɗada tʉɓariɗe edebʉdada. Dji papara pẽdra wẽrã basía. Aɓabe maʉ̃ warrada eroɓasia. Dji pẽdra wẽrã ume ẽberãrãra cãbana duanasiɗaa. 13 Jesuba dji pẽdra wẽrãra mĩã djuburi unupeɗa nãwã jarasia:
–Waa jĩãrãdua.–
14 Maʉ̃be caita wãpeɗa dji bẽwãrã edebada bacuruda tãsia. Maʉ̃ carea dji edebʉdarãra nũpanesiɗaa. Maʉ̃ne Jesuba jarasia:
–Cũdra, mʉ̃a bʉ́a jaraya, piradrʉdua.–
15 Ara maʉ̃da dji beu ɓaɗara piradrʉpeɗa beɗeasia. Maʉ̃be Jesuba idjira dji papaa diasia. 16 Maʉ̃ carea dji arima duanʉra bio dauperasiɗaa. Jũmarãba Ãcõrẽra nãwã bia jarasiɗaa:
–Wãrãda Ãcõrẽneba beɗeabari dji dromada dadjirã tãẽna jũẽsia. Ãcõrẽba idji purura carebaɗe ze ɓʉa.–
17 Maʉ̃ bẽrã Jesura jũma Judea druaɗe idjaɓa mama caita ɓea puruɗe biɗa trʉ̃ ɓʉgasia.
Jesuba Borocuebari Juaʉ̃nebema jaraɗa
18 7:18-19 Juaʉ̃ ume nĩbapeɗaɗaba Jesuba oɗara Juaʉ̃a jũma nẽbʉrʉsiɗaa. Maʉ̃ carea Juaʉ̃ba umé trʉ̃peɗa Jesua nãwã iwiɗiɗe wãbisia: “¿Bʉra dji zeida ɓaɗaca, wa dewarada jʉ̃ãnida panʉ?”
20 Ara maʉ̃da Jesumaa wãnapeɗa iwiɗisiɗaa:
–Borocuebari Juaʉ̃ba daira bʉmaa diabuesia. Idjia nãwã iwiɗibisia: “¿Bʉra dji zeida ɓaɗaca, wa dewarada jʉ̃ãnida panʉ?”–
21 Ara maʉ̃ ewariɗe Jesuba cacua biẽ́ ɓeada, jai bara ɓeada, dauɓerrea ɓea siɗa zocãrã biabicua ɓasia. 22 Maʉ̃ bẽrã Jesuba ãdjía nãwã panusia:
–Bãrãba unu panʉda idjaɓa ũrĩ panʉda Juaʉ̃a jaraɗe wãnadua: dauɓerrea ɓeaɗaba unu panʉa, jĩrũ biẽ́ ɓeaɗara bia nĩnaa, aiɗa bara ɓeaɗara biasiɗaa, cʉwʉrʉ qui ɓeaɗaba ũrĩ panʉa, idjaɓa beupeɗaɗara ʉ̃rẽbacuasiɗaa. Maʉ̃ awara ne neẽ́ queɗeaba beɗea bia Ãcõrẽba carebaiɗebemada ũrĩ panʉa.* 23 Mʉ̃ igaraẽ́ ĩjã ɓʉra bio bia ɓaya.–
24 Juaʉ̃ba diabueɗarã wãpeɗaɗacarea Jesuba arima duanʉ́a Juaʉ̃nebemada nãwã jarasia:
–Ẽjũã põãsa ewaraga ɓʉɗaa bãrãba Juaʉ̃ acʉɗe wãsiɗaɗe ¿cãrẽda ununida crĩchasiɗa? ¿Nãũrãba cha ureurea eronũmʉda ununida crĩchasiɗaca?* 25 Mãwã crĩchaɗaẽ́ basía. Maʉ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasiɗa? ¿Ẽberã bio djio ɓʉda ununida crĩchasiɗaca? Mãwãẽ́a; dji bio djio ɓea, jũma nebia eroɓeara dji bororã de dromane panabadaa. 26 Maʉ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasiɗa? ¿Ãcõrẽneba beɗeabarida ununida crĩchasiɗaca? Mãẽ, Ãcõrẽneba beɗeabarida acʉɗe wãsiɗaa. Juaʉ̃ra Ãcõrẽneba beɗeabari dji dromaa. 27 Idjiɗebemada Ãcõrẽ Beɗeaɗe nãwã ɓʉ́ ɓʉa:
Beɗea jarabarida mʉ̃a bʉ na diabueya bʉ o jarimãrẽã.*
28 Mʉ̃a jaraya: naʉ̃ ẽjũãne ni aɓaʉda Juaʉ̃ cãyãbara dji dromaara ɓʉẽ́a.* Baribʉrʉ Ãcõrẽ puruɗebema dji eɗaara quiruda idji cãyãbara dji dromaara ɓʉa.–*
29 Jesuba jara ɓʉ ũrĩsiɗaɗe ẽberãrãba, Romanebema boro itea parata jʉrʉ pebadarã biɗa jarasiɗaa Ãcõrẽba o ɓʉra jipa ɓʉda, Juaʉ̃ba ãdjirãra borocueɗa bẽrã. 30 Baribʉrʉ pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã biɗa Ãcõrẽba ãdji itea o quĩrĩã ɓaɗara igarasiɗaa. Maʉ̃ carea Juaʉ̃ba ãdjirãra borocueẽ́ basía.
31 Dadjirã Boro Jesuba idjaɓa jarasia:
–Iɗibema ẽberãrãra ¿cãrẽ quĩrãca panʉ? 32 Puruɗe warrarã jemene panʉne nãwã ijarabada quĩrãca panʉa:
Daiba chiru zasiɗaɗe bãrãra cariɗaẽ́ basía.
Sopuaɗebema trʉ̃ãbi trʉ̃ãsiɗaɗe bãrãra jĩãnaẽ́ basía.
33 Bãrãra ara maʉ̃ quĩrãca panʉa. Juaʉ̃ zesiɗe bariduada coca basía idjaɓa uva ɓa aseada doca basía. Maʉ̃ne bãrãba jarasiɗaa idjira jai bara ɓʉda. 34 Maʉ̃be mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗara ze ɓʉa. Mʉ̃a ne jũmada cobaria idjaɓa ne jũmada dobaria. Maʉ̃ne bãrãba jarabadaa mʉ̃ra ne coya ɓʉda idjaɓa itua awua ɓʉda. Maʉ̃ awara jarabadaa mʉ̃ra cadjirua obadarã ume, Romanebema boro itea parata jʉrʉ pebadarã ume biɗa nĩbabarida. 35 Baribʉrʉ cawa panʉa Ãcõrẽ necawaara jipa ɓʉda idji ĩjã panʉba jipa obada bẽrã.–
Pariseo Simoʉ̃ deɗe Jesu ne coɗa
36 Pariseoda ɓasia. Maʉ̃ pariseoba Jesura eɗosia idjima ne coɗe wãmãrẽã. Ara maʉ̃da Jesura wãpeɗa ne co chũmesia. 37 Maʉ̃ puruɗe wẽrã bio cadjirua obarida ɓasia. Maʉ̃ wẽrãba Jesu pariseo deɗe ne co ɓʉda cawasiɗe alabastro mõgara oɗaɗe querada enesia.* 38 Jesu caita coɓepeɗa jĩã ɓʉba idji dauɓaba Jesu jĩrũra sʉgʉsia. Maʉ̃be idji buɗaba jarepeɗa Jesu jĩrũra isõpeɗa idjia quera enenaba pʉrʉsia.
39 Maʉ̃ unusiɗe Jesu eɗoɗa pariseoba nãwã crĩchasia: “Naʉ̃ ẽberãda wãrãda Ãcõrẽneba beɗeabari baɗabara cawacasia cadjirua obari wẽrãba jãwã o ɓʉda.”
40 Maʉ̃ carea Jesuba nãwã jarasia:
–Simoʉ̃, mʉ̃a bʉ́a ne jara quĩrĩã ɓʉa.–
Simoʉ̃ba jarasia:
–Mãẽteara jaradua, Jaradiabari.–
Jesuba jarasia:
Ẽberãda umé panasiɗaa. Ãdjia ẽberã bara ɓʉ́a diai bara panasiɗaa. Aɓaʉba quiniento ewari trajabʉrʉɗe edabari quĩrãca diaida ɓasia.* Dewarabemaba cincuenta ewari trajabʉrʉɗe edabari quĩrãca diaida ɓasia. 42 Baribʉrʉ ãdjia poya diaɗaẽ́da cawaɗa bẽrã, dji bara ɓʉ ẽberãba ãdjia diaɗida panʉra quĩrãdoasia. Mʉ̃a bʉ́a iwiɗiya: ¿sãʉ̃gʉba dji bara ɓʉ ẽberãra biara quĩrĩãi?–
43 Simoʉ̃ba panusia:
–Mʉ̃maarã dji auɗuara diaida ɓaɗaba biara quĩrĩãya.–
Jesuba jarasia:
–Bʉa ariɗe panusia.–
44 Maʉ̃be wẽrãmaa acʉpeɗa Simoʉ̃a jarasia:
–¿Bʉa naʉ̃ wẽrãra unu ɓʉca? Bʉ deɗe jũẽsiɗe mʉ̃ jĩrũ sʉgʉmãrẽã bʉa baidoda diaẽ́ basía, baribʉrʉ naʉ̃ wẽrãba ara idji dauɓaba mʉ̃ jĩrũra sʉgʉpeɗa idji buɗaba põãsa jaresia. 45 Mʉ̃ jũẽsiɗe bia edai carea bʉa isõẽ́ basía, baribʉrʉ naʉ̃ wẽrãba mʉ̃ jĩrũra isõ jõẽ́ ɓʉa. 46 Mʉ̃ bia edai carea bʉa mʉ̃ boro ʉ̃rʉ̃ olivo dragara weaẽ́ basía, baribʉrʉ naʉ̃ wẽrãba mʉ̃ jĩrũra queraba pʉrʉsia. 47 Maʉ̃ bẽrã mʉ̃a nãwã jaraya: idjia cadjirua zocãrã oɗara mʉ̃a jũma quĩrãdoasia. Maʉ̃ carea idjia mʉ̃ra bio quĩrĩã ɓʉa. Baribʉrʉ aɓaʉba mãcua cadjirua oɗaẽ́da mʉ̃a quĩrãdoaibʉrʉ maʉ̃ba mʉ̃ra mãcua quĩrĩã ɓaẽ́a.–
48 Maʉ̃be idjia wẽrãa jarasia:
–Bʉa cadjirua oɗara mʉ̃a jũma quĩrãdoasia.–
49 Baribʉrʉ dewararã arima ne co chũmeaba nãwã jara duanesiɗaa:
–Naʉ̃ra ¿caida crĩcha ɓʉ? ¿Mãwãra dewaraba cadjirua oɗara idjia poya quĩrãdoaida ɓʉca?–
50 Maʉ̃ne Jesuba wẽrãa jarasia:
–Bʉa mʉ̃ra ĩjãna bẽrã cadjiruaɗebemada ẽdrʉsia. Necai wãdua.–