Mateo
Pea poɗaɗebema ne jara ɓʉ
13 Ara maʉ̃ ewariɗe Jesura deɗeba ẽdrʉpeɗa amene droma icawa chũmane wãsia. 2 Maʉ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʉ̃ bẽrã jãbaɗe ɓadopeɗa chũmesia. Ẽberãrãra ĩbʉɗe do icawa duanesiɗaa. 3 Maʉ̃be Jesuba ãdjirãa ne quĩrãtanoa ne jara ɓʉɗeba nãwã jaradiasia.
–Ẽberãda ne poɗe wãsia. 4 Mãwã po nĩne ʉ̃cʉrʉ tara oɗe ɓaecuasia. Maʉ̃ne ĩbanada zeseɗapeɗa mĩcuasiɗaa. 5 Ʉ̃cʉrʉ tara ẽjũã mõgaraiɗa ɓʉɗe ɓaecuasia. Dji egorora nãũcha ɓʉ bẽrã maʉ̃ tara isabe tunusia. 6 Mãwãmĩna besea jʉ̃wʉ̃rʉ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ ɓaɗa bẽrã. 7 Idjaɓa ʉ̃cʉrʉ tara ẽjũã ʉrʉiɗa ɓʉɗe ɓaecuasia. Mama ɓaecuaɗara jʉ̃cara ʉrʉ bara ɓʉba bʉrá quenasia. 8 Baribʉrʉ ʉ̃cʉrʉ tara ẽjũã biaɗe ɓaecuasia. Maʉ̃gʉra bio zausia. Ʉ̃cʉrʉ cʉmʉba ara ariɗe diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waiɓʉara diasia.* 9 Dji cʉwʉrʉ bara ɓʉba quĩrãcuita ũrĩdua.–
Jesuba ¿cãrẽ cãrẽã ne jara ɓʉɗeba jaradiasi?
10 Maʉ̃be Jesu ume nĩbabadarãba idji caita zeɗapeɗa iwiɗisiɗaa:
–¿Cãrẽ cãrẽã ẽberãrãa ne jara ɓʉɗeba jaradiabari?–
11 Jesuba panusia:
–Ãcõrẽba ẽberãrã pe eroɓʉɗebemada jũmarãa cawabiẽ́ ɓʉmĩna bãrãa cawabi ɓʉa. 12 Aɓaʉba wãrãda cawaibʉrʉ, Ãcõrẽba auɗuara cawabiya. Baribʉrʉ adua ɓʉba cawa ɓʉda crĩchaibʉrʉ idjia crĩcha ɓʉ siɗa Ãcõrẽba jãrĩya. 13 Maʉ̃ carea mʉ̃a ãdjirãa ne jara ɓʉɗeba jaradiabaria. Mʉ̃a o ɓʉra ãdjirãba unu panʉmĩna cawaɗaẽ́ panʉa, idjaɓa mʉ̃a jara ɓʉra ũrĩ panʉmĩna cawaɗaẽ́ panʉa. 14 Ãcõrẽneba beɗeabari Isaíaba jaraɗara wãrãa:
Naʉ̃ ẽberãrãba ũrĩ panʉmĩna cawaɗaẽ́a. Bio unu panʉmĩna cawaɗaẽ́a.
15 Ãdjirãba soɗeba poya cawaɗaẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjaɓa unu quĩrĩãnaẽ́a.
Mãwã ɓeaɗaẽ́bara ãdjirãba unucasiɗaa, ũrĩcasiɗaa idjaɓa soɗeba cawacasiɗaa.
Maʉ̃be mʉ̃maa zeɗapeɗa mʉ̃a ãdjirãra biabicasia.*
16 Baribʉrʉ bãrãra bio bia panʉa. Bãrãba unu panʉra, ũrĩ panʉ siɗa cawa panʉa. 17 Wãrã arada mʉ̃a jaraya: bãrãba unu panʉra zocãrã Ãcõrẽneba beɗeabadarãba, ẽberãrã jipa ɓea biɗa unu quĩrĩã panasiɗaa baribʉrʉ ununaẽ́ basía. Idjaɓa bãrãba ũrĩ panʉra ũrĩ quĩrĩã pananamĩna ũrĩnaẽ́ basía.–
Pea poɗaɗebema Jesuba cawa jaraɗa
18 Pea poɗaɗebema ne jara ɓʉɗeba jaraɗara naʉ̃gʉa. Ũrĩnadua. 19 Ta oɗe poɗaba naʉ̃da jara ɓʉa: Ãcõrẽba ẽberãrã pe eroɓʉɗebemada aɓaʉba ũrĩpeɗa cawaẽ́bʉrʉ, diauruba maʉ̃ beɗea idji soɗe jũẽnara quĩrãdoabibaria. 20 Ta mõgaraiɗa ɓʉ ẽjũãne poɗaba naʉ̃da jara ɓʉa: ʉ̃cʉrʉ ẽberãrãba Ãcõrẽ beɗeara ũrĩnapeɗa bio ɓʉsriɗa edabadaa. 21 Baribʉrʉ bio carra jidaẽ́ ɓea bẽrã dãrã droaɗacaa. Ewari zarea zebʉrʉɗe wa Ãcõrẽ beɗea ĩjã panʉ carea ẽberãrãba biẽ́ obʉdaɗe ãdjia ĩjã panʉra igarabadaa. 22 Ta ẽjũã ʉrʉiɗa ɓʉɗe poɗaba naʉ̃da jara ɓʉa: ʉ̃cʉrʉ ẽberãrãba Ãcõrẽ beɗeara ũrĩbadaa, baribʉrʉ ãdjirã sãwã bia ɓeaɗiɗebemada jũmawãyã crĩchabadaa. Ne jũmada eroɓeaɗibʉrʉ, ɓʉsriɗa ɓeaɗida crĩchabadaa. Jũma maʉ̃ crĩchaba beɗea ãdji soɗe ɓeɗara bʉrá beabaria. Maʉ̃ bẽrã ãdjira wariɗacaa. 23 Baribʉrʉ ta ẽjũã biaɗe poɗaba naʉ̃da jara ɓʉa: ʉ̃cʉrʉba Ãcõrẽ beɗeara bia ũrĩnapeɗa ĩjãbadaa. Maʉ̃be ʉ̃cʉrʉba ne biada ara ariɗe obadaa, ʉ̃cʉrʉba waitabeara obadaa, idjaɓa ʉ̃cʉrʉba waiɓʉara obadaa.*
Trigo ẽjũãne chirua cadjirua uɗa
24 Maʉ̃be Jesuba dewara ne jara ɓʉɗeba jarasia:
–Bajãne Ɓʉba ẽberãrã pe eroɓʉra naʉ̃ quĩrãca ɓʉa. Ẽberãda ɓasia. Maʉ̃ ẽberãba idji ẽjũãne trigo ta dji biada úsia. 25 Baribʉrʉ idji nezocarã cãĩ panasiɗaɗe idji ume dji quĩrũda zepeɗa chirua cadjiruada trigo uɗaɗe úsia. Maʉ̃be wãsia. 26 Mãwãnacarea dji trigora odjapeɗa ẽãpetasia. Chirua cadjirua siɗa odjasia. 27 Dji nezocarãba djibaría iwiɗiɗe wãsiɗaa: “Dai boro, bʉ ẽjũãne trigo biada usibʉrʉ ¿jãʉ̃ chirua cadjiruara sãwã odjasi?” 28 Djibariba panusia: “Mʉ̃ ume dji quĩrũba mãwã osia.” Maʉ̃ne dji nezocarãba idjía iwiɗisiɗaa: “Mãẽteara ¿quĩrĩã ɓʉca dairãba ẽũcuaɗe wãnida?” 29 Djibariba panusia: “Mãwã orãnadua. Mãwã oɗibʉrʉ trigoda chirua cadjirua ume ãbaa ẽũcuaɗia. 30 Biara ɓʉa idu ãbaa waribiɗida aɓa ewabʉdaɗaa. Maʉ̃ ewariɗe mʉ̃a dji ewabʉdarãa jaraya: naãrã chirua cadjiruada jʉrʉ peɗapeɗa cajʉ̃nadua babueɗi carea. Baribʉrʉ trigora mʉ̃ ne wagabada deɗe waga ɓʉɗadua.”–
Mostaza taɗebema ne jara ɓʉ
31 Wayacusa Jesuba ne jara ɓʉɗeba jarasia:
–Bajãne Ɓʉba ẽberãrã pe eroɓʉra naʉ̃ quĩrãca ɓʉa. Ẽberãba mostaza tada idji ẽjũãne úsia. 32 Maʉ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua. Baribʉrʉ dewara néu ɓea cãyãbara waiɓʉara waribaria aɓa bacuru babʉrʉɗaa. Maʉ̃ bẽrã ĩbanara dji jʉwateɗe de ocuaɗe zebadaa.–
Paʉ̃ ẽsãbariɗebema ne jara ɓʉ
33 Idjaɓa Jesuba dewara ne jara ɓʉɗeba jarasia:
–Bajãne Ɓʉba ẽberãrã pe eroɓʉra paʉ̃ ẽsãbari quĩrãca ɓʉa. Maʉ̃ paʉ̃ ẽsãbarira wẽrãba maãrĩ edapeɗa harina waiɓʉaɗe abuesia. Maʉ̃be bio puerapeɗa chũmʉsia aɓa jũma ẽsãbʉrʉɗaa.–
Jesu ne jara ɓʉɗeba beɗeaɗa
34 Jũma maʉ̃gʉra Jesuba ẽberãrãa ne jara ɓʉɗeba jaradiasia. Aɓabe ne jara ɓʉɗeba ãdjirãa beɗeabadjia. 35 Ãcõrẽneba beɗeabariba jaraɗa quĩrãca wãrãda mãwãsia:
Mʉ̃a ne jara ɓʉɗeba beɗeaya. Ãcõrẽba naʉ̃ ẽjũã oɗaɗeba ʉ̃taa cawabiẽ́ ɓaɗada mʉ̃a jaraya.*
Chirua cadjirua néuɗe wariɗada Jesuba cawa jaraɗa
36 Maʉ̃be Jesura ẽberãrã ume ɓaɗada diguiɗaa wãsia. Idji ume nĩbabadara zeɗapeɗa iwiɗisiɗaa:
–Chirua cadjirua uɗaɗebemada dairãa cawa jaradua.–
37 Jesuba jarasia:
–Dji ta bia ubarira mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗaa. 38 Peara naʉ̃ ẽjũãa. Dji ta biara Ãcõrẽba pe eroɓʉ ẽberãrãa. Chirua cadjiruara diauru ẽpẽ panʉrãa. 39 Dji quĩrũ, maʉ̃ chirua cadjirua uɗara diaurua. Dji néu ewaɗi ewariba jara ɓʉa naʉ̃ ẽjũã jõi ewarida. Dji néu ewaɗira Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãa. 40 Chirua cadjirua ẽũtacuaɗapeɗa babuebada quĩrãca naʉ̃ ẽjũã jõbʉrʉɗe mãwãya. 41 Mʉ̃, Naʉ̃ Djara Edaɗaba bajãnebema nezocarãda diabueya cadjirua obadarãda, cadjirua obibadarã siɗa mʉ̃ puru tãẽnabemada jʉrʉ peɗamãrẽã. 42 Maʉ̃gʉrãra tʉbʉ uruaɗe ɓatacuaɗia. Mama aujĩã panania idjaɓa puaba quiɗa ĩchia panania. 43 Baribʉrʉ dji jipa ɓeada ãdjirã Zeza puruɗe ʉ̃mãdau quĩrãca dorrodorroa ɓeaɗia. Dji cʉwʉrʉ bara ɓʉba quĩrãcuita ũrĩdua.
Ẽjũã nẽdoɗa idjaɓa perla nẽdoɗa
44 Bajãne Ɓʉba ẽberãrã pe eroɓʉra parata egoroɗe mẽrã ɓʉɗa quĩrãca ɓʉa. Maʉ̃ paratara ẽberãba unupeɗa arima mẽrã ɓʉsia. Maʉ̃be ɓʉsriɗa wãpeɗa jũma idjia eroɓʉra nẽdobuepeɗa dji ẽjũãda nẽdosia.
45 Maʉ̃ awara Bajãne Ɓʉba ẽberãrã pe eroɓʉra naʉ̃ quĩrãca ɓʉa. Ẽberãda ɓasia. Maʉ̃ ẽberãba perla neta dji biada nẽdoi carea jʉrʉ ɓabadjia. 46 Mãwã ɓʉɗe aɓa bio biya quiru nẽbʉa ɓʉda unusia. Ara maʉ̃da idjia eroɓʉra jũma nẽdobuepeɗa maʉ̃ netara nẽdosia.
Ãtarrayaɗebema
47 Bajãne Ɓʉba ẽberãrã pe eroɓʉra ãtarraya quĩrãca ɓʉa. Ãtarraya ɓaribʉdaɗe ɓeda quĩrãtanoa jidabadaa. 48 Biraɗacarea ĩbʉɗaa erreɓari edebadaa. Maʉ̃be chũpanenapeɗa ɓeda biada jamaraɗe jʉrʉ pebadaa. Dji cadjiruada ɓatacuabadaa. 49 Ara maʉ̃ quĩrãca naʉ̃ ẽjũã jõbʉrʉɗe mãwãya. Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãda zeɗapeɗa ẽberã cadjiruarãda dji jipa ɓea tãẽnabemada ãyã ɓʉɗia. 50 Maʉ̃be tʉbʉ uruaɗe ɓatacuaɗia. Mama aujĩã panania idjaɓa puaba quiɗa ĩchia panania.–
Nebia djiwiɗi idjaɓa dji drõã
51 Maʉ̃be Jesuba iwiɗisia:
–Mʉ̃a jaraɗara ¿bãrãba jũma cawasiɗaca?–
Ãdjia panusiɗaa:
–Mãẽ, dai Boro.–
52 Maʉ̃ne Jesuba jarasia:
–Bajãne Ɓʉba ẽberãrã pe eroɓʉɗebemada judiorã ley jaradiabariba cawasira de djibari quĩrãca ɓaya. Idjia waga eroɓʉɗebemada nebia djiwiɗida, dji drõã siɗa acʉbibaria.–
Jesu Nazareɗe ɓaɗa
53 Mãwã ne jara ɓʉɗeba jaradiaɗacarea Jesura ãyã wãsia. 54 Maʉ̃be idji puruɗe jũẽsia. Ewari aɓa judiorã dji jʉrebada deɗe jaradia ɓasia. Dji ũrĩ duanʉba cawa crĩchaɗaẽ́ bẽrã nãwã jarasiɗaa:
–Naʉ̃gʉba ¿sãmaareba jãʉ̃ crĩcha cawaara edasi? ¿Sãwã ne ununacada poya oi? 55 ¿Idjira dadji puruɗebema de obari warraẽ́ca? Idji papara ¿Mariaẽ́ca? Idji djabarãra ¿Santiago, Jose, Simoʉ̃ idjaɓa Judaẽ́ca? 56 Jũma idji djabawẽrãrã siɗa ¿dadjirã tãẽna panʉẽ́ca? Mãwã baibʉrʉ, ¿idjia sãma jãcua cawasi?–
57 Ãdjirãba Jesura ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. Maʉ̃ bẽrã Jesuba jarasia:
–Ãcõrẽneba beɗeabarida djãrã druaɗe wayabadaa, baribʉrʉ ara idji druaɗebemarãba wayaɗacaa. Idji deɗe panabada biɗa wayaɗacaa.–
58 Ãdjirãba ĩjãnaẽ́ bẽrã Jesuba mama ne ununacada zocãrãẽ́be osia.