Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w25 September bf. 14-19
  • Hã Mɛi Ana Akɛ Obuɔ Amɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Hã Mɛi Ana Akɛ Obuɔ Amɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • MƐNI HÃA ANAA AKƐ WƆBUƆ MƆ KO?
  • HÃ OWEKU MLI BII LƐ ANA AKƐ OBUƆ AMƐ
  • HÃ ONYƐMIMƐI KRISTOFOI LƐ ANA AKƐ OBUƆ AMƐ
  • HÃ MƐI NI BƐ ASAFO LƐ MLI LƐ ANA AKƐ OBUƆ AMƐ
  • Ani Bo Tsutsu Okɛ Woo Haa Mɛi?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
  • Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Obu Mɛi Ni Yɔɔ Hegbɛ Lɛ?
    Bɔ Ni Ooofee Ohi Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Mli
  • Mɛni Hewɔ Esa akɛ Wɔbu Mɛi ni Kwɛɔ Wɔnɔ Lɛ?
    ‘Nyɛhia Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Mli’
  • Ani Bo Tsutsu Okɛ Woo Haa Onanemɛi Heyelilɔi Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
w25 September bf. 14-19

NIKASEMƆ 38

LALA 120 Kristo He Jɔ—Nyɛhãa Wɔkasea Lɛ

Hã Mɛi Ana Akɛ Obuɔ Amɛ

“Bulɛ hi fe jwiɛtɛi kɛ shika tsuru.”—ABƐI 22:1.

NƆ NI WƆBAAKASE

Wɔbaana nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔbu mɛi srɔtoi fɛɛ kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔfee nakai kɛ́ efeemɔ wa kɛhã wɔ po.

1. Mɛni hewɔ wɔsumɔɔ ni mɛi abu wɔ lɛ? (Abɛi 22:1)

ANI osumɔɔ ni mɛi abu bo? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ osumɔɔ ni afee nakai. Bɔ ni abɔ wɔ ahã lɛ hewɔ lɛ, kɛ́ wɔna akɛ mɛi buɔ wɔ lɛ, wɔnáa miishɛɛ. Enɛ hewɔ ni Biblia lɛ kɛɛ, “bulɛ hi fe jwiɛtɛi kɛ shika tsuru” lɛ.—Kanemɔ Abɛi 22:1.

2-3. Mɛni baanyɛ ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabu mɛi komɛi? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Shi bei komɛi lɛ, ebaanyɛ ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabu mɛi komɛi. Mɛni hewɔ? Ekolɛ wɔnaa amɛtɔmɔi. Agbɛnɛ hu, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii ebuuu mɔ kwraa, ni amɛsu gbonyo nɛɛ baanyɛ aná wɔnɔ hewalɛ. Shi esaaa akɛ wɔhãa ebaa lɛ nakai. Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, Yehowa miisumɔ ni wɔbu “gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ.”—1 Pet. 2:17.

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, abaatsɔɔ wɔ nɔ ni hãa anaa akɛ wɔbuɔ mɔ ko. Agbɛnɛ hu, abaatsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔhã (1) wɔweku mli bii, (2) wɔnyɛmimɛi Kristofoi, kɛ (3) mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ ana akɛ wɔbuɔ amɛ. Be ni wɔsusuɔ otii nɛɛ eko fɛɛ eko he lɛ, wɔbaana nibii ni baanyɛ ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabu mɛi nɛɛ, kɛ nɔ ni baanyɛ aye abua wɔ ni fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔbu amɛ.

MƐNI HÃA ANAA AKƐ WƆBUƆ MƆ KO?

4. Mɛni hãa anaa akɛ wɔbuɔ mɔ ko?

4 Kɛ́ wɔbuɔ mɔ ko lɛ, esoro bɔ ni wɔnaa lɛ wɔhãa kɛ bɔ ni wɔkɛ lɛ yeɔ wɔhãa lɛ kwraa. Bei komɛi lɛ, sui kpakpai ni mɔ ko yɔɔ, nibii komɛi ni enyɛ efee, loo gbɛhe ko ni eyɔɔ lɛ hewɔ wɔbuɔ lɛ. Kɛ́ wɔbuɔ mɔ ko lɛ, wɔhãa mɔ lɛ naa akɛ wɔshwɛɛɛ ehe kwraa, wɔhiɛ sɔɔ lɛ waa, ni wɔnaa lɛ akɛ mɔ ko ni hiɛ yɔɔ nyam. Ni enɛ lɛ, esa akɛ ejɛ wɔtsui mli tɔ̃ɔ.—Mat. 15:8.

5. Mɛni kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, no baahã wɔbu mɛi?

5 Yehowa miisumɔ ni wɔbu mɛi srɔtoi fɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekɛɛ wɔbu “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ.” (Rom. 13:​1, 7) Shi ekolɛ mɔ ko baakɛɛ akɛ, “Mi lɛ, kɛ́ obuuu ohe lɛ, mi hu mibuuu bo.” Ani eja akɛ wɔ hu wɔbaakɛɛ nakai? Dabi. Wɔ, ni ji Yehowa tsuji lɛ, wɔle akɛ kɛ́ mɛi efeee amɛnii jogbaŋŋ po lɛ, esa akɛ wɔbu amɛ, ejaakɛ Yehowa miisumɔ ni wɔfee nakai, ni kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaaná miishɛɛ waa.—Yos. 4:14; 1 Pet. 3:15.

6. Ani wɔbaanyɛ wɔbu mɛi ni ebuuu wɔ lɛ po? Gbaa nɔkwɛmɔnɔ ko ni tsɔɔ nakai. (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

6 Wɔna akɛ, esa akɛ wɔbu mɛi ni ebuuu wɔ lɛ po, shi ekolɛ mɔ ko baabi akɛ, ‘Ani ebaahi feemɔ?’ Hɛɛ, ehiɔ feemɔ. Naa nɔkwɛmɔnii komɛi ni tsɔɔ nakai. Be ko lɛ, Maŋtsɛ Saul shwie ebinuu Yonatan hiɛ shi kpɔtɔɔ yɛ mɛi ahiɛ. (1 Sam. 20:​30-34) Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, Yonatan tee nɔ ebu etsɛ Saul kɛyashi Saul gbo. Ekɛ lɛ fee ekome po ni amɛwu amɛshi Yehowa henyɛlɔi lɛ. (2 Mo. 20:12; 2 Sam. 1:23) Agbɛnɛ hu, Osɔfonukpa Eli kɛɛ Hana akɛ etɔ dãa tsɛbelɛ Hana etɔko dãa. (1 Sam. 1:​12-14) Shi Hana jɛ bulɛ mli ekɛ lɛ wie. Enɛ sa kadimɔ, ejaakɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, Eli bihii lɛ miifee nibii gbohii, ni akɛni Eli efee amɛtsɛ kɛ osɔfonukpa hewɔ lɛ, kulɛ esa akɛ ejaje amɛ, shi efeee. (1 Sam. 1:​15-18; 2:​22-24) Be ko hu lɛ, hii komɛi ni yɔɔ Atene lɛ jɛ bɔfo Paulo ni amɛtsɛ lɛ “naagɔbigɔbitsɛ.” (Bɔf. 17:18) Enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Paulo jɛ bulɛ mli ekɛ amɛ wie. (Bɔf. 17:22) Nɔkwɛmɔnii nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔsumɔɔ Yehowa waa ni wɔsumɔɔɔ ni wɔfeɔ nɔ ko ni esumɔɔɔ lɛ, no baanyɛ atsirɛ wɔ ni wɔbu mɛi kɛ́ nakai feemɔ wa kɛhã wɔ po. Nyɛhãa wɔkwɛa mɛi ni esa akɛ wɔbu amɛ kɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔfee nakai?

Yonatan, Saul, kɛ Israel asraafoi lɛ miiwu amɛmiishi henyɛlɔi komɛi. Amɛhiɛ klantei, akpɔlɔi, kɛ tsɛŋi.

Saul, ni ji mɔ ni Yehowa ehala akɛ ewebii lɛ anɔ maŋtsɛ lɛ, shwie ebinuu Yonatan hiɛ shi yɛ mɛi ahiɛ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, Yonatan tee nɔ ebu etsɛ lɛ, ni eye ebua lɛ yɛ tai ni amɛwu lɛ amli (Kwɛmɔ kuku 6)


HÃ OWEKU MLI BII LƐ ANA AKƐ OBUƆ AMƐ

7. Mɛni baanyɛ ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabu wɔweku lɛ mli bii lɛ?

7 Nɔ ni baanyɛ ahã efeemɔ awa kɛhã wɔ. Wɔweku mli bii lɛ, wɔkɛ amɛ nɔŋŋ ni yɔɔ, ni no hewɔ lɛ wɔle amɛ jogbaŋŋ. Wɔle hei ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ yɛ, kɛ hei ni amɛbɔɔɔ mɔdɛŋ yɛ. Ekolɛ amɛteŋ mɛi komɛi miiye hela ko ni hãa amɛhaoɔ waa, loo amɛmiiye hela ko ni hãa amɛfeɔ nibii ni gbaa wɔnaa. Wɔweku mli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi hu kɛ wɔ wieɔ bɔ ni esaaa ni amɛfeɔ nibii ni dɔɔ wɔ. Anɔkwa, kɛ́ bulɛ bɛ weku lɛ mli lɛ, weku lɛ náŋ miishɛɛ, moŋ lɛ, naagbai sɔŋŋ ni baahi mli. Wɔbaanyɛ wɔkɛ weku lɛ ato gbɔmɔtso lɛ he. Bɔ ni kɛ́ hela mɔ mɔ ko lɛ, egbɔmɔtso lɛ nyɛɛɛ atsu nii jogbaŋŋ lɛ, nakai nɔŋŋ kɛ́ bulɛ bɛ weku lɛ mli lɛ, ekomefeemɔ nyɛŋ ahi weku mli bii lɛ ateŋ. Shi tamɔ bɔ ni anyɛɔ atsaa helai pii lɛ, nakai nɔŋŋ weku mli bii lɛ baanyɛ akase bɔ ni amɛbaafee amɛhã amɛweku mli bii lɛ ana akɛ amɛbuɔ amɛ.

8. Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔbu wɔweku lɛ mli bii lɛ? (1 Timoteo 5:​4, 8)

8 Nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔbu amɛ. (Kanemɔ 1 Timoteo 5:​4, 8.) Yɛ klɛŋklɛŋ wolo ni Paulo ŋma eyahã Timoteo lɛ mli lɛ, ewie akɛ esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ weku lɛ mli lɛ abu enyɛmi ni eye ebua lɛ. Paulo tsɔɔ yiŋtoo titri hewɔ ni esa akɛ amɛfee nakai. Ewie akɛ, no hãa anaa akɛ amɛsumɔɔ Yehowa ni amɛmiisumɔ ni amɛjá lɛ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔbuɔ nibii ni wɔfeɔ kɛtsɔɔ akɛ wɔbuɔ wɔweku lɛ mli bii lɛ akɛ sɔ̃ ko kɛkɛ ni kã wɔnɔ. Yehowa ni to gbɛjianɔ koni aná weku, no hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔnifeemɔi tsɔɔ akɛ wɔbuɔ wɔweku lɛ mli bii lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbuɔ Yehowa. (Efe. 3:​14, 15; 1 Tim. 5:4) Enɛ ji yiŋtoo titri hewɔ ni esa akɛ wɔbu wɔweku mli bii lɛ.

9. Mɛni kɛ́ nuu ko fee lɛ, no baatsɔɔ akɛ ebuɔ eŋa? Ni mɛni kɛ́ yoo ko fee lɛ, no baatsɔɔ akɛ ebuɔ ewu? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

9 Nibii ni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ amɛ. Kɛ́ nuu ko buɔ eŋa lɛ, ehãa eŋa lɛ naa akɛ eshwɛɛɛ ehe kwraa, ni ekɛ lɛ yeɔ jogbaŋŋ kɛ́ mɛi yɛ jɛmɛ jio, mɛi bɛ jɛmɛ jio. (Abɛi 31:28; 1 Pet. 3:7) Agbɛnɛ hu, eyiii eŋa lɛ, eshwieee ehiɛ shi, ni ehãaa enu he akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ. Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Argentina ni atsɛɔ lɛ Ariela lɛ wie akɛ: “Hela ni miŋa yeɔ lɛ hãa bei komɛi lɛ, ewieɔ nibii ni dɔɔ mi waa. Shi mikɛfeee sane, ejaakɛ mile akɛ, hela lɛ hewɔ efeɔ nakai lɛ. Mikaiɔ ŋmalɛ ni yɔɔ 1 Korintobii 13:5 lɛ, ni no yeɔ ebuaa mi ni mikɛ lɛ wieɔ yɛ bulɛ mli ni mimli fuuu lɛ.” (Abɛi 19:11) Yoo ni buɔ ewu lɛ wieɔ ehe ekpakpa etsɔɔ mɛi. (Efe. 5:33) Ewieee ewu lɛ hiɛ, eyeee ehe fɛo, ni ejɛɛɛ lɛ hu, ejaakɛ ele akɛ kɛ́ efee nibii nɛɛ no baanyɛ afite amɛgbãla lɛ. (Abɛi 14:1) Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Italy ni ewu miiye hela ko ni hãa mɔ haoɔ waa lɛ wie akɛ: “Bei komɛi lɛ, minuɔ he akɛ, miwu yeɔ etsui tsɔ yɛ nibii ahe. Be ko ni eho lɛ, kɛ́ eba lɛ nakai ni ona bɔ ni mifee mihiɛ kɛ bɔ ni mikɛ lɛ wieɔ lɛ, onaa akɛ nɔ ni efeɔ lɛ miiwo mimli la waa, ni no etsɔɔɔ bulɛ. Shi mina akɛ, kɛ́ mikɛ mɛi ni wieɔ mɛi ahe ekpakpa lɛ bɔ lɛ, no yeɔ ebuaa mi ni mikɛ miwu lɛ yeɔ yɛ bulɛ mli.”

Mfonirii: Nuu ko kɛ eŋa miifee nibii ni tsɔɔ akɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ buɔ enyɛmi. 1. Amɛmiihoo nii yɛ kpata lɛ shishi, ni nuu lɛ ejɛ bulɛ mli ekɛ eŋa lɛ miiwie. 2. Nuu lɛ miihã nyɛmi nuu ko ni eda yɛ afii amli ni ebasara amɛ lɛ niyenii, ni yoo lɛ miiwie ewu lɛ he ekpakpa eetsɔɔ gbɔi krokomɛi lɛ.

Kɛ́ wɔhã wɔweku lɛ mli bii lɛ na akɛ wɔbuɔ amɛ lɛ, etsɔɔ akɛ wɔbuɔ Yehowa, mɔ ni to weku lɛ shishi lɛ (Kwɛmɔ kuku 9)


10. Bii, mɛni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛtsɔɔ akɛ nyɛbuɔ nyɛfɔlɔi?

10 Bii, kɛ́ nyɛfɔlɔi kɛɛ nyɛ akɛ nyɛfee nɔ ko lɛ, nyɛboa toi. (Efe. 6:​1-3) Agbɛnɛ hu, nyɛkɛ amɛ awiea yɛ bulɛ mli. (2 Mo. 21:17) Kɛ́ amɛdara kɛshɛ he ko lɛ, nibii pii yɛ ni amɛnyɛŋ amɛfee ni ehe baahia ni nyɛye nyɛbua amɛ. Kɛ́ nakai be lɛ shɛ lɛ, nyɛfea nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛbaanyɛ kɛyea nyɛbuaa amɛ. Enɛ baatsɔɔ akɛ nyɛbuɔ amɛ. Naa nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ María lɛ, niiashikpamɔ ni kɔɔ enɛ he. María papa jeee Odasefonyo, ni be ni hela mɔ lɛ lɛ, bɔ ni efee enii ehã lɛ hã ebawa waa kɛhã María akɛ ebaakwɛ lɛ. Shi mɛni ye ebua María? Ewie akɛ: “Misɔle mihã Yehowa koni eye ebua mi ni mabu mipapa ni mikɛ minifeemɔ atsɔɔ nakai. Miwie yɛ mijwɛŋmɔ mli akɛ, Yehowa ni kɛɛ mibu mifɔlɔi, no hewɔ lɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaaye ebua mi koni manyɛ mafee nakai. Yehowa ye ebua mi ni fiofio lɛ mibana akɛ, kɛ́ mipapa kɛ mi yeee jogbaŋŋ po lɛ, esa akɛ mabu lɛ.” Kɛ́ wɔweku lɛ mli bii lɛ ateŋ mɔ ko nifeemɔ hã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabu lɛ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔbuɔ lɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ, wɔbuɔ Yehowa, mɔ ni to weku lɛ shishi lɛ.

HÃ ONYƐMIMƐI KRISTOFOI LƐ ANA AKƐ OBUƆ AMƐ

11. Mɛni baanyɛ ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabu wɔnyɛmi Kristofonyo ko?

11 Nɔ ni baanyɛ ahã efeemɔ awa kɛhã wɔ. Wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaahi shi yɛ nibii ni atsɔɔ wɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ anaa. Shi bei komɛi lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi kɛ wɔ yeee jogbaŋŋ, amɛnáa wɔhe jwɛŋmɔ ni ejaaa, loo amɛfeɔ nibii ni gbaa wɔnaa. Kɛ́ wɔnyɛmi Kristofonyo ko fee nibii nɛɛ eko loo nɔ kroko ni tamɔ nakai lɛ, ebaanyɛ ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaaya nɔ wɔbu lɛ. (Kol. 3:13) Shi mɛni baaye abua wɔ?

12. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbu wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ? (2 Petro 2:​9-12)

12 Nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔbu amɛ. (Kanemɔ 2 Petro 2:​9-12.) Yɛ Petro wolo ni ji enyɔ lɛ mli lɛ, ewie akɛ mɛi komɛi ni yɔɔ blema Kristofoi asafo lɛ mli lɛ miiwie nibii ni tsɔɔ akɛ amɛbuuu “anunyam gbɔmɛi,” ni ji, asafoŋ onukpai lɛ. Ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ na nɔ ni mɛi nɛɛ feɔ lɛ, shi “bulɛ ni amɛyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ hewɔ” lɛ, amɛwieee wiemɔ fɔŋ kome po amɛshiii amɛ. Nɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ fee lɛ sa kadimɔ waa! Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Ŋwɛibɔfoi lɛ yeɔ emuu, ni kulɛ amɛbaanyɛ amɛkã mɛi ni wieɔ amɛshiɔ asafoŋ onukpai lɛ ahiɛ, shi amɛfeee nakai. Moŋ lɛ, amɛshi amɛ amɛhã Yehowa koni lɛ diɛŋtsɛ ekojo amɛ. (Rom. 14:​10-12; okɛto Yuda 9 lɛ he.) Wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko yɛ nɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ fee lɛ mli. Kɛ́ ŋwɛibɔfoi lɛ ewieee nɔ ko ni etsɔɔɔ bulɛ amɛshiii mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ Yehowa asafo lɛ, ani esa akɛ wɔwie nɔ ko ni etsɔɔɔ bulɛ wɔshi wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni wɔkɛ amɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa lɛ? Dabi kwraa. Esa akɛ be fɛɛ be lɛ, wɔbu amɛ. (Rom. 12:10) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔbuɔ Yehowa.

13-14. Mɛɛ nibii kɛ́ wɔfee lɛ, ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnii ahã. (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

13 Nibii ni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ amɛ. Asafoŋ onukpai, be fɛɛ be ni nyɛbaatsɔɔ nyɛnyɛmimɛi lɛ nii lɛ, nyɛfea lɛ bɔ ni baahã amɛna akɛ nyɛsumɔɔ amɛ. (Flm. 8, 9) Kɛ́ ehe bahia ni nyɛwo amɛ ŋaa lɛ, nyɛkajɛa mlifu mli nyɛfea; moŋ lɛ, nyɛkɛ amɛ awiea yɛ naajɔlɛ mli. Nyɛmimɛi yei, nɔ kome ni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛye nyɛbua nyɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ koni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ abu enyɛmi ji, ni nyɛbaakwɛ jogbaŋŋ ni nyɛkaye nyɛnyɛmimɛi lɛ ahe osheku loo nyɛfite amɛ nyɛhã nyɛmimɛi krokomɛi. (Tito 2:​3-5) Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ akɛ wɔbuɔ asafoŋ onukpai lɛ kɛ́ wɔbo gbɛtsɔɔmɔi ni amɛkɛhãa wɔ lɛ toi ni wɔkɛtsu nii. Agbɛnɛ hu, wɔle akɛ asafoŋ onukpai lɛ tsuɔ nii waa; amɛtoɔ asafoŋ kpeei kɛ shiɛmɔyaa he gbɛjianɔ, ni amɛyeɔ amɛbuaa ‘mɛi ni ekɔ gbɛ ni ejaaa’ lɛ. Kɛ́ wɔda amɛ shi yɛ nibii nɛɛ fɛɛ ni amɛfeɔ lɛ ahewɔ lɛ, no hu baatsɔɔ akɛ wɔbuɔ amɛ.—Gal. 6:1; 1 Tim. 5:17.

14 Ebawa kɛhã nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Rose lɛ akɛ ebaabu asafoŋ onukpa ko yɛ ŋaa ko ni ewo lɛ lɛ hewɔ, ejaakɛ enu he akɛ asafoŋ onukpa lɛ miifee kpɛŋŋ tsɔ. Ewie akɛ: “Be ni ekɛ mi wieɔ lɛ fɛɛ lɛ, mitsui eba, shi mifeee nɔ ko ni baahã ena nakai. Shi be ni mishɛ shĩa lɛ, miwie nibii gbohii pii yɛ ehe. Minu he akɛ esumɔɔɔ misane, ni no hewɔ lɛ, mikɛ ŋaa ni ewo mi lɛ tsuuu nii.” Mɛni ye ebua Rose ni etsake jwɛŋmɔ ni ehiɛ yɛ asafoŋ onukpa lɛ he lɛ? Ewie akɛ: “Be ko be ni miikane Biblia lɛ, mikane 1 Tesalonikabii 5:​12, 13. Ŋmalɛ nɛɛ hã mina akɛ, bɔ ni mifee minii mihã lɛ tsɔɔ akɛ mibuuu asafoŋ onukpa lɛ, ni enɛ hã mihenilee gba minaa. Misɔle mihã Yehowa ni mikase saji pɔtɛi komɛi ni yɔɔ asafo lɛ woji lɛ amli ni baanyɛ aye abua mi ni matsake. Enɛ ye ebua mi ni mina akɛ, asafoŋ onukpa lɛ efeko nɔ ko; mi moŋ ni eshwɛ mi heshibaa fioo. No hewɔ lɛ, bianɛ lɛ, miimia mihiɛ waa ni maba mihe shi, ejaakɛ mina akɛ no ji nɔ ni baawa mi ni mabu mɛi. Eyɛ mli akɛ mitsuko minaagba lɛ he nii migbeko naa moŋ, shi Yehowa miina akɛ miibɔ mihe mɔdɛŋ, ni mile akɛ eyɛ enɛ he miishɛɛ.”

Mfonirii: Nyɛmi yoo ko ni eda yɛ afii amli lɛ miikane Biblia lɛ ni eesusu nibii pii ni asafoŋ onukpai lɛ tsuɔ lɛ ahe. 1. Asafoŋ onukpa ko miihã wiemɔ yɛ asafoŋ kpee shishi. 2. Asafoŋ onukpa nɛɛ nɔŋŋ miiye eebua nyɛmi nuu ko ni ta obubuafoi ashwiili mli. 3. Lɛ nɔŋŋ eeloo snoo yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ hiɛ.

Kɛ́ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni asafoŋ onukpai lɛ hãa wɔ lɛ tsu nii, ni wɔda amɛ shi yɛ nibii pii ni amɛtsuɔ amɛhãa wɔ lɛ ahewɔ lɛ, no hãa anaa akɛ wɔbuɔ amɛ (Kwɛmɔ kuku 13-14)


HÃ MƐI NI BƐ ASAFO LƐ MLI LƐ ANA AKƐ OBUƆ AMƐ

15. Mɛni baanyɛ ahã ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabu mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ?

15 Nɔ ni baanyɛ ahã efeemɔ awa kɛhã wɔ. Bei komɛi lɛ, kɛ́ wɔnyiɛ shiɛmɔ nɔ lɛ, wɔkɛ mɛi ni bɛ Nyɔŋmɔjamɔ loo Biblia lɛ he dekã kpeɔ. (Efe. 4:18) Mɛi komɛi hu yɛ ni nibii komɛi ni adu awo amɛyitsoŋ kɛjɛ amɛgbekɛbiiashi hewɔ lɛ, kɛ́ wɔbaatsɔɔ amɛ anɔkwale lɛ, amɛkpɛlɛɛɛ. Agbɛnɛ hu, mɛi ni wɔkɛyaa skul kɛ mɛi ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ ateŋ mɛi komɛi ahe yɛ ahuntoo. Ni wɔteŋ mɛi komɛi hu yɛ ni wɔnitsumɔtsɛmɛi loo wɔskul tsɔɔlɔi lɛ asane wa waa. Kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, bulɛ ni wɔyɔɔ kɛhã mɛi nɛɛ baatã, ni wɔkɛ amɛ baaye bɔ ni esaaa.

16. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbu mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ? (1 Petro 2:12; 3:15)

16 Nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔbu amɛ. Esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ, Yehowa naa bɔ ni wɔkɛ mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ yeɔ wɔhãa. Agbɛnɛ hu, bɔfo Petro hã Kristofoi fɛɛ le akɛ, kɛ́ amɛba amɛjeŋ jogbaŋŋ lɛ, no baanyɛ ahã mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ po ‘awo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.’ Enɛ hewɔ lɛ, ewo amɛ hewalɛ ni kɛ́ amɛmiigbala nibii ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛ amli amɛmiihã mɛi lɛ, ‘amɛkɛ mlijɔlɛ kɛ bulɛ ni mli kwɔ afee nakai.’ (Kanemɔ 1 Petro 2:12; 3:15.) Kɛ́ akɛ wɔ tee saneyelihe jio, wɔkɛ mɔ ko miigba sane yɛ akutso lɛ mli jio, wɔyɛ he kroko jio, ni wɔmiigbala nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ amli lɛ, esa akɛ wɔjɛ bulɛ mli wɔfee nakai. Yehowa miikwɛ wɔ; eenu nɔ fɛɛ nɔ ni wɔwieɔ lɛ, ni eena bɔ ni wɔwieɔ lɛ wɔhãa lɛ hu. Enɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni esa akɛ wɔbu mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ!

17. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ?

17 Nibii ni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ amɛ. Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ ni wɔyana mɔ ko ni leee Biblia lɛ mli tsɔ loo eleee Biblia lɛ mli kwraa lɛ, esaaa akɛ wɔwieɔ nɔ ko loo wɔfeɔ nɔ ko ni baahã enu he akɛ wɔbuuu lɛ. Kaimɔ akɛ, mɛi ni tamɔ nakai lɛ hu ajara wa hã Yehowa, ni no hewɔ lɛ, wɔhiii fe amɛ. (Hag. 2:7; Fip. 2:3) Agbɛnɛ hu, kɛ́ mɔ ko wie nɔ ko ni yɔɔ dɔlɛ eshi wɔ yɛ nibii ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ ahewɔ lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa ni wɔye wɔhe nɔ. Esaaa akɛ wɔjɛɔ lɛ yɛ ŋaa mli, loo wɔwieɔ nɔ kroko ni baawo emli la. (1 Pet. 2:23) Kɛ́ ojeee gbɛ ni owie nɔ ko ni esaaa oshi mɔ lɛ, kpa lɛ fai amrɔ nɔŋŋ. Ni mɛi ni okɛtsuɔ nii lɛ hu? Mɛni obaanyɛ ofee kɛtsɔɔ akɛ obuɔ amɛ? Okɛ onitsumɔ akashwɛ. Agbɛnɛ hu, bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ ojwɛŋmɔ ama sui kpakpai ni mɛi ni otsuɔ nii ohãa lɛ kɛ mɛi ni okɛtsuɔ nii lɛ yɔɔ lɛ anɔ. (Tito 2:​9, 10) Kɛ́ oyeɔ anɔkwa ni ojɛɔ otsui muu fɛɛ mli otsuɔ nii waa lɛ, ekolɛ jeee be fɛɛ be adesai baana; shi bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Nyɔŋmɔ baana ni ebaaná ohe miishɛɛ.—Kol. 3:​22, 23.

18. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbu mɛi srɔtoi fɛɛ ni wɔtsɔ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ wɔhã amɛna akɛ wɔbuɔ amɛ?

18 Nikasemɔ nɛɛ ehã wɔna yiŋtoi kpakpai pii ahewɔ ni esa akɛ wɔbu mɛi srɔtoi fɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbana akɛ kɛ́ wɔtsɔ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ wɔhã wɔweku lɛ mli bii lɛ na akɛ wɔbuɔ amɛ lɛ, etsɔɔ akɛ wɔbuɔ Yehowa, mɔ ni to weku lɛ shishi lɛ. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔhã wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ na akɛ wɔbuɔ amɛ lɛ, ewoɔ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, hiɛ nyam. Naagbee kwraa lɛ, wɔna akɛ kɛ́ wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔbuɔ mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ, ekolɛ amɛbaana, ni wɔsɛɛ ko lɛ amɛbaawo wɔ-Nyɔŋmɔ Ofe lɛ hiɛ nyam. Kɛ́ wɔbuɔ mɛi, shi amɛ lɛ, amɛbuuu wɔ lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui; esa akɛ wɔya nɔ wɔbu amɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa baajɔɔ wɔ. Ewo shi akɛ: “Mɛi ni woɔ mihiɛ nyam lɛ, mawo amɛhiɛ nyam.”—1 Sam. 2:30.

TE OBAAHÃ HETOO OHÃ TƐŊŊ?

  • Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ wɔweku mli bii lɛ?

  • Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

  • Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaatsɔɔ akɛ wɔbuɔ mɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ?

LALA 129 Wɔbaaya Nɔ Wɔfi Shi Shiŋŋ

a Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje