Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot
JUN 1-7
DEVACHEA UTRANTLE THEVE | UTPOTI 44-45
“Juze Aplea Bhavank Bhogxita”
(Utpoti 44:1, 2) Juzechea ghorachea mukhel karbhariak tannem oso hukum dilo: “Tanchean vhorunk zata titlo orov tanchea sakamnim bhor, ani te ditat te duddu porot tanchea sakant voiruch ghal 2 Mhojem pieunchem rupeachem kop, duddvam borabor dhaktteachea sakant ghal.” Ani Juzen formailʼlem toxem tannem kelem.
w15 5/1 14-15
“Hanv Kitem Deva Svater Asam?”
Juzen ek manddnni keli. Tannem aplea munxank aplea bhavam fattlean dhaddle, tankam addaile ani tem kop tannim chorlam mhunn tancher boglantt ghatlem. Tem kop Benjaminachea sakant mellʼllem tednam tannim tankam sogleank portun Juze sorxim vhele. Aplea bhavanchea kallzant kitem asa tem zannam zaunk Juzek atam ek sondhi mellʼlli. Juda aplea bhavam pasot Juze lagim uloita. To tanchi doia kor mhunn Juze lagim magta ani apleak ani aplea 10 bhavank Ejiptant gulamponnant dovor mhunn sangta. Punn, Juze hukum dita ki fokot Benjaminak Ejiptant gulam zauncho poddttolo ani her sogleamnim aplea ghora vochonk zata.—Utpoti 44:2-17.
Hem aikon Juda ekdom khontin bhorta ani fugar zaun mhunntta, “Ho ekloch tache avoicho bhurgo ozun jivo asa; ani tacho bapui tachi chodd opurbai korta.” Him utram Juzechea kallzak laglim astolim karonn, Juze Jakobachea mogachea bailecho, mhunnchem Rakelacho vhoddlo put aslo. Ani ti Benjaminak zolm ditana morta. Juze aplea avoicheo iadi kallzant gheun aslo. Ani hea karonnak lagon to Benjaminacho odik mog kortalo.—Utpoti 35:18-20; 44:20.
Benjaminak koidi korinaka mhunn Juda Juze lagim vinoti korta. Benjaminachea zagear to apunn ek chakor zaunk toiar zata. Magir to kallzantlean him utram uloita, “zor ho bhurgo mhojea sangatak nasot zalear, mhojea bapai-xim hanv koso mhonn vetolom? Mhojea bapaik vaitt zatolem tem mhojean matui polleunk zaunchem na.” (Utpoti 44:18-34) Him utram aikon, Juda bodolʼla mhunn Juzek puravo mellʼllo. Judan fokot poschatap kelo itlench nhoi punn tannem dusreanchim bhavnam somzon ghetlim. Tosoch, to nisvarti ani doiall zalʼlo. Ani hem Juzek sarkem dison ailem.
Hem polloun Juzechean aplim bhavnam anik samballunk zaina zalim. Taka lagon tannem aplea soglea chakrank bhair dhaddle ani to vhoddlean roddonk laglo. To avaz Faraohchea rajmhalat poriant aikonk ailo. Xekim, tannem aplea bhavank sanglem, “Hanv Juze tumcho bhav.” Tache bhav khub ojap zale. Tannem aplea bhavank veng marli ani tannim apleak vaitt kelʼlem tem soglem bhogxilem. (Utpoti 45:1-15) Tor he toren Juzen Jehovachi dekh ghetli, zo udar kallzan bhogxita. (Iz. 55:7) Ami-i toxench kortat kai?
(Utpoti 44:33, 34) Ani atam, Saiba, bhurgeachea zagear hanvuch tuzo chakor koso ravtam; taka aplea bhavam sangata vochum di. 34 Karonn, zor ho bhurgo mhojea sangatak nasot zalear, mhojea bapai-xim hanv koso mhonn vetolom? Mhojea bapaik vaitt zatolem tem mhojean matui polleunk zaunchem na.
(Utpoti 45:4, 5) Tedna Juzen tankam mhollem: “Matxe lagim sorat.” Ani tannim toxem kortoch, tannem mhollem, “Hanv Juze tumcho bhav zaka tumi Ejiptant viklolo. 5 Punn tumi atam udas zainakat, vo mhaka viklo dekhun tumcho guneanv korum nakat. Khoreponnim Devanuch, porjecho jiv samballche khatir, mhaka hanga dhaddlo.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Utpoti 44:13) Tedna bhavamnim, dukhi-khontin aplim vostram pinzlim, ani samonn gaddvancher ghalun te xarant portole.
it-2 813
Angvostram Pinzop
Judevam modem ani Aziechea dusrea desant ravtolea lokam modem konnui lagincho soiro mela mhunn khobor aikotoch angvostram pinzun khont dakhounchi ek rit asli. Tor oxem kitem-i vaitt ghoddtta tednam te aplem angvostr hoddʼddea meren pinztale ani tem tankam portun ghalunk mellttalem.
Ani oxem Reubenan poilem kelem mhunn amkam Bible-ant vachunk melltta. Tannem baim-xim ieun Juze na tem polloilem tednam khontin aplem angvostr pinzlem ani mhunnttlem, “Bhurgo thoim na! Hanv kitem korum?” Reuben malgoddo put aslo ani tannem aplea dhakttea bhavachi kallji gheunk zai asli. Teach bhaxen, Jakoban aplo put Juze melo oxem aikolem tednam tannem dukhi khontin aplem angvostr pinzlem ani komor gonnan pangurlem. (Ut. 37:29, 30, 34) Toxench, Ejiptant Benjamin chor mhunn tacher arop ghatlo tednam Juzechea bhavamnim dukhi khontin aplim angvostram pinzlim.—Ut. 44:13.
(Utpoti 45:5-8) Punn tumi atam udas zainakat, vo mhaka viklo dekhun tumcho guneanv korum nakat. Khoreponnim Devanuch, porjecho jiv samballche khatir, mhaka hanga dhaddlo. 6 Hea desant dukoll ailear atam don vorsam zalim; anikui oslim panch vorsam ieunchim asa, tedna nangrop-lunvop khainch zavchem na. 7 Tumcho jiv hea sonvsarant rakhunk ani tumche sonstintleant jivim samballunk, tumchea adim Devan mhaka hanga dhaddla. 8 Mhonnttoch tumi mhaka hanga dhaddunk na, bogor Devan; ani Tannem mhaka Faraohcho bapui-so korun, tachea ghora-daracho dhoni ani sogllea Ejipt desacho rajpal kela.
w04 8/15 15 ¶15
Karonn Nastana Dves Kelo
15 Konnui karonn nastana amcho dves korta tednam, niraxiponnant buddona zaunk ami kitem korunk zai? Amcho mukhel dusman Soitan ani noxtte dut zaun asat mhunn ami ugddas dovrunk zai. (Efezkarank 6:12) Thoddim munxam zannam zaun amkam dhumallo ditat. Punn zaitim zannam dusreanchem aikon vo nennarponnan Devachea lokancho virodh kortat. (Daniel 6:4-16; 1 Timotak 1:12, 13) Jehova Dev “sogllea munxank soddvonn diunk” axeta ani “somestank purnn sotacho onnbhov mellʼllolo” taka zai. (1 Timotak 2:4) Amcheo boreo korneo polloun adim amkam dhumallo ditale te atam amche Kristi bhav zaleat. (1 Pedru 2:12) Toxench, Jakobacho put, Juze thaun amkam ek lisanv xikonk melltta. Aplea bhavank lagon Juzek zaite tras sosunk poddle tem khorem, punn to tancho rag dhorun ravonk na. Kiteak? Karonn hantunt Jehovacho hat asa ani tannem aplo udʼdhex purnn korunk oxem ghoddonk porvangi dilea mhunn Juze zannam aslo. (Utpoti 45:4-8) Tech bhaxen, amkam je tras ani onneai sosunk poddttat tea udexim Jehova Dev aplea nanvak mhoima mello-xi korunk xokta.—1 Pedru 4:16.
JUN 8-14
DEVACHEA UTRANTLE THEVE
UTPOTI 46-47
“Dukhollachea Vellar Jevonn”
(Utpoti 47:13) Akʼkhea sonvsaracher bukh-dukoll itlo koddok zaun gelo, ki jevonn khoinsoruch mellonaslem, ani Ejiptantlo ani Kanaantlo lok bhuken bhagun osokt zalo.
w87 5/1 15 ¶2
Dukhollachea Vellar Jiv Samballat
2 Jehovan bhasailʼlem toxem upott pikechim sat vorsam somplim ani dukholl suru zalo. Ho dukholl fokot Ejiptant nhoi punn “akʼkhe prithumer” poddlo. Dukhollak sampoddlole Ejiptkar Faraoh lagim ieun jevonn-khann magonk lagle. Tednam, Faraohn tankam sanglem, “Juze-xim vochat ani to tumkam sangta tem korat.” Ejiptkaranche duddu sompo porian Juzen tankam orov viklo. Uprant, Juzen tanchea lagim duddu na mhunn tanchim zonvaram ghetlim ani tache bodlek tankam jevonn-khann dilem. Xevottak, tea lokamnim Juze lagim ieun mhunnttlem, “Jevnna-khanna bodlek ami amkanch ani amchi zomin ditanv. He porim ami Faraohche chakor zatoleanv.” Tor hea toren Faraohchea nanvan Juzen Ejiptantli sogli zomin vikti ghetli.—Utpoti 41:53-57; 47:13-20.
(Utpoti 47:16) Juzen tankam sanglem, “Tumche kodde duddu nant zalear, tumchim zonavoram diat. Tache bodlek hanv tumkam jevonn-khann ditam.”
(Utpoti 47:19, 20) Ami morum na zaunk ani amchim xetam padd zaina zaunk, jevnna-khanna bodlek ami amkanch ani amchi zomin ditanv. He porim ami Faraohche chakor zatoleanv ani amchi zomin tachea tabeant zatoli. Amcho jiv samballunk ani nhoi morunk ani zomin padd zaina zaunk ilem bim amkam di.” 20 Faraohchea nanvan, Juzen Ejiptantli soglli zomin vikti ghetli. Sogllea Ejiptkaramnim aplim xetam vikun kaddlim, kiteak bukheche zall vhaddot ravle; ani soglli zomin Faraohchea tabeant zali.
(Utpoti 47:23-25) Juzen porjek mhollem, “Atam hanvem tumkam ani tumchi zomin, Faraohchea nanvan, viktim ghetleant. Tumchim xetam vosounk, hem asa tumchem bim 24 Pikachea vellar tumi Faraohk ek panchvo vantto diunk zai. Bakiche char vantte tumchim xetam rovunk, biak ani tumkam, tumchea ghoranneank ani tumchea bhurgeank jevnna-khannak dovrat.” 25 Lokan zobab diun mhollem, “Tunvem amcho jiv rakhloi; tuka manʼta zalear, Saiba, ami Faraohche chakor zatoleanv.”
kr 234-235 ¶11-12
Devachem Raj Prithumer Devachi Khuxi Purnn Korta
11 Sufoll. Aiz sonvsarantlo zaito lok trasant asa karonn te Jehovachem utor aikonant ani jivitant lagu korinant. Bible sangta, “‘Osle dis ieunche asat’-uloita to Sorvespor Dev!–‘ki Hanv desacher dukholl dhaddttolom punn jevnna-khannachi bhuk nhoi ti, nhoi mhunn udkachi tan nhoi ti, punn Sorvesporachem utor aikopachi bhuk ani tan.’” (Amos 8:11) Oslo dukholl Devachea Rajeachea nagrikancher pasun poddla kai? Aplea lokam modem ani dusmanam modem Jehovan adinch ontor sangon dovorlolo: “Mhojim chakram jevnnam kortat mhonn tumi polloitoleat, punn tumi zalear upaxim urtoleat. Mhojim chakram borim pietat mhonn tumi dekhtoleat, punn tumi tanen sukun vetoleat. Mhojim chakram khuxali kortat mhonn tumi polloitoleat punn tumi zalear lojen bhoron tondd dhamptoleat.” (Iz. 65:13) Him utram purnn zatat tem tumi polloilam kai?
12 Aplea lagim ghott ixttagot korunk Devan amkam zaiteo vostu favo keleat. Hea soglea vostunk ek nodik sor korunk zata, zachi rundai ani kholai vaddot asa. Amkam Bible adarit prokaxonam, audio rekordding ani viddeo, mitting, odhivexonam ani website-ir khub mahiti melltta. Sonvsarantlea lokank sarkem margdorxon mellonk khub kotthin zalam, punn Devachea songottnnen amkam bhorpur xikounn dilea. (Ez. 47:1-12; Joel 4:18) Tumchea dispottʼttea jivitant Jehovachi bhasaunni purnn zata tem polloun tumi khuxal zainant kai? Jehovachea mezar aslolea jevnnacho tumi sodanch boro faido ghetat kai?
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Utpoti 46:26, 27) Jakobachea kuttumbantlim jim monʼxam Ejiptant gelim tim, Jakobachea putanchea bailank soddun, sogllim mellun sasotth (th obheas 66) zonnam aslim. 27 Ani Juzeche put je Ejiptant zolmole te dog. Jakobachea kuttumbantle soglle vangddi Ejiptant gele te sotʼtor.
nwtsty obheasachi tipnni D.I. 7:14
Soglim mellon 75 zannam: Ejiptant Jakobache familint soglim mellon 75 zannam aslim mhunn Istevan sanglem tednam tannem ho ankddo umkeach Hebrev versa thaun gheunk na. Ho ankddo amkam Hebrev hostolekamnim mellona. Ut. 46:26 mhunntta: “Jakobachea kuttumbantlim jim monʼxam Ejiptant gelim tim, Jakobachea putanchea bailank soddun, sogllim mellun sasotth (th obheas 66) zonnam aslim.” Vers 27 mhunntta: “Jakobachea kuttumbantle soglle vangddi Ejiptant gele te sotʼtor.” Hanga lokank don toren mezlolim asat. Poilea ankddeant, fokot Jakobachech sonsti vixim sanglam, ani dusrea ankddeant, Ejipt desant soglim mellon kitlim zannam gelim tem dakhoilam. Sutt. 1:5 ani D.S. 10:22, he-ui versamnim Jakobache sonstint 70 zannam asat mhunn sanglam. Jakobache sonstint anik konn-konn aslim tim soglim mezun Istevan tisro ankddo dilo. Septuagint bhaxantora pormonnem, Ut. 46:20-ant Juzeche put, te mhunnttlear, Manasseh ani Efraim hanche put ani natram pasun tantunt mellon aslim mhunn thodde zannar sangtat. Anik thodde zannar sangtat ki 75 hea ankddeant Jakobachea putancheo baileo mellon asat, zancho ankddo Ut. 46:26-ant dilʼlo na. Tor, hankam dhorun ho ankddo 75 zata astolo. Povitr Pustokacheo Hebrev bhaxent kopi poilea xekddeachea Kristi Xokant lokam lagim asleo tantunt ho ankddo aslo zait. Grek Septuagint hea bhaxantorant Ut. 46:27 ani Sutt. 1:5 hantunt ho ankddo “75” aslo mhunn zaitea vorsam thaun zannarank khobor asli. Toxench, 20-avea xekddeant Sutt. 1:5-achim Hebrev bhaxen Dead Sea kovlleachim don panam mellʼlleant. Ani tantunt 75 ho ankddo dilʼlo asa. Istevan sanglolo ankddo ghoddie hea adlea kovlleancher adarit aslo zait. Tor mezop korunk veg-veglleo riti asleo mhunn kollon ieta. Istevan Jakobachi akʼkhi sonsot mezunk oxich ek vatt vinchun kaddli astoli.
(Utpoti 46:28,29) Juzen Goshen prantant apnnak mellche khatir, Jakoban Judak fuddem dhaddlo. Te thoim pavona fuddem, 29 Juze aple gaddient bosun, bapaik mellunk Goshen gelo. Taka bhettun tachea golleak tannem veng marli ani tache maner apli man dovrun zaito vell roddlo.
w04 5/15 16 ¶6
Zantteanchi Kallji Ghevop—Kristanvanchi Zobabdari
Jehovachea axirvadan Juze Ejiptant sogleam-von girest zalo ani taka vhodd podvi mellʼlli. Punn itli podvi ason-ui apleak vell na oxem chintun to aplea 130 vorsanchea bapaik man dakhounk fattim soronk na. Aplo bapui Jakob (vo Israel) ieta mhunn tannem aikolem tednam, “Juze aple gaddient bosun, bapaik mellunk Goshen gelo. Taka bhettun tachea golleak tannem veng marli ani tache maner apli man dovrun zaito vell roddlo.” (Utpoti 46:28, 29) Tannem oxem fokot aplea bapaik resped diunk korunk na. To aplea zanttea bapaicho khub mog kortalo ani ho mog ukteponnim dakhounk taka loz disonk na. Amchim avoi-bapui zanttim asat zalear ami tankam heach toren mog dakhoitat kai?
JUN 15-21
DEVACHEA UTRANTLE THEVE
UTPOTI 48-50
“Zantteam Koddlean Zaitem Xikonk Melltta”
(Utpoti 48:21, 22) Uprant Israelan Juzek mhollem, “Mhojea mornacho vell atam lagim pavla, punn Dev tujea sangatak astolo, ani tujea purvozanchea desant tuka porot vhorun pavoitolo. 22 Shekemcho sufoll ganv, zo hanvem mhoje torvarin ani ddonddubalan Amorit porje koddcho jikhun ghetla to tuka, tujea bhavank nhoi, hanv ditam.”
it-1 1246 ¶8
Jakob
Jakob morchea adim tannem aplea natrank mhunnche, Juzechea putank axirvad dilo. Ani Devachea margdorxona pormonnem tannem Efraim-ak, mhunnchem Juzechea lhan putak poilo axirvad dilo ani tea uprant tacho vhoddlo put, Manassek axirvad dilo. Magir, Jakoban Juzek, zaka daiz-ant don vantte mellche asle taka mhunnttlem: “Shekemcho sufoll ganv, zo hanvem mhoje torvarin ani ddonddubalan Amorit porje koddcho jikhun ghetla to tuka, tujea bhavank nhoi, hanv ditam.” (Ut. 48:1-22; 1It. 5:1) Jakoban Hamorachea putam koddlean Shekema lagim asloli zomin vikti ghetloli, punn zhuz kori nastana. (Ut. 33:19, 20) Tor, Jakoban “tachi sonsot Kanaan desacher torvarin ani ddonddubalan zoit vhortoli” mhunn Juzek kelʼli bhasaunni ek bhakit zaun asli. Taka hea bhakitacher itlo bhavarth aslo ki, tannem oxem mhunnttlem, ho ganv “hanvem mhoje torvarin ani ddonddubalan Amorit porje koddcho jikhun ghetla.” (AMORITE polloiat.) Juzek daizant don vantte mellʼllole dekhun, Israel lok Kanaan desant ravonk laglo tednam Efraimachea ani Manassechea kullak ek-ek vantto mellʼllo.
(Utpoti 49:1) Jakoban aplea putank apoun mhollem, “Mhoje bhonvtim ektthaim zaiat, ani tumchea fuddara vixim kitem ghoddtolem tem sangun ditam.
it-2 206 ¶1
Nimanne Dis
Jakoban Morchea Adim Kelolem Bhakit. Jakoban aplea putank mhunnttlem, “Mhoje bhonvtim ektthaim zaiat, ani tumchea fuddara vixim kitem ghoddtolem tem sangun ditam.” Fuddara vixim mhunn sangtana Jakob, apnnem uloilʼlim utram purnn zatolim tea vella vixim uloitalo. (Ut. 49:1) 200 vorsam adim, Jehovan Jakobachea xapaik, Abrahamak sanglolem ki, tachi sonsot 400 vorsam piddapidd bhogtoli. (Ut. 15:13) Tor, 400 vorsanchi piddapidd somplea uprantuch Jakoban sanglolo vell suru zalo mhunn kollon ieta. (Utpoti 49, hachi anik mahiti zannam zaunk Jakobachea putam vixim, tanchea nanvam pormonnem inglez bhaxent aslole lekh polloiat.) Hem bhakit fuddarak Devachea otmik Israel porjek pasun lagu zaunchem aslem.—Gal. 6:16; Rom. 9:6.
(Utpoti 50:24, 25) Tannem aplea bhavank mhollem, “Mhojea mornnacho vell lagim pavta, punn Dev, dubav nastana, tumcho samball kortolo, ani tannem Abrahamak, Izaakak ani Jakobak sobhemazar bhasailam te porim, tumkam hea ganvantle bhair kaddun vhortolo.” 25 Ani tedna Juzen aplea ghorcheam kodde ek bhas magli, “Dev tumkam hangache bhair kaddta tedna, mhojim haddam hangachim kaddun tim tumche borabor vhortoleat mhonn mhaka bhas diat.”
w07 6/1 28 ¶10
Zanttim—Tornatteam Pasot ek Axirvad
10 Zantteancho soglea bhav-bhoinnancher boro probhav poddonk xokta. Jakobacho put, Juzen aplea zanttea piraier aplo bhavarth dakhounk ek lhanxem kam kelʼlem. Punn tea lhan kama udexim aiz lakʼkhamnim khorea bhoktancher boro probhav poddtta. Juze 110 vorsancho aslo tednam tannem Israelitkarank “aplea haddanchem kitem-kat korchem tea vixim kaido ghalo.” Tim Ejipt des soddun voitat tednam Juzen tankam aplim haddam tanchea sangata vhorat mhunn sanglem. (Hebrevank 11:22; Utpoti 50:25) Juzechea mornna uprant, Israel porza Ejiptant gulamponnant asli. Tednam Juzechim utram ugddas korun tankam soddvonn mellttolich mhunn tancho bhorvonso anik ghott zaunk pavlo.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Utpoti 49:19) “Choranchi urponz Gadacher akromonn kortoli, punn to tanche sorxilean vollun tankam duspottaitolo.
w04 6/1 15 ¶4-5
Devak Mhoima Ditat Tim Subhagi
4 Bhasailolea desant bhitor sorchea adim, Israelachea Gad kullan Jordanachea udenti vatten ravonk Israelachea fuddaream lagim vinonti keli. (Lokgonnti 32:1-5) Thoim ravlolean tankam ekdom kotthin oddchonneancho fuddo korunk poddttolem aslem. Ostome vatten ravtolea kullank Jordanachea vallak lagon rakhonn mellttali. Hea vallak lagon dusmanachi fouz sompeponnim tancher akromonn korunk xokonasli. (Joshua 3:13-17) Punn Jordanchea udente vatten aslolea zomni vixim George Adam Smith hannem The Historical Geography of the Holy Land hea pustokant oxem boroilʼlem, “Ti akʼkhi zomin Arabian plateau-cher uktea moidana sarki asli. Ani thoim pavonk koslich addkoll nasli. Hea karonnak lagon, tea ganvant baile munis sompeponnim akromonn kortale. Thodde zann vorsachea-vorsak thoim ieun aplea hinddank gheun ravtale.”
5 Gad kull hea soglea dokheancho koso fuddo korunk pavtolem aslem? Zaitea xekddeam poilim Jakoban morchea adim oxem bhakit kelʼlem, “Choranchi urponz Gadacher akromonn kortoli, punn to tanche sorxilean vollun tankam duspottaitolo.” (Utpoti 49:19) Survatek him utram nirax korpa sarkim disot. Punn khorem mhunnttlear, hea utram pormonnem Gad kullan apleacher akromonn kortoleancher portun akromonn korunk zai aslem. Ani tannim oxem kelem zalear dusman hartole ani pollun voitole mhunn Jakoban tankam khatri dili.
(Utpoti 49:27) “Benjamin ek giraspi landdgo, To sokallcho xikar girastolo, Ani sanjecho luttiche vantte kortolo.”
it-1 289 ¶2
Benjamin
Benjaminache sonstik zhuz korunk bori tank astoli mhunn Jakoban morchea adim bhakit kelʼlem. Tannem mhunnttlem, “Benjamin ek giraspi landdgo, To sokallcho xikar girastolo, Ani sanjecho luttiche vantte kortolo.” (Ut. 49:27) Benjaminachea kullantle munis uzvea ani toxench davea hatan pasun gofinn uzar korunk xoktale. Tancho tir kednanch chukonaslo, ani te “eka kensak” pasun mokunk xoktale. (Fudd. 20:16; 1It. 12:2) Benjaminachea kullantlo Ehud, zo ek davkuro aslo tannem Eglon hea duxtt razacho jiv kaddlo. (Fudd. 3:15-21) Benjaminachem kull her soglea kullam modem “dhakttench-xem kull” aslem. Tori astana, Israel razvottkechi ‘sokall’ zali tednam, mhunnche tea razvottkechi survat zali tednam poilo raza Benjaminachea kullantlo aslo. To Kishacho put Saulu aslo, zo zaite pavtt Filistevkaram add dhiran zhuzlo. (1Sam. 9:15-17, 21) Toxench, Israel razvottkecher eka orthan ‘sanz’ poddli tednam Benjaminachea kullantli ranni Esther ani Mordekai Israel raxttracho nas zaina zaunk vavurlim.—Est. 2:5-7.
JUN 22-28
DEVACHEA UTRANTLE THEVE
SUTTKA 1-3
“Zo Asa To Hanvuch”
(Suttka 3:13) Moizesan Devak mhollem, “Zor hanv Israelachea putam-dhuvam-xim vochun oxem sangit zalear: Tumchea purvozanchea Devan mhaka tumche-xim dhaddla.’ Punn Tachem nanv kitem kai mhonn tim mhoje kodde vichartit zalear, hanv tankam kitem mhonn sangum?”
w13 3/15 25 ¶4
Jehovachea Vhodd Nanvak Man Diat
4 Suttka 3:10-15 vachat. Moizes 80 vorsancho aslo tednam Devan taka ek vhodd zobabdari dili. Devan taka mhunnttlem: “Israelachea putam-dhuvank Ejiptantli bhair kaddunk Hanv tuka Faraoh-xim dhaddtam.” Hea vellar Moizesan respedan ek mhotvacho prosn vicharlo. Tannem vicharlem: ‘Tujem nanv kitem?’ Devachem nanv lokank zaitea tempa thaun khobor aslem tor Moizesan ho prosn kiteak vicharlo? Jehova khorench suttka ditolo mhunn lokank khatri diunk Moizes Jehova vixim anik zannam zaunk sodhtalo. Ho prosn vicharunk Moizesak borem karonn aslem kiteak Israelitkaram gulamponnant aslim. Tor tanchea purvozancho Dev Jehova tankam suttka ditolo mhunn manun gheunk tankam kotthin aslem. Ani thoddea Israelitkaramnim tor Ejiptantlea devanchi bhokti korunk suru kelʼlem.—Ez. 20:7, 8.
(Suttka 3:14) Ani Devan Moizesak mhollem, ‘ZO ASA TO HANV!’ Tea bhair anink-ui Tannem mhollem, ‘Israelachea putam-dhuvank tunvem oxem sangunk zai: “ZO ASA Hannem mhaka tumche-xim dhaddla.’”
kr 43, boks
DEVACHEA NANVACHO ORTH
Jehova hem nanv “zavop” hea Hebrev kriapoda thaun ailam. Thoddea zannarank hea kriapoda vixim oxem dista, ki konn tori zaum-xem korta. Hea pasot zaite zann mhunnttat ki Devachea nanvacho orth mhunnttlear “To soglem korunk xokta.” Jehova ek Rochnnar zalʼlean ho orth taka sarko sobta. Tannem ho akʼkho vixv ani soglea huxar pranneank ostitvant haddle, ani aplo udʼdhex ani khuxi purnn korunk to goroz tem soglem korit asa.
Toxem zalear, Suttka 3:13, 14-ant Jehovan Moizesachea prosnacho zobab dilʼlo to ami koso somzonk zata? Moizesan Devak mhollem, ‘Zor hanv Israelachea putam-dhuvam-xim vochun oxem sangit zalear: Tumchea purvozanchea Devan mhaka tumche-xim dhaddla.’ Punn Tachem nanv kitem kai mhonn tim mhoje kodde vichartit zalear, hanv tankam kitem mhonn sangum?’ Devan Moizesak zobab dilo, ‘ZO ASA TO HANV!’
Tor hanga Moizes Jehovachem nanv vicharinaslo. Moizes ani Israelitkar Devachem nanv bore bhaxen zannam asle. Israel porjecho bhavarth ghott korunk xokta toxem Jehovan kitem tori sanglolem Moizesak zai aslem jem tachea nanvachea orthant mellon asa. “Zo asa To Hanv” vo dusrea utramnim mhunnttlear ‘Mhaka Zai Tem Hanv Zatolom’ oxem mhunnon Jehova aplea vixim ek khas gunn dakhoun ditalo. Aplo udʼdhex purnn korunk dor eke poristhitint apleak zai toxem to korunk xokta vo zai ti bhumika gheunk xokta. Udharonnak, Moizes ani Israelitkaram pasot Jehova soddvonnddar, kaide dinnar, samball kornnar ani goroz tem zalo. Hea toren aplea lokank bhasailam tem purnn korunk Jehova apleak zai tem korta ani goroz ti bhumika gheta. Aplea nanva pormonnem to fokot apleak zai tem korta itlench nhoi, punn to aplo udʼdhex purnn korunk aple rochnnek pasun uzar korta.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Suttka 2:10) To bhurgo vaddtoch tinnem taka Faraohche dhuve-xim haddlo ani hinnem taka aploch put zalʼle porim vagoilo. ‘Moizes’ mhonn tinnem taka nanv dilem, kiteak tinnem mhollem, ‘Hanvem taka udkantlo voir kaddla.”
g04 4/8 6 ¶5
Moizes Nanvacho Khorench Ek Munis Aslo Kai?
Ejiptache rajkunvorin bhurgeak posla hem sot mhunn manun gheunk kotthin asa kai? Na. Karonn Ejiptantlea dhormanim xikoitalim ki tannim boreo korneo kelear tankam sorgar vochonk mellttolem. Bhurgeak pospa vixim polloilem zalear, adlea vostuncho sodh korpi Joyce Tyldesley mhunntta: “Ejiptachea dadleank aslo titloch hokʼk Ejiptachea bailank-ui astalo. Kaidea pormonnem tankam bhurgim posunk hokʼk aslo.” Ejiptantle eke bailen aplea chakrank poslim mhunn Adlo Adoption Papyrus sangta. Moizesache khore avoin Moizesak dudh dilem hea vixim The Anchor Bible Dictionary mhunntta, Mesopotamiant aslolea koblati pormonnem kollon ieta ki thoinche lok bhurgeank posunk ghetale tednam oxi manddavoll kortale.”
(Suttka 3:1) Moizes Jetro aplea sasupaicho hindd rakhtalo. Ho Midianacho iadnik aslo. Ekdam tannem aplea hinddak oronneachea poixilea bhagant vhelo ani Horeb hea Devachea porvota-xim to pavlo.
w04 3/15 24 ¶4
Suttka Pustokantle Mukhel Mudʼde
3:1—Jethro koslo iadnik aslo? Adlea kallar familicho vhoddil aplea familint iadnik mhunn seva kortalo. Puraveam pormonnem kollon ieta ki Jethro Midiani kullacho ek purvoz aslo. Abrahamachi bail Ketura vorvim zolmolʼlea sonsti vorvim Midianit kull zalem ani taka lagon tankam ghoddie Jehovache bhokte vixim khobor asli.—Utpoti 25:1, 2.
JUN 29–JULAY 5
DEVACHEA UTRANTLE THEVE
SUTTKA 4-5
“Hanv Tuka Ulounk Adar Ditolom”
(Suttka 4:10) Punn Moizesan Sorvesporak mhollem, “Punn mhojean kodinch suddsuddaien ulounk zaina, ani tum mhoje kodde ulounk lagloleak tori-i mhojem utor sovkas ani luddbem.”
(Suttka 4:13) Tori-i Moizesan mhollem, “Naka, Sorvespora; anink konnakui dhadd.”
w10 10/15 13-14
Ami Nimitam Ditat Tednam Jehovak Koxem Bhogta?
“Hanv titlo boro na.” Tumkam ghoddie, tumi Xubhvortoman porgott korunk purtim nant oxem disot. Adlea kallar thoddea visvaxi munxank tim Jehovan dilʼlem kam korunk purtim nant oxem dislem. Moizesachem udharonn polloiat. Jehova thaun taka ek khas zobabdari mellʼlli tednam, Moizesan mhollem: “Punn mhojean kodinch suddsuddaien ulounk zaina, ani tum mhoje kodde ulounk lagloleak tori-i mhojem utor sovkas ani luddbem.” Jehovan taka khatri dili tori astana, Moizesan mhollem: “Naka, Sorvespora; anink konnakui dhadd.” (Sutt. 4:10-13) Jehovan kitem kelem?
(Suttka 4:11, 12) Sorvesporan taka mhollem, “Monʼxak konnem tondd dilam? Konn taka bhero vo mono korta? Taka nodor konn dita, vo konn taka kuddʼddo korta? Oxem korta to Hanvuch eklo, Sorvespor nhoi? 12 Tor, atam voch! Hanv tuka ulounk adar ditolom, ani tunvem kitem mhonnonk zai tem sangtolom.”
w14 4/15 9 ¶5-6
“Dixtti Poddona Tea Devak” Tumi Polloitat Kai?
5 Moizes Ejipt desant voichea adim Jehovan taka ek mhotvachem sot xikoilem. Ani uprant Moizesan Job pustokant tea vixim oxem boroilem: “Sorvesporachi bhirant—hich ti zannvai.” (Job 28:28) Osli bhirant dovrun xanneponnan vagche khatir Sorpodvedar Dev Jehovan taka aplea modem ani munxam modem ontor dakhoilo. Jehovan taka vicharlem: “Monʼxak konnem tondd dilam? Konn taka bhero vo mono korta? Taka nodor konn dita, vo konn taka kuddʼddo korta? Oxem korta to Hanvuch eklo, Sorvespor nhoi?”—Sutt. 4:11.
6 Hantuntlean Moizesak koslem lisanv xikonk mellʼllem? Moizesak bhieunchi koslich goroz nasli. Karonn, Jehovan taka hem kam dilʼlem ani Faraoh lagim ulounk taka modot kortolo mhunn sanglolem. Ani Jehova mukhar Faraohchi podvi kainch nasli. Toxench, Devachea sevokank Ejiptachea razvottkent poilech pavtt oso dhokʼko naslo. Faraohchea kallar Abrahamak, Juzek, ani apnnak pasun Devan koxi rakhonn dilʼli tacher Moizesan niall kelo astolo. (Ut. 12:17-19; 41:14, 39-41; Sutt. 1:22–2:10) ‘Dixtti poddona tea Devacher’ mhunnche Jehovacher bhavarth dovrun Moizes dhiran Faraoh mukhar gelo ani Jehovan sanglolem tem soglem tannem Faraohk kollit kelem.
(Suttka 4:14, 15) Hea somoiar Sorvespor ragar zalo, ani Moizesak mhollem, “Levi kullacho Aaron tuzo bhav asa nhoi? To ulounk huxar, hem hanv zannom. Atanch to tuka bhettunk ieta, ani tuka polleun to khoxi zatolo. 15 Tum tachekodde uloi ani tunvem kitem mhonnunk zai tem taka sang. Tumkam dogankui ulounk hanv adar ditolom, ani tumi dogaimnim kitem korchem tem hanv xikoitolom.
w10 10/15 14
Ami Nimitam Ditat Tednam Jehovak Koxem Bhogta?
Jehovan dilʼli zobabdari korunk Moizes fattim sorlo tednam Jehovan tache bodlek anik konnak uzar korunk na. Punn taka adar korunk Jehovan Aaronak dhaddlo. (Sutt. 4:14-17) Toxench, fuddlea vorsamnim pasun, Jehova Moizesa sangata aslo. Moizesak dilʼlea kamant ies mellonk Jehovan taka goroz titlem-i dilem. Aiz pasun, Jehova Dev amkam aplem kam korunk modot korta. To onubhov aslolea bhav-bhoinnak uzar korun amkam adar dita. Punn titlench nhoi, Bible amkam khatri dita ki, Jehova amkam tachem kam purnn korunk purtim kortolo.—2 Kor. 3:5; “The Happiest Years of My Life” hem boks polloiat.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Suttka 4:24-26) Vatter astana, ratcho visov gheunk to ravlo tedna, Sorvespor Moizesak mellʼlo ani haka Sorvespor jivexim marunk sodi. 25-26 Uprant, Zippohran ek dharecho fator ghetlo ani aplea putachi sunot keli, ani katorloli kat gheun ti Moizesachea paiank laili ani mhollem: khoreponnim tum mhaka rogtacho govai. Ani tedna Sorvesporan Moizesacho jiv rakhlo. Tedna tinnem mhollem, “Sunotichea rogtan tum mhozo ghov.”
w04 3/15 28 ¶4
Vachpeam Thaun Prosn
“Sunotichea rogtan tum mhozo ghov” him Zippohrachim utram vichitr koxim distat. Zippohrachea hea utrantlean amkam tiche vixim kitem kolltta? Tinnem sunotichea kaideak pallo diun ti Jehova sangata eka korarant mellon asa mhunn dakhoilem. Uprant, Izraelitkaram sangata kelʼlea kaideachea korarantlean kollon ieta ki oxea korarant Jehova Dev ghov koso zata ani tea korarant aslolo munis tachi bail koxi zata. (Jeremias 31:32) Dekhun, Jehovak (tacho protinidhi zaun aslolea devdutak) “rogtan tum mhozo ghov,” oxem mhunnon Zippohra sangonk sodhtali ki sunotichea kaideant asa titleakui pallo diunk ti toiar asa. Tinnem Jehovak aplo ghov koso manun ghetlo ani apunn tachi bail koxi ti taka khalti ravli. Tinnem Jehovachea kaideak rokddoch pallo dilo dekhun tichea putacho jiv salvar zalo.
(Suttka 5:2) Punn Faraohn mhollem, “konn ho Sorvespor, Tachem utor hanvem aikunk, ani Israel-porjek suttka diunk? Hea Sorvesporak hanv vollkhona, ani Israelak hanv suttka diunchona.”
it-2 12 ¶5
Jehova
Khoichea munxank “vollkhop,” mhunnttlear ami taka bore toren vollkhotat oxem nhoi. Piso Nabal Davidak nanvan vollkhotalo. Torui astana, tannem “David konn?” mhunn vicharlem tednam to mhunnok sodhtalo, “Aplea mukar David konn?” (1Sam. 25:9-11; 2Sam. 8:13 sor korat.) Toxench Faraohn Moizesak mhunnttlem: “konn ho Sorvespor, Tachem utor hanvem aikunk, ani Israel-porjek suttka diunk? Hea Sorvesporak hanv vollkhona, ani Israelak hanv suttka diunchona.” (Sutt. 5:1, 2) Faraoh mhunnonk sodhtalo ki Jehova khoro Dev ani Jehovak Ejiptachea razancher odhikar asa mhunn to manun ghena. Toxench, Moizes ani Aarona udexim sanglam tem korunk Jehovak xokti asa mhunn to manun ghenaslo. Punn atam Faraoh, sogle Ejiptkar ani toxench Izraelitkar Jehova khorench konn ani tachea nanvacho orth zannam zatole. Jehova Dev Izraelitkaram pasot aplo udʼdhex purnn kortolo, mhunnche, tankam suttka diun bhasailʼlea desant vortolo ani tanchea purvozam sangata kelʼlo korar purnn kortolo. Heach pasot Devan sanglem, “Hanv tumcho Sorvespor mhonn tumkam kollun ietolem.”—Sutt. 6:4-8; ALMIGHTY polloiat.