Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot
AGOST 3-9
DEVACHEA UTRANTLE THEVE | SUTTKA 13-14
“Ghott Ravat ani Jehova Tumkam Koso Soddvonn Dita Tem Polloiat”
w13 2/1 4
Moizes—Ek Bhavarthi Munis
Dev Israelitkarank Tambddo doria doxi korun salvar kortolo mhunn Moizesak khobor nasli. Punn, Dev aplea lokank salvar korunk kitem tori kortolo mhunn to zannam aslo. Ani oslich khatri Israelitkarank asloli Moizesak zai asli. Tannem porjek sanglem, “Bhieum nakat! Ghott ravat, aiz tumkam soddounk Sorvespor kitem kortolo tem tumi dekhtoleat.” (Suttka 14:13) Moizes Israelitkarancho bhavarth ghott korunk pavlo kai? Hoi, karonn Bible amkam fokot Moizesachoch bhavarth ghott aslo mhunn sangona, punn Israelitkarancho-i bhavarth ghott aslo mhunn sangta. Thoim mhunntta: “Bhavarthak lagun tannim tambddo Doria suki zomin zalʼle porim utrailo.” (Hebrevank 11:29) Tor, Moizesachea bhavarthak lagon fokot takach nhoi punn soglea Israelitkarank faido zalo.
w18.09 26 ¶13
Sorpodvedar Dev Zaun-ui Porva Korta
13 Suttka 14:19-22 vachat. Chintʼtat tumi Israelitkaram sangata asat. Faraoh ani tache soinik tumche fattik lagleat ani tumchea mukhar Tambddo doria asa. Tumkam atam kainch vatt na. Punn teach vellar, Dev tumchea adarak pavta. ek kupacho khambo tumchea fattlean vochon ravlo. hea vorvim ratchea vellar Ejiptkar kallokhant urle ani tankam fuddem vochonk mellonk na. Punn, tumi fuddem vochot ravlim karonn tumchea mukhar ek ujeacho khambo aslo zo tumkam uzvadd dakhoita. Uprant, Moizes aplo hat doriacher voir kaddtta ani udenti thaun ek koddok vadoll ieun doria sukoita ani udok doxi zata tem tumi polloitat. Tednam tumi, tumcho kuttumb ani tumchi zonvaram manddavollin her lokam sangata tea sukhe zomni voilean cholon voitat. Tumi ti sukhi zomin polloun ojap zatat. Tantunt chikol vo udkacho borf nhoi punn ti zomin sarki sukloli ani ghott asa. Tacher tumi sompeponnim cholonk xoktat. Itlench nhoi, zanche lagim sarkem cholonk zaina tim pasun bore bhaxen dusre vatten pavtat.
w09 3/15 7¶2-3
Jehovak Kednanch Visornakat
Ejiptkaranche rongaddeanchi rodam bhair soronk laglim ani taka lagon tankam fuddem vochonk kotthin zalem. Titlea mhunnosor, Israelitkar doriache udente vatten pavle. Moizes atam aple hat fuddem kaddtta. Jehovan tednam durgam koxim ubim aslim tim udkam kosllailim. Faraoh ani tachea soinikancher goshgoxeamnim udok poddlem ani te sogle buddon mele. Israelitkarancho eklo-i dusman jivo uronk na. Israelitkarank suttka mellʼlli!—Sutt. 14:26-28; St. 136:13-15.
Hi khobor aikon bhonvtonnchea raxttrancher bhirant poddli. (Sutt. 15:14-16) Challis vorsam uprant Jerikent ravtli ti Rahab don Israelitkarank oxem sangta, “tumchi bhirant amcher poddlea . . .Tumi Ejiptantlim bhair sortana tumchea fuddean Sorvesporan koso Tambddo Doria sukoilo . . . hem ami aikolam. (Josh. 2:9, 10) Jehovan aplea lokank koxim soddoilim tem khottea devank bhoztalim tim raxttram pasun visronk naslim. Khorench, Israelitkaram lagim tor Jehovacho ugddas korunk anik zaitim karonnam aslim.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Suttka 13:17) Faraohn Israel porjek soddun dili tedna, Devan tika Filistiak veta ti mottvi vatt dhorunk dili na. Devan chintlem, Apnnak zhuzchem poddta tem polleun, porjen mon bodolʼlolem ani portea paiamnim ti Ejiptant ailoli mhaka naka.”
it-1 1117
Mukhel Rosto, Roste
Adlea Filistiak eka xarant thaun dusrea xarant vochonk vo eka rajya thaun dusrea rajyant vochonk zaite mukhel roste ani roste asle. Hantuntle thodde roste veapear kortana lok khub uzar kortalo. (Lok. 20:17-19; 21:21, 22; 22:5, 21-23; Josh. 2:22; Fudd. 21:19; 1Sam. 6:9, 12; 13:17, 18; KINGʼS ROAD polloiat.) Veapar dhonndea pasot chodd uzar kortale te roste Ejipta thaun Filistianchem xar Gaza ani Ashkelon-antlean voitale. Uprant te roste, utʼtor udente vatten gunddon Megiddo koddlean voitale ani magir Hazor-antlean fuddem vochon Galilea doria-chea utʼtor vattentlean Damaskas-ant pavtale. Ejipta thaun bhasailʼlea desant vochonk Filistiacho ho rosto samki lhan vatt asli. Punn Filistevkar Israelacher akromonn korina zaunk Jehovan tankam dusre vattentlean vhele. He toren Jehova tanchi porva korta mhunn dakhoili.—Sutt. 13:17.
(Suttka 14:2) “Atam Israel-porjek sang: Tumi patthim portun ieat, ani Pi-Hahirot hachea fuddeant, Migdol ani Doria modem, Baal Zefona-xim tumche tombu ubarat.
it-1 782 ¶2-3
Suttka
Jehovan Moizesak Tamddo Doria khoinchea zagear doxi korunk sanglem astolem?
Israelitkaram provas korun “oronneache ximer,” mhunnche Etham mhunnttat thoim pavlim tednam Jehovan tankam “patthim portun ieat, ani Pi-Hahirot hachea fuddeant . . . Doria” asa thoim vochat mhunn sanglem. Israelitkaramnim oxem kelem tednam Faraohk dislem ki tim apli vatt chukon oronneat xirkon urlim mhunn. (Sutt. 13:20; 14:1-3) Thoddea zannaram pormonnem Israel porza Ejiptta thaun bhair sorli tednam tinnem el Haj-acho rosto dhorlo. Ani tanchem mhunnʼnne asa ki Devan jednam Israel porjek patthim portun ieat mhunn sanglem tednam tacho orth tim matxim fattim sorlim oso nhoi punn, tannim apli vatt sarkich bodolʼli ani fattim ailim. Israelitkaramnim khoinchea zagear apli vatt bodolʼli? Zannaram pormonnem Israelitkaram Suez kaddichea utʼtore vatten pavlim tednam tannim fattim ieunk vatt dhorli. Oxem kelem tednam, tanchea eka vatten Jebel Ataqahche porvot asle ani dusre vatten tambo doria aslo. Israelitkaranchi porza khub vhoddli asli tor Ejiptkaram utʼtore vatten tacher holʼlo korunk ietat zalear tankam sompeponnim pollon vochonk vattuch nasli. Tim sarkinch xirkon urlolea bhaxen aslim.
Poilea xekddeantle Judev lok mantale ki Israel porza hich vatt dhorun Tambddea Doria-xim pavli astoli mhunn. (PIHAHIROTH polloi.) Zaite zannarank hem khorem koxem disona. Tanchem mot vegllem asa. Punn, Bible-ant heach vixim vornnon kelʼlem asa. (Sutt. 14:9-16) Oxem kollon ieta ki Israel porjen Suez kaddichea ekdom utʼtore vatten Tambddo doria par korunk na. Toxem kelʼlem zalear, Faraoh ani tachi fouz kaddichea kuxi thaun tambddea doriachea poltoddi pavtoli asli ani Israelitkarancher sompeponnim holʼlo kortoli asli.—Sutt. 14:22, 23.
AGOST 10-16
DEVACHEA UTRANTLE THEVE
SUTTKA 15-16
“Gitam Gaun Jehovak Vakhannat”
w95 10/15 11 ¶11
Khorea Devachi Bhirant Dovrop Kiteak Gorjechem?
11 Jehovan Ejipttache foujecho nas kelem tednam tachea bhoktanchea nodrent to mhoimevont zalo ani tachi kirti pois-pois gazli. (Joshua 2:9, 10; 4:23, 24) Tachem nanv Ejipttachea soglea khottea devam poros vhodd zalem karonn hea khottea devam lagim aplea bhoktant salvar korunk xokti asonk na. Ejipttachea lokamnim aplea devancher, oskot munxachea bollacher ani aple foujecher visvas dovorlo punn tankam mellʼllem tem fokot niraxiponn. (Stotr 146:3) Punn Israelitkaram pollounk xoklim ki Jehova Devan tankam aple vhodd podven salvar kelim mhunn. Ani tim aplea jivea Devak vakhannʼnni korunk gitam gaunk laglim!
w95 10/15 11-12 ¶15-16
Khorea Devachi Bhirant Dovrop Kiteak Gorjechem?
15 Ami Moizesa sangata aslim zalear ami-i oxem git gaitolim aslim : “Sorvespora, tuje sarko konn asa? Povitrtaien voibhovi, Bhoktam modem konn tuje sarko? Tezvont kortubamnim thor, Vismitam-novlam korpi.” (Suttka 15:11) Tea uprant thaun fuddlea zaitea xekddeant lokank Jehova vixim oxench bhoglem. Bible-achea nimannea pustokant, apostl Juanv Devachea visvaxi obhixikt sevokam vixim oxem sangta: “ Tim Devachea chakra Moizesachem ani Menddreachem git gaitalim.” Tim kitem mhunn git gaitalim? “Sorvespora, Sorvpodvedar Deva, kitlim vhoddlim ani vichitr Tujim kortutvam! Raxttranchea Raia, kitleo nitivontponnacheo ani sotacheo Tujeo vatto! Sorvespora konn tujem bhem dhorina zait? Tuji tust korinastana konn ravot? Karonn Tum ekloch Povitr ani Tujeo formavnnio soglleank tthaveo.”—Prokasovnni 15:2-4.
16 Aiz sonvsarbhor Jehovachi bhokti kortat te lok zaitea karonnak lagon taka mhoima ditat. Tim rochnnam polloun tachi toknnai kortat itlench nhoi punn tannem dilʼlea kaideank ani totvank lagon-ui tachi toknnai kortat. Tim Devachim him totvam apnnaitat dekhun tim khottea dhormant thaun mekllim zaleant. Toxench, hea sonvsarantlea lokam poros tim vegllim asat. Dor vorsak, lakʼkhanim lok hea noxttea sonvsaracho sangat soddun Jehovachea nitoll songottnent ieta. Beginuch, Dev khottea dhormacho ani hea noxttea sonvsaracho nas kortolo. Tea uprant, fokot Jehovachi bhokti kortat te lok sodankal hea prithumer jietole.
it-2 454 ¶1
Songit
Israelitkaram gitam gaitalim tednam, choddxe pavtt tanche don zome astale. Poilea zomean gailea uprant tankam zap diunk dusro zomo dulpod gaitalo. Vo eklo git gaunk suru kortalo ani tachea fattlean zomo dulpod gaitalo. Oxea toren tim gaion kortalim. (Sutt. 15:21; 1Sam. 18:6, 7) Thoddim stotram, udharonnak strotr 136, heach ritin boroilʼlim asat. Nehemias-achea disamnim, Jeruzalemachim kottam somorponn korchea vellar dhinvasnnechim gitam gaunk don zome asle. Te pasun heach ritin gaion kortale astole mhunn dison ieta.—Ne. 12:31, 38, 40-42; SONG polloiat.
it-2 698
Baknnarin
Bible-ant baknnarin mhunnttloli poili ostori zaun asa Miriam. Devachea preronnan Miriam-an jem dulpod gailem, tantuntlean ghoddie Devan munxank aplo sondex dilo astolo. (Sutt. 15:20, 21) Taka lagon, Miriam ani Aaron Moizesak oxem mhunnttat: ‘Sorvespor amche-i kodde ulounk na?’ (Lok. 12:2) Mika provadea vorvim Jehovan sanglem ki tannech “Moizesak, Aaronak ani Miriamak” fuddem kaddun Israelitkarank Ejipttantlean bhair kaddlim. (Mik. 6:4) Aplo sondex lokank diunk Jehovan Miriamak uzar keli hem khorem. Punn, Jehova sangata Moizesacho sombond jitlo ghott aslo titlo Miriam-acho asonk na. Miriam Moizesachea add geli tednam Jehovan tika ekdom khor xikxa laili.—Lok. 12:1-15.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Suttka 16:13) Ani oxem ghoddlem: sanje, lhove uddun aile ani sogllem moidan bhorlem; sokallim sogllea moidana bhonvtim dov poddlo.
w11 9/1 14
Tumi zannam aslim?
Jehovan oronnʼnneant Israelitkarank lhove kiteak dile astole?
Israelitkarank Ejipttantlean suttka dilea uprant Devan tankam don pavtti lhove dile.—Suttka 16:13; Lokgonnti 11:31.
Lhove mhunnttlear lhan suknni. Tim sumar sat 7 inch (18cm) lamb astat ani tanchem vozon sumar 100 gram asta. Tim poschim Asia ani Europe-ant tanteam ghalun vaddttat-choddttat. Tim eka zagear thaun dusrea zagear provas kortat ani tonddiechea disamnim Utʼtor Africa ani Arabia desant voitat. Vhodd-vhodd zomeanim oso provas kortana tim Mediterranean doriachea udenti vatten aslolea Sinai Peninsula hachea voilean uddot voitat.
The New Westminster Dictionary of the Bible, sangta ki lhove khub vegan uddtat. Choddxe pavtti tim vareacho adar gheun uddttat. Punn vareachi dixa bodolta tednam vo ekdom lamb vatt uddon tim thoktat tednam tancho akʼkho zomo zomnir poddtta ani tanchea lagim anik uddonk zaina. Fuddlo provas suru korchea poili tankam zomnir ek vo don dis visov gheuncho poddtta. Oxem zalʼlean, xikari tankam sompeponnim dhorunk xoktat. Vis-avea xekddeachea survatechea vorsamnim Ejiptkaram dor vorsa jevnnak-khannak sumar 30 lak lhove dusream desant dhaddtalim.
Donui pavtt, Jehovan Israelitkarank toddvo paus poddtta tea disamnim lhove dile. Sinai vattarantlean vorsachea-vorsa lhove uddot voitale hem khorem. Punn, Jehovan khor varem dhaddun Israelitkaram aslim thoim he lhove poddom xem kelem.—Lokgonnti 11:31.
(Suttka 16:32-34) Moizesan mhollem, Sorvesporachi adnia hi: Tantun ek homer map bhorat ani amche sonstik dakhounk dovorat, he porim, Hanvem tumkam oronneant, Ejiptantlim bhair kaddleam tedna khavunk dilʼlo to unddo fuddleo pinnka polletoleo.’” 33 Moizesan Aaronak mhollem, “Mannachem ek purnn homer map ghe ani aidonant ghalun dovor ani tem Sorvesporachea fuddeant tuje sonstik urtolem.” 34 Sorvesporan Moizesak formailʼlem te porim Aaronan tem Korarachea Arkpette fuddem samballun dovorlem.
w06 1/15 31
Vachpeam Thaun Prosn
Ejipttantlean suttka mellea uprant, Israelitkaram jevonn na mhunn gunngunnunk laglim. Dekhun Jehovan tankam manna dilem. (Suttka 12:17, 18; 16:1-5) Tednam Moizesan Aaronak sanglem: “Mannachem ek purnn homer map ghe ani aidonant ghalun dovor ani tem Sorvesporachea fuddeant tuje sonstik urtolem.” Bible fuddem oxem sangta: “Sorvesporan Moizesak formailʼlem te porim Aaronan tem Korarachea Arkpette fuddem samballun dovorlem.” (Suttka 16:33, 34) Hea pettient mhotvachim kagddam samballun dovortalim. Moizesan sanglem tednam Aaron-an aidonant manna ekttaim korun dovorlolem hem khorem, punn tem teach vellar arkpettent ghalunk naslem. Uprant, Devachea nirdexona khala Moizesan Arkpett korun tantunt korar-acheo don fatri dovorleo tednam tem manna tantunt dovorlem astolem.
AGOST 17-23
DEVACHEA UTRANTLE THEVE
SUTTKA 17-18
“Mannsugeche Munis Dusreank Xikoitat ani Proxikxonn Ditat”
w13 2/1 6
Moizes—Ek Mogall Munis
Moizes Israelitkarancho mog kortalo. Jehova Dev aple porjek margdorxon diunk Moizesak uzar korta mhunn Israelitkaram zannam aslim. Ani taka lagon tim apleo oddchonneo suttaveo korunk Moizesa lagim ietalim. Bible oxem mhunntta: “Sanz porian lok tache bhonvtonnim ubo aslo.” (Suttka 18:13-16) Chintʼtat, lok Moizesa sorxim ietalo ani to tancheo oddchonneo aikotalo ani suttaveo kortalo. Voranchim-voram hem kam korun to khub thoktalo mhunn kainch dubav na. Torui astana, Moizesan tankam adar kelo, karonn to tancho khub mog kortalo.
w03 11/1 6 ¶1
Visvas Aslear Jivit Khuxal Zata
Zobabdareo mellchea adinch hea munxamnim Devak manvota tosle gunn dakhoilʼle. Te Dev bhiranteche munis asle mhunn dusrim pollounk xoktalim. Te Devak khub man ditale ani taka dukhi korunk tankam naka aslem. Te soglea kallzan Jehovachea dorjeam pormonnem cholonk vavurtat mhunn Israelitkaram spoxtt ritin pollounk xoktalim. Te fottingponnacho dves kortale dekhun te Devache nodrent borem tem kortole ani apleak dilʼle podvecho kednanch durupeog korchenant mhunn Israel lokank visvas aslo. Svotachea, aplea soireanchea vo aplea ixttanchea faideak lagon te dusreancho visvas moddttat tosle munis nasle.
w02 5/15 25 ¶5
Nitin Choltolea Munxank Promannikponn Vatt Dakhoita
Moizes mannsugecho ani khalti munis aslo. Lokancheo oddchonneo suttaveo korun to thoktalo dekhun tachea sasupain, Jethro-n taka ek bori budh dili. Moizesacho bhar unno korunk tannem Moizesak apleo thoddeo zobabdareo purtea aslolea munxank diunk sanglem. Aplea lagim ho soglo bhar gheunk zaunchona mhunn vollkhon Moizesan Jethro-chi budh manun ghetli. (Suttka 18:17-26; Lokgonnti 12:3) Ek mannsugecho munis dusreank zobabdareo diunk fattim sorona. Dusreank zobabdareo dilear aplo odhikar unno zatolo oxem to chintina. (Lokgonnti 11:16, 17, 26-29) Tachea bodlek, to dusrea munxank Devachea sevent vaddavoll korunk modot korta. (1 Timotak 4:15) Ami-i tosloch sobhav dakhovop gorjechem nhoi?
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Suttka 17:11-13) Ani jedna Moizes aple hat ubarun dhortalo, tedna Israel jiktalo. 12 Moizesache hat thokle tedna, tannim tache-xim ek fator haddun dovorlo ani to tacher boslo; Aaron ani Hur Moizesachea hatak dhorun ravle, dor-eke vatten eklo. Ani oxem dis poddo porian tache hat thir ravle. 13 He bhaxen Joshuan Amalekacher ani tache porjecher torvarin zoit vhelem.
w16.09 6 ¶14
“Thokon Tuje Hat Poddonk Dium Naka”
14 Israelitkar Amelikitkaram kodde zhuz kortale tednam Aaron ani Hur-an Moizesache hat ubarun dhorle ani taka adar kelo. Teach bhaxen ami-i dusreank adar diunk ani modot korunk vatto sodhunk zai. Ami konnak adar diunk zata? Zantteank, bolaiken oskot zalʼleank, kuttumba thaun virodh sostoleank, eksurim asloleank vo aplo mogacho mela mhunn dukh sostoleank ami adar korunk zai. Toxench, tornnatteankui ami adar diunk zai karonn tancher vaitt kamam korunk vo hea sonvsarant ek vhodd nanv korunk dobhav ieta. (1 Tes. 3:1-3; 5:11, 14) Bhav-bhoinnam sangata Raj-ghorant astana, sevent astana, jevonn jevtana vo tanchea lagim fonar uloitana kitem sanglear tankam faideak poddttolem tem chintat, ani tem uloun tankam boll diat.
(Suttka 17:14) Tedna Sorvesporan Moizesak mhollem, ‘Hea zoitacho fuddarak ugddas urcheak, hi ghoddnni eka pustokacher boroun dovor. Ani hanv mollba khal Amalekitanchea ugddasacho samko bhosm korun uddoitolom mhonn Joshuak portun portun sang.’
it-1 406
Canon
Moizesan boroilʼlim Bible-antlim pustokam Devachea preronnam boroilim mhunn ami khatri dovrunk zata. Him pustokam amkam Devachi bhokti nitoll ritin koxi korunk zata tem dakhoitat. Moizes apunn zaun Israelitkarancho fuddari zaunkfuddem soronk na. Jehovan taka tancho fuddari zaunk vinchun kaddlolo tednam, to fattim sorlolo. (Sutt. 3:10, 11; 4:10-14) Jehova Devanuch taka fuddari mhunn nemlo ani vizmitam korunk xokti dilʼli. Takach lagon, Moizesan Faraohchea rajmhalant vizmitam kelʼlim tim polloun Faraohchea ghaddiank pasun manun gheunchench poddlem ki hem to Devache xokten korta mhunn. (Sutt. 4:1-9; 8:16-19) Hachea voilean kollon ieta ki Moizes apunn zaun Devacho sondex porgottunk ani Bible-antlim pustokam borounk fuddem soronk na. Punn oxem korunk Devan taka adnea dilʼli. Ani Moizesan povitr xoktechea adaran Devacho sondex dusreank sanglo ani thoddim pustokam boroili jim aiz Bible-ant asat.—Sutt. 17:14.
AGOST 24-30
DEVACHEA UTRANTLE THEVE | SUTTKA 19-20
“Dha Updesancho Tumcher Koslo Probhav Poddtta”
w89 11/15 6 ¶1
Dha Updes Tumkam Kiteak Faideache?
Poile char updes Jehova vixim ani tache seve vixim asat. (Poilo) Ami fokot tachich bhokti kelʼli Jehova Devak zai. (Matev 4:10) (Dusro) Tachi bhokti kortoleamnim murteancho upeog korunk zaina. (1 Juanv 5:21) (Tisro) Ami Devachea nanvak sodanch man diunk zai. (Juanv 17:26; Romkarank 10:13) (Chovto) Ami amchea jivitant Dev bhoktechea kamank poilo zago diunk zai. Oxem korun, ami amchi khuxi fattim dovrun Jehovache bhoktek poilo zago ditolim ani eke toren sabat dis pallttat mhunn dakhoitolim.—Hebrevank 4:9, 10.
w89 11/15 6 ¶2-3
Dha Updes Tumkam Kiteak Faideache?
(Panchvo) Bhurgim avoi-bapaik khaltim ravtat tednam kuttumb ghott zaunk pavta ani tankam Jehovachem besanv melltta. Bhasavnni lailʼli poili adnia kitlo boro bhorvonso dita! To mhunnttlear, tankam borem zatolem itlench nhoi punn tankam lamb auk mellttolem. (Efezkarank 6:1-3) Aiz hea sonvsarachea nimannea disamnim jietat tim tornattim Devacheo adnea pallun avoi-bapaik khaltim ravtat zalear morom nastana tankam sasnak jieunchi sondhi melltta.—2 Timotak 3:1; Juanv 11:26
Ami amchea xezareancho mog kortat tednam tankam dukhoita toslem koslench kam korunk fuddem sorchimnant. Zoxem ami (Sovo) konnackuch jivexim marchinant, (Satvo) pordvar korchimnant, (Attvo) chori korchimnant, ani (Nnovo) khotti govai diumchimnant. (1 Juanv 3:10-12; Hebrevank 13:4; Efezkarank 4:28; Matev 5:37; Mhonnʼnneo 6:16-19) Punn amchea iradeam vixim kitem? (Dhavo) Ho updes amkam peleachea vostunchi axa korchi nhoi mhunn sangta. To updes amkam ugddas korta ki Jehova amche irade ani anvdde pollounk xokta ani ami sodanch tache nodrent nitoll asonk zai.—Mhonnʼnneo 21:2.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Suttka 19:5, 6) Atam tumi zanno zaiat ki Mhozo tallo aikoxat ani Mhozo korar samballxat zalear, sogllea porzam modem tumi Mhoji khaxa porza zatoleat, karonn soglli prithum Mhoji. 6 Tumi iadniki rajkull ani Mhaka sonvskarlolem raxttr zatoleat. Him utram tunvem Israelachea bhurgeank kollounk zai.
it-2 687 ¶1-2
Iadnik
Kristi Iadnikponn. Israelitkaram somurtichea korara pormonnem jietat zalear, tim ‘iadniki rajkull ani povitr raxttr’ zatolim mhunn Jehova Devan tankam bhasailʼlem. (Sutt. 19:6) Punn, Aaron ani tache pillgek dilʼlem iadnikponn sompchem aslem karonn fuddarak Dev ek vortea iadnikak nemcho aslo. (Heb. 8:4, 5) Aaronachem iadnikponn Somurticho korar aso sor ani novo korar lagu zaisor urlem. (Heb. 7:11-14; 8:6, 7, 13) Jehovachea Razvottkent iadnik mhunn seva korpachi sondhi poili zaun fokot Judevank dilʼli. Uprant ti sondhi videxeank pasun mellʼlli.—D.I. 10:34, 35; 15:14; Rom. 10:21.
Bhov thoddea Judevamnim Jezuk Krist mhunn manun ghetlo ani taka lagon Israel raxttr khorem iadniki rajkull ani porvitr raxttr zaunk pavonk na. (Rom. 11:7, 20) Israel raxttr porot-porot Jehovak ovisvaxi zalem dekhun Jehovan Hosea provadea udexim oxi xiddkaunni dili: “[Somurtichi] vollokh na zaun Mhoje porjechem nisontton zata. Tunvem [Somurtichi] vollokh soddun dilii dekhun, Hanv-ui tuka mhozo iadnik mhonn Vollkhun gheuncho na; tujea Devache Somurticher tunvem visor ghaloi dekhun, Hanv Mhoje pallien tujea bhurgeank visortolom. (Hos. 4:6) Oxich utram uzar korun Jezun Judevanchea dhormik fuddareank oxem sanglem: “Aplem Raj Dev tumche koddlem kaddun ghetolo ani tachim follam ditat toslea videxiank ditolo.” (Mt. 21:43) Torui astana, Jezu prithumer aslo tednam, tannem Somurt pallʼlli ani Aaronachea iadnikponnak man dilo. Udharonnak, tannem koddkarank borim kelim tednam, tannem tankam iadnikam-xim vochon favo te iodn bhettoiat mhunn sangle.—Mt. 8:4; Mk. 1:44; Luk. 17:14.
(Suttka 20:4, 5) “Murti ghoddum nakat, vo mollbar vo sokla prithumecher vo prithume-pondlea udkamnim asat tea kosleach vostuncheo murti korum nakat. 5 Ani tanche mukhar saxttangim poddun tankam bhozum nakat. Kiteak Hanv, Sorvespor, premaxecho Dev ani Mhozo dves kortoleam sombondim bapaichea guneanvank favo ti bhurgeank, natvank, ani ponnttuank khast laitam.
w04 3/15 27 ¶1
Suttka Pustokantle Mukhel Mudʼde
20:5—Jehova “bapaichea guneanvak favo ti khast fuddlea pinddkek laita, hea utrancho orth kitem? Zonn ek vaddlolea munxachi nit kortana Jehova tachi vagnnuk ani sobhav polloita. Punn, akʼkhem Israel raxttr murti puza korunk laglem tednam hea patka vorvim fuddlea pinddkank vaitt porinnam bhogche poddle. Visvaxi asloleank pasun he vaitt porinnam bhogche poddle. Karonn choddxe lok khotti bhokti kortale tednam hea Devachea bhoktank aplem visvaxiponn samballunk khub kotthin zalem.
AGOST 31–SETEMBR 6
DEVACHEA UTRANTLE THEVE
SUTTKA 21-22
“Jivita Vixim Tumchem Chintop Jehova Sarkem Zaum Di”
it-1 271
Marop
Ek chakor vo chakornn aplea dhoniak khalti na zalear vo aplea dhoniachea add voita zalear tea dhonian aplea chakrak vo chakornik boddien marunk zatalem. Punn ho mar lagon to chakor melo zalear tachea dhoniak kheast favo asli. Punn to chakor ek vo don dis jivo urlo zalear tacho dhoni taka jivexim marunk sodhtalo oxem mhunnonk zai naslem. Eka dhoniak aplea chakrak xikxa diunk hokʼk aslo karonn tea dhonian taka poixeamnim vikto ghetlolo. Ek dhoni chodd korun aplea chakrak jivexim marunk fuddem soro naslo karonn oxem kelʼlean tachech luksonn zatolem aslem. Toxench, boddien marlea uprant to chakor ek vo don disamnim morta tednam to dhoniachea maran mela vo dusrea karonnak lagon mela hem spoxtt sangonk naslem. Teach pasot to chakor, ek vo don dis jivo urlo zalear tachea dhoniak kheast favo zainasli.—Sutt. 21:20, 21.
lvs 95 ¶16
Deva Bhaxen Tumi Jivitacho Valor Kortat Kai?
16 Dor ek munxachem jivit Jehovak khub valorachem. Zolmonk naslolea bhurgeachem jivit pasun tachea nodrent moladik. Moizesache Somurti khala ek munis chukon eke gorbest ostorek dukhoita zalear ani ti vo tichem kusveantlembhurgem morta zalear, Jehovachea nodrent, to munis prannghatki zatalo. Hacho orth, eka munxan chukon pasun dusreacho jiv kaddlo zalear tannem farikponn diunk zai aslem. (Suttka 21:22, 23 vachat.) Devachea nodrent, zolmonk naslolea bhurgeachem jivit pasun khub moladik asa. Hem zannam zaun, gorbhpat korchea vixim Devak koxem dista mhunn tumkam kollon ieta kai? Dor vorsa lakʼkhamnim bhurgeancho avoichea kusveantuch jiv kaddttat tednam Devak koxem bhogta mhunn tumkam dista?
w10 4/15 29 ¶4
Ami Surokxit Aslolim Jehovak Zai
Postat tea zonvaram vixim pasun somurtint kaide dilʼle. Eka boilan xing marlem dekhun ek munis melo zalear, tea boilacho jiv kaddunk zai aslo. Oxem kelʼlean dusrea lokancho jiv surokxit urtalo. Punn tea dhoniak khub luksonn zatalem. Karonn tea boilachea dhonian tem mas khaunk zai naslem, na mhunn konnakuch vikunk zai naslem. Aplea boilan eka munxak xing marlam hem zannam zaun-ui to dhoni taka bandun dovor naslo zalear kitem? Tea boilan anik konnakui xing marlem ani tea munxacho jiv gelo zalear, tea boilacho toxench tachea dhoniacho jiv kaddunk zai aslo. Hea kaideak lagon konnuch aplea zonvaram vixim beporva korinaslim.—Sutt. 21:28, 29.
Bible-ant Motiam Sodhum-ia
(Suttka 21:5, 6) Punn, zor to chakor aplea dhoniacho ani aplea bail-bhurgeancho mog korta, ani apnnak sotʼtea naka mhonn sarkem sangun di-it zalear, 6 tednam Tacho dhoni taka Deva mukhar haddtolo ani uprant dara-xim vo darachea khambea-xim, tacho dhoni tacho kan eka topnnan toptolo. He porim to sodanch chakoruch koso tachi seva kortolo.
w10 1/15 4 ¶4-5
Ami Jehovak Amchem Jivit Somorponn Kiteak Korunk Zai?
4 Somorponn korop mhunnttlear fokot Devak bhas divop itlench nhoi. To khub gombir vixoi zaun asa. Punn, somorponn kelʼlean amkam koso faido zata? Hem zannam zaunk, eka ixttagoti vixim chintat. Ixttagoticho amkam faido zatolo zalear ami tea ixttagotint zobabdari gheunk zai. Ixttagotint ami amchea ixttak adar ditat ani tachi kallji ghetat. Bible-ant amkam David ani Jonathan-ache ixttagotichem ek borem udharonn asa. Tanchi ixttagot itli ghott asli ki tannim eka-mekacho sangat soddchenant mhunn ek korar kelo. (1 Samuel 17:57; 18:1, 3 vachat.) Osli ixttagot aiz sompeponnim pollounk mellona hem khorem punn ixttam eka-mekachi kallji ghetat ani ixttagotichi zobabdari ghetat tednam tanchi ixttagot anikui ghott zaunk pavta.—Mho. 17:17; 18:24.
5 Devan Israelitkarank dilʼlea somurtint anik eka sombonda vixim sanglolem asa. Hea sombondant pasun zobabdari pallun faido zata mhunn kollon ieta. Dhoni aplea chakrak bore toren lekhtalo zalear, tea chakrak tachi seva korunk borem distalem. Ani to chakor jivitbhor aplea dhoniachi seva korunk sodhta ani taka soddunk toiar na zalear, tannem aplea dhonia lagim ek korar korunk zai aslo. Somurtint Devan oxem sanglolem: “Punn zor to chakor aplea dhoniacho ani aplea bail-bhurgeancho mog korta, ani apnnak sotʼtea naka mhonn sarkem sangun diit zalear, tednam Tacho dhoni taka Deva mukhar haddtolo ani uprant dara-xim vo darachea khambea-xim, tacho dhoni tacho kan eka topnnan toptolo. He porim to sodanch chakoruch koso tachi seva kortolo.”—Sutt. 21:5, 6.
(Suttka 21:14) Punn ek monis ragan ani khaxa ievzonnen khoxe-monan dusreacho jiv kaddta, to mhoje vedi-xim legun gela zalear taka suttka na, bogor tacho jiv kaddcho.
it-1 1143
Suttka 21:14-a pormonnem ek iadnik konnacho-i jiv kaddttalo zalear taka pasun mornnacho xikxa favo asli. Vo konnui mudʼdom konnacho-i jiv kaddttalo ani ieun vedichea xingank dortalo zalear pasun tacho jiv vachounk zainaslo.—1Raz. 2:28-34 sor korat.