Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
ONLINE LIBRARY
Konkani (Romi)
  • BIBLE
  • PROKAXONAM
  • MITTING
  • mwbr20 Setembr panam 1-8
  • Jivit ani Porgottnni Mittingeche Pustike Pasot Modot

Tunvem vichun kaddla tea vixoi-acher viddeo na.

Sorry, ho viddeo sarko load zaunk na.

  • Jivit ani Porgottnni Mittingeche Pustike Pasot Modot
  • Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot—2020
  • Vixoi
  • SETEMBR 7-13
  • Bible-ant Motiam Sodhum-ia
  • SETEMBR 14-20
  • Bible-ant Motiam Sodhum-ia
  • Bible-ant Motiam Sodhum-ia
  • SETEMBR 28–OTUMBR 4
  • Bible-ant Motiam Sodhum-ia
Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot—2020
mwbr20 Setembr panam 1-8

Jivit ani Porgottnni Mittingeche Pustike Pasot Modot

SETEMBR 7-13

DEVACHEA UTRANTLE THEVE | SUTTKA 23-24

“Zomeacho Pattlav Korinakat”

(Suttka 23:1) ‘Lochanam ximpddaum nakat, ani lottik govai divun guneanv-kareak mozot korum nakat.

w18.08 4 ¶7-8

Tumche Lagim Purave Asat Kai?

7 Tumkam tumchea ixttank e-mail vo message dhaddunk avoddtta kai? Ek novi khobor vo ek onubhov aikolea uprant tumkam koxem dista? Ek news reporter-a bhaxen tumi hi khobor sogleant poilim dusreank sangonk zai oxem tumkam dista? Ek message vo e-mail dusreank dhaddchea adim tumi tumkanch hem prosn vicharat: ‘Hanv dusreank diunk sodhta ti mahiti sarki mhunn mhaka khatri asa kai? Mhaka sogli khobor asa kai?’ Tumkam tea mahiticher purnn khatri na zalear, tumi nokllo astana bhav-bhoinnak khotti mahiti diunk pavtolim. Tumkam dubhav asa zalear rokddinch ti mahiti delete korat.

8 Thodde pavtti message vo e-mail rokddich daddli zalear ani-ek dhoko asa. Thoddea desant amchea kamacher bondi asa vo ukteponnim seva korunk mellona. Ani hea desamnim, virodhi mudʼdom osleo khobro posrunk xokta jea udexim amchea bhitor bhirant ieunk xokta vo amcho visvas eka-meka thaun unno zaunk xokta. Adlea Soviet Union-ant kitem zalem te polloum-ia. Gupit polis, zankam KGB mhunnttat, tannim amchea visvaxi bhavamnim songottnne add kamam keleant oxem lokank kolloilem. Ani zaitea zannamnim hi mahiti sot mhunn manli ani taka lagon tannim Jehovachem songotton soddlem. Kitlem dukhachem nhoi? Uprant tantuntlim thoddim zannam porot ailim. Punn thoddim zannam porot ieunk nant karonn tancho bhavarth purnn toren kabar zalʼlo. (1 Tim. 1:19) Amkam oxem zaunk naka zalear ami kitem korunk zai? Osleo khobro konnakuch dhaddu naka jeo vaitt asat vo jea vixim tumkam sarkem khobor na. Sogleo khobro khoreo mhunn patieu nakat, poilem teo khoreo kai mhunn zannam zaiat.

(Suttka 23:2) Vaitt adartat, vo niti-add govai ditat tedna, choddan chodd lok korta mhonn tachi dekh gheum nakat.

w11 7/15 11 ¶3, 6

Jehovachi Mogachi Margdorxonam Tumi Appnnaitolim Kai?

Tumi khoim tori pois provasak voitat ani uprant vatt visortat tednam tumi kitem kortolim? Choddso lok voitat tanchea fatti-fatti vochonk tumi ghoddie chitit. Punn oxem korop dhokeachem zaun asa. Karonn tumi voitat tea zagear ti vochonant astolim vo ghoddie tim-ui vatt chukleant astolim. Hea vixim zannam zaunk Isrealitkarank kaido dilʼlo tantuntlem ek totv ami polloum-ia. Nit korpeamnim vo govai diupeamnim lokanchi nit kortana “choddan chodd lok korta” toxem korchem nhoi mhunn tankam xittkaunni dilʼli.

(Suttka 23:2 Vachat) Oporipurnn munis dusreanchea dobhava khala ieun chukicho nirnnoi gheunk xokta mhunn kainch dubhav na. Hem totv fokot neai kortat tankam lagta kai? Na.

Lokanchea fattlean vochonk tumkam kednam-i dobhav aila kai? Aiz choddan chodd lok Jehovak vollkhonant ani tachea noitik dorjeam add choltat tosle asat. Monoronjon ani mouza korchea vixim he lok osle vichar sangtat zankam kainch adar na. T.V-cher, pichorant vo viddeo gamint onoitiktai, hinvsa ani ghaddiponn oxem toren dakhoitat zoxem tantunt kainch vaitt na. (2Tim. 3:1-5) Tum tujea pasot ani tujea famili pasot monoronjon vinchun kaddtta tednam tum dusreanchea ontoskoronnachea adarit nirnnoi gheta kai? Oxem korit zalear “choddan chodd lok korta” toxem kelʼlea bhaxen zaunchem na?

(Suttka 23:3) Neai-sobhent, goribam sovem koslich ontor korum nakat.

it-1 343 ¶5

Kuddʼddeponn

Moizesachea kaideant neai korpeank spoxtt toren suchounneo dilʼleo ki tannim konnacheach koddlean lonch vo dennem gheunchem nhoi ani bhed-bhav korcho nhoi. Karonn hea udexim te chukiche nirnnoi gheunk xoktale. Udharonnak, oxem boroilolem aslem, “Lonch gheum nakat, kiteak lonch nitoll nodor asloleank kuddʼdde korta.” (Sutt. 23:8) ‘Lonch eka xannea munxak pasun kuddʼddo korunk xokta.’ (D.S.16:19) Ek nit korpi kitlo-i sarko ani somjikaien kam korta zait, punn taka konnui-i dennim dita zalear to zannam zaun vo nokllo zaun tachi bazu gheunk xokta. Devachea kaideant dennim gheunchem nhoi, itlench sangonk na, punn bhavnant ieun nirnnoi gheunchem nhoi mhunn sanglam. Bible sangta, “Durbollachea tonddak polleun uloum naka vo girestak fuslavunk sodum naka.” (Lev. 19:15) Tor neai korpi, bhavnak lagon vo zomeank khuxal korunk eka girest munxa add nirnnoi korta zalear to onʼneai zaun asa.—Sutt. 23:2, 3.

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Suttka 23:9) “Eka porkea monxak zulum kori nakat; kiteak porki kitem bhogtat tem tumi zannot, tumich Ejiptant porki zaun asleat.’

w16.10 9 ¶4

“Videxiank doia dakhounk Visornaka”

4 Videxiank man diat mhunn Jehova Israelitkarank adnea diunk xoktalo. Punn tannem toxem korunk na. Bodlek, Israelit eka vellar videxi asle mhunn tannim ugddas dovorlolem taka zai aslem. (Suttka 23:9 Vachat.) Ejiptant gulam nasle tednam dekhun lok tancho dves kortale karonn te tanchea poros veglle asle. (Ut. 43:32; 46:34; Sutt. 1:11-14) Khorem mhunnttlear, Israelitkarank videxi-a sarkem jieonchem poddlem ani zaitea trasancho fuddo korcho poddlo. Tori astana, tannim videxi-ank doia dakhoilʼli Jehovak zai asli.—Lev. 19:33, 34.

(Suttka 23:20, 21) “Tuje vatter tuka rakhunk ani Hanvem toiar kela tea zagear tuka vhorunk Hanvuch tuje mukhar Mhojea dutak dhaddtolom. 21  Taka man di ani to sangta titlem-i aik. Tacher kolponaka; osli chuk to tuka bhogxicho na, kiteak tache sovem Mhojem Nanv asa.

it-2 393

Mikael

1. Bible-ant Gabriel soddun ani eka devdutachem nanv dilolem asa. Tem mhunnttlear Mikael. Taka “Mha-devdut” pasun mhunnttla. (Judas 9) Daniel pustokachea 10-vea odheai-ant amkam poilech pavtti hem nanv vachunk melltta. Thoim Mikael-ak “mukhel kunvrantlo eklo” oxem mhunnttlam. “Persiechea rajeachea razkunvran” eka devdutacho virodh kelo tednam Mikael-an tea devdutak modot keli. Taka “vorto kunvor” mhunnttla zo “tuje [Danielache] porjecho rakhnno” zaun utthtolo. (Dan. 10:13, 20, 21; 12:1) Tor, Israelitkarak oronneantlean bhair soronk, Mikael-an modot keli mhunn kainch dubhav na. (Sutt. 23:20, 21, 23; 32:34; 33:2) Ami oxem mhunnonk ani ek karonn mhunnttlear, Mikaelacho “Moizesache kuddi vixim devchara kodde vad-vivad” zalo—Judas 9.

SETEMBR 14-20

DEVACHEA UTRANTLE THEVE

SUTTKA 25-26

“Povitr Tombuchi Mukhel Vost”

(Suttka 25:9) Hanv tuka nomuno dakhoitolom tea pormannem tum sogllem kortoloi Povitr Tombu ani tache nettounche mustaike vixim.

it-1 165

Korarachi Arkpett

Nomuno ani Akar. Jehovan Moizesak povitr tombu bandhunk sanglo tednam, tannem sogleant poilim Korarachi Arkpett koxi korunk zai tem sanglem, karonn povitr tombunt ani akʼkhea Israelitkarachea tombumnim Kararachi Arkpett ek mukhel vost asli. Arkpett oddez hat lamb, dedd hat rund ani dedd hat unch asli. (c. 111 × 67 × 67 cm; 44 × 26 × 26 in.) Ti Arkpett babhull lankddanchi kelʼli ani bhitorlean ani bhailean tika xudʼdh bhangaracho for marlolo. Ani “sorvbhonvtim tika bhangarachi deg” lailʼli. Arkpettechem dhampnne lankddachem nhoi punn xudʼdh bhangarachem kelʼlem. Tachi lambi ani rundi Arkpette itlich asli. Arkpettechea donui vattamnim ek-ek kerub aslo. Donui kerub eka-mekak fuddo korun asle ani te dhampnneak poioitale. Tanchea pakotteamnim dhampnnem sogllem bhorlolem. (Sutt. 25:10, 11, 17-22; 37:6-9) Tea dhampnneak “Devachem bhogsonnem ghevpachi ek svat” pasun mhunnttale.—Sutt. 25:17; Heb. 9:5.

(Suttka 25:21) Dhampnnem Arkpettecher bosounchem ani Hanv ditolom teo fatri arkpettent ghal.

w06 4/15 30 ¶4

Tumkam Ugddas Asa?

Korarachea Arkpettent Kitem-Kitem Dovorlolem?

Arkpettent dha adnea boroiloleo don fatri ani manʼna dovorlem. Kora Moizesa add gelea uprant Aaronacho danddo Arkpettent dovorlo. Ti Israelitkarank ek xiddkaunni zaun asli. (Heb. 9:4) Solomon Razan Devmondir somorponn korchea poilim danddo ani manʼna ghoddie Arkpette thaun bhair kaddlem astolem.

(Suttka 25:22) Hanv tuka thoim bhettʼtolom, ani dhampnnea voir-sun, Arkpetter aslolea don pakotteanchea pranneam modem tujekodde uloun Israel-porjek soglle mhoje kaide ditolom.

w96 7/1 9 ¶6

“Soglea Zatichea Lokank Magnneachem Ghor”

“Dev monxanchea hatamnim bandlolea mondiramnim ravona” mhunn Bible sangta. (D.I. 7:48) Punn Dev bhov povitr sthanar kumpachea rupan astalo. (Lev. 16:2) Tem kump chokchoktalem ani bhov povitr sthanar uzvadd ditalem. Arkpettent, Devan Israelitkarank dilʼlea adneacheo fatri asleo. Arkpettechea dhampnneacher aple pakotte vistarun don kerub asle. Te Devachea sorginchea songottnneche uchlea poda voile Devdut mhunn ugddasak hadttale. Uzvaddachem kump dhampnnea voir ani kerubinchea modim astalem. (Sutt. 25:22) Hem Sorvxoktivont Dev sorgar aslolea Kerubinchea ronʼgoddeacher boslam tem dakhoita. (1It. 28:18) Haka lagon, Hezekia Razan magnnem kortana Devak, “Sorvsoktivont Sorvespora, Kerubincher boslolea Israelachea Deva” oxem mhunn magnnem kelem.—Izaias 37:16.

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Suttka 25:20) Teo tonddak tondd korun ghalcheo ani dogainchea vistarlolea pakotteamnim dhampnnem sogllem bhortolem.

it-1 432 ¶1

Kerub

Arkpettechea dhampnneacher bhangarache don kerub ek-ek pontancher dovorlole. Don-ui kerobink tonddak-tondd korun dovorlole ani tanchem tondd sokol bhagoun aslem. Te Jehovachi bhokti kortat oxem distale. Ani tanchea vistarlolea pakotteamnim akʼkhem dhampnnem bhortalem ani te tachi rakhonn kortat oxem distale. (Sutt. 25:10-21; 37:7-9) Toxench, tombu dhampunk bhitorlean zo poddʼddo lailʼlo tacher ani povitr ani bhov povitr sthan vegllem korta tea poddʼddeacher kerubink vinnlole asle.—Sutt. 26:1, 31; 36:8, 35.

(Suttka 25:30) Hem mez sodanch Mhoje mukhar dovorchem, ani hea mezar sodanch, mhaka bhettoilole povitr undde tum dovortoloi.

it-2 936

Bhettoilole Undde

Tombuchea ani uprant mondirachea Povitr sthanar mezacher bara undde dovortale. Dor sabatak te undde kaddun nove undde dovortale. (Sutt. 35:13; 39:36; 1Raz. 7:48; 2It. 13:11; Ne. 10:32, 33) Hebrev bhaxen “Bhettoilole undde” hea utracho orth zaun asa “tonddache undde.”  “Tondd” hea utrak kednam-kednam “nodre mukhaile” pasun mhunnttlam. (2Raz. 13:23), ani he bhettoilole undde sodanch Jehovachea nodre mukhar astale. (Sutt.25:30) Hea bhettoilolea unddeak “unddeachem orponn” (2It. 2:4), “dovorlole undde” (Mk. 2:26), ani “undde” pasun mhunnttlam. (Heb. 9:2).

SETEMBR 21-27

DEVACHEA UTRANTLE THEVE

SUTTKA 27-28

“Iadnikachea Angvostram Thaun Ami Kitem Xiktat?”

(Suttka 28:30) Urim ani Thummim monʼsubeche hoddʼddeache patient ghale mhonnttoch, Aaron Sorvespora mukhar ieta tedna sodanch heo donui vostu aplea kallzar gheun ietolo. He porim Aaron Sorvespora mukhar sodanch aplea kallzar Israel porjechi monʼsubi haddtolo.

it-2 1143

Urim and Thummim

Urim ani Thummim ek torecheo chittieo mhunn Bible-a vixim mahiti diupi zaite lok mhunnttat. James Moffattʼsachea bhaxantorant, Suttka 28:30-ant hankam “povitr chitieo” mhunnttlolem asa. Thodde lok mhunnttat ki heo chitteo tin torecheo astaleo. Ekacher “hoi” boroilolem astalem, dusreacher “na” ani tisri khali astali. Khoinchea-i prosnacho zobab zannam zaunk heo chitteo uddoitale. Ji chitti vinchun kaddtta to tacho zobab zaun astalo, ani ti chitt khali asli zalear tacho zobab mellonk na oxem zatalem. Toxench, Urim ani Thummim he don patoll fator zaun aslem mhunn thodde lok mantale. He fator ek vatten dhove ani dusre vatten kalle astale. Te fator uddoilea uprant don-ui dhove disle zalear “hoi”, don-ui kalle disle zalear “na” ani dhovem ani kallem don-ui rong disle zalear tacho zobab mellonk na oxem zatalem. Ek pavtti Raza Saulun Filistevkaram add zhogoddchem kai na tem, iadnika udexim Jehova lagim vincharlem. Punn taka kainch zobab mellonk na. Tednam Sauluk dislem ki tachea khoinchea tori munxan patok kelam astolem, taka lagon to Jehovak mhunntta: “Sorvespora thummimache nanvim zap di.” Saulu ani Jonathana thaun porza veglli zali ani uprant Saulu ani Jonathana modem chitteo ghatleo. “Thummimache nanvim zap di” hea utrantlean kollon ieta ki heo ghoddie chitteo nasleo astoleo punn tanchea modem ani chittiam modem kitem tori sombond aslo astolo.—1Sam. 14:36-42.

(Suttka 28:36) Osol bhangarachi gulaba sarki ek pati kor ani ticher him utram kantoi ‘Sorvesporak Sonvskarlolo.’

it-1 849 ¶3

Kopol

Israelacho Mha-Iadnik. Israelachea Mha-Iadnikachea muddasacher, fuddlean ek bhangarachi pati bandloli astali ji, “povitr sonvskarnnechi khunna” zaun asli. Ani “Sorvesporak Sonvskarlolo” “him utram tacher kantoilolim” aslim. (Sutt. 28:36-38; 39:30) Jehovache bhoktent Mha-iadnik Israel lokancho mukhel protinidhi zaun aslo. Taka lagon, Jehovache nodre mukhar tannem sodanch povitr asop khub gorjechem aslem. Him utram Israelitkarank pasun ugddasak haddttalim ki Jehovachi bhokti kortana tannim pasun sodanch nitoll asonk zai. Bhangarache paticher kantoilolim him utram Jezu Kristak sarkim lagu zatat, zaka Jehovan sogleam-von vhodd Mha-Iadnik mhunn nemla, ani Jehova porim to-ui Povitr asa.—Heb. 7:26.

(Suttka 28:42, 43) Sonni lugttachim tankam mottvim kolsanvam kor, benddak thaun zangllancher porian pavtat toxim, he porim tanchi vinglli kudd tannim dampchi. 43 Aaron ani tache put sodanch him kolsanvam ghalun Bhiradd Tombunt toxench vedichi seva korunk Povitr Zagear ietole. Te meklle vochot tor, te apnnacher guneanv ghelole ani mortole. Ho kaido Aaronan ani tache sonstin sodankal pallunk zai.

w08 8/15 15 ¶17

Eka mekak man diun Jehovak man diat

17 Ami Jehovachi bhokti kortat tednam taka man dakhounk ami khas dhean diunk zai. Upodexok 4:17 mhunntta: “Devachea ghorant vetai tedna, tuzo paim khoim dovortai tacher nodor dovor.” Moizes ani Joshua Povitr zagear ube alse tednam Jehovan tankam tancheo vhanno kaddunk adnea dilʼli. (Sutt. 3:5; Josh. 5:15) Oxem kelolean te Jehovak man vo resped dakhoitale. Israelitachea iadnikanim sunnichea lugttannim ‘tanchi vinglli kudd dampchi’ mhunn tankam adnea dilʼli. (Sutt. 28:42, 43) Vedicher iodn kortana tanchi vinglli kudd dischi nhoi mhunn tankam hi adnea diloli. Jehovak man haddunk Aaronan ani tache sostin sodankall he kaide pallunk zai asle.

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Suttka 28:15-21) Ek monsubechi hoddʼddeachi pati kor. Efod kortat toslench samonn tika vapurchem, ani teach jinsan ti bordad korchi; Bhangari, nillea, zambllea ani tambddea lonv-sutan ani barik sonni-sutan ti korchi. 16 Ti choukon ani dhoddloli zaunk zai; ordo hat lamb ani ordo hat rund. 17 Char harimnim tin-tin mannkam-fator ticher bosounk zai: Sord, topaz ani emerald, poile harik; 18 garnet, sapphire ani diamant, dusre harik; 19 Hyacinth, rubi ani amethyst, tisre harik; 20 beryl, carnelian, ani jasper chouthe harik. Him sogllim mannkam bhangaran bandunk zai. 21 Eka-eka fatrar Israelachea eka-eka putachem nanv kantounk zai.

w12 8/1 26 ¶1-3

Tumi Zannam Aslim?

Israelitachea Mha-Iadnikachea hoddʼddeachea patiek lavunk mannkam-fator tankam khoim thaun mellʼlle astole?

Israelitkar, Ejipta thaun bhair soron oronneant pavlea uprant Devan tankam Mha-Iadnikachea hoddʼddeachi pati korunk adnea dili. (Suttka 28:15-21) He patiek sard, topaz, emerald, garnet, safir, diamant, hyacinth, ruby, amethist, beryl, cornelian, ani jasper he mannkam-fator bosoilʼle. Israelitant oslim mannkam khoim thaun mellʼllim astolim?

Adlea kallar, lokank him mannkam khub moladik aslim ani tancho te lok veapar-dhondo kortale. Udharonnak, Ejiptantlo lok poisulʼlea desam thaun, mhunnche aiz zankal ami Iran, Afghanistan, ani Bharot mhunn vollkhotat thoim thaun ghoddie him mannkam haddttale astole. Ejiptant aslolea minamnim pasun veg-vegllea torechim moladik mannkam mellttalim. Ejiptacho tabo aslolea vattarantlea minamnim pasun jeo vostu toiar zataleo tancher Ejiptachea razacho odhikar aslo. Jobachea disamnim lok zomin khonnun ani khol dholi marun moladik mannkam sodhtale mhunn Bible-ant amkam vachunk melltta. Zomin khonnun kaddlolea mannkam modem sapphire ani topaz hea mannkanchi nanvam Joban sangleant.—Job 28:1-11, 19.

Ejiptantlean bhair sortana, “Israel-porza Ejiptachea lokachi girestkai gheun bhair sorli” mhunn Bible sangta. (Suttka 12:35, 36) Haka lagon, Ejiptantlean gheun ailolim mannkam tannim Mha-Iadnikachea hoddʼddeachea patiek lailim astoli oxem ami mhunnonk xoktat.

(Suttka 28:38) Aaronan ti aplea kopolak ghalchi, he porim, Sonvskarlolea poritr vostumnim ani povitr dan-dennim ditana Israel porjen adharloleo chuki Aaron apnnacher ghetolo. Hi pati sodanch tachea kopolar astoli, he vorvim Sorvespor Israelachim danam svikar kortolo.

it-1 1130 ¶2

Povitrtai

Zonvoram ani Vostu. Gaicho, menddreacho ani bokddecho malgoddo por vikto gheunk zainaslo karonn to Jehovak povitr zaun aslo. Ani to bhettouncho aslo taka lagon tacho vantto iadnikank voitalo. (Lok.18:17-19) Soglim kherit dennim ani bhetto povitr zaun asleo toxench poilem pik ani dhavo vantto-i povitr zaun aslo. (Sutt. 28:38) Sogleo povitr vostu Jehovak povitr asleo ani valor naslolea bhaxen vo chaltea ritin tea vostunk vapurunk zai naslem. Udharonnak, dhavea vanttea vixim kaido. Ek munis dhavo vantto mhunn kitem-i kuxin kaddtta, zoxem ghov, ani uprant to vo tachea ghorantlim nokllo zaun tantuntlem thoddem uzar korta zalear Sorvesporak povitr dan-dennem diuncho kaido tim moddttalim. Ani tachea farikponna khatir taka ek khot naslolo menddro vo bokddo bhettouncho poddttalo ani to farik korunk chukla tea bhair tacho ek panchvo vantto tannem diuncho poddttalo. Tor, Jehovak favo tea povitr vostuk khub man diunk zai aslo.—Lev. 5:14-16.

SETEMBR 28–OTUMBR 4

DEVACHEA UTRANTLE THEVE

SUTTKA 29-30

“Jehovachea Kama Pasot Dan”

(Suttka 30:11, 12) Sorvesporan Moizesak uloun mhollem, 12 “Israel-porjechi lokgonnti kortai tedna, tanche modem koslich pidda-pest zaunchi nhoi mhonn dor monxan aplea jivita khatir Sorvesporak ek suttke-dan farik korunk zai; he porim, lokgonnti kortana, hea mezpant hixobak asat tannim tharailoli potti diunk zai.

it-2 764-765

Lokgonnti

Sinai Oronneant. Israel-porza Ejiptantli bhair soron ailea uprant, dusrea vorsachea dusrea mhoineant, Jehovan Sinai oronneant Moizesak lokgonnti korunk sangli. Hea kamant modot korunk dor kullintle mukheli nemle. Tannim ap-aplea kullachi lokgonnti korpachi zobabdari ghetli. Vis ani odik vorsanche ani zhuzak upkartat toslea dadleanchi nanvam boroilim. Zanchi nanvam lokgonntin boroilʼlim tannim povitr tombunt kortat tea kamak lagon ordo shekel (Sumar 83 rupia) dan diunk zai aslem. (Sutt. 30:11-16; Lok. 1:1-16, 18, 19) Soglle mellon 6,03,550 zale. Levichem kull hea lokgonntit naslem karonn Levi kullachea lokank daiz mhunn zomin diunk nasli. Levi kullachea lokank povitr tombunt zata tea kamak dan korchi goroz nasli ani toxench zhuzant bhag gheunchi goroz nasli.—Lok. 1:44-47; 2:32, 33; 18:20, 24.

(Suttka 30:13-15) Lokgonnttechea hixobak asat tannim soglleamnim ordo shekel farik korcho povitr sthanachea shekelachea mola pormannem: eka shekelak vis gerah. Ho ordo shekel Sorvesporak kuxin kaddlolem dan. 14 Vis vorsam vo odik he lokgonntin asat titlea-i lokan hi potti diunchi. 15 Girest asa tannem ogllem diunchim goroz na, vo durbollan unnem diunchem nhoi.

it-1 502

Dan

Kaidea pormonnem thodde pavtti Israelitkaramnim dan divop gorjechem aslem. Moizesan Israelitkaranchi lokgonnti keli tednam vis ani odik vorsanchea dadleank ‘povitr sthanachea shekelachea mola pormonnem ordo shekel’ (Sumar 83 rupia) farik korunk zai asle. Hem tanchea jivita khatir ani povitr tombunt kortat tea kamam khatir, ‘Jehovak dan farik korunk zai’ aslem. (Sutt. 30:11-16) Judev itihaskar Josephusan (The Jewish War, VII, 218 [vi, 6]), boroilam tea pormonnem ‘hi potti vo dondd’ dor vorsa diunk zai aslo.—2It. 24:6-10; Mt. 17:24.

(Suttka 30:16) Sorv Israel-porje koddsun ti potti vosul kor ani mhozo Bhiradd-Tombu samballchea khorchak ti vapur. Tumchea jivita khatir hem suttke-dan Israel pojek Sorvespora mukhar ek ugddas.”

w11 11/1 12 ¶1-2

Tumi Zannam Aslim?

Jerusalemant Jehovachea tombunt seva korunk zata to khorch koso bhagoitale?

Devmondirant zata te sevecho khorch bhagounk Israelitkarank potti diunk zai asli. Israelitkaramnim dhavea vattea sangata anink veg-veglli potti vo dondd diunk zai aslo. Udharonnak, povitr tombu bandhtale tednam, lokgonntent zanchem nanv asa tea Israelitkaramnim ordo shekel ‘dan farik korunk zai’ mhunn Jehovan Moizesak sanglem.—Suttka 30:12-16.

Uprant ordo shekel devmondirak potti vo dondd divop hi Judevam modem rit suru zali. Jezun Pedruk masllichea tonddantlean nanno haddunk sanglo tednam to heach potti vixim uloitalo.—Matev 17:24-27.

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Suttka 29:10) Mhojea Bhiraddachea Tombu-xim paddeak hadd, ani Aaronak ani tachea putank tache tokler hat dovrunk lai.

it-1 1029 ¶4

Hat

Hat dovorop. Eka munxacher vo vostuncher hat dovrunk zaitim karonna astalim. Zoxem taka khas kamak lagon vinchun kaddunk, axirvad diunk, vizmit korunk vo povitr xoktechem dennem diunk. Kednam-kednam zonavoracho iodn diunchea poilim hat dovortale. Aaronak ani tachea putank iadnikponn dilem tednam tannim aple hat eka paddeachea ani don bokddeachea tokler dovorle. Oxem korun tannim hea zonavorancho iodn bhettounk zai aslo mhunn dakhoun dilem. Ani oxem kelolean te iadnik zaun Jehova Devachi seva korunk xoktale. (Sutt. 29:10, 15, 19; Lev. 8:14, 18, 22) Jehovachea utra pormonnem, Joshuak Isrealitkarancho fuddari mhunn makhunk sanglem tednam Moizesan tachea tokler hat dovorlolo. Oxem kelolean to Jehovachea “zannvaiechea atmean bhorlolo” ani fuddem to apli zobabdari bore toren purnn korunk xoklo. (D.S. 34:9) Konnakui axirvad dita tednam tancher hat dovortale. (Ut. 48:14; Mk 10:16) Jezu Kristan lokank borem korunk tankam hat lailo vo tancher hat dovorlo. (Mt 8:3; Mk 6:5; Luk. 13:13) “Povitr atmeachem dennem” mellʼllem tednam thoddea apostlamnim lokancher hat dovorle.—D.I. 8:14-20; 19:6.

(Suttka 30:31-33) “Israel-porjek oxem sang, ‘Hem makhnnechem tel povitr tumche khatir sogllea tumchea pillgank. 32 Tem samania monxanche kuddicher otounchem nhoi, ani te torechem tel tumi toiar korchem nhioi. Tem tel povitr ani povitr koxem tumi tem lekchem. 33 Konn-ui tor oslem tel korit, vo iadnik nhoi taka lait, to mhoje porje bhair poddtolo.’”

it-1 114 ¶1

Obhixikt, Obhixek Korop

Jehovan Moizesa udexim dilolea kaidean povitr tel koxem korchem tea vixim bariksannem sanglolem. Hantunt boreantleo boreo vostu ghalcheo astaleo, zoxem tazo gondros, pormollit voikhond, tiki ani zoitunachem tel. (Sutt. 30:22-25) Hea ritin tel toiar korun favo naslolea munxank lailem zalear taka moronn favo zatalem. (Sutt. 30:31-33) Hantuntlean, konnakui obhixikt korta tednam to Jehova mukhar kitlo moladik hem kollon ieta.

    Konkani Prokaxonam (1972-2025)
    Log Out
    Log In
    • Konkani (Romi)
    • Dhadd
    • Preferences
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Terms of Use
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Dhadd