OBHEASACHO LEKH 25
GIT 96 Bible—Ek Moladik Thevo
Jakobachea Bhasaunnentlim Lisanvam—Bhag 2
“Tanchea bapain . . . ek-ekleak favo to aplo axirvad dilo.”—UT. 49:28.
MUKHEL MUDʼDO
Jakoban aplea urlolea atth putank mhunnttlolea xevottachea utram thaun ami kitem xiktat tem polloum-ia.
1. Hea lekhant ami kitem polloitolim?
JAKOBACHE sogle put tachea sorxim ektthaim zaleat, ani to morchea poilim dor ek putak kitem sangta tem te dhean diun aikotat. Ami fattlea lekhant xiklolim toxim, Jakoban Ruben, Simeon, Levi, ani Judak sanglolim utram aikon tache put ojap zale astole. Ani to aplea urlolea putank kitem sangtolo mhunn te chintunk lagle astole. Tor hea lekhant, Jakoban Zebulun, Isakar, Dan, Gad, Asher, Naftali, Juze ani Benjaminak sanglolea utrantlean amkam kitem xikonk melltta tem ami polloitolim.a
ZEBULUN
2. Jakoban Zebulunak kitem sanglem, ani tim utram koxim purnn zalim? (Utpoti 49:13) (Boks pasun polloiat.)
2 Utpoti 49:13 vachat. Jakob Zebulunak sangta ki tachi sonsot doria degechea lagim ravtoli ani tankam Bhasailʼlea Desachea utʼtore vatten aslolo vattar mellttole. Him utram 200 poros chodd vorsam uprant purnn zalim, jednam Zebulunache sonstik Galili doria ani Mediterranean doria modem aslolo vattar mellʼllo. Tache vixim Moizesan oxem bhasailʼlem: “Somdiram-voir Zebulunacho dhondo boro cholum.” (D.S. 33:18) Hea utrancho orth ghoddie oso asot, ki Zebulun kullak donui dorianche deger provas korunk ani thoinchem saman haddun her zagea voilea lokank vikunk sompem aslem. Punn kitem-i zaum, Zebulunache sonstik khuxal zaunk borim karonnam aslim.
3. Kiteacher dhean dilolean ami dhadoxi astolim?
3 Ami kitem xiktat? Ami khoinsorui ravom vo amchi poristhiti kosli-i asum, khuxal asonk amkam zaitim karonnam asat. Amchea lagim asa tantuntuch dhadoxi ravlear ami khuxal astolim. (St. 24:5; 1Tim. 6:8) Thodde pavtti amchea lagim jem asa tacher dhean diunchea bodlek amchea lagim na tacher ami sompeponnim dhean diunk xoktat. Punn oxem kelear ami amchi khuxalkai hogddaunk xoktat. Tor amchea lagim aslolea borea vostuncher dhean diun khuxal ravom-ia.—Gal. 6:4.
ISAKAR
4. Jakoban Isakarak kitem sanglem ani tim utram koxim purnn zalim? (Utpoti 49:14, 15) (Boks pasun polloiat.)
4 Utpoti 49:14, 15 vachat. Isakar khub koxtti vavr korpi mhunn sangon Jakoban taka xabaski dili ani zodd vojem ukoltolea eka bollixtt gaddvak sor kelo. Toxench, tachea sonstik boro zago mellttolo mhunn Jakoban sanglem. Ani oxench ghoddlem. Isakarache sonstik Jordan Nodichea lagim bori pik dita tosli zomin mellʼlli. (Josh. 19:22) Apleak mellʼlloli zomin rovunk tannim khub vavr kelo. Itlench nhoi, tannem dusreankui modot keli. (1 Raz. 4:7, 17) Udharonnak, Sisera add zhuzonk Fuddari Barak ani provadin Deboran Izraelitkaram lagim modot magli tednam, Isakarachem kull tankam modot korunk toiar zalem.—Fudd. 5:15.
5. Ami koxtti vavr kiteak korunk zai?
5 Ami kitem xiktat? Isakarachea kullan kelʼlea koxtti vavracho Jehovan valor kelo toso, ami pasun tache sevent zo koxtti vavr kortat tacho Jehova valor korta. (Up. 2:24) Udharonnak, sobhe pasot khub vavr kortolea bhavam vixim chintat. (1 Tim. 3:1) Jehova sangata amchi ixttagot piddʼddear korta toslea soglea vostum thaun amchi rakhonn korunk te khub vavr kortat. (1 Kor. 5:1, 5; Jud. 17-23) Toxench sobhek urba mellttoli toslim bhaxonnam toiar korunk ani diunk te khub vavr kortat.—1 Tim. 5:17.
DAN
6. Danachea kullak koslem kam mellʼllem? (Utpoti 49:17, 18) (Boks pasun polloiat.)
6 Utpoti 49:17, 18 vachat. Jakoban Danak sorpak sor kelo. Ek sorop aplea poros vhodd aslolea zonvarank pasun marunk xokta, zoso zhuzak aslolo ek ghoddo. Danachem kull dhirvont aslem ani Izraelachea dusmanancher akromonn korunk toiar aslem. Bhasailʼlea Desant vochonk provas kortana, Danachem kull Izraelachea soglea kullanchi ‘rakhonn korunk sogleam-von fatti’ choltalem. (Lok. 10:25, NW) Danachea kullantlea lokamnim jem kelʼlem tem dusrea kullantlea lokank dixtti poddonk na zalear pasun tem kam khub mhotvachem aslem.
7. Jehovachea sevent kortat tea kamam vixim ami sodanch kitem ugddas dovrunk zai?
7 Ami kitem xiktat? Jehovachea sevent umkench kam kelea uprant konnench tumcher dhean diunk na, oxem tumkam kednam-i dislam kai? Ghoddie tumi Raj-ghor nitoll korpachem ani samballpachem kam kelam vo zomati vo odhivexona vellar volunteer mhunn seva kelea vo her koslem-i kam kelam zait. Toxem zalear tumi khub borem kam kelam! Tumi Jehova pasot jem kitem kortat tem soglem to polloita ani tacho valor korta mhunn sodanch ugddas dovrat. Tumi dusream koddlean vakhannʼnni mellonk nhoi, punn tacho mog kortat dekhun tachi seva kortat tednam Jehova khub khuxal zata mhunn kednanch visornakat.—Mt. 6:1-4.
GAD
8. Gadachea kullacher akromonn korunk dusmanank sompem kiteak aslem? (Utpoti 49:19) (Boks pasun polloiat.)
8 Utpoti 49:19 vachat. Jakoban sanglem ki choranchi urponz Gadacher akromonn kortoli. Sumar 200 vorsam uprant, Gadache sonstik Jordan Nodiche udente vatten aslolo vattar mellʼllo. Ani tea vattarache ximer dusmananchim raxttram aslim. Tor tim sompeponnim Gadachea kullacher akromonn korunk xoktalim. Torui, Gadachi sonsot teach vattarant ravonk sodhtali. Karonn tanchea hinddak chorvak vhoronk thoim zaito boro zago aslo. (Lok. 32:1, 5) Gad kullantle lok ekdom dhirvont asle. Tori astana, dusmanancher akromonn korunk ani apleak dilʼlo vattar samballunk Jehova tankam modot kortolo mhunn tankam visvas aslo. Toxench her kullantle lok Jordan Nodichea ostomte vatten aslolo vattar melloun gheunk zhuztale tednam, Gadachea kullan aplea soinikank tankam modot korunk dhaddle. Ani tannim zaitim vorsam poriant oxem kelem. (Lok. 32:16-19) Oslea vellar Jehova tanchea bail-bhurgeanchi rakhonn kortolo mhunn tannim visvas dovorlo. Tor tannim dhir dakhoilo ani sompem naslem tednam pasun dusreank modot keli dekhun Jehovan tankam besanvam dilim.—Josh. 22:1-4.
9. Amkam Jehovacher visvas asa zalear ami kosle nirnnoi ghetolim?
9 Ami kitem xiktat? Kotthin poristhitimnim Jehovachi seva korit ravonk ami tacher visvas dovrit ravonk zai. (St. 37:3) Aiz zaitim bhav-bhoinnam, Raj-ghoram ani Jehovachea songottnnent her bandkamam korunk, vo porgottnnaranchi chodd goroz asa thoim vochon seva korunk vo her vattamnim khub vavr kortat. Oxem korunk tankam sompem asona. Tori astana Jehova sodanch tanchi kallji ghetolo mhunn tim tacher visvas dovortat.—St. 23:1.
ASHER
10. Asherachea kullan kitem korunk na? (Utpoti 49:20) (Boks pasun polloiat.)
10 Utpoti 49:20 vachat. Jakoban sanglem ki Asherachem kull khub girest zatolem. Ani toxench zalem. Asher kullak akʼkhea Izraelant sogleam-von bori pik ditalo toslo vattar mellʼllo. (D.S. 33:24) Ho vattar Mediterranean Doria lagim aslo ani thoim Sidon xaracho dhoko aslo, zoim Finisiantle girest veapari, veapar-dhondo korunk ietale. Punn Asherachea kullan apleak dilʼlea vattarant ravtolea Kananitkarank dhanvddaunk nant. (Fudd. 1:31, 32) Tancher Kananitkarancho probhav poddlo dekhun ani tanchea girestkaiek lagon Jehovache khore bhokte pasot tancho mog unno zalo oxem dista. Karonn Fuddari Barakan Kananitkaram add zhuzonk Izraelitkaram lagim modot magli tednam, Asherachem kull fuddem soronk na. Haka lagon, “Megiddachea udka sorxim” Jehovan ojapache ritin Izraelitkarank koxem zoit dilem tem tankam pollounk mellonk na. (Fudd. 5:19-21) Ani uprant, Barak ani Deboran, Jehovachea preronnan zoitachem git gailem tednam Asherachea kullak loz zali astoli. Karonn tea gitant oxem mhunnttlolem: “Asher doriache velle sorxim asta.”—Fudd. 5:17.
11. Ami poixeam vixim kiteak sarkem chintop dovrunk zai?
11 Ami kitem xiktat? Aiz sonvsarantle lok chintʼtat ki poixe ani poixeamnim vikteo gheunk zatat teo vostu asop jivitant sogleam-von chodd mhotvachem zaun asa. (Mho. 18:11) Punn amkam tanchea bhaxen zaunk naka. Karonn ami Jehovak amchea boreantlem-borem diunk sodhtat. Poixeam vixim sarkem chintop dovrunk ami vavr kortat. (Up. 7:12; Heb. 13:5) Amkam goroz na teo vostu gheunk ami amche poixe ani vell ibadd korinant. Tachea bodlek, amcho vell ani xokti uzar korun ami Jehovak boreantlem-borem diunk sodhtat. Karonn ami Jehovak visvaxi ravlear to amkam novea sonvsarant zaitim besanvam ditolo mhunn ami zannant.—St. 4:8.
NAFTALI
12. Jakoban Naftalik mhunnttlolim utram koxim purnn zalim astolim? (Utpoti 49:21, NW) (Boks pasun polloiat.)
12 Utpoti 49:21, NW vachat.b Naftalichem “ulovop godd” oxem Jakoban sanglolem. Hem ghoddie Jezu hea prithumer porgottnni kortalo taka lagu zatalem. Prithumer astana Jezun choddso vell Kapernaum xarant sarlo ani hem xar Naftali kullachea vattarant aslem. Tea pasot, Bible-ant Kapernauma vixim sangtana, Jezu “aplea xarant gelo” oxem sanglam. (Mt. 4:13; 9:1; Ju. 7:46) Ani Jezu vixim Izaiasan bhasaunni kelʼli ki Zebulun ani Naftaliche lok “ek vhodd uzvadd” polloitole. (Iz. 9:1, 2) Ho uzvadd Jezu zaun aslo, zo aple xikounne vorvim “soglea torechea lokank khoro uzvadd dita to uzvadd” zaun asa.—Ju. 1:9.
13. Jehovak khuxal korunk ani amchem ulovop godd asonk ami kitem korunk zai?
13 Ami kitem xiktat? Ami kitem uloitat ani koxem uloitat tacher Jehova dhean dita. Tor Jehovak khuxal korunk ani amchem “ulovop godd” asonk ami kitem korunk zai? Ami sot ulounk zai. (St. 15:1, 2) Toxench, amchim utram dusreank urba dita toslim asonk zai. Konnui borem korta tednam ami tankam xabaski diunk zai ani tanchea chukeam vixim ami ulounchem nhoi vo gunngunnchem nhoi. (Ef. 4:29) Tea bhair, ulovop suru korunk amchi kola vaddounk zai, jea vorvim ami dusreank bori khobor sangonk pavtolim.
JUZE
14. Jakoban Juze vixim jem sanglolem tem koxem purnn zalem? (Utpoti 49:22, 26) (Boks pasun polloiat.)
14 Utpoti 49:22, 26 vachat. Jakobak aplo put Juze vixim khub gorv bhogtalem astolem. Karonn Jehovan taka ‘tachea bhavam modem vinchun kaddlolo.’ Jakoban Juzek “ek follabhorit khando” mhunnttlo. Tor eka orthan, Jakob ek zhadd zaun aslem ani Juze tea zhaddacho khando aslo. Juze, Jakob ani Rakelacho poilo put aslo. Tor Leah-cho poilo put, Rubenan daizacho zo dobrad vantto hogddailo to Juzek mellttolo mhunn Jakoban sanglem. (Ut. 48:5, 6; 1 It. 5:1, 2) Ani toxench ghoddlem. Juzeche dog put, Efraim ani Manase, Izraelachim don kullam zalim ani tankam dor ekleak daizacho ek-ek vantto mellʼllo.—Ut. 49:25; Josh. 14:4.
15. Juze sangata onʼneai zalo tednam tannem kitem kelem?
15 Toxench, Jakoban mhunnttlem ki bann marpeamnim Juzecher “aple bann marle ani tacho dusvas kelo.” (Ut. 49:23) He bann marpi Juzeche bhav asle, zankam Juzechi nattkai zali. Tannim tachea sangata onʼneai kelo ani tankam lagon taka zaite tras sosunk poddle. Tori astana, Juzen tancho dves korunk na, nhoi mhunn soglem Jehovak lagon zalem oxem tannem sangonk na. Tea pasot Jakoban mhunnttlem: “[Juzeche] dhonnu ghott asle, Ani Jakobachea, Sorv bollixttachea hatamnim, Tache bavlle bollixtt kele.” (Ut. 49:24) Trasanchea vellar, Juze Jehovacher patieun ravlo. Ani tannem aplea bhavank bhogxile itlench nhoi, punn tanchea sangata doiallaien pasun vaglo. (Ut. 47:11, 12) Toxench, aplea trasam vorvim Juze anik boro munis zaunk pavlo. (St. 105:17-19, NW) Ani tea pasot zaitim ojapachim kamam korunk Jehova taka uzar korunk xoklo.
16. Trasanchea vellar ami Juzechi dekh koxi gheunk zata?
16 Ami kitem xiktat? Amkam tras sosunk poddttat tednam ami Jehova ani amchea bhav-bhoinnam pasot amcho mog unno zaunk diunk zaina. Amchea trasam vorvim Jehova amkam proxikxonn diunk xokta mhunn ami ugddas dovrunk zai. (Heb. 12:7, ftn.) Hea vorvim ami tachea gunnanchi anik bore toren dekh gheunk pavtolim, zoxem doia dakhouncho ani bhogsuncho gunn. (Heb. 12:11) Ani Jehovan Juzek besanvam dilim toxim to amkam pasun besanvam ditolo mhunn ami khatri dovrunk zai.
BENJAMIN
17. Jakoban Benjamin kulla vixim sanglolem tem koxem purnn zalem? (Utpoti 49:27) (Boks pasun polloiat.)
17 Utpoti 49:27 vachat. Jakoban Benjamin kullak eka landdgea sangata sor kelo, zo bhienastana aplea dusmanam add zhogddim korta. (Fudd. 20:15, 16; 1 It. 12:2) Jakoban mhunnttlem: “To sokallcho xikar girastolo.” Tor “sokallcho” mhunnttlear kitem? Izraelant sogleam-von poilo raza Saulu aslo, zo Benjamin kullantlo aslo. Tannem bhienastana zaitea Filistevkaram add zhuzam kelʼlim. (1 Sam. 9:15-17, 21) Toxench, Jakoban Benjamina vixim oxem pasun sanglem: “To . . . sanjecho luttiche vantte kortolo.” Tor “sanjecho” mhunnttlear kitem? Izrael raxttr, Persiechea Somraza khala aslem tednam, soglea Izraelitkarancho nas korunk ek manddnni ievjilʼli. Tea vellar, Ranni Esther ani Prodhan Montri, Mordekai, jim Benjamin kullantlim aslim tannim ti manddnni fiskottaili ani Izraelitkarancho jiv vanchoilo.—Est. 2:5-7; 8:3; 10:3.
18. Ami Benjamin kullachea lokanchi dekh koxi gheunk zata?
18 Ami kitem xiktat? Benjamin kullantlo Saulu, Izraelacho raza zalo tednam, Benjamin kullantlim khub khuxal zalim. Punn uprant Jehovan Davidak raza mhunn nemlo, zo Judachea kullantlo aslo. Tori astana, Benjaminachea kullan taka tenko dilo. (2 Sam. 3:17-19) Zaitea vorsam uprant, Izraelachim dha kullam Juda kullachea add gelim tednam, Benjamin kullantlea lokamnim toxem korunk na. Tim Judachea kullak ani tea kullantlean ailolea razank visvaxi ravlim. (1 Raz. 11:31, 32; 12:19, 21) Tor ami pasun Benjamin kullantlea lokanchi dekh gheun Jehova aiz zankam fuddakar gheunk uzar korta tankam visvaxiponnan tenko diunk zai.—1 Tes. 5:12.
19. Jakobachea xevottachea utram thaun ami kitem xiktat?
19 Jakobachea xevottachea utram thaun ami zaitem xikonk zata. Tannem sangloleo bhasaunneo koxeo purnn zaleo tacher ami bariksannen dhean ditat tednam, Jehovan sangloleo fuddaracheo bhasaunneo pasun purnn zatoleo mhunn amcho visvas anikui ghott zata. Toxench, Jakobachea putank koxim besanvam mellʼllim tantuntlean Jehovak manvota tem korunk ami kitem korunk zai tem ami anik bore toren somzonk pavtat.
GIT 128 Xevott Poriant Thir Ravat
a Jakoban aplo poilo put Rubenak besanv dilea uprant, tannem aplea dusrea, tisrea ani chovtea putak, tem mhunnttlear Simeon, Levi, ani Judak besanv dilem. Punn urlolea atth putank besanv ditana, tannem vhoddlo konn vo dhaktto konn tea pormonnem besanvam diunk na.
b Utpoti 49:21 (NW): “Naftali hirnni bhaxen huxar. Ani tachem ulovop godd.”