Mbaʼérepa iñimportánte pe oikovaʼekue Edénpe
HETA mbaʼe ningo ojeʼe hendapeʼỹ ojehechauka hag̃ua pe hardín de Edén ndaipóri hague. Umíva apytépe heta karai ostudiáva Ñandejára Ñeʼẽ, heʼi voi la Bíbliape noñeñeʼẽveimaha upe rire hardín de Edénre. Peteĩ profesór omboʼéva rrelihión, hérava Paul Morris, ohai: “Ni peteĩ hendápe la Biblia naimanduʼavéima pe oikovaʼekuére hardín de Edénpe”. Ha ikatu oime hetave opensáva péicha, péro jahechamína añetépa haʼekuéra heʼíva.
La Bíbliape hetaiterei hendápe imanduʼa jey Adán, Eva, pe mbói ha pe hardín de Edén rehe.a Koʼã karai arandu heʼíva oĩ vaíramo jepe, ndahaʼéi jey mbaʼevete ñambojojáramo heta rrelihión omoakãva ha teólogo heʼívare. Haʼekuéra heʼi upe oikovaʼekue hardín de Edénpe kuénto reinteha, ha upéva ningo ivaieterei. Mbaʼérepa? Upéicha haʼekuéra otaky Ñandejára Ñeʼẽre voi.
Ñantende hag̃ua mbaʼépa ñanemboʼe Ñandejára Ñeʼẽ tekotevẽ jaikuaa porã mbaʼépa oikovaʼekue hardín de Edénpe. La Biblia ombohovái umi porandu oipyʼapyvéva yvyporakuérape. Péro koʼã porandu hesakã porã hag̃ua jahechavaʼerã mbaʼépa oikovaʼekue upérõ.
● Mbaʼérepa ñandetuja térã ñaneg̃uaig̃ui ha ñamano? Adán ha Eva iñeʼerendúrire Jehovápe oikovaʼerãmoʼã opa árare. Péro opuʼãha árape Ñandejárare, ndahaʼevéima perfékto ha upe guive mbeguekatúpe omano ohóvo hikuái (Génesis 2:16, 17; 3:19). Upévare ñande enterovéva ñaneimperfékto ha jajavy. La Biblia heʼi voi ‘pekádo oike haguéicha yvy ári peteĩ kuimbaʼe rupive, upéicha oike pe ñemano, ha pe ñemano ohasa opavavépe, opavave opekágui’ (Romanos 5:12, BNP).
● Mbaʼérepa Ñandejára oheja oiko hetaite mbaʼe vai? Hardín de Edénpe ningo Satanás otaky Jehováre, heʼi hese ijapuetereiha ha ndoipotaiha hembiguaikuéra ovyʼa (Génesis 3:3-5). Jaʼe porãsérõ g̃uarã heʼi hese nogovernaporãiha. Adán ha Eva oguerovia pe Aña ruvicha heʼíva ha omboyke Ñandejárape. Péicha haʼekuéra heʼi yvypóra ikatuha odesidi ijeheguínte mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. Mbaʼépa ojapo Jehová upévo? Haʼe ohechauka ihústo ha iñaranduha ohejávo yvyporakuérape oñegoverna peteĩ tiémpore. Péro umi mbaʼe vaieta oikóva ko múndope oĩva Satanás poguýpe, ohechauka yvyporakuéra ndaikatuiha oñegoverna Ñandejára reheʼỹ (Jeremías 10:23).
● Maʼerãpa Ñandejára ojapovaʼekue ko yvy? Pe hardín de Edén ohechauka porã Ñandejára oipota hague ko yvýgui oiko peteĩ lugár iporãitereíva. Haʼe heʼivaʼekue Adán ha Évape ifamília reta hag̃ua ha tomyenyhẽ ko yvy (Génesis 1:28). Péicha jahecha Jehová oipotaha yvyporakuéra iperfékto, oiko vyʼápe ha ñorairõʼỹre peteĩ hardín neporãvape. La Biblia omyesakã porã mbaʼéichapa Ñandejára okumplíta upéva.
● Maʼerãpa ouvaʼekue Jesús ko yvy ape ári? Adán ha Eva omboyke rupi Ñandejárape hardín de Edénpe, enterove yvypóra ñaneimperfékto ha ñamano. Péro ohayhuetereígui yvyporakuérape Ñandejára ombou Itaʼýrape ko yvy ape ári ‘omano hag̃ua ñanderehehápe’ (Mateo 20:28). La Bíbliape oñehenói Jesúspe “pe Adán ipahapegua”, haʼe akóinte iñeʼẽrenduvaʼekue Jehovápe, upévare iperfektovaʼekue ha omeʼẽ hekove yvypóra rehehápe. Upéicha rupi umi ojerovia añetéva Ñandejárare ikatu oñeperdona ha oikove peteĩ múndo iporãitereívape, Adán ha Eva oiko haguéicha opeka mboyve (1 Corintios 15:22, 45; Juan 3:16). Upévare jaʼekuaa Jesús ou hague ko yvy ape ári ohechauka hag̃ua Ñandejára okumplitaha katuete hembipota.b
Jahechaháicha Ñandejára rembipota ndahasýi ñantende hag̃ua ha jajeroviakuaa hese. Pe oñemombeʼúva hardín de Edén, Adán ha Évare ndahaʼéi kuénto reínte, upéicha avei Ñandejára Ñeʼẽme oñeprometéva ndahaʼéi japu, oñekumplíta katuete. Mávapa ikatu ohupyty koʼã mbaʼe porãite? Ñandejára oipota opavave oiko upe hardínpe, umi oñemomombyryvaʼekue jepe ojevýramo ikatu avei ohupyty (1 Timoteo 2:3, 4). Mbaʼéichapa jaikuaa upéva?
Omano mboyvemi Jesús oñeʼẽ peteĩ mbaʼe vai apoha ndive, ko kuimbaʼe oikuaa hembiapo vai rupi omanovaʼerãha. Upéicharamo jepe haʼe ojerure Jesúspe oiporiahuvereko hag̃ua chupe. Upévo Jesús heʼi chupe: ‘Reiméta chendive pe hardín neporãvape’ (Lucas 23:43, NM). Jesús oipotáramo peteĩ hembiapo vaivaʼekue oiko opa ára g̃uarã ko yvy ape ári, koʼýte oipotáta upéva ñandéve g̃uarã. Ha Jehová avei omeʼẽse ñandéve upe jopói. Haʼe opromete koʼẽrõite ojapotaha ko yvýgui peteĩ hardín neporãva. Ha nde reikoséramo upépe reñehaʼãvaʼerã reikuaave chupe.
[Nóta]
a Retopáta heta ehémplo Génesis 13:10; Deuteronomio 32:8; 2 Samuel 7:14; 1 Crónicas 1:1; Isaías 51:3; Ezequiel 28:13; 31:8, 9; Lucas 3:38; Romanos 5:12-14; 1 Corintios 15:22, 45; 2 Corintios 11:3; 1 Timoteo 2:13, 14; Judas 14, ha Revelación 12:9-pe.
b Retopavéta informasión ohechaukáva mbaʼéichapa oñeguenohẽ yvyporakuérape pekádo poguýgui, pe lívro Mbaʼépa añetehápe omboʼe la Biblia? kapítulo 5-pe, ojapóva testigos de Jehová.
[Taʼanga ha rrekuádro oĩva páhina 7-pe]
PE PROFESÍA YPYKUE OMOPYENDÁVA LA BIBLIA
‘Kuña ndive romoingo vaíta, iñemoñare ne ñemoñare ndive. Kuña ñemoñare ne akãre opyrũta, nde katu reisuʼúta chupe ipytápe.’ (Génesis 3:15.)
Péicha heʼivaʼekue Ñandejára oñeʼẽrõ guare pe mbóipe, Edénpe, ha upéva hína pe profesía ypykue oĩva la Bíbliape. Mávapa pe kuña, pe mbói ha iñemoñarenguéra? Mbaʼérepa ojeʼe ‘oñemoingo vaitaha’ chupekuéra? Jahechami.
PE MBÓI
Satanás (Revelación 12:9).
PE KUÑA
Umi ánhel iñeʼẽrendúva oĩva yvágape térã Jehová organisasión yvagapegua (Gálatas 4:26, 27). Isaías heʼivaʼekue ko “kuña” omoheñoitaha peteĩ tetã (Isaías 54:1).
MBÓI ÑEMOÑARE
Umi omoirũva Satanáspe ha ojapóva hembipota (Juan 8:44).
KUÑA ÑEMOÑARE
Tenondetépe Jesucristo, ouvaʼekue Jehová organisasióngui oĩva yvágape. Ko ‘ñemoñarépe’ oike avei umi ojeporavovaʼekue oisãmbyhy hag̃ua yvágape Jesúsndi. Koʼã kristiánope oñehenói avei ‘Israel Ñandejára mbaʼéva’ (Gálatas 3:16, 29; 6:16, JMP; Génesis 22:18).
OJESUʼU IPYTÁPE PE ÑEMOÑARÉPE
Satanás ojukauka Ñandejára Raʼýpe. Péro pe mbaʼe vai Satanás ojapovaʼekue pyaʼe oñemyatyrõ ha oñemoingove jey Jesúspe.
OÑEPYRŨ PE MBÓI AKÃRE
Jesús ohundietéta Satanáspe opa ára g̃uarã. Péro upe mboyve omyatyrõta opa mbaʼe vai oikovaʼekue oñepuʼã haguére Jehováre Edénpe (1 Juan 3:8; Revelación 20:10).
Pe folléto La Biblia—Mbaʼépa oikuaauka ñandéve? ojapóva testigos de Jehová, omyesakã porãve pe marandu iñimportantevéva oĩva la Bíbliape.
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 11]
Adán ha Eva heta ohasa asy naiñeʼẽrendúi haguére