Ko múndo ivaíramo jepe, ñañehaʼã vaʼerã jakuida umi jahayhúvare jajapóvo koʼã mbaʼe
ÑAMOMBARETE ÑANE MATRIMÓNIO
Ñamombarete ñane matrimónio
La Biblia heʼi: “Mokõi iporãve peteĩgui, pórke [...] peteĩva hoʼáramo, pe ótro ikatúta oipytyvõ chupe opuʼã hag̃ua” (Eclesiastés 4:9, 10). Umi omendáva haʼete ohugáva el mísmo ekípope, upévare nohaʼãi vaʼerã oñokóntrape síno oñopytyvõ vaʼerã ogana hag̃ua.
Umi omendáva ndoikói vaʼerã ojahéi ojuehe iprovléma jave hikuái. Tuichaiterei oipytyvõta chupekuéra ipasiénsiaramo ojuehe.
Iporãta una ves a la semána jepe oñeʼẽramo hikuái umi provléma oĩvare, péro péicha jave oñondive oñehaʼã vaʼerã osolusiona la provléma, ha ani ojoataka.
Oñemotiémpo vaʼerã ohasa hag̃ua trankílo porã oñondive ojapóvo álgo mokõivévape ogustáva.
Imanduʼa vaʼerã umi mbaʼe porã ohasa vaʼekuére, upearã ikatu por ehémplo omaña oñondive umi fóto omendárõ guare térã ótra fóto ogustáva chupekuéra.
“Umi omendáva ikatu oime opensa diferénte heta mbaʼépe, péro péva ndeʼiséi ndaikatuiha ombaʼapo porã oñondive. Haʼekuéra ikatu odesidi álgo oñondive, ha upéi oñopytyvõ osẽ porã hag̃ua la odesidi vaʼekue” (David).
ÑAÑEMOAG̃UIVE ÑANE AMIGOKUÉRARE
Ñañemoag̃uive ñane amigokuérare
Ani ñapensa sólamente umi mbaʼe ñane amigokuéra ikatúvare ojapo ñanderehehápe, síno jahecha mbaʼépa ñande ikatu jajapo hesehapekuéra. Ñamokyreʼỹvo ótrope ñande voi ñañeñandu porãve.
Káda día ñañehaʼã ñañeʼẽ unos kuánto ñane amígondi jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa oĩ hikuái.
Oimérõ peteĩ ñane amígo ohasáma raʼe la ñande jahasávare koʼág̃a, ñaporandu chupe mbaʼéichapa ombohovái raʼe.
“Ou jave peteĩ torménta ni ndajahechavéima la oĩva ñane renonderãme pe yvytu atã ha pe ama káusare. Ha péicha avei ñaneprovléma jave, ni ndajaikuaái moõ gotyopa jaháta ha upépe la ñaikotevẽ ñane amigokuérare. Haʼekuéra oñeinteresa ñanderehe ha oikuaa ñande avei jajepyʼapyha hesekuéra” (Nicol).
ÑAÑATENDE ÑANE FAMÍLIA MIMÍRE
Ñañatende ñane família mimíre
La Biblia heʼi: ‘Enterovéva oĩ vaʼerã preparádo ohendu hag̃ua, péro ndojapurái vaʼerã oñeʼẽ hag̃ua’ (Santiago 1:19). Primerorã ikatu umi mitã nomombeʼuséi okyhyjeha ni mbaʼépa oipyʼapy chupekuéra, péro ñanepasiénsia ha jajapysaka porãramo hesekuéra ikatu omombeʼu ñandéve la oñandúva.
Ñaipytyvõ ñane famíliape ani hag̃ua okyhyje omombeʼu hag̃ua la oñandúva. Oĩ mitã oñeʼẽvéva oĩramo ituakuérandi trankílo porã oguata aja térã oviaha aja, ha ndahaʼéi oñemboguapýrõ chupekuéra oñeʼẽ hag̃ua.
Ñañatendékena ani hag̃ua ñane família ohendu térã ohechaiterei umi notísia vai.
Ñamombeʼu chupekuéra mbaʼe mbaʼépa jajapo jakuida porã hag̃ua hesekuéra.
Ñaplanea mbaʼépa káda uno ojapóta oikóramo peteĩ emerhénsia ha japraktika voi umi mitãndi.
“Eñeʼẽ vaʼerã ne famíliandi ha eheja tomombeʼu ndéve la oñandúva hikuái, ikatu oime okyhyje, ojepyʼapy térã orrenega oikóvo álgore. Emombeʼu chupekuéra nde reñeñanduha avei péicha ha mbaʼépa rejapo regueropuʼaka hag̃ua” (Beatriz).