‘Opa mbaʼe ári, peguerekóke mborayhu imbaretéva’
‘Oñemoʼag̃uíma opa mbaʼe opa hag̃ua. [...] Opa mbaʼe ári, peguerekóke mborayhu imbaretéva ojuehe.’ (1 PEDRO 4:7, 8.)
JESÚS oikuaavaʼekue sapyʼamíntema oĩtaha ijapostolkuéra ndive ha iñimportanteterei chupe g̃uarã upe tiémpo. Haʼe oikuaa porã vaʼekue mbaʼépa ohaʼarõ ijapostolkuérape. Ojapovaʼerã hikuái peteĩ tembiapo tuicháva ha oĩvaʼerã umi ndaijaʼéiva hesekuéra ha avei umi opersegíva chupekuéra. Umi apóstol ombohovaivaʼerã koʼã mbaʼe Jesús ojapohaguéicha (Juan 15:18-20). Upe último pyhare oĩrõ guare oñondive omomanduʼa jey jey chupekuéra ‘ojoayhuvaʼerãha’ (Juan 13:34, 35; 15:12, 13, 17).
2 Pe apóstol Pedro, oĩvaʼekue avei upépe, ontende porã Jesús heʼíva. Heta áño ohasa rire, ha oñehundi mboyvemi Jerusalén, Pedro omoĩ jey umi kárta omondovaʼekuépe iñimportanteha pe mborayhu. Heʼi umi kristianokuérape: ‘Oñemoʼag̃uíma opa mbaʼe opa hag̃ua. [...] Opa mbaʼe ári, peguerekóke mborayhu imbaretéva ojuehe’ (1 Pedro 4:7, 8). Pe apóstol heʼivaʼekue tuicha mbaʼe ñandéve g̃uarã, jaikógui ko sistéma ‘ára pahápe’ (2 Timoteo 3:1). Péro mbaʼépa ‘pe mborayhu imbaretéva’? Mbaʼérepa iñimportánte jahayhu upéicha ñande rapichakuérape? Mbaʼéichapa ikatu jahechauka upéva?
Mbaʼépa pe ‘mborayhu imbaretéva’?
3 Hetápe g̃uarã, pe mborayhu haʼe peteĩ sentimiénto oñepyrũnteva sapyʼa. Péro Pedro noñeʼẽivaʼekue oimehaichagua mborayhúre, haʼe oñeʼẽvaʼekue pe mborayhu iporãvévare. Pe palávra mborayhu ojeporúva 1 Pedro 4:8-pe ojetradusi pe griégo ñeʼẽgui haʼéva a·gá·pe. Pe palávra heʼise pe mborayhu pyʼaporãme jahechaukáva ha jaguerekóva jasegígui umi prinsípio. Peteĩ lívro ojejapovaʼekue heʼi: “Pe mborayhu agape ikatu ñagoverna, pórke ndahaʼéi katuete peteĩ mbaʼe ñañandúva, síno peteĩ desisión jajapóva ñandejehegui ha ojapoukáva ñandéve heta mbaʼe”. Ñande ñanaséma ñandeegoísta. Upévare ñaikotevẽ umi mbaʼe ñanemomanduʼáva japorohayhu hag̃ua Ñandejára prinsípio heʼiháicha (Génesis 8:21; Romanos 5:12).
4 Upéva ndeʼiséi jajoayhuvaʼerãha jajeovliga rupínte, pórke pe palávra a·gá·pe heʼise avei ñañandu ha jahechaukavaʼerãha pe mborayhu. Pedro katu heʼivaʼekue jaguerekovaʼerãha ‘ojuehe pe mborayhu imbaretéva [‘ojepysóva’]’ (Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras [oguerekóva rreferénsia], nóta).a Añete, jahechauka hag̃ua upeichagua mborayhu ñañehaʼãvaʼerã. Peteĩ karai ikatupyrýva heʼi pe palávra griégogui oúvare ha ojetradusíva ‘imbaretéva’: ‘ñanemomanduʼa peteĩ karréra ohaʼãvare ha oipysopaitéva imuskulokuéra oñehaʼãmbaitévo omohuʼã hag̃ua pe karréra’.
5 Upévare, ndahaʼéi jahayhuvaʼerã mbovymípente térã jajapo pe hasyʼỹvante. Pe mborayhu oguerekóva kristianokuéra heʼise ‘ñambotuicha’ ñane korasõ, japorohayhuve, hasýramo jepe jajapo upéva (2 Corintios 6:11-13). Upéicharõ pe mborayhu haʼe peteĩ kualida tekotevẽva ñamoheñói térã ñambaʼapo hese, ojapoháicha peteĩ deportísta ikatupyryve hag̃ua. Mbaʼérepa jaguerekovaʼerã upeichagua mborayhu ojuehe? Koʼág̃a jahecháta mbohapy mbaʼe ohechaukátava ñandéve mbaʼérepa jajapovaʼerã upéva.
Mbaʼérepa ñande jajoayhuvaʼerã?
6 Primero, ‘pórke pe mborayhu ou Ñandejáragui’ (1 Juan 4:7). Jehovágui osẽ ko kualida iporãitéva, haʼe raẽ ñanderayhuvaʼekue. Pe apóstol Juan heʼi: ‘Kóvare Ñandejára mborayhu ojehechauka ñandéve, pórke Ñandejára ombou Itaʼýra peteĩmíme ko múndope ikatu hag̃uáicha ñande jahupyty tekove haʼe rupive’ (1 Juan 4:9). Ñandejára ‘ombou Itaʼýrape’ oiko hag̃ua peteĩ kuimbaʼéicha ha ojapopa hag̃ua hembiapo ha omano peteĩ madéro de torméntore. Haʼe ohasapavaʼekue koʼã mbaʼe ikatu hag̃uáicha ‘ñande jahupyty pe tekove’. Mbaʼépa ñande jajapovaʼerã jahechágui mbaʼeichaitépa Ñandejára ñanderayhu? Juan heʼi ñandéve: ‘Ñandejára ñanderayhúma rire ñandéve upéicha, upéicharõ ñande avei jajoayhumantevaʼerã’ (1 Juan 4:11). Jahecha Juan ndeʼirihague: ‘Ñandejára nderayhúma rire ndéve upéicha’, síno: ‘Ñandejára ñanderayhúma rire ñandéve upéicha’. Upéicharõ, Ñandejára ohayhúramo ñane irũnguéra kristiánope, ñande avei jahayhuvaʼerã chupekuéra.
7 Segundo lugárpe, koʼág̃a rupi tekotevẽterei jaguereko pe mborayhu ojuehe. Jajapóramo upéicha ikatúta ñaipytyvõ ñane ermanokuéra oikotevẽvape pórke ‘oñemoʼag̃uíma opa mbaʼe opa hag̃ua’ (1 Pedro 4:7). Jaiko ‘umi tiémpo ijetuʼúvape’ (2 Timoteo 3:1). Jahasa heta mbaʼe vai oguerúva ko múndo, umi desástre naturál ha avei oĩ umi ndaijaʼéiva ñanderehe. Upévare tekotevẽ ñamombareteve pe mborayhu ojoapytépe. Ha pe mborayhu imbaretéva ñanemoʼag̃uíta ha ñanemokyreʼỹta ñañangareko hag̃ua ‘ojuehe’ (1 Corintios 12:25, 26).
8 Tercer lugárpe, ñaikotevẽ jahayhu ñande rapichápe ani hag̃ua ñameʼẽ ‘lugár Satanáspe’ ipuʼaka hag̃ua ñanderehe (Efesios 4:27). Satanás omaʼẽhína ñane ermanokuéra deféktore (mbaʼépepa ikangy, ojavy ha ojapo vai) ñanemoñepysanga hag̃ua umívare. Jahejátapa peteĩ komentário ojejapóva hendapeʼỹ térã peteĩ mbaʼe ojejapo vaíva ñanderehe ñanemomombyry kongregasióngui? (Proverbios 12:18.) Ndajajapomoʼãi upéicha imbaretéramo pe mborayhu jaguerekóva ñane ermanokuérare. Upéva ñanepytyvõta jaiko hag̃ua pyʼaguapýpe ha jaservi hag̃ua Ñandejárape ‘peteĩcha oñondivepa’ (Sofonías 3:9).
Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuha ñande rapichakuérape
9 Pe mborayhu jahechaukavaʼerã ñande rogapýpe raẽ. Jesús heʼivaʼekue umi isegidór añeteguáva ojekuaataha pe mborayhu oguerekóvare ojuehe (Juan 13:34, 35). Ko mborayhu ndahaʼéi ojehechavaʼerã kongregasiónpe añónte, ojehechavaʼerã avei ñande rogapýpe: ména tembireko ndive, tuvakuéra itaʼyrakuéra ndive. Ha ndahaʼéi ñañanduntevaʼerã pe mborayhu ñande rogayguáre, jahechaukavaʼerã avei chupekuéra.
10 Mbaʼéichapa ohechauka ojupe ojoayhuha umi omendáva? Pe ména ohayhu porãva hembirekópe ohechauka pe heʼíva ha ojapóvare mbaʼeichaitépa omombaʼe chupe, tahaʼe hapichakuéra renondépe térã haʼeñohápe. Orrespeta pe dignida oguerekóva ha omombaʼe pe opensáva, heʼíva ha oñandúva (1 Pedro 3:7). Haʼe oñemotenonde rangue, omotenonde umi mbaʼe ojapo porãtava hembireko rehe, ha ojapo opa ikatumíva omeʼẽ hag̃ua chupe oikotevẽva materiál, espirituál ha emosionálmente (Efesios 5:25, 28). Pe tembireko ohayhu porãva iménape otratavaʼerã chupe ‘tuicha rrespéto’ reheve, ndojapopáiramo jepe pe haʼe ohaʼarõva jepi chugui (Efesios 5:22, 33). Avei, oipytyvõ iménape ha ohendu heʼíva, ndojeruréi chupe umi mbaʼe natekotevẽiva, upéva rangue oipytyvõ chupe ifamília omotenonde hag̃ua umi asúnto espirituál (Génesis 2:18; Mateo 6:33).
11 Ha peẽ tuvakuéra, mbaʼéichapa ikatu pehechauka pende raʼykuérape pehayhuha? Ikatu pejapo upéva pembaʼapo jejopy rupi pemoĩ hag̃ua chupekuéra umi mbaʼe oikotevẽva (1 Timoteo 5:8). Péro taʼyrakuéra ndahaʼéi tembiʼu, ao ha óga oiko hag̃ua añónte oikotevẽva. Jaipotáramo ohayhu ha oservi Ñandejára añeteguápe, ñameʼẽvaʼerã chupekuéra pe edukasión espirituál oikotevẽva (Proverbios 22:6). Upéva heʼise, jastudiavaʼerãha la Biblia ñane família ndive, jaha predikasiónpe ha rreunionhápe (Deuteronomio 6:4-7). Jajapo meme hag̃ua koʼã mbaʼe ñañehaʼãmbaitevaʼerã, koʼýte koʼã tiémpo ijetuʼúvape. Tuvakuéra oñehaʼãmbaitéva omeʼẽ oikotevẽva espirituálmente itaʼyrakuérape ohechauka ohayhuha chupekuéra. Upéicha ojapóva ohechauka oipotaha hogayguakuéra oiko porã opa ára g̃uarã (Juan 17:3).
12 Iñimportanteterei tuvakuéra ohechauka avei itaʼyrakuérape ohayhuha omeʼẽvo chupekuéra pe oikotevẽva emosionálmente. Umi mitã ningo ikangy ha oikotevẽ ojehechauka jey jey chupekuéra ojehayhuha. Jaʼevaʼerã chupekuéra jahayhuha ha ñamokunuʼũvaʼerã ñande raʼykuérape. Upéicharõ haʼekuéra oñandúta jahayhu ha ñamombaʼeha chupekuéra. Jaʼevaʼerã umi mitãme mborayhúpe iporãha pe ojapovaʼekue. Upéicha haʼekuéra oikuaáta ituvakuéra ohecha ha omombaʼeha umi mbaʼe oñehaʼãva ojapo. Mborayhúpe ñadisiplinavaʼerã ñande raʼykuérape. Upéicha jajapóramo jahechaukáta chupekuéra jaipotaha osẽ porã hikuái (Efesios 6:4). Koʼã mbaʼe ohechaukáva jahayhuha ñande rogayguápe, ñanepytyvõta jaguereko hag̃ua peteĩ família oikóva vyʼápe oñondivepa, ha ñanembaretevéta ñambohovái hag̃ua umi presión omoĩva koʼã ára paha.
13 Pe mborayhu ñanemomýi ani hag̃ua ñamombaʼeterei umi defékto oguerekóva ñande rapichakuéra. Ñanemanduʼáne Pedro heʼírõ guare umi oleévape ikárta oguereko hag̃ua ‘pe mborayhu imbaretéva ojuehe’, heʼi avei chupekuéra mbaʼérepa iñimportánte: ‘Pórke pe mborayhu omoʼã heta pekádo’ (1 Pedro 4:8). ‘Omoʼã’ ndeʼiséi oñeñomiha umi pekádo ivaíva. Umíva oñemombeʼuvaʼerã umi omoakãvape kongregasión oñatende hag̃ua (Levítico 5:1; Proverbios 29:24). Ndajahechaukamoʼãi jahayhuha ñande rapichápe, ha ndajajapomoʼãi la Bíbliape heʼíva, jahejáramo umi oñemohatãva ipekadópe osegi operhudika térã ombohasa asy umi mbaʼe vai ojapoʼỹvape (1 Corintios 5:9-13).
14 Heta vése umi jejavy ha mbaʼe vai ojapóva ñanderehe ñane ermanokuéra ndatuichái. Jaikuaa enterove, sapyʼánte ñañepysangaha pe jaʼévape térã pe jajapóvape, ha ikatuha ñande rapicha oñeñandu vai térã nohaʼarõi ñandehegui pe jajapóva. Upévare, iporãpa jajapura ñamombeʼu hag̃ua umi defékto oguerekóva ñande rapicha? (Santiago 3:2.) Jajapóramo upéicha ikatu ogueru joavy kongregasiónpe (Efesios 4:1-3). Jahejáramo pe mborayhu ñanesãmbyhy, ndajaikomoʼãi ‘ñamombeʼu mbaʼépa ojapo vai’ raʼe peteĩ ñane ermáno (Salmo 50:20). Pe rrevóke ha pe pintúra omoʼãháicha peteĩ pare ivaíva, upeichaite avei pe mborayhu omoʼã umi defékto oguerekóva ñande rapicha (Proverbios 17:9).
15 Pe mborayhu ñanemomýita ñaipytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape. Koʼã ára pahápe ivaive ohóvo ñane situasión. Upévare ñane ermanokuéra oikotevẽta jepi ñaipytyvõ chupekuéra materiálmente (1 Juan 3:17, 18). Pór ehémplo, oĩpa kongregasiónpe peteĩ osẽvaʼekue imbaʼapohágui térã ojere vai vaʼekue chupe? Upéicharõ, ikatu ijaháicha ñandéve ñaipytyvõ chupe materiálmente (Proverbios 3:27, 28; Santiago 2:14-17). Oikotevẽpa peteĩ viúda g̃uaig̃uimi oñemyatyrõ chupe hóga? Upéicharõ iporã vaʼerã jaha ñaipytyvõmi chupe (Santiago 1:27).
16 Péro naiporãi jahechauka mborayhu umi ñande ypýpe oikóvapente. Sapyʼánte jaikuaa Ñandejára siervokuéra oikóva ótro tetã rupi ohasa asyha oúgui chupekuéra peteĩ yvytu atã, yvyryrýi térã umi hentekuéra oñorairõmba. Ikatu oikotevẽterei hikuái tembiʼu, ao ha hetave mbaʼe. Ha oguerekóramo jepe ótro rrása térã étnia, ñande ‘jahayhu enterove ñane ermanokuérape’ (1 Pedro 2:17). Upévare, ojapohaguéicha umi kongregasión oĩvaʼekue pe síglo primérope, ñande avei ñaipytyvõse oñeorganisa jave oñepytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape (Hechos 11:27-30; Romanos 15:26). Jahechaukáramo upeichagua mborayhu, ñañemoʼag̃uivéta ojuehe koʼã ára pahápe (Colosenses 3:14).
17 Pe mborayhu ñanemomýi jagueraha hag̃ua ñande rapichápe umi notísia porã Ñandejára Rréino rehegua. Ñapensamína pe Jesús ehémplore. Mbaʼérepa haʼe opredika ha oporomboʼerakaʼe? Jesús ohechavaʼekue mbaʼeichaitépa oĩ vai espirituálmente umi hénte ha ‘oiporiahuvereko’ chupekuéra (Marcos 6:34). Umi gía rrelihíoso japu, omeʼẽ rangue esperánsa ha omboʼe umi verda espirituál, noñangarekói umi héntere ha ombotavy chupekuéra. Upévare, Jesús okonsola umi héntepe omombeʼúvo chupekuéra ‘umi notísia porã Ñandejára rréino rehegua’. Upéva haʼe ojapo ipyʼaite guive ohayhúgui ha oiporiahuverekógui chupekuéra (Lucas 4:16-21, 43).
18 Koʼág̃a rupi avei heta héntere noñeñangarekói ha oñembotavy chupekuéra espirituálmente ha ndoguerekói esperánsa. Jesús ojapohaguéicha, ñande ñañehaʼãvaʼerã jahechakuaa mbaʼépa oikotevẽ espirituálmente umi ndoikuaáiva gueteri Ñandejára añeteguápe. Jahayhu ha jaiporiahuverekógui ñande rapichápe ñamombeʼúta chupekuéra umi notísia porã Ñandejára Rréino rehegua (Mateo 6:9, 10; 24:14). Saʼímagui pe tiémpo hembýva, koʼág̃a rupi iñimportanteterei jaha japredika ko notísia ikatúva oporosalva (1 Timoteo 4:16).
‘Oñemoʼag̃uíma opa mbaʼe opa hag̃ua’
19 Ñanemanduʼavaʼerã Pedro heʼi mboyve ñandéve jajoayhuvaʼerãha, heʼihague: ‘Oñemoʼag̃uíma opa mbaʼe opa hag̃ua’ (1 Pedro 4:7). Koʼẽrõite, Ñandejára múndo pyahu ihústova oñemoĩta ko múndo aña rekovia (2 Pedro 3:13). Upévare koʼág̃a ndahaʼéi tiémpo ñañemoĩ hag̃ua japytuʼu. Jesús heʼivaʼekue: ‘Peñatendéke pendejehe voi ani hag̃ua pene korasõ ojejopyeterei pekarueterei ha pemboyʼuetereígui, ha umi mbaʼe pendepyʼapývagui pende rekovépe, ha upeichaháguinte og̃uahẽ sapyʼa peẽme upe ára peteĩ lásoicha’ (Lucas 21:34, 35).
20 Upévare, jajapo opa ikatumíva ‘ñañatende porã hag̃ua jaikóvo’ ha ani hag̃ua ñanderesarái mbaʼe tiémpopepa jaikoñaína (Mateo 24:42). Ñañatendevaʼerã umi tentasión Satanás oiporúvare ha ikatúva ñanemomaña ótro henda gotyo. Aníke jaheja ko múndo pyʼahatã, ndaiporihápe mborayhu, ñandejoko jahayhu hag̃ua ñande rapichakuérape. Ha iñimportantevéva, ñañemoʼag̃uivevaʼerã jaikóvo Jehováre, pe Ñandejára añetegua. Koʼẽrõite Irréino mesiániko okumplíta ipropósito porãite ko Yvýpe g̃uarã (Revelación 21:4, 5).
[Nóta]
a Oĩ umi traduksión vívlika heʼíva 1 Pedro 4:8-pe jajoayhuvaʼerãha ‘añetehápe’, ‘ipypukuvaʼerãha’ pe mborayhu, térã osẽvaʼerãha ‘ñande pyʼaite guive’.
PORANDUKUÉRA JASTUDIA HAG̃UA
• Oho mboyve Jesús idisipulokuéragui, mbaʼépa heʼi chupekuéra, ha mbaʼépa ohechauka Pedro ontende porã hague upéva? (Párr. 1, 2)
• Mbaʼépa pe ‘mborayhu imbaretéva’? (Párr. 3 - 5)
• Mbaʼérepa ñande jajoayhuvaʼerã? (Párr. 6 - 8)
• Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuha ñande rapichakuérape? (Párr. 9 -18)
• Mbaʼérepa koʼág̃a ndahaʼéi tiémpo ñañemoĩ hag̃ua japytuʼu, ha mbaʼépa jajerresolvevaʼerã jajapo hag̃ua? (Párr. 19, 20)
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 29]
Peteĩ família ojoayhúva oĩ porãve ombohovái hag̃ua umi jejopy oguerúva koʼã ára paha
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 30]
Pe mborayhu ñanemomýi ñaipytyvõ hag̃ua umi oikotevẽvape
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 31]
Ñamombeʼúvo umi notísia porã Ñandejára Rréino rehegua jahechauka jahayhuha ñande rapichakuérape