Jajeroviákena “Ñandejára tapia oporokonsoláva” rehe
‘Ñamombaʼeguasu Ñandejárape, Jesucristo Rúpe, haʼe ningo ñande Ru oporoporiahuverekóva ha Ñandejára tapia oporokonsoláva.’ (2 COR. 1:3, BNP)
1. Mbaʼépa ñaikotevẽ jaikove aja pukukue?
ONASEMÍRENTE pe mitãraʼy oikuaaukáma oikotevẽha oñekonsola ha oñeñatende hese. Pór ehémplo, hasẽ jepi iñembyahýi jave térã oipotágui ojehupi chupe. Upéicha avei opavave yvypóra ñaikotevẽ ñanekonsoláva jaikove aja pukukue, koʼýte jahasávo umi mbaʼe ijetuʼúva.
2. Mbaʼéichapa la Biblia ohechauka Jehová okonsolataha umi ojeroviávape hese?
2 Heta vése ñane hénte térã ñane amigokuéra ñanembopyʼaguapy ñaikotevẽ jave. Péro jahasáramo umi mbaʼe ipohyietereíva ni haʼekuéra ndaikatúi ñanekonsola. Umícha jave Ñandejára añoite ikatu ñanepytyvõ. La Biblia opromete: “[Jehová] oñemoag̃ui umi oñemboʼéva rehe, [...] haʼe oguenohẽ chupekuéra jejopy vaígui” (Sal. 145:18, 19). Avei heʼi: “Ñandejára oñangareko umi ijoheipyréva rehe, ha ohendu umíva ñemboʼe” (Sal. 34:16 [34:15, NM]). Upéicharõ, jaipotáramo Jehová ñanepytyvõ ha ñanekonsola, tekotevẽ jajerovia hese. David heʼivaʼekue peteĩ purahéipe: ‘Ñandejára omoʼã umi ojejopývape. Haʼe omoʼã umi ojepyʼapy vaívape. Upévare, umi oikuaáva nde réra ojerovia nderehe. Nde, ore Ruete, nderepoíri umi nderekávagui’ (Sal. 9:9, 10, ÑÑB).
3. Mbaʼe ehémplopa oiporu Jesús ohechauka hag̃ua Jehová ohayhuetereiha hembiguaikuérape?
3 Jehová oguerohoryeterei hembiguaikuérape. Jesús heʼivaʼekue: ‘Oñevende cinco gorrión mokõi monéda michĩmíva rehe. Upéicharamo jepe, Ñandejára ndahesaráiri ni peteĩva umi guyraʼígui. Upéicha avei pene akãrague jepeve haʼe oipapapaite. Upévare, ani pekyhyje, peẽ pevaleve heta gorrióngui’ (Luc. 12:6, 7, NM). Avei proféta Jeremías rupive Jehová heʼi umi Israelguápe: “Che rohayhuvaʼekue opa árape g̃uarãicha, upéva rehe akóinte chepyʼaporã nendive” (Jer. 31:3).
4. Mbaʼérepa jagueroviakuaa oñekumplitaha katuete Jehová promesakuéra?
4 Jajeroviáramo Jehová ha ipromesakuéra rehe, tuicha ñandepyʼaguapýta jahasa jave umi mbaʼe ñandejopýva. Ñapensavaʼerã Josué opensa haguéicha. Haʼe heʼi: ‘Peikuaa porã Ñandejára omeʼẽ hague peẽme opa mbaʼe heʼivaʼekue omeʼẽtaha. Ndaipóri ni peteĩ mbaʼe ohejavaʼekue ojapoʼỹre’ (Jos. 23:14). Jahasáramo jepe umi mbaʼe hasyetereíva ñambohovái hag̃ua, jaikuaa porã ‘Ñandejára nañanderejamoʼãiha’ ñaneñeʼẽrendúramo chupe (elee 1 Corintios 10:13).
5. Mbaʼéicha rupípa ikatu ñakonsola ñande rapichakuérape?
5 Pablo heʼivaʼekue ‘Ñandejára tapia oporokonsolaha’. Peteĩ oporokonsoláva ombopyʼaguapy umi oñembyasývape, ohasa asýva térã oñeñandu vaívape. Ha upeichaite ojapo ñande Ru yvagapegua (elee 2 Corintios 1:3, 4). Ndaipóri mbaʼeve ni avave ojokovaʼerã Jehovápe ojapo hag̃ua iporãva umi chupe ohayhúva rehehápe, ha mbaʼevete ndofaltái chupe ojapo hag̃ua upéva. Haʼe ñanemombarete ñambohovái hag̃ua umi mbaʼe ijetuʼúva ha upéicha rupi “ñande avei ñakonsola umi ojepyʼapývape”. Upearã jaiporu “pe konsuélo [...] Ñandejára omeʼẽva ñandéve”. Ajépa Pablo omyesakã porãite Jehová ikatuha ñanemombarete jahasa jave umi mbaʼe ipohýiva.
Mbaʼéichapa ñambohovaikuaa umi mbaʼe ñanembohasa asýva
6. Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñanembohasa asy?
6 Pyʼỹinte jahasa umi mbaʼe ijetuʼuetereíva, ha upéicha jave ñaikotevẽmante ñanekonsoláva. Pór ehémplo, ñambyasyeterei omanóramo peteĩ jahayhúva, koʼýte oiméramo ñane ména térã ñane rembireko, ỹrõ ñane família voi. Avei heta ñande rapicha ohasa asy ojejahéigui hesekuéra térã oĩ rupi omboykéva chupekuéra idiferénte haguére. Oĩ katu oiko asýva ijedágui, hasykatu, imboriahu, ndoikoporãigui iména térã hembirekóndi, térã ojopýgui chupe umi mbaʼe vaieta oikóva ko múndope. Jahasáramo koʼã mbaʼe rehe, katuete ñaikotevẽ ñanembopyʼaguapymíva.
7. a) Mbaʼéicha javépa ñaikotevẽ konsuélo ha mbaʼérepa? b) Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ haʼetéramo ñandéve ñane korasõ ‘osoro ha ikuʼipáva’?
7 Jahechamína mbaʼéichapa ikatu jagueropuʼaka umi mbaʼe ipohýiva ha opokóva ñande pyʼapýre, ñapensávare, ñañandúvare, ha avei ikatúva ñanembohasy térã omokangy ñande jerovia. Ñepyrũrã ñañeʼẽta ñande pyʼapýre. La Biblia heʼi sapyʼánte ikatuha ñañeñandu vaieterei ha ñane korasõ haʼete ku ‘osoro ha ikuʼipáva’ (Sal. 51:17, S). Péro heʼi avei Jehová katuete ñanepytyvõha upéicha jave. Haʼe omonguera umi ipyʼa angatávape ha omombytuʼu chupekuéra (Sal. 147:3). Upéicharõ, jahasáramo jepe umi mbaʼe ipohyietereíva, Jehová ñanekonsoláta ñañemboʼéramo chupe jeroviapópe ha jajapo haʼe heʼíva (elee 1 Juan 3:19-22 ha 5:14, 15).
8. Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ ñapensa hag̃ua hekópe porã?
8 Umi mbaʼe ñapensáva ohechauka avei mbaʼéichapa ñaime. Jahasávo heta mbaʼe ñandepyʼapy ha ñanepyʼaraʼãva, sapyʼánte nañapensavéima hekópe porã. Péicha jave ndaikatumoʼãi jagueropuʼaka umi mbaʼe ñandejehegui reínte, ha ñaikotevẽmante ñanemokyreʼỹ ha ñanemombaretéva. Peteĩ salmísta heʼi: ‘Ajepyʼapy hetáramo jepe, añandu Nde chembopyʼaguapy ha chembovyʼa jeyha’ (Sal. 94:19, ÑÑB). Avei Pablo ohai: ‘Ani pejepyʼapy mbaʼevére. Pemoĩ uvei opa mbaʼe Ñandejára pópe peñemboʼévo. Pejerure ha peagradese avei chupe. Ha Ñandejára omeʼẽne peẽme ipyʼaguapy tuichavéva opa ikatuvaʼerãgui yvypóra ohaʼarõ. Ha pe pyʼaguapy oñangarekóne pene remiandúre Cristo Jesús rupi’ (Fili. 4:6, 7). Jaleéramo la Biblia ha jajepyʼamongeta hese, ikatúta ñambohovái umi mbaʼe ñanemyangekóiva (2 Tim. 3:15-17).
9. Mbaʼépa jajapovaʼerã nañanekyreʼỹvéiramo?
9 Jahasa jave umi mbaʼe ñandejopýva, sapyʼánte nañanekyreʼỹvéi ha umi mbaʼe ñañandúva ipuʼakakuaa ñanderehe. Ikatu ñaimoʼã hasyha ñakumpli peteĩ mbaʼe heʼíva la Biblia, térã ndaikatumoʼãiha jajapo peteĩ tembiapo oñemeʼẽva ñandéve kongregasiónpe. Upéicha jave Jehová ñanepytyvõ ha ñanekonsola. Ñapensamínte mbaʼéichapa yma Jehová omokyreʼỹ umi isrraelítape. Upérõ Josué omotenonde hetãyguápe oñorairõ hag̃ua umi tetã imbaretévandi ha Moisés heʼi chupekuéra: “Pejepytaso ha pendepyʼaguasúke! Ani peñemondýi térã pekyhyje chuguikuéra, [Ñandejára] ohógui nendive, ndojeimoʼãi ndehegui ha nanderejamoʼãi” (Deu. 31:6). Ñandejára oipytyvõgui Josuépe, umi isrraelíta oike pe Yvy Oñeprometevaʼekuépe ha ipuʼaka iñenemigokuérare. Ymave avei Moisés ohechavaʼekue Jehová oĩha hendivekuéra ohasárõ guare hikuái pe már Rojo (Éxo. 14:13, 14, 29-31).
10. Mbaʼépa ñanepytyvõta ñanembohasýramo umi provlemaita jahasáva?
10 Umi provlemaita jahasáva ikatu avei ñanembohasy. Enterove jaikuaa ñaneresãiveha ñañealimenta porãramo, japytuʼu, jajapórõ ehersísio ha ñanepotĩramo. Péro katuete ojapo porãta avei ñanderehe ndajahejáiramo umi provléma ñanemokangy ha ñañehaʼã jajapo la Biblia heʼíva. Jahasa jave umi mbaʼe ñandepyʼapyetereíva, ñanemanduʼavaʼerã Pablo rembiasakuére. Haʼe heʼi: “Opáguio rojejopy vaíramo jepe, upéi rosẽ jey. Rojepyʼapýramo jepe, ndaorepyʼatarovái. Oñepuʼãrõ jepe orerehe, ndorojehejái oreaño, orereity hikuái yvýre ha naorerundíri” (2 Cor. 4:8, 9).
11. Mbaʼépa ñanepytyvõta ikangýrõ ñande jerovia?
11 Umi mbaʼe ijetuʼúva ikatu avei omokangy ñande jerovia. Oikóramo upéva, ñande Ru yvagapegua ikatu ñanemombarete jey. La Biblia heʼi: “Ñandejára ojoko umi hoʼávape, ikangývape omopuʼã jey” (Sal. 145:14). Mbaʼépa jajapovaʼerã jahechakuaáramo ikangyha ñande jerovia? Ñañemboja umi ansiáno rendápe ha jajerure chupekuéra tañanepytyvõmi (Sant. 5:14, 15). Avei tekotevẽ jajesareko porã pe jeikove opaʼỹvare jarekóva ñane renonderãme (Juan 17:3).
Ñandejára okonsolavaʼekue hembiguaikuérape
12. Mbaʼéichapa Jehová okonsola Abrahánpe?
12 Espíritu sánto omomýi peteĩ kuimbaʼépe heʼi hag̃ua Jehovápe: ‘Nemanduʼamína ne ñeʼẽ remeʼẽvaʼekuére ne rembiguáipe, upévare ajerovia nderehe. Ne ñeʼẽ chembopyʼaguapy ajepyʼapy jave, ne ñeʼẽ chemoingove jey’ (Sal. 119:49, 50, ÑÑB). Koʼág̃a avei jajuhu heta ehémplo la Bíbliape, ohechaukáva mbaʼéichapa Jehová oporokonsola. Ñanemanduʼamína Abrahán rehe. Oiméne hetaite ojepyʼapy oikuaárõ guare Jehová ohunditaha Sodoma ha Gomorra. Upévare oporandu chupe: “Añete piko rehundíta peteĩcha imarangatúva ha iñañáva?”. Ñandejára ombopyʼaguapy chupe heʼívo nohundimoʼãiha Sodoma ojuhúramo pype cincuenta tapicha hekopotĩva. Péro upéi Abrahán oikuaase mbaʼépa oikóta ndaipóriramo umi cincuenta. Ñepyrũrã oporandu Jehovápe mbaʼépa ojapóta oĩramo cuarenta y cinco añónte, upéi omboguejyve ohóvo, cuarenta, treinta, veinte ha diézpe. Ñandejára ohendu chupe ha opromete ojuhúramo diez tapicha hekopotĩva Sodómape nohundimoʼãiha upe táva. Amo ipahápe ndojetopái ni diez tapicha hekoporãva, ha upéicharõ jepe Jehová osalva Lot ha itajyrakuérape (Gén. 18:22-32; 19:15, 16, 26).
13. Mbaʼéichapa Ana ohechauka ojeroviaha Jehováre?
13 Ñapensami avei Ana rehe, Elqaná rembireko. Haʼe ningo oipotaiterei mitã, péro ndaikatúi imemby. Upévare oñembyasyeterei ha omombeʼu Jehovápe mbaʼéichapa oñeñandu. Upéi pe saserdóte guasu Elí heʼi Ánape: “[Ñandejára] tomeʼẽ ndéve pe rejerurevaʼekue”. Upéva oiméne tuicha okonsola chupe “ha opa chugui vyʼaʼỹ” (1 Sam. 1:8, 17, 18). Ana ojerovia Jehováre ipyʼaite guive ha oheja ipópe umi mbaʼe omyangekóiva chupe. Haʼe ni ndoikuaái mbaʼépa Ñandejára ojapóta chugui, péro tuicha ipyʼaguapy. Tiémpo rire, Jehová ombohovái chupe iñemboʼe ha Ana hyeguasu, upéi imemby peteĩ mitãkuimbaʼe ha ombohéra Samuel (1 Sam. 1:20).
14. Mbaʼérepa David oikotevẽvaʼekue konsuélo, ha mávapepa ojerure?
14 Jehová okonsolavaʼekue avei Davídpe. Ñandejára ‘omaʼẽ ipyʼapy rehe’ ha ohechakuaa ko mitãrusu ojeroviaha hese ipyʼaite guive, ha oiporavo chupe mburuvicharã Israélpe (1 Sam. 16:7; 2 Sam. 5:10). Péro oiko rire chugui rréi, ojapo peteĩ mbaʼe ivaíva. Oñeno peteĩ kuñakarai ahénondi ha upéi ojukauka iménape omoʼã hag̃ua hembiapo vaikue. Upe riréma ohechakuaa ivaietereiha pe ojapóva ha ojerure Jehovápe: ‘Cheporiahuverekomína Ñandejára, nde ningo ndepyʼaporã. Nde poriahuvereko tuicha rupi eipeʼamína chehegui che rembiapo vaikue. Chejohéi che ñañarekógui, ha chemopotĩ che rembiapo vaígui. Che ahecha porã ajavy hague, ha che rembiapo vai tapiaite oĩ che resa renondépe’ (Sal. 51:1-3, ÑÑB). Ñandejára ohechakuaa David oñembyasyetereiha, ha operdona chupe. Upéicharõ jepe, David heta ohasa asy ojavy haguére (2 Sam. 12:9-12). Péro ipyʼaguapy Jehová oiporiahuverekógui chupe.
15. Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ Jesúspe ojejuka potaitérõ guare?
15 Oiko aja ko yvy ape ári, Jesús avei ombohovái heta mbaʼe ikatuvaʼekue omokangy ijerovia. Jehová oheja itaʼýra perfékto ohasa umi mbaʼe, ha Jesús ohechauka akóinte iñeʼẽrenduha. Haʼe oikuaa Itúva ndohejamoʼãiha chupe arakaʼeve ha odefende tapiaite Ñandejára Rréino. Oñetraisiona ha ojejuka potaitérõ guare, oñemboʼe kóicha: ‘Ani oikótei pe che aipotávante, toiko guei pe nde reipotáva’. Upe riremínte peteĩ ánhel ou omombarete chupe (Luc. 22:42, 43, NM). Jehová okonsola ha oipytyvõ Jesúspe upe óra ijetuʼuetévape.
16. Mbaʼéichapa Jehová ñanemombaretéta oĩrõ ñandejukaséva ndajahejáigui ñane rrelihión?
16 Jehová avei ñanepytyvõ ñaneñeʼẽrendu hag̃ua chupe, oĩramo jepe heʼíva ñandejukataha ndajahejáiramo ñane rrelihión. Hiʼarive Jehová opromete umi omanovaʼekue jepe oikove jeytaha, ha upéva tuicha ñanemombarete. La Biblia heʼi ‘oñehundivaʼerãha pe ñemano’, ñane enemígo tuichavéva (1 Cor. 15:26, BNP). Hiʼãitéma og̃uahẽ upe ára! Ñandejára arakaʼeve ndahesaraimoʼãi umi hembiguái omanovaʼekuégui, omoingove jeýta chupekuéra ha hetaireive tapichápe (Juan 5:28, 29; Hech. 24:15). Jajeroviáramo ko promésare katuete ñanekonsoláta ha jarekóta esperánsa, koʼýte oĩ jave ñandepersegíva.
17. Mbaʼéichapa Jehová ñanekonsola omanóramo peteĩ jahayhúva?
17 Javyʼaite ningo jaikuaávo umi jahayhúva omanovaʼekue oikove jeytaha ko yvy ape ári, ha ndohasamoʼãveimaha hikuái umi mbaʼe ijetuʼuetéva koʼág̃a rupi ñande jahasáva. Jehová avei opromete hembiguaikuéra oĩva pe ‘aty guasúpe’ nomanomoʼãiha oñehundi vove ko múndo aña, ha ohechataha umi omanóva oikove jey vove. Hiʼarive ikatúta omboʼe chupekuéra Ñandejára rape (Rev. 7:9, 10, BNP). Ajépa tuichaite mbaʼe upéva!
Jehová ñanekonsoláta opa árare
18, 19. Mbaʼéichapa Jehová omombarete hembiguaikuérape ojepersegi jave?
18 Moisés heʼi umi isrraelítape peteĩ purahéi iporãitereíva rupive: ‘Ñandejára nemoʼã ymaite guive. Haʼe oipyso ijyva mbarete nde ári’ (Deu. 33:27, ÑÑB). Ha tiémpo rire, Samuel ohai avei: “Anínte pejei Ñandejáragui, ha pemombaʼeguasu chupe pende pyʼaite guive. [...] Héra marangatu rehehápe Ñandejára ndohejamoʼãi hetãyguápe” (1 Sam. 12:20-22). Jahechaháicha, ñande ndajahejáiramo Jehovápe ha akóinte ñamombaʼeguasúrõ chupe, haʼe avei nañanderejamoʼãi, katuete oĩta ñanendive ñaikotevẽ jave.
19 Koʼã ára paha ijetuʼuetévape Jehová okonsola meme hembiguaikuérape. Umi cien áño ári ohasavaʼekuépe, hetaiterei kristiánope ojepersegi ha oñemoinge kárselpe odefende haguére ijerovia. Upéi haʼekuéra omombeʼu mbaʼeichaitépa Jehová oñangareko hesekuéra umi tiémpo ijetuʼuetévape. Pór ehémplo, peteĩ ermáno oikovaʼekue Unión Soviética tiémpope, ojeguereko préso veintitrés áño nomboykeséigui ijerovia. Haʼe omombeʼu oñemog̃uahẽ hague chupe umi puvlikasión oimeháicha rei, ha upéva tuicha omombareteha chupe ogueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe ipohyietéva. Ko ermáno heʼi: “Aĩ aja heta áño kárselpe ahechakuaa tekotevẽha ajerovia Jehováre ikatu hag̃uáicha haʼe avei chemombarete”. (Elee 1 Pedro 5:6, 7.)
20. Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová arakaʼeve nañanderejamoʼãiha?
20 Ndajaikuaái ningo mbaʼépa oikóne ñanderehe amo gotyove. Tahaʼe haʼéva umi situasión ñambohováitava, ñanemanduʼavaʼerã akóinte koʼã ñeʼẽ ñanemokyreʼỹetévare: “Ñandejára ndahesaraimoʼãi hetãyguágui” (Sal. 94:14). Péro ndahaʼéi ñandénte ñaikotevẽva konsuélo, síno heta ñande rapicha oikotevẽ avei ombopyʼaguapýva chupekuéra. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa ikatu ñakonsola umi ohasa asývape ko múndo henyhẽvape provlémagui.
Mbaʼépa ñambohováita?
• Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñanembohasa asy koʼág̃a rupi?
• Mbaʼéichapa Jehová okonsola hembiguaikuérape?
• Mbaʼépa ñanemombarete oĩramo jepe heʼíva ñandejukataha ndajahejáiramo ñane rrelihión?
[Taʼanga ha rrekuádro oĩva páhina 25-pe]
Mbaʼéichapa ñambohováita umi mbaʼe pohýi:
▪ opokóva ñande pyʼapýre Sal. 147:3; 1 Juan 3:19-22; 5:14, 15
▪ opokóva ñapensávare Sal. 94:19; Fili. 4:6, 7
▪ opokóva ñañandúvare Éxo. 14:13, 14; Deu. 31:6
▪ ikatúva ñanembohasy 2 Cor. 4:8, 9
▪ omokangýva ñande jerovia Sal. 145:14; Sant. 5:14, 15