Chepyʼarory aservívo Jehovápe
Omombeʼu Fred Rusk
Salmo 27:10 heʼi: ‘Che ru ha che sy cherejáramo jepe tyreʼỹ, nde Jehová reñangareko porãta cherehe’. Tamombeʼumína peẽme mbaʼérepa yma chemitãite guive iñimportánte chéve g̃uarã ko téysto heʼíva.
CHE akakuaavaʼekue Georgia, Estados Unídospe, peteĩ lugár oñeñotỹhápe mandyju. Upérõ ijetuʼueterei la situasión ha oñehenói voi upe tiémpope Gran Depresión, amo áño 1930 rupi. Che avuélo ningo viúdo ha che aikovaʼekue hendive, che túva chereja upépe opyta vaieterei rupi omano rire che sy ha che ermáno onase ramóva. Upéi che túva oho ombaʼapo hag̃ua mombyry ambue siudápe. Tiémpo rire, heta vése cheguerahase jey aiko hag̃ua hendive, péro ndaikatúi.
Che avuélo rógape itajyrakuéra omaneha opa mbaʼe. Haʼe ndohoguasuivaʼekue iglésiape, péro itajyrakuéra katu oiko pe Iglesia Bautista del Sur heʼihaichaite. Che ahámi avei domingokue, che tiakuéra heʼi rupi chéve chembyepotitaha ndaháiramo. Upévare akakuaávo ndahaʼéi aguerohorypáva umi rrelihión, ahaseve voi eskuélape ha apraktika depórte mbaʼe aha rangue upérupi.
Peteĩ visíta okambiáva che rekove
Peteĩ kaʼaru áño 1941-pe, arekórõ guare 15 áño, og̃uahẽ ógape peteĩ karai ijedámava hembirekóndi. Che ndaikuaáiva chupe ha heʼi chéve hikuái haʼeha “tio Talmadge Rusk”. Haʼe ha hembireko ningo testígo de Jehová raʼe, ha omombeʼu oréve Ñandejára oipotaha yvyporakuéra oiko yvy ape ári opa ára g̃uarã. Upe marandu idiferenteterei ahenduvaʼekuégui pe iglésiape, péro che tia umívape g̃uarã vyroreiete la heʼíva ha nopenái hese. Upévare nomog̃uahẽvéi chupe ógape. Péro tia Mary, ig̃uaig̃uivéva chehegui tres áño, ojagarra chugui peteĩ Biblia ha heta puvlikasión ostudia hag̃ua.
Haʼe pyaʼe voi ohechakuaa otopa hague pe rrelihión añetegua, upévare áño 1942-pe ojevautisa ha oiko chugui testígo de Jehová. Upe guive opuʼã hese ihentekuéra, Jesús heʼi hagueichaite: ‘Pende rogaygua voi ndaijaʼemoʼãi penderehe’ (Mat. 10:34-36, NM). Upe riremi, peteĩ iñermána ig̃uaig̃uivéva ha oĩ porãva pe mburuvicha upe tavapeguándi, ohecha mbaʼéichapa ojagarraukáta tio Talmádgepe, upémarõ heʼi hese ombaʼevendeha kállere permisoʼỹre ha ojegueraha chupe préso.
Peteĩ diário lokál omombeʼu pe mburuvicha, haʼéva avei hués, heʼi hague: “Umi puvlikasión omosarambíva ko karai [...] ivaieterei ha ipeligróso”. Che tio ojerure jey ojehecha hag̃ua ikáso ha upéicha rupi ojepoi chugui, péro okonsegi aja upéva opyta diez día kárselpe.
Che tia chepytyvõ
Upérõ tia Mary oñeʼẽma oikóvo umi mbaʼe oikuaávare la Bíbliagui. Ha ndahaʼéi chévente opredikáva, ivesinokuérape avei. Peteĩ árape aha hendive ombostudia hag̃ua peteĩ karaípe pe lívro El Nuevo Mundo.a Hembireko omombeʼu iména olee hague pe pyhare pukukue. Upe tiémpope che nañentremeteséi mbaʼeveichagua rrelihiónre, péro ahecharamoiterei umi mbaʼe ahendúva. Ahechakuaa Ñandejára oguerohoryha testigokuérape, ndahaʼéi voi umi mbaʼe omboʼévare añónte, síno umi hénte otrata lájare chupekuéra.
Pór ehémplo, peteĩ árape rojukuévo ore tomatetýgui rohasa pe yty ojehapyha ypýrupi. Upépe rohecha che tia umíva ohapy hague Mary puvlikasionkuéra, peteĩ tokadísko ha heta dísko oñeʼẽva la Bíbliare. Che haʼe chupekuéra maʼerãpa ojapo upéicha, ha peteĩva heʼi chéve: “Ág̃ante reagradesevaʼerã oréve”.
Mary ndohejaséi irrelihión ha predikasión, upéicha rupi ohómante ógagui áño 1943-pe. Upérõ che amombaʼetereíma avei umi mbaʼe aaprendéva Ñandejáragui, pór ehémplo heraha Jehová, ñanderayhu ha ñandeporiahuverekoha, ha ndohapyiha avavépe infiérnope. Avei aikuaa orekoha peteĩ organisasión ijojahaʼỹva, ndaháitiramo jepe ni peteĩ rreunionhápe.
Peteĩ jey akopi aja, opyta che ypýpe mokõi karai oúva kamiónpe, ha peteĩva oporandu chéve: “Nde piko Fred?”. Aikuaávo testigoha hikuái, haʼe chupekuéra: “Tajupína penendive ha jaha peteĩ lugár isegurohápe ñañemongeta hag̃ua”. Che tia ningo ojeruréraʼe chupekuéra ou hag̃ua opredika chéve! Peteĩva héra Shield Toutjian ha ovisita jepi kongregasionkuéra. Haʼe chepytyvõ aikotevẽve jave, chemokyreʼỹ ha omeʼẽ chéve konsého ikatu hag̃uáicha adefende umi mbaʼe agueroviáva ha ambohovaikuaa hag̃ua che hentekuéra opuʼãvape cherehe.
Che tia Mary, oikóva upérõ Virgíniape, ombou chéve peteĩ kárta áño 1943-pe ha heʼi aha hag̃ua aiko hendive oiméramo aservise Jehovápe. Upepete voi adesidi ahataha; ha octúbrepe, peteĩ viernes pyhare, ambyaty che kosakuéra peteĩ káhape ha añapytĩ peteĩ yvyramátare óga ypýpe. Upe koʼẽme asẽ óga kupérupi, ajagarra che kosakuéra ha aha peteĩ vesíno rógape, haʼe chegueraha puévlo peve. Upégui aha Róanokepe ha ag̃uahẽ peteĩ kuñakarai rógape, hérava Edna Fowlkes, oikohápe che tia.
Añakãrapuʼã Jehová servísiope, ajevautisa ha añepyrũ ambaʼapo Betélpe
Edna peteĩ ermána unhída oporohayhu ha imbaʼeporãva, yma ojapo haguéicha Lidia. Haʼe ningo oheja opyta hógape heta hénte oikóramo jepe óga alkilérpe. Pór ehémplo, oiko hendive iñermáno rembireko, mokõi isovrína ha avei che tia. Tiémpo rire umi mokõi mitãkuñágui oiko misionéra, Gladys ha Grace Gregory. Koʼág̃a Gladys orekóma 90 áño rasa ha oservi gueteri Jehovápe sukursál de Japónpe.
Ava rire Edna rógape aha meme rreunionhápe ha apredika porãve. Umi mbaʼe ahendúva Salón del Réinope ha astudiáva la Bíbliape, chepytyvõ aikuaa porãve hag̃ua Jehovápe. Amo ipahápe, 14 de junio de 1944-pe ajevautisa. Mary, Gladys ha Grace ojapo iprekursorádo ha oñemondo chupekuéra Virginia nórte gotyo. Haʼekuéra ojapo porã rupi hembiapo oipytyvõ oñemoñepyrũ hag̃ua peteĩ kongregasión táva Leésburgpe. Oñepyrũvo áño 1946, che ajapo avei che prekursorádo ha aha aservi ambue távape, ag̃uínte upégui. Upe áñope ára haku tiémpope roho oñondivepa Cleveland, Ohíope peteĩ asambléa internasionálpe ojejapóva 4-11 de agosto.
Upe aty guasuhápe ohovaʼekue Nathan Knorr, omoakãva upérõ Jehová organisasión. Haʼe heʼi Betel de Broóklynpe ojejapotaha peteĩ edifísio ojeiko hag̃ua ha oñembotuichavetaha pe imprénta, upévare oñekotevẽta hína heta ermáno imitãva ombaʼapo hag̃ua. Che adesidi aserviseha Jehovápe upépe, ha upémarõ amyenyhẽ peteĩ solisitu. Upéicha rupi 1 de diciembre de 1946 aike ambaʼapo Betélpe.
Un áño haguépe, ambaʼapo jave Departamento de Envíospe ou cherendápe Max Larson, omoakãva pe imprénta, ha heʼi chéve ambaʼapotaha Departamento de Servíciope. Upépe aaprende mbaʼéichapa ikatu ojeporu porãve heta téysto vívliko ha mbaʼéichapa ombaʼapo Jehová organisasión. Ha koʼýte aaprendeve heta mbaʼe ambaʼapórõ guare che superintendénte ndive, hérava Thomas J. Sullivan (ojeheróva Bud).
Tiémpo rire, che túva oikuaasevéma mbaʼépa omboʼe la Biblia. Heta vése ouvaʼekue Betélpe chevisita, péro ipahaite oúrõ guare 1965-pe heʼi chéve: “Ikatu reho cherendápe rehosemi jave, péro che ndajumoʼãvéima”. Ha aha hendápe heta vése omano meve. Haʼe ogueroviavaʼekue ohotaha yvágape omano rire, che katu ahaʼarõ Jehová imanduʼa hese ha omoingove jey chupe oiko hag̃ua opa ára g̃uarã ko yvy ape ári peteĩ hardín neporãmba jepévape.
Umi aty guasu ijojahaʼỹva ha oñembaʼapo salonkuérare
Ymaite guive ahecha mbaʼeichaitépa umi aty guasu oipytyvõ ermanokuérape oservi porãve hag̃ua Jehovápe. Upéva ahecha umi asambléa internasionál ojejapovakuére Estadio de los Yankees de Nueva Yórkpe. Áño 1958-pe, 253.922 tapicha ou 123 tetãgui ha omyenyhẽ upe estádio ha avei pe Polo Grounds. Upérõ guare oiko cherehe peteĩ mbaʼe ndacheresaraimoʼãiva. Ambaʼapo jave pe aty guasuhápe, ou cherendápe ermáno Knorr ha chemboapura heʼívo: “Fred, umi prekursorkuéra oime ohaʼarõhína peteĩ salón ojealkilavaʼekuépe, péro cheresaraiete amondo hag̃ua peteĩ omoakãvaʼerã upe rreunión. Ikatu piko koʼag̃aite reho rejapo peteĩ diskúrso ha tapérentema epensa mbaʼérepa reñeʼẽta chupekuéra”. Chekaneʼõiterei ag̃uahẽvo, péro hetaite añemboʼe Jehovápe tapére ha haʼe chepytyvõ ajapo hag̃ua pe diskúrso.
Umi kongregasión oĩva Nueva Yórkpe pyaʼeterei okakuaa áño 1950 guive 1960 peve, upévare ndaorejapavéima umi Salón del Reino ojealkilapyrévape. Áño 1970 ha 1990 aja rojogua mbohapy edifísio Manháttanpe ha romyatyrõ ikatu hag̃uáicha roiporu porã. Che amoakãvaʼekue umi tembiapo. Ha chepyʼarory chemanduʼávo mbaʼeichaitépa Jehová ohovasa umi kongregasiónpe ombaʼapo ha omoĩvaʼekue ipláta oñemyatyrõ hag̃ua koʼã salón koʼag̃aite peve ojeporúva ojejapo hag̃ua rreunionkuéra.
Heta mbaʼe okambia che rekovépe
Peteĩ jey año 1957-pe, asẽ jave Betélgui aha hag̃ua pe imprénta gotyo, ahasa peteĩ párkerupi ha oñepyrũ oky. Upe jave ahecha peteĩ kuñataĩ rrúvia neporãva ombaʼapo ramóva Betélpe hykuepahína. Upepete voi haʼe chupe ndohoséipa che sombrílla guýpe. Péicha aikuaa Márjoriepe, ha upéi romenda áño 1960-pe. Upe guive vyʼapópe roservi Jehovápe iporã ha ivai jave la pórte, oky ha ndokýipe. Septiembre 2010-pe ojapóma cincuenta áño romenda hague.
Romenda rire roho de viáhe, ha rojumírente ermáno Knorr omombeʼu chéve añenombra hague amboʼe hag̃ua Escuela de Galaádpe. Upéva ningo tuichaiterei mbaʼe chéve g̃uarã! Ha áño 1961 ha 1965 aja amoakã cinco kúrso ipukuetereíva, ojejapóva oñembokatupyry hag̃ua umi sukursál omotenondévape. Áño 1965-pe katu, otóño jave, pe Escuela de Galaad ipuku jey cinco mése jepiveguáicha.
Áño 1972-pe añenombra amoakã hag̃ua pe Departamento de Correspondencia de Redacción. Upépe ahekavaʼerã heta informasión añatende hag̃ua umi provlémare ha avei ambohovái umi mbaʼe oñeporandúva. Upéva omyesakãve chéve la Biblia omboʼéva ha chepytyvõ amboʼe porãve hag̃ua che rapichakuérape Ñandejára rembipota.
Upépe aime 1987 peve, ha upe rire añekambia peteĩ departaménto pyahúpe hérava Servicio de Información Hospitalaria. Upérõ rojapo heta kúrso oñembokatupyryve hag̃ua ansianokuéra oĩva umi Comité de Enlace con los Hospitálespe. Upéicha haʼekuéra omyesakã porãvéta la Biblia rupive umi doktór, hués ha ambuépe mbaʼérepa ñande nañamoĩkái tuguy. Ijetuʼueterei ningo oréve ore rembiapo umi doktór ndojaposéi jave tuvakuéra oipotáva, ha omoĩntema mbaretépe umi mitãme tuguy. Umícha jave umi doktór okonsegi jepi órden hudisiál.
Amombeʼu jave peteĩ doktórpe mbaʼe tratamiéntopa ikatu ojesegi ani hag̃ua ojeporu tuguy, heʼi jepi chéve ndaikatumoʼãiha térã hepyetereivépe osẽtaha. Upémarõ haʼe chupe: “Jahechamína nde po ikatúramo”. Ha upéi haʼe: “Péva hína pe tuichave nepytyvõtava ani hag̃ua reiporu tuguy”. Upéicha amomanduʼa chupe peteĩ mbaʼe oikuaa porãva: oñatendéramo oiporu jave bisturí, saʼive tuguy oñehunditaha.
Koʼã veinte áño ohasavaʼekuépe, Jehová orerovasa roñehaʼã haguére roipytyvõ umi doktór ha huéspe. Haʼekuéra ningo tuicha okambia opensa lája ontende porãvévo mbaʼérepa nañamoĩkái tuguy. Koʼág̃a oikuaáma hikuái osẽ porãha umi tratamiénto ndojeporuihápe tuguy, ha oĩha hetaiterei doktór ha ospitál oñatendétava ñanderehe oiporuʼỹre tuguy.
Áño 1996-pe Marjorie ha che, rova Centro Educativo de la Watchtówerpe oĩva Patterson, Nueva Yórkpe, opytáva 110 kilómetro Broóklyngui nórte gotyo. Upépe añepyrũ ambaʼapo Departamento de Servíciope, upéi katu amboʼe umi ombaʼapóvape sukursalhápe ha umi superintendénte de sirkuítope. Ojapomahína doce áño pe Departamento de Correspondencia de Redacción ova hague Broóklyngui, Pattérsonpe ha ojejerure jey chéve amoakã hag̃ua upe departaménto. Ha koʼag̃aite peve ajapo upe tembiapo.
Cherasypáma ahávo
Koʼág̃a ningo arekóma 80 áño rasa ha ijetuʼuvéma chéve ajapopa hag̃ua che rembiapokuéra Betélpe, avei ojapóma diez áño rasa areko hague kánser. Aikove aréma rupi ajoguávaicha voi rréi Ezequíaspe, chupe ningo Jehová omoingove pukuve vaʼekue (Isa. 38:5). Marjorie katu oreko alzhéimer, ha oñondive rombohovái imbaʼasy. Haʼe ningo iguapaiterei Jehová servísiope, oipytyvõ umi imitãvape, ha ojepytaso che ykére. Avei akóinte ostudia la Biblia ha ikatupyry oporomboʼe hag̃ua; koʼág̃a peve voi rosegi roñemongeta heta ore estudiantekuéndi.
Tia Mary omano marzo de 2010-pe, orekópe 87 áño. Haʼe ningo ikatupyryetereivaʼekue omboʼévo Ñandejára Ñeʼẽ, heta áño ojapo iprekursorádo ha oipytyvõ hetaitereípe oservi hag̃ua Jehovápe. Aagradeseterei chupe chepytyvõ haguére aikuaa ha aservi hag̃ua Jehovápe. Koʼág̃a oñeñotỹma chupe iména ykére, oservivaʼekue misionéroramo Israélpe. Ha aikuaa porã Jehová omoingove jeytaha chupekuéra ág̃a múndo pyahúpe.
Ojapóma sesenta y siete áño aservi hague ñande Apoharépe, ha ajepyʼamongetávo umi mbaʼe ahasavaʼekuére aagradese chupe omeʼẽ haguére chéve hetaite mbaʼe porã. Chepyʼarory aservívo Jehovápe, upévare hiʼãite chéve ahupyty avei pe promésa Jesús omeʼẽvaʼekue: ‘Umi cherehehápe ohejavaʼekue hóga, iñermáno ha iñermanakuéra, isy ha itúva, taʼyrakuérape, térã ijyvy, chupekuéra oñemeʼẽta hetave mbaʼe, ha oikovéta opa ára g̃uarã’ (Mat. 19:29, NM).
[Nóta]
a Osẽvaʼekue españólpe áño 1946-pe; péro koʼág̃a ndojejapovéima.
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 19]
Che avuélo rógape, áño 1928-pe (Georgia, Estados Unidos)
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 19]
Tia Mary ha tio Talmadge
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 20]
Mary, Gladys ha Grace
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 20]
Ajevautisárõ guare, 14 de junio de 1944-pe
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 20]
Betélpe ambaʼapo jave Departamento de Servíciope
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 21]
Mary ndive oikórõ guare asambléa internasionál áño 1958-pe, Estadio de los Yánkeespe
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 21]
Marjorie ndive romendárõ guare
[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 21]
Marjorie ndive áño 2008-pe