“¡Jajuecháta paraísope!”
“Reiméta chendive pe hardín neporãvape” (LUC. 23:43).
1, 2. ¿Mbaʼe mbaʼépa opensa umi hénte pe paraísore?
HETA ermáno ha ermána haʼéva diferénte tetãygua oho vaʼekue Seúlpe (Corea) oasisti hag̃ua peteĩ asambléape. Opa rire pe aty guasu, osẽ hikuái pe estádiogui ha umi ermáno upepegua oñemboja joa hendapekuéra. Ñaponderaiterei mbaʼéichapa ojedespedi hikuái ojuehegui heʼívo: “¡Jajuecháta paraísope!”. ¿Mbaʼeichagua paraísorepa haʼekuéra oñeʼẽ kuri?
2 ¿Mbaʼépa opensa umi hénte pe paraísore? Oĩ heʼíva pe paraíso haʼeha peteĩ suéño reínte. Ótro katu opensa haʼeha entéro umi lugár javyʼahápe. Peteĩ tapicha iñembyahýiva ikatu opensa oĩha peteĩ paraísope oguapy jave ojeservi hag̃ua peteĩ mesa henyhẽhágui tembiʼu. Ojapóma heta áño peteĩ kuñakarai ohecha hague peteĩ lugár henyhẽva yvoty kaʼaguýgui, ha heʼi: “¡Kóa ningo peteĩ paraíso!”. Upe lugár héra koʼág̃a Paraíso hoʼáramo jepe mas de 15 métro de niéve káda áño upe lugárpe. ¿Ha ñande? ¿Mbaʼépa ñapensa pe paraísore? ¿Jaguerovia piko og̃uahẽtaha?
3. ¿Moõpa oñeñeʼẽ ñepyrũ pe paraísore la Bíbliape?
3 La Bíbliape oñemombeʼu ymave oĩ hague peteĩ paraíso, ha heʼi oĩ jeytaha amo gotyove. Pe primer lívro de la Biblia oñeʼẽma voi pe paraísore. Pe Versión Douay Católicape ojetradusíva latíngui, heʼi Génesis 2:8-pe: “Ñepyrũrã Ñandejára ojapo peteĩ paraíso javyʼaha, omoĩ hag̃ua upépe pe kuimbaʼe haʼe ojapo vaʼekue” (ko puvlikasiónpente oñemohũve umi palávra). Pe téxto hebreo heʼi hardín de Edén. Pe palávra “Edén” heʼise “Javyʼaha” pórke upe lugárpe igustoiterei vaʼekue. Iporãiterei voi, ndofaltái upépe la ojeʼu vaʼerã, ha trankílo oiko oñondive umi yvypóra ha animál (Gén. 1:29-31).
4. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe pe hardín de Edén haʼe hague peteĩ paraíso?
4 Pe palávra hebrea ojetradusíva “hardín”, idióma griégope heʼise parádeisos. Peteĩ ensiklopédia heʼi pe paraísore: “Peteĩ párke tuicháva ndaiporihápe pelígro, iporãiterei pe lugár ha ndaipóri la ombyaíva, umi yvyramáta tuichaicha ha heta oĩ hiʼáva. Y hesakã asývamante osyry umi arrójore, ha umi ovecha ha guasu katu opastea joa umi kámpore. Péicha oñeimahináta peteĩ griego opensa jave peteĩ paraísore” (Cyclopaedia, ojapóva MʼClintock ha Strong; ekompara Génesis 2:15, 16 heʼívare).
5, 6. ¿Mbaʼérepa Adán ha Eva operde kuri pe oportunida oiko hag̃ua pe paraísope, ha mbaʼépa ikatu oñeporandu algúno?
5 Jehová omoĩ vaʼekue Adán ha Évape peichagua hardínpe, peteĩ paraísope. Haʼekuéra naiñeʼẽrendúi rupi, operde pe oportunida oiko hag̃ua pe paraísope, péro ndahaʼéi haʼekuérante síno entéro ifamília avei (Gén. 3:23, 24). Upe rire, ndaiporivéima kuri yvypóra oikóva pe hardínpe, upéicharõ jepe amalisia pe paraíso osegi kuri oĩ pe dilúvio peve, oiko vaʼekue Noé tiémpope.
6 Péro ikatu oĩ oñeporandúva: “¿Oĩ jeýnepa peteĩ paraíso ko yvy ape ári?”. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaikuaa upéva? ¿Mbaʼérepa ikatu jaguerovia jaikotaha peteĩ paraísope umi persóna jahayhúvandi? ¿Ikatúpa ñamyesakã mbaʼérepa ñaĩ segúro jaikotaha peteĩ paraísope amo gotyove?
¿MBAʼÉPA OHECHAUKA OĨTAHA PETEĨ PARAÍSO?
7, 8. a) ¿Mbaʼépa Ñandejára opromete vaʼekue Abrahánpe? b) ¿Mbaʼépa Abrahán opensáne raʼe Ñandejára promésare?
7 ¿Moõpa ikatu jatopa pe informasión iporãvéva oñeʼẽva pe paraísore? Jatopáta la Bíbliape pórke ko lívro ou Jehovágui, ha haʼe la ojapo vaʼekue pe paraíso ypykue. Jahechamína mbaʼépa Ñandejára omombeʼu vaʼekue iñamígo Abrahánpe. Haʼe heʼi kuri chupe ombohetataha ifamiliare hetaháicha “yvykuʼi oĩva mar rembeʼýpe”. Upéi Jehová ojapo peteĩ promésa iñimportantetereíva Abrahánpe, heʼi chupe: “Ne familiare rupive avendesíta entéro nasión oĩva pe yvy ape ári, pórke nde neñeʼẽrendu chéve” (Gén. 22:17, 18). Tiémpo rire, Ñandejára orrepeti upe promésa Abrahán raʼýpe ha avei iniétope (elee Génesis 26:4; 28:14).
8 Ndaipóri ni peteĩ párte la Bíbliape ohechaukáva Abrahán opensa hague yvyporakuéra oikotaha peteĩ paraísope yvágape. Upévare, Jehová oprometérõ guare ovendesitaha “entéro nasión”, Abrahán opensáne raʼe umi mbaʼe oikótavare ko yvy ape ári. ¿Péro kóvante piko pe párte oĩva la Bíbliape ohechaukáva ojeikotaha peteĩ paraísope ko yvy ape ári?
9, 10. ¿Mbaʼe promésapa ñanepytyvõ jaguerovia hag̃ua oĩtaha peteĩ paraíso?
9 David, haʼéva Abrahán familiare, oskrivi vaʼekue Ñandejára espíritu rupive koʼẽrõite opataha “umi hénte iñañáva” (Sal. 37:1, 2, 10). Upe tiémpope “umi hénte ivuénova opytáta ko yvy ape ári, haʼekuéra ovyʼaitereíta pórke oikóta pyʼaguapýpe ha noñekevrantamoʼãi mbaʼevete asýre”. David heʼi avei “umi hembiapo porãvape” oñemeʼẽtaha ko yvy, ha oikotaha “pype opa ára g̃uarã” (Sal. 37:11, 29; 2 Sam. 23:2). ¿Mbaʼéichapa koʼã promésa oipytyvõ umi persóna ojaposévape Ñandejára rembipota? Haʼekuéra oguerovia og̃uahẽtaha peteĩ día umi hekojojáva añoite oikotaha ko yvy ape ári, ha oiko jeytaha ko yvýgui peteĩ paraíso ojoguáva hardín de Edénpe.
10 Tiémpo rire la majoría umi israelita heʼíva oserviha Jehovápe, omboyke chupe ha pe adorasión añeteguáva. Upévare Ñandejára oheja umi babilonio ojagarra ipuévlope, ohundi ijyvy ha oraha esklávoramo chupekuéra (2 Crón. 36:15-21; Jer. 4:22-27). Péro Ñandejára heʼi vaʼekue umi proféta rupive ipuévlo oho jeytaha hetãme ohasa rire 70 áño. Umi profesía oñekumplipaite vaʼekue, ha upéva ñanepytyvõ koʼag̃aite peve. Amedída ñahesaʼỹijo koʼã profesía, jaroviavéta oĩtaha peteĩ paraíso ko yvy ape ári.
11. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli kuri ñepyrũrã Isaías 11:6-9, péro mbaʼépa ikatu ñañeporandu?
11 (Elee Isaías 11:6-9). Ñandejára ojevale proféta Isaíasre ohechauka hag̃ua umi israelita oho jeýtava kuri hetãme ikatutaha oiko pyʼaguapýpe. Ndaiporimoʼãi kuri okyhyjéva oatakárõ g̃uarã chupekuéra umi animál térã yvypóra. Imitãva ha ijedáva oikóta trankílo. ¿Nañanemomanduʼáipa koʼã mbaʼe porã pe hardín de Edén rehe? (Is. 51:3). Isaías heʼi kuri avei ko yvy tuichakue, ndahaʼéi pe tetã Israel añónte, henyhẽtaha “Jehová konosimiéntogui, pe mar henyhẽháicha ýgui”. Péro ikatu ñañeporandu, ¿arakaʼépa oikóta upéva? Hesakã porãiterei ningo umi mbaʼe oikotaha amo gotyove.
12. a) ¿Mbaʼe vendisiónpa orresivi umi israelita ou jey vaʼekue Babilóniagui? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Isaías 35:5-10 oñekumplitaha avei amo gotyove?
12 (Elee Isaías 35:5-10). Isaías heʼi vaʼekue ndaiporimoʼãiha animál ni yvypóra oatakáva umi israelita oúvape Babilóniagui. Ha hardín de Edénpe oiko haguéicha, pe yvy oprodusíta opaichagua hiʼupy pórke ndofaltamoʼãi la y (Gén. 2:10-14; Jer. 31:12). ¿Oñekumplípa ko profesía umi israelita tiémpopente? Jahechaháicha, pe profesía heʼi ndaiporimoʼãiha isiégova, ikarẽva ni isórdova. Péro umi mbaʼe ningo ndoikói umi israelita ou vaʼekue Babilóniagui tiémpope. Upéva rangue Ñandejára ohechauka omonguerataha opaichagua mbaʼasy amo gotyove.
13, 14. ¿Mbaʼéichapa Isaías 65:21-23 oñekumpli umi israelita ou vaʼekuére Babilóniagui, péro mbaʼe pártepa ofaltáiti hína oñekumpli? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).
13 (Elee Isaías 65:21-23). Umi judío oho jeýrõ guare hetãme, ndotopái umi óga iporãva, kokue oñeñemitỹháme ni umi parralty iñasãimbáva opárupi. Péro Ñandejára ovendesi rupi chupekuéra omoporã hikuái pe lugár. Ñapensamína mbaʼéichapa oime vaʼerã ovyʼa umi hénte ikatu haguére ojogapo, oiko hóga teépe ha hoʼu umi mbaʼe porã porã oñotỹva.
14 Según ko profesía, jaikove pukúta “peteĩ yvyramáta oikove pukuháicha”. Oĩ umi yvyramáta oiko aretereíva, miles de áño voi. Yvyporakuéra oiko puku hag̃ua péicha, hesãieterei vaʼerã. Hiʼarive, igustoitereíta haʼekuéra ikatúrõ oiko pyʼaguapýpe ha peteĩ lugár iporãvape Isaías heʼi haguéicha. Upéva haʼéta hína peteĩ paraíso, ha upérõ g̃uarã oñekumplipaitéta pe profesía.
¿Mbaʼéichapa oñekumplíta pe promésa Jesús ojapo vaʼekue oñeʼẽva pe paraísore? (Ehecha párrafo 15, 16)
15. ¿Mbaʼe vendisiónrepa oñeʼẽ lívro de Isaías?
15 Ñapensamína mbaʼérepa jaʼekuaa umi promésa ñahesaʼỹijóva ohechaukaha amo gotyove jaikotaha peteĩ paraísope. Ñandejára ovendesíta entéro yvypóra oikóvape ko yvy tuichakuére. Natekotevẽmoʼãi avave okyhyje oatakáramo g̃uarã chupe umi animál ni peteĩ persóna ivioléntova. Umi isiégova, isórdova ha ikarẽva okueráta. Enterovéva ojogapóta ha ovyʼáta ohechávo mbaʼéichapa ikogakuéra okakuaa porã. Hiʼarive, yvyporakuéra oiko arevéta umi yvyramátagui. La Bíbliape voi jatopa umi pruéva ohechaukáva peichagua paraíso og̃uahẽtamaha. Péro ikatu oĩ heʼíva koʼã profesía ndohechaukaiha oĩtaha peteĩ paraíso ko yvy ape ári. ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe chupekuéra? ¿Mbaʼérepa ikatu ñaĩ segúro amo gotyove jaikotaha peteĩ paraísope? Jesús ningo haʼe pe kuimbaʼe iñimportantevéva oiko vaʼekue ñande apytépe. Haʼe ohechauka mbaʼérepa ikatu jaguerovia pe promésa oñeʼẽva peteĩ paraísore.
¡REIMÉTA PE PARAÍSOPE!
16, 17. ¿Mbaʼe moméntopepa Jesús oñeʼẽ vaʼekue pe paraísore?
16 Jesús ningo ndojapói vaʼekue mbaʼeve ivaíva, upéicharõ jepe oñekondena chupe ha oñemosaingo peteĩ yvyráre omanoite peve. Ijykére oñemosaingo avei mokõi kriminálpe. Peteĩva ohechakuaa Jesús haʼeha peteĩ rréi, ha heʼi: “Jesús, nemanduʼákena cherehe reike vove ne Rréinope” (Luc. 23:39-42). Pe promésa Jesús ojapo vaʼekue pe kriminálpe ohechauka mbaʼépa ikatu ñahaʼarõ amo gotyove. Lucas 23:43-pe oĩ umi mbaʼe haʼe heʼi vaʼekue pe kuimbaʼépe. Oĩ expérto otradusíva ko párte oĩva la Bíbliape kóicha: “Añetehápe haʼe ndéve, koestedía reiméta chendive pe paraísope”. Haʼekuéra omoĩ peteĩ kóma pe palávra “koestedía” mboyve. Oĩ heʼíva pe kóma oĩ porãha upépe, ótro katu heʼi oñemoĩ vaʼerãha ótro hendápe. Péro, ¿mbaʼépa ohechaukase raʼe Jesús heʼívo “koestedía”?
17 Heta idióma ñane tiempopeguápe umi kóma ojepuru ñantende porãve hag̃ua la ojeʼéva. Péro umi manuskríto griego itujavévape ndojepuruguasúi umi puntuasión. Upévare ikatu ñañeporandu: ¿Jesús piko heʼi kuri: “Añetehápe haʼe ndéve, koestedía reiméta chendive pe hardín neporãvape”? ¿Térãpa haʼe heʼi: “Añetehápe haʼe ndéve koestedía, reiméta chendive pe hardín neporãvape”? Jahechaháicha, umi traduktór omoĩ pe kóma pe palávra “koestedía” mboyve térã upe rire, asegún ontende hikuái la Jesús heʼiséva. Upévare oĩ Biblia orekóva peteĩ hendáicha ha ótro katu ambue hendáicha.
18, 19. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõ ñantende porã hag̃ua la Jesús heʼise vaʼekue?
18 Jesús omombeʼu kuri idisipulokuérape mbaʼépa oikóta chugui omano vove. Haʼe heʼi kuri: “Pe Yvypóra Raʼy oĩta pe sepultúrape tres día”. Heʼi avei: “Pe Yvypóra Raʼýpe, katuete oñemeʼẽta umi kuimbaʼe pópe, ha ojejukáta, péro tres día haguépe oñemopuʼã jeýta” (Mat. 12:40; 16:21; 17:22, 23; Mar. 10:34). Apóstol Pedro omombeʼu oiko hague kuri upéva (Hech. 10:39, 40). Jahechaháicha, Jesús ni pe kriminál ndohói kuri peteĩ paraísope pe omanoha árape. La Biblia heʼi Jesús oĩ hague “pe sepultúrape” 3 díare Ñandejára orresusita peve chupe (Hech. 2:31, 32).a
19 Jesús oipuru vaʼekue pe fráse “añetehápe haʼe ndéve koestedía” ojapo hag̃ua pe promésa pe kriminálpe. Péicha oñeñeʼẽ vaʼekue Moisés tiémpope jepe. Por ehémplo, Moisés heʼi vaʼekue peteĩ jey: “Koʼã mbaʼe haʼéva ndéve koestedía oĩ vaʼerã ne korasõme” (Deut. 6:6; 7:11; 8:1, 19; 30:15).
20. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa ñantende porãha la Jesús heʼi vaʼekue?
20 Peteĩ traduktór Médio Orientegua heʼi: “Ko téxtope ojerresalta pe palávra ‘koestedía’ ha jalee: ‘Añetehápe haʼe ndéve koestedía, reiméta chendive pe paraísope’. Pe promésa ojejapo kuri upe díape ha oñekumplíta tenondeve”. Pe traduktór heʼi upéichante voi oñeʼẽha umi hénte uperupigua, ha heʼise “upe promésa ojejapo hague peteĩ díape ha oñekumplitaha katuete”. Upévare peteĩ versión siríacape síglo quíntope guare otradusi pe versíkulo: “Amén, koestedía haʼe ndéve reimetaha chendive pe hardín de Edénpe”. Enterovévape ñanemokyreʼỹ vaʼerã pe promésa.
21. ¿Mbaʼe paraísorepa oñeʼẽ raʼe Jesús ojapórõ guare pe promésa pe kriminálpe, ha mbaʼérepa jaʼe upéva?
21 Jesús oñeʼẽrõ guare pe kriminálpe pe paraísore, haʼe nopensái vaʼekue peteĩ paraíso oĩvare yvágape. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Por ehémplo, pe kriminál ndoikuaái kuri Jesús ojapo hague peteĩ pákto ijapostolkuéra ifiélvandi ogoverna hag̃ua yvágape hendive (Luc. 22:29). Hiʼarive pe kriminál ndahaʼéi kuri peteĩ kristiáno vautisádo (Juan 3:3-6, 12). Upévare ikatu jaʼe Jesús ojapórõ guare pe promésa upe kriminálpe katuete oñeʼẽne raʼe peteĩ paraíso oĩtavare ko yvy ape ári. Unos kuánto áño upe rire apóstol Pablo oñeʼẽ peteĩ visiónre ohecha haguépe peteĩ kuimbaʼe ojegueraháva pe paraísope (2 Cor. 12:1-4). Pablo ha umi ótro apóstol situasión ndahaʼéi vaʼekue pe kriminál omano vaʼekuéicha, pórke chupekuéra ojeporavo vaʼekue oho hag̃ua yvágape ogoverna hag̃ua Jesús ndive. Upéicharõ jepe, Pablo oñeʼẽ hína kuri peteĩ “paraíso” oĩtavare amo gotyove.b ¿Oĩtapa pe paraíso ko yvy ape ári? ¿Ikatútapa ñaĩ upépe?
¿MBAʼÉPA IKATU ÑAHAʼARÕ?
22, 23. ¿Mbaʼépa ikatu ñahaʼarõ?
22 David heʼi vaʼekue oñemeʼẽtaha ko yvy “umi hembiapo porãvape” (Sal. 37:29; 2 Ped. 3:13). Haʼe oñeʼẽ kuri pe tiémpo entéro yvypóra ko yvy ape ári ojegiátavare Ñandejára konsého iporãitévare. Pe profesía oĩva Isaías 65:22-pe heʼi: “Che puévlo oikove pukúta peteĩ yvyramáta oikove pukuháicha”. Koʼápe ojehechauka umi hénte oservítava Jehovápe pe múndo pyahúpe oikotaha miles de áño. ¿Ikatúpa jaʼe oñekumplitaha upéva? Ikatu, pórke Apocalipsis 21:1-4 heʼi Ñandejára ovendesitaha enterovévape, ha peteĩva umi vendisión haʼéta hína ndaiporiveitamaha omanóva.
23 Upéicharõ, ikatu hína ñantende porã la Biblia omboʼéva pe paraísore. Adán ha Eva operde pe priviléhio orekóva oiko hag̃ua opa árare peteĩ paraísope, péro ko yvýgui oiko jeýta peteĩ hardín iporãitereíva. Ñandejára ojapóta la opromete vaʼekue, haʼe ovendesíta yvyporakuérape ko yvy ape ári. David heʼi vaʼekue umi hénte ivuénova ha hembiapo porãva oikotaha opa árare ko yvy ape ári. Heta profesía oĩva lívro de Isaíaspe oñeʼẽ pe paraíso oĩtavare ko yvy ape ári, ha ñanepytyvõ jajesareko hag̃ua upe tiémpore. ¿Arakaʼe piko oikóta koʼã mbaʼe? Oikóta Jesús okumpli vove pe promésa ojapo vaʼekue pe kriminálpe. Ñande ningo ikatu avei ñaĩ pe paraísope. Upe tiémpope, oñekumplíta la heʼi vaʼekue umi ermáno ohóva pe asambleahápe Coréape, heʼírõ guare hikuái: “¡Jajuecháta paraísope!”.
a Peteĩ profesór hérava Marvin Pate omombeʼu mbaʼépa heʼi heta expérto. Haʼekuéra opensa Jesús heʼírõ guare “koestedía” heʼise hague omanotaha ha upe díape voi oĩtaha pe paraísope. Upéva heʼise peteĩ día de 24 óra. Pe profesór heʼi avei koʼã expérto opensa lája ndojeguerahaiha umi mbaʼe la Biblia heʼívare oiko hague. Por ehémplo, la Biblia heʼi Jesús omano rire oĩ hague pe sepultúrape, ha upe rire ae oho hague yvágape (Mat. 12:40; Hech. 2:31; Rom. 10:7).
b Ehecha pe artíkulo hérava “Oñeporandúva jepi” oĩva ko rrevístape.