¿Ikatúpa pe pláta ha umi estúdio yvate oasegura ñande futúro?
Heta persóna opensa ijestúdio yvatéramo ha ipláta hetáramo oaseguraitemaha ifutúro. Haʼekuéra oimoʼã ohóramo universidápe ikatutaha ovyʼave hogapýpe, ivaleve itravahohápe ha oipytyvõ porãvetaha ipaíspe. Koʼã persóna oguerovia ijestúdio porãramo okonsegitaha peteĩ traváho ogana porãtahápe, ha amáske ipláta ovyʼavetaha.
MBAʼÉPA ODESIDI JEPI LA HÉNTE
Peteĩ karai oikóva Chínape heʼi: “Che apensa vaʼekue arekómante vaʼerãha peteĩ título universitário anivéma hag̃ua chemboriahu, ha avei arekóramo peteĩ traváho ojepaga porãháme añoite ikatutaha avyʼa ha aiko porã”.
Heta oĩ oviaháva ótro paíspe ostudia hag̃ua peteĩ universida iporã ha ifamósovape, oimoʼãgui péicharõ añoite oho porãvetaha chupekuéra. Ha ojapo 10 áñorupi peteĩ organisasión ojapo hague peteĩ enkuésta ohechaukáva mas de la mita umi persóna ohóva ostudia ótro paíspe haʼeha Asiapegua. Upéva ikomuneterei kuri ojejapo opárupi, péro pe pandémia COVID-19 káusare ijetuʼuvéma kuri ojeviaha hag̃ua.
Heta sy ha túa ojesakrifikaiterei, ikatu hag̃uáicha ifamiliakuéra oho ostudia universidápe ótro paíspe. Peteĩ karai oikóva Taiwánpe heʼi: “Che tuakuéra ndaiplatahetái vaʼekue, upéicharõ jepe chemondo chéve ha umi 3 che ermanokuérape roho hag̃ua rostudia Estados Unídospe”. Heta hénte oĩ ohasáva koichagua situasión ha upéicha rupi ou jepi odeve hetaiterei.
MBAʼÉPA LA RRESULTÁDO
Heta hénte oñehaʼãva ijestúdio porã ha ipláta heta, kon el tiémpo ndovyʼavéi
Legálmente umi estúdio ikatu tuicha ñanepytyvõ, péro ndahaʼéi jepi umi hénte ohaʼarõháicha. Por ehémplo, oĩ odeve hetaitereíva ha ojesakrifikáva heta áñore ostudia hag̃ua peteĩ karréra, péro amo ipahápe nokonsegíri hikuái pe traváho oipota vaʼekue. Peteĩ periodísta Singapurpegua heʼi: “Koʼág̃arupi hetave ohóvo umi ostudia vaʼekue universidápe ha nombaʼapóiva” (Rachel Mui ombaʼapóva BusinessTimes-pe g̃uarã). Peteĩ karai oikóva Taiwánpe ha orekóva heta título universitário heʼi: “Heta oĩ ostudia vaʼekue peteĩ karréra, ha amo ipahápe ombaʼapómante ótra kosaitépe. Oĩ ningo ombaʼapóva pe ostudia vaʼekuépe ha okonsegi peteĩ traváho porã, péro amo ipahápe ndovyʼái haʼekuéra oimoʼã haguéicha”.
Jahechamína la oiko vaʼekue peteĩ kariaʼy Tailandiapeguáre. Haʼe oho vaʼekue universidápe Európape ha oho jeývo ipaíspe okonsegi itravahorã upe iprofesiónpe. Haʼe omombeʼu: “Upe astudia vaʼekue chepytyvõ akonsegi hag̃ua peteĩ traváho ojepaga porãháme chéve. Péro aganave hag̃ua tekotevẽ kuri añehaʼãve, ha ambaʼapo hetave óra. Kon el tiémpo pe emprésa ambaʼapo haguépe omosẽ unos kuánto empleádope, ha umíva apytépe chéve. Upépe ahechakuaa ndaiporiha peteĩ traváho ogarantisáva ñande futúro”.
Umi ipláta hetáva jepe ha haʼetévaicha la oiko porãva lomímonte iprovléma hogapýpe, ou hasy, ha ojepyʼapyeterei iplátare. Peteĩ karai Japonpegua heʼi: “Che chepláta heta vaʼekue, péro lomímonte ndavyʼái, pórke heta oĩ vaʼekue iñenvidiósova ha chetrata vaietereíva”. Peteĩ kuñakarai Vietnampegua heʼi: “Hetáma ahecha umi hénte oñehaʼãva okonsegi itravahorã peteĩ iporãmíva ha ogana porãtahápe oiko porãségui. Péro amo ipahápe ótra kosaite la okonsegíva hikuái: ou ojepyʼapyeterei, hasy vai, oñedeprimi ha noñeñandúi segúro”.
Ko karai ha hetave hénte kon el tiémpo ohechakuaa umi estúdio yvate ha pe pláta ndahaʼeiha la iñimportantevéva. Upéicha rupi oĩ heta persóna opensáva oasegurataha ifutúro ivuénoramo enterovéndi ha imbaʼeporãramo hapichándi. ¿Serápa upéva la jajapo vaʼerã javyʼa hag̃ua ha ñagarantisa hag̃ua ñande futúro? Pe ótro artíkulo okontestáta ko pregúnta.