VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • w21 noviembre páh. 31
  • Jaikuaave hag̃ua

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • Jaikuaave hag̃ua
  • Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2021
  • Informasión oñeʼẽva avei ko témare
  • Rresúmen de Nahúm
    Ñandejára Ñeʼẽ La Biblia Traducción del Nuevo Mundo
  • Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Nahúm, Habacuc ha Sofonías
    Ñemañaha. Oikuaauka Jehová Sãmbyhy 2007
Ñemañaha. Oanunsia Jehová Goviérno (ojestudiáva) 2021
w21 noviembre páh. 31
Peteĩ pintúra ohechaukáva mbaʼéichapane raʼe umi edifísio ha monuménto oĩ vaʼekue Nínivepe.

Nínivepe oĩ vaʼekue umi edifísio ha monuménto tuichaitereíva

Jaikuaave hag̃ua

¿Mbaʼépa oiko rakaʼe Nínivegui?

ASIRIA haʼe vaʼekue peteĩ nasión tuichaitereíva, ha 670 áñorupi Jesús ou mboyve oiko voi chugui pe poténsia mundiál tuichavéva oĩva ko múndope. Pe páhina de Internet orekóva pe Muséo Británico heʼi voi: “Asiria território oñepyrũ voi oéste gotyo Chipre guive ha oho hese éste gotyo Irán peve, ha un tiémpore katu ohupyty voi Egipto peve”. Asiria kapitál haʼe vaʼekue Nínive, ha upe siuda haʼe vaʼekue pe siuda tuichavéva oĩva ko múndope. Upépe oĩ vaʼekue umi monuménto tuichaitereíva, umi hardín ndaijojaháiva, umi palásio iporãitereíva, ha umi vivliotéka ndetuichapa jepéva. Nínivepe ojetopa vaʼekue algúna eskritúra oĩva umi pare rehe, ha umíva omombeʼu pe rréi Asurbanipal, ha avei umi ótro rréi, oñehenói hague voi ijupe “rréi del múndo”. Upe tiémpope haʼete voi ku ndaipóriva ipuʼaka vaʼerã Asiria ha Nínive rehe.

Peteĩ mápa ohechaukáva moõite pevépa oho vaʼekue pe Império asirio território, áño 670 a.C. rupi. Upe mápape ojekuaa Egipto, Ísla Chipre ha Nínive.

Asiria haʼe vaʼekue pe poténsia tuichavéva oĩ vaʼekue upe tiémpope

Péro Asiria orekóramo jepe ko múndo ipoguýpe, proféta Sofonías omombeʼu mbaʼépa Jehová ojapóta hese: “Ñandejára oipysóta ijyva nórte gotyo ha ohundíta Asíriape. Omoperõta Nínivepe, opytáta séko vera peteĩ desiértoicha”. Ha ótro Jehová proféta hérava Nahúm heʼi avei: “Peipeʼapa upe siudágui pe óro, peipeʼapa chuguikuéra pe pláta. [...] Upe siuda opyta nandi vera, oñehundi ha mbaʼevete nahembýi upépe. [...] Umi hénte nderecháva guive odiparáta ndehegui ha heʼíta: ‘Nínive opyta nandi vera’” (Sof. 2:13; Nah. 2:9, 10; 3:7). Ohendúvo koʼã profesía umi hénte oiméne oñeporandu raʼe: “¿Ikatu piko oiko koʼã mbaʼe? ¿Oĩne piko ipuʼakáva ko Asiria ipoderosoitévare?”. Oiméne ijetuʼu rakaʼe chupekuéra oguerovia hag̃ua upéva.

Nínive opyta nandi vera ha iperõ peteĩ desiértoicha

Péro haʼetéramo jepe núnka ndoikomoʼãiva, pe profesía oñekumpli, pórke 600 áñorupi Jesús ou mboyve, umi tetã Babilonia ha Media ipuʼakáma Asiria rehe. Ha kon el tiémpo Nínive ojeheja rei ha opytáma tesaráipe. Peteĩ puvlikasión onohẽva pe Museo de Arte Metropolitano de Nueva York heʼi voi: “Heta tiémpo ohasa rire, pe lugárpe ndaiporivéima avavete ha pe yvy ojahoʼipáma chupe. Ha Nínivepe ojekuaa la Biblia heʼíva rupivéntema”. Peteĩ informasión heʼi avei pe áño 1800 rupi, “avave ndoikuaái hague oexistípa raʼe pe Asiria kapitál tuichaitéva” (Biblical Archaeology Society Online Archive). Péro 1845-pe, pe arkeólogo Austen Henry Layard oñepyrũ ojoʼo pe lugár ha otopa pe siuda de Nínive. Ha umi mbaʼe ojetopáva ohechauka Nínive haʼe hague peteĩ siuda tuichaitereíva.

Jahechávo oñekumplipaiteha umi profesía oñeʼẽva Nínive rehe, omombarete ñande jerovia, ha upévare jaguerovia oñekumplitaha avei umi profesía oñeʼẽva umi poténsia mundiál oĩvare ñane tiémpope (Dan. 2:44; Apoc. 19:15, 19-21).

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti