TEMBIASAKUE
Avyʼaiterei aservi rupi Jehovápe
ÁÑO 1951-pe ag̃uahẽ Róuynpe, péva haʼe peteĩ puévlo michĩ oĩva Quebec, Canadápe. Aha pe óga oñemeʼẽ haguépe chéve la direksión. Upépe oñatende cherehe peteĩ misionéro Galaadgua hérava Marcel Filteau.a Pe ermáno oreko vaʼekue 23 áño ha ijyvate, ha che katu upérõ 16 áñonte areko ha tuicha chekarapeve chugui. Upérõ ahechauka chupe che kárta heʼihápe añeasigna hague upe lugárpe kómo prekursór. Pe ermáno olee pe kárta ha upéi omaña cherehe ha heʼi chéve: “¿Nde sy piko oikuaa jepe reĩha koʼápe?”.
CHE FAMÍLIA
Anase vaʼekue 1934-pe. Che tuakuéra osẽ vaʼekue Suízagui oho hag̃ua oiko peteĩ siuda héravape Timmins. Péva hína peteĩ puévlo oĩva Ontario, Canadápe. Amo áño 1939 rupi che sy oñepyrũ olee pe rrevísta La Atalaya, ha oho meméma avei rreunionhápe. Upéi chegueraháma avei chéve ha umi 6 che ermáno ha ermanakuérape. Tiémpo riremi, che sýgui oikóma testígo de Jehová.
Upéva ndahaʼéi vaʼekue la ogustapáva papápe, péro che sy omombaʼeterei vaʼekue la oaprendéva ha ojedesidi ifieltaha Jehovápe. Haʼe ojepytaso mbarete vaʼekue ojeproivírõ guare umi testígo de Jehovágui opredika Canadápe amo áño 1940 rupi. Mama siémpre iñamávle ha orrespeta papápe, jepe haʼe iñeʼẽ pohýi ha otrata vai chupe. Che sy ehémplo porãite orepytyvõ chéve ha che ermanokuérape rodesidi hag̃ua avei roservi Jehovápe. Tiémpo rire che túa oñepyrũma oretrata porãve.
AÑEPYRŨ ASERVI DE TIÉMPO KOMPLÉTO
Año 1950-pe aha vaʼekue peteĩ asambléa héravape Aumento de la Teocracia, Nueva Yórkpe. Upérõ aikuaa heta ermáno ha ermána diferénte paisguápe, ha ahecha avei oñeentrevista hague umi ermáno ojegradua vaʼekuépe Eskuéla de Galaádgui. Upérõ chekyreʼỹve ajapo hag̃ua hetave mbaʼe Jehová servísiope ha ajedesidiete aservitaha de tiémpo kompléto. Upévare ahamírentema ógape, asolisitáma voi ajapo hag̃ua che prekursorádo rregulár, péro pe sukursál Canadagua heʼi chéve primero tekotevẽha ajevautisa. Upévare pe 1 de octubre de 1950-pe ajevautisa ha un mes upe rire ajapo la che prekursorádo rregulár ha arresivíma che primera asignasión peteĩ lugár héravape Kapuskasing. Upéva opyta vaʼekue mombyryeterei pe che aiko haguégui.
Aservírõ guare Quebécpe
Año 1951-pe pe sukursál oinvita entéro umi testígo oñeʼẽvape francés oho hag̃ua Quebécpe, oñeñeʼẽhápe upe idióma. Upe lugárpe oĩ vaʼekue tuicha nesesida. Che akakuaa vaʼekue añeʼẽvo francés ha inglés, upévare ajeofrese aha hag̃ua ha añeasigna Róuynpe. Upépe ningo che ndaikuaái vaʼekue avavépe. Haʼe haguéicha iñepyrũme, sólamente areko vaʼekue peteĩ direksión oñemeʼẽ vaʼekue chéve. Péro entéro mbaʼénte osẽ porã vaʼekue. Marcel ha che oñoamigoite vaʼekue. Cuatro áño apyta aservi Quebécpe ha avyʼaiterei vaʼekue upe lugárpe. Tiémpo rire añepyrũma avei aservi kómo prekursór espesiál.
GALAAD HA UMI MBAʼE AHAʼARÕ VAʼEKUE OIKO
Aĩ aja Quebécpe avyʼaiterei kuri añeinvitárõ guare pe kláse número 26 de Galaádpe. Upéva ojejapo vaʼekue Nueva Yórkpe peteĩ siuda héravape South Lansing. Pe 12 de febrero de 1956-pe ajegradua ha añeasigna aha hag̃ua Ghánape, upéva opyta África Occidentálpe.b Péro aha mboyve upépe aha jey vaʼerã kuri Canadápe oĩmba aja umi che dokumentokuéra. Che apensa vaʼekue apytataha upépe dos térã tres semánante.
Amo ipahápe 7 mése ahaʼarõ oĩmba hag̃ua che dokuméntokuéra pe siuda de Toróntope. Upe tiémpope apyta vaʼekue matrimónio Cripps rógape. Haʼekuéra ningo ikalida ha oñatende porãiterei vaʼekue cherehe. Upépe aikuaa peteĩva ifamíliape hérava Sheila ha roñenamoraite voi. Upéi kavalete haʼétarõ guare chupe romenda hag̃ua, osẽ umi che dokuménto ha oĩmbáma aviaha hag̃uáicha. Upérõ Sheila ha che roñemboʼe ha rodesidi ahatanteha che asignasiónpe, péro avei rodesidi rosegitaha romondo kárta ojupe ha rohechataha amo gotyove ikatúpa romenda. Upéva ijetuʼueterei vaʼekue oréve, péro upéi rohechakuaa upe rodesidíva oĩ porãiterei hague.
Aviaha vaʼekue tren, várko ha aviónpe un mes aja, upéi ag̃uahẽ Ácrape, oĩva Ghánape. Upépe añeasigna aservi hag̃ua kómo superintendénte de distríto, upévare aviaha Ghana tuichakuére, pe Costa de Marfil (koʼág̃a haʼéva Côte dʼIvoire) ha Togolándiare (koʼág̃a haʼéva Togo). Haimete entéro umi viáhe ajapo peteĩ áuto omeʼẽ vaʼekuépe chéve pe sukursál. Avyʼaiterei ikatu haguére aviaha avisita hag̃ua umi ermanokuérape.
Fin de semanakue añeasigna aservi hag̃ua umi asambléa de sirkuítope. Upérõ ndoroguerekói kuri Salón de Asambléa, upévare umi ermáno ojapo takuáragui pe técho ha hiʼári omoĩ unos kuánto palméra rakã ani hag̃ua pe kuarahy ojope ermanokuérare. Avei ndaipórigui lugár oñeñongatu ha oñemantene hag̃ua umi tembiʼu, umi ermáno oguereko umi animál upérupi ojejuka hag̃ua ikatu hag̃uáicha oñemongaru umi ohóvape asambleahápe.
Avése heta ropuka umi mbaʼe rohasávare. Por ehémplo, peteĩ jeýpe peteĩ misionéro hérava Herb Jennings, ojapo hína la idiskúrso ha peichaháguinte peteĩ vaka ojeskapa, ha oñepyrũ odipara oĩháme pe platafórma.c Ermáno Herb upépe okirirĩete, ha pe vaka haʼete ku opytáva itavyraiete. Upérõ 4 ermáno imbaretéva ojagarra pe vakápe ha ogueraha jey chupe pe lugár oĩ haguépe. Ha upéi umi ermáno oñepyrũ opukapa ha ojepopete.
Umi día ndaiporihápe asambléa aha umi aldéape opytávape ag̃ui. Upérupi ahechauka vaʼekue umi héntepe pe pelíkula onohẽ vaʼekue ñane organisasión hérava: La Sociedad del Nuevo Mundo en acción. Ikatu hag̃uáicha ojehecha pe pelíkula, amoĩ peteĩ savana morotĩ ha umíva añapytĩ mokõi póstere térã yvyramátare. Upépe amyendy la che projektór ha pe savanáre ojekuaa pe pelíkula. Upéva ogustaiterei vaʼekue umi héntepe, algúno primera ves ohecha vaʼekue peteĩ pelíkula. Haʼekuéra ojepopete hatã vaʼekue ohechávo oĩha ojevautisáva. Upe pelíkula oipytyvõ vaʼekue chupekuéra ohecha hag̃ua umi oĩva Jehová organisasiónpe iñunidoha.
Romenda Ghánape áño 1959-pe
Upe rire, amo dos áñorupi aĩ aja gueteri Áfricape, avyʼaiterei ikatu haguére aha pe asambléa internasionál ojejapo vaʼekuépe áño 1958-pe, Nueva Yórkpe. Upérõ avyʼaiterei vaʼekue ikatu haguére ahecha jey Shéilape. Haʼe ou vaʼekue Quebécgui, pórke upépe oservi vaʼekue kómo prekursóra espesiál. Ore roiko vaʼekue romondo ojupe kárta, péro rojecha jey rire en persóna ajerure Shéilape romenda hag̃ua ha haʼe oasepta. Upémarõ askrivi ermáno Knórrpe,d ha aporandu chupe ikatúpa Sheila oho pe eskuéla de Galaádpe ikatu hag̃uáicha upéi rojotopa jey Áfricape. Ermáno Knorr oasepta vaʼekue upéva. Amo ipahápe Sheila ohóma che rendápe Ghánape. Ore romenda vaʼekue pe 3 de octubre de 1959-pe Ácrape. Rohechakuaa mbaʼeichaitépa Jehová orevendesi romotenonde haguére chupe ore rekovépe.
ROSERVI OÑONDIVE CAMERÚNPE
Rombaʼapo pe sukursál oĩvape Camerúnpe
Áño 1961-pe roñeasigna roservi hag̃ua Camerúnpe. Umi ermáno ojerure vaʼekue chéve amoñepyrũ hag̃ua peteĩ sukursál pyahu. Tekotevẽ vaʼekue aaprende heta mbaʼe pórke añeasigna añatende hag̃ua ñane rembiapóre Camerúnpe. Upéi áño 1965-pe roikuaa Sheila hyeguasuha. Legálmente ijetuʼueterei vaʼekue oréve roasepta upéva. Péro upéi rovyʼáma hína kuri upe notísiare ha roplaneáma roho jeytaha Canadápe. Péro upérõ guare oiko peteĩ mbaʼe ivaietereíva.
La ore veveʼi omano onase mboyvéma voi. Pe doktór heʼi vaʼekue oréve la ore veve haʼe hague kuimbaʼe. Ohasáma ningo 50 áño upéva oiko hague, péro ndaikatúi oreresarái upévagui. Rombyasyetereíramo jepe la oiko vaʼekue, ropytánte Camerúnpe pórke romombaʼe vaʼekue avei ore asignasión.
Roĩrõ guare Shéilandi Camerúnpe áño 1965-pe
Camerúnpe pyʼỹinte ojepersegi vaʼekue umi ermánope noñentremetéi haguére polítikare. Pe situasión ijetuʼuve vaʼekue ojelehíta jave peteĩ presidénte pyahúpe. Pe 13 de mayo de 1970-pe oiko vaʼekue peteĩ mbaʼe ndoroipotaiete vaʼekue oiko. Upérõ pe goviérno oproivi ñane rembiapo upe paíspe. Haʼekuéra ojagarra pe ore sukursál porãite ha ipyahúva, hiʼarive 5 mése ramo ojapo rova hague upépe. Upéi neʼĩra gueteri ohasa ni una semána ha entéro umi misionéro, umíva apytépe Sheila ha che, roñemosẽ upe paísgui. Ijetuʼueterei vaʼekue oréve roheja umi ermáno ha ermánape, pórke rojepyʼapyeterei hesekuéra ha ndoroikuaái mbaʼéichapa ohóta chupekuéra upe rire.
Upérõ ore roho pe sukursál de Fránciape ha ropyta upépe 6 mésere. Upe guive asegi ajapo la ikatumíva aipytyvõ hag̃ua umi ermánope Camerúnpe. Upéi diciémbrepe, upe áñope roñeasigna roho hag̃ua pe sukursál de Nigériape, pórke upe sukursál oñepyrũta kuri oñenkarga umi tembiapo ojejapótavare Camerúnpe. Umi ermáno ha ermána oĩva Nigériape orerresivi porãiterei ha rovyʼaiterei vaʼekue ikatu haguére roservi hendivekuéra unos kuánto áñore.
RODESIDI PETEĨ MBAʼE IJETUʼUETEREÍVA
Áño 1973-pe tekotevẽ vaʼekue rodesidi peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva oréve. Sheila oikóma voi kuri hasykatu, ha heta mbaʼéma oaguanta. Roĩ aja peteĩ asambléape Nueva Yórkpe haʼe oñeñandu vaieterei ha heʼi chéve: “¡Naaguantavéima! Chekaneʼõma ha cherasy haimete tódo el tiémpo”. Haʼe ningo oservíma chendive África Occidentálpe mas de 14 áñore. Cheaguara heseve pórke iguapaiterei Jehová servísiope, péro tekotevẽma rojapo unos kuánto kámbio. Upévare Shéilandi rohecha la ore situasión ha heta roñemboʼe Jehovápe. Upéi rodesidi rohotaha Canadápe ikatu hag̃uáicha rokuida porãve Sheila salúre. Rombyasyeterei vaʼekue rohejáta haguére ore asignasión kómo misionéro ha pe servísio de tiémpo kompléto. Ndaipóri vaʼekue ótra kósa ijetuʼuvéva oréve g̃uarã.
Rog̃uahẽ rire Canadápe, peteĩ che amígo yma guare omeʼẽ chéve traváho. Haʼe oreko vaʼekue peteĩ negósio ovendehápe áuto, peteĩ puévlo opytávape nórte gotyo Toróntope. Roalkila vaʼekue peteĩ departaménto, ha rojogua umi muévle usádo rova hag̃ua rodeveʼỹre. Ore ningo roikose vaʼekue sensillomi, ikatu hag̃uáicha algún día roservi jey de tiémpo kompléto. Upéi tuichaiterei roñesorprende pórke ni noroimoʼãi pyaʼeterei ikatu jeytaha roservi de tiémpo kompléto.
Añepyrũ ambaʼapo de voluntário sabadokue oñemopuʼãrõ guare peteĩ Salón de Asambléa peteĩ lugár héravape Norval, Ontáriope. Tiémpo rire ojejeruréma chéve aservi hag̃ua kómo superintendénte del Salón de Asambléa. Upe moméntope Sheila tuicha oñeñandu porãvéma, upévare ikatúma roasepta upe asignasión, ha junio de 1974-pe rováma pe Salón de Asambléape. ¡Rovyʼaiterei vaʼekue Shéilandi pórke ikatu jeýma roservi de tiémpo kompléto!
Sheila salu tuicha osegi omehora ha upévare dos áño rire ikatúma roasepta peteĩ asignasión pyahu. Upérõ añepyrũ aservi de superintendénte de sirkuíto. Pe sirkuíto oĩ vaʼekue peteĩ lugár héravape Manitoba. Upéva haʼe peteĩ departaménto Canadápe, ha upe lugárpe roʼyeterei vaʼekue. Péro upéicharõ jepe rovyʼa vaʼekue umi ermanokuérandi pórke haʼekuéra orerayhueterei. Upépe roaprende vaʼekue peteĩ mbaʼe iñimportánteva: noimportái moõpa jaservi Jehovápe, la iñimportánteva hína jasegi jaservi chupe ñaimehápe.
AAPRENDE PETEĨ MBAʼE IÑIMPORTÁNTEVA
Unos kuánto áño roĩ rire pe sirkuítope, áño 1978-pe, roñeinvita roservi hag̃ua Betel de Canadápe. Upépe aaprende vaʼekue peteĩ mbaʼe iñimportánteva, péro hasy asy vaʼekue avei chéve. Upérõ oñemeʼẽ chéve ajapo hag̃ua peteĩ diskúrso de una óra y média francéspe peteĩ rreunión espesiál ojejapo vaʼekuépe Montreálpe. Ñambyasýramo jepe, pe ajapo lájare che diskúrso ijetuʼu vaʼekue umi ermánope oñatende porã la haʼévare. Upévare peteĩ ermáno oĩva pe departaménto de servísiope Betélpe omeʼẽ chéve peteĩ konsého. Sinséramente, upérõ añemeʼẽma vaʼerã kuri enkuénta che ndahaʼéi hague pe diskursánte ikatupyryvéva. Péro che ndajagarraporãi vaʼekue upe konsého, ha roñemongetárõ guare pe ermánondi, upéva opa vai. Upérõ chepochy pórke apensa haʼe chekritikasenteha, ha ndeʼíri chéve ni peteĩ mbaʼe porã ajapo vaʼekue. Péro tuichaiterei ajavy vaʼekue pórke apensaiterei mbaʼéichapa oñemeʼẽ chéve pe konsého, ha mávapa la oñemoñeʼẽ vaʼekue chéve.
Aaprende peteĩ mbaʼe iñimportánteva ameʼẽ rire peteĩ diskúrso francéspe
Unos kuánto día upe rire, peteĩ ermáno komite de sukursalpegua oñeʼẽ chendive la oiko vaʼekuére. Upérõ chesinséro porã hendive ha haʼe chupe ndajagarraporãi hague pe konsého oñemeʼẽ vaʼekue chéve ha ambyasyetereiha la ajapo vaʼekue. Upéi aha añeʼẽ pe ermáno omeʼẽ vaʼekuépe chéve pe konsého ha ajediskulpa hendive, ha haʼe cheperdona. Upe ahasa vaʼekue ohechauka chéve mbaʼeichaitépa iñimportánte ñaneumílde, ni núnka ndaikatumoʼãi cheresarái upévagui (Prov. 16:18). Hetáma ningo añemboʼe Jehovápe upévare, ha ajedesidíma siémpre aaseptataha oĩ jave omeʼẽva chéve peteĩ konsého.
Koʼág̃a ojapóma mas de 40 áño aĩ hague Betélpe Canadápe, ha áño 1985 guive aguereko pe priviléhio aimévo pe Komite de Sukursálpe. Febrero de 2021-pe che rembireko ahayhuetéva omano chehegui. Che ningo ahechagaʼueterei chupe, hiʼarive koʼág̃a añepyrũma avei cherasykatu. Péro aservi rupi Jehovápe, cherembiapoiterei ha avyʼa pórke ‘ndaikói chemanduʼa umi provléma aguerekóvare’ (Ecl. 5:20). Che ahasa vaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúvare, péro upéicha avei ahasa hetave mbaʼe chembovyʼáva. Avyʼaiterei amotenonde haguére Jehovápe che rekovépe, ha avei aservi haguére mas de 70 áño de tiémpo kompléto. Aipotaite ningo entéro umi ermáno ha ermána imitãva omotenonde avei Jehovápe. Aĩ segúro umi imitãva ojapóramo péicha, ovyʼaitereitaha ha ohasataha umi mbaʼe iñemosionánteva. Umi mbaʼe ningo ikatu jahupyty jaservírõ añoite Jehovápe.
a Ehecha Marcel Filteau rembiasakue pe artíkulo héravape “Jehová es mi refugio y mi fuerza”, osẽ vaʼekue La Atalaya 1 de febrero de 2000-pe.
b Áño 1957 peve, ko párte oĩva Áfricape haʼe vaʼekue peteĩ kolónia Británica, ha héra vaʼekue Costa de Oro.
c Ehecha ermáno Herbert Jennings rembiasakue pe artíkulo héravape “No saben lo que será su vida mañana”, osẽ vaʼekue La Atalaya 1 de diciembre de 2000-pe.
d Ermáno Nathan Knorr ogia vaʼekue ñane organisasiónpe upe tiémpope.