-
“Peikovéta”¡Ojeadora jey vove Jehovápe añoiténte!
-
-
12 Tiémpo rire, Charles Russell ha iñirũnguéra oñepyrũ ombaʼapo kyreʼỹ ikatu hag̃uáicha oikuaauka hendaitépe umi enseñánsa oĩva la Bíbliape, upéva haʼete vaʼekue ku oñemoĩva umi kanguekue rehe “hajyguerã ha hoʼorã”. Pe rrevísta La Torre del Vigía de Sión (ingléspe), ha hetave puvlikasión oipytyvõ umi ipyʼaporãvape ohesaʼỹijo hag̃ua umi enseñánsa añeteguáva oĩva la Bíbliape. Upéva omomýi chupekuéra omoirũ hag̃ua Ñandejára siervokuéra unhídope. Oñepyrũvo áño 1900, ojepuru koʼã erramiénta ideprovechoitereíva ha omombaretéva umi unhídope: Pe “Foto-Drama de la Creación” ha pe lívro El misterio terminado (ingléspe). Upe riremínte og̃uahẽ pe tiémpo Ñandejára ‘omoñemboʼy’ hag̃ua ipuévlope (Ezeq. 37:10). ¿Arakaʼe ha mbaʼéicha piko oiko raʼe upéva? Umi mbaʼe oiko vaʼekue yma Babilóniape ñanepytyvõta ñambohovái hag̃ua pe porandu.
“Oikove jey ha oñemboʼy” hikuái
13. a) ¿Mbaʼéichapa áño 537 a.C. guive oñepyrũ oñekumpli heʼíva Ezequiel 37:10, 14? b) ¿Mbaʼe mbaʼe téxtopa ohechauka pe rréino de 10 trívu oho jeytaha Israélpe?
13 Áño 537 guive a.C., umi judío oĩva Babilóniape ohecha oñepyrũha oñekumpli pe visión. ¿Mbaʼéichapa oiko vaʼekue upéva? Jehová omoingove jey ha ‘omoñemboʼy’ vaʼekue chupekuéra, oguenohẽrõ guare oĩhágui prisionéroramo ha ogueraha jey chupekuéra Israélpe. Peteĩ grúpo de 42.360 israelita, ha 7.000 rupi umi ndahaʼéiva israelita osẽ Babilóniagui, ha oho omopuʼã jey hag̃ua Jerusalén ha itémplo ha opyta oiko hikuái Israélpe (Esd. 1:1-4; 2:64, 65; Ezeq. 37:14). Upéi ohasa rire 70 áñorupi, amo 1.750 oĩ vaʼekue prisionéroramo omoirũ Ésdraspe oho jeýrõ guare Jerusalénpe (Esd. 8:1-20). Péicha mas de 44.000 judío oho jey vaʼekue hetãme, añetehápe “peteĩ ehérsito tuichaitereíva” (Ezeq. 37:10). La Biblia heʼi umi oĩva pe rréino de 10 trívupe oho jey hague avei Israélpe oipytyvõ hag̃ua oñemopuʼã jeýrõ guare pe témplo. Koʼãva tuakuérape ningo umi asirio ogueraha vaʼekue prisionéroramo umi áño 700-pe a.C. (1 Crón. 9:3; Esd. 6:17; Jer. 33:7; Ezeq. 36:10).
14. a) ¿Mbaʼéichapa Ezequiel 37:24 heʼíva ñanepytyvõ ñantende hag̃ua arakaʼépa pe profesía orekóta peteĩ kumplimiénto tuichavéva? b) ¿Mbaʼépa oiko rakaʼe 1919-pe? (Ehecha avei pe rrekuádro “Umi ‘kanguekue iséko veráva’ ha umi ‘mokõi testígo’”).
14 ¿Mbaʼéichapa ko párte oĩva Ezequiel profesíape oreko rakaʼe peteĩ kumplimiénto tuichavéva? Peteĩ profesía rupive, Jehová oikuaauka Ezequiélpe arakaʼépa oñekumplíta upéva: Peteĩ tiémpo oñepyrũ rire ogoverna pe David Tuichavéva, haʼéva Jesucristob (Ezeq. 37:24). Ha 1919-pe Jehová omeʼẽ ijespíritu sánto ipuévlope. Upéicha rupi haʼekuéra “oikove jey” ha osẽ Babilonia Guasu poguýgui (Is. 66:8). Upéi Jehová opermiti chupekuéra opyta oiko ijyvýpe, upéva heʼise omeʼẽha chupekuéra pyʼaguapy ha oadoraha chupe hikuái haʼe oipotaháicha. Péro, ¿mbaʼéichapa Jehová puévlo koʼag̃aguágui oiko “peteĩ ehérsito tuichaitereíva”?
15, 16. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová puévlo koʼag̃aguágui oiko “peteĩ ehérsito tuichaitereíva”? b) ¿Mbaʼéichapa Ezequiel profesía ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi situasión ijetuʼúva jahasáva? (Ehecha pe rrekuádro “Ñanepytyvõ ñapuʼã hag̃ua”).
15 Ndohasái heta tiémpo Jesús onombra rire pe esklávo de konfiánsape áño 1919-pe, ha Ñandejára siervokuéra oñepyrũ ohecha oñekumpliha proféta Zacarías heʼi vaʼekue: “Heta puévlo ha umi nasión ipoderósova oúta [...] oheka hag̃ua Jehovápe”. Proféta Zacarías ningo oĩ vaʼekue umi prisionéro oho jeýva apytépe Israélpe, ha oñeʼẽvo umi hénte ohekátavare Jehovápe heʼi ojoguaha hikuái ‘10 kuimbaʼe oñeʼẽvape opaichagua idióma oĩva umi nasiónpe’. Umi kuimbaʼe “oñakarama hatãta peteĩ judío aóre”, haʼéva pe Israel Ñandejára mbaʼéva, ha heʼíta hikuái: “Ore rohose penendive, pórke rohendu Ñandejára oĩha penendive” (Zac. 8:20-23).
16 Koʼág̃arupi, oĩ “peteĩ ehérsito tuichaitereíva” oĩháme millones de persóna. Upévape oĩ pe Israel Ñandejára mbaʼéva (umi unhído oĩva gueteri ko yvy ape ári), ha avei upévape oĩ hína umi “10 kuimbaʼe” (umi ótro ovechakuéra) (Ezeq. 37:10). Upe ehérsito ningo amás día tuichave ohóvo. Ha ñande haʼe rupi Cristo soldádo, jasegi ñaime ag̃uieténte ñande Rréi Jesúsgui, jaikuaágui koʼẽrõitéma jarresivitaha hetaiterei vendisión (Sal. 37:29; Ezeq. 37:24; Filip. 2:25; 1 Tes. 4:16, 17).
-
-
Pe adorasión verdadéra mbeguekatúpe oñepyrũ jey¡Ojeadora jey vove Jehovápe añoiténte!
-
-
“Oikove jey ha oñemboʼy”
Jehová puévlo “oikove jey” rire 1919-pe, ombaʼapove predikasiónpe
-
-
“Peikovéta”¡Ojeadora jey vove Jehovápe añoiténte!
-
-
12 Tiémpo rire, Charles Russell ha iñirũnguéra oñepyrũ ombaʼapo kyreʼỹ ikatu hag̃uáicha oikuaauka hendaitépe umi enseñánsa oĩva la Bíbliape, upéva haʼete vaʼekue ku oñemoĩva umi kanguekue rehe “hajyguerã ha hoʼorã”. Pe rrevísta La Torre del Vigía de Sión (ingléspe), ha hetave puvlikasión oipytyvõ umi ipyʼaporãvape ohesaʼỹijo hag̃ua umi enseñánsa añeteguáva oĩva la Bíbliape. Upéva omomýi chupekuéra omoirũ hag̃ua Ñandejára siervokuéra unhídope. Oñepyrũvo áño 1900, ojepuru koʼã erramiénta ideprovechoitereíva ha omombaretéva umi unhídope: Pe “Foto-Drama de la Creación” ha pe lívro El misterio terminado (ingléspe). Upe riremínte og̃uahẽ pe tiémpo Ñandejára ‘omoñemboʼy’ hag̃ua ipuévlope (Ezeq. 37:10). ¿Arakaʼe ha mbaʼéicha piko oiko raʼe upéva? Umi mbaʼe oiko vaʼekue yma Babilóniape ñanepytyvõta ñambohovái hag̃ua pe porandu.
“Oikove jey ha oñemboʼy” hikuái
13. a) ¿Mbaʼéichapa áño 537 a.C. guive oñepyrũ oñekumpli heʼíva Ezequiel 37:10, 14? b) ¿Mbaʼe mbaʼe téxtopa ohechauka pe rréino de 10 trívu oho jeytaha Israélpe?
13 Áño 537 guive a.C., umi judío oĩva Babilóniape ohecha oñepyrũha oñekumpli pe visión. ¿Mbaʼéichapa oiko vaʼekue upéva? Jehová omoingove jey ha ‘omoñemboʼy’ vaʼekue chupekuéra, oguenohẽrõ guare oĩhágui prisionéroramo ha ogueraha jey chupekuéra Israélpe. Peteĩ grúpo de 42.360 israelita, ha 7.000 rupi umi ndahaʼéiva israelita osẽ Babilóniagui, ha oho omopuʼã jey hag̃ua Jerusalén ha itémplo ha opyta oiko hikuái Israélpe (Esd. 1:1-4; 2:64, 65; Ezeq. 37:14). Upéi ohasa rire 70 áñorupi, amo 1.750 oĩ vaʼekue prisionéroramo omoirũ Ésdraspe oho jeýrõ guare Jerusalénpe (Esd. 8:1-20). Péicha mas de 44.000 judío oho jey vaʼekue hetãme, añetehápe “peteĩ ehérsito tuichaitereíva” (Ezeq. 37:10). La Biblia heʼi umi oĩva pe rréino de 10 trívupe oho jey hague avei Israélpe oipytyvõ hag̃ua oñemopuʼã jeýrõ guare pe témplo. Koʼãva tuakuérape ningo umi asirio ogueraha vaʼekue prisionéroramo umi áño 700-pe a.C. (1 Crón. 9:3; Esd. 6:17; Jer. 33:7; Ezeq. 36:10).
14. a) ¿Mbaʼéichapa Ezequiel 37:24 heʼíva ñanepytyvõ ñantende hag̃ua arakaʼépa pe profesía orekóta peteĩ kumplimiénto tuichavéva? b) ¿Mbaʼépa oiko rakaʼe 1919-pe? (Ehecha avei pe rrekuádro “Umi ‘kanguekue iséko veráva’ ha umi ‘mokõi testígo’”).
14 ¿Mbaʼéichapa ko párte oĩva Ezequiel profesíape oreko rakaʼe peteĩ kumplimiénto tuichavéva? Peteĩ profesía rupive, Jehová oikuaauka Ezequiélpe arakaʼépa oñekumplíta upéva: Peteĩ tiémpo oñepyrũ rire ogoverna pe David Tuichavéva, haʼéva Jesucristob (Ezeq. 37:24). Ha 1919-pe Jehová omeʼẽ ijespíritu sánto ipuévlope. Upéicha rupi haʼekuéra “oikove jey” ha osẽ Babilonia Guasu poguýgui (Is. 66:8). Upéi Jehová opermiti chupekuéra opyta oiko ijyvýpe, upéva heʼise omeʼẽha chupekuéra pyʼaguapy ha oadoraha chupe hikuái haʼe oipotaháicha. Péro, ¿mbaʼéichapa Jehová puévlo koʼag̃aguágui oiko “peteĩ ehérsito tuichaitereíva”?
15, 16. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová puévlo koʼag̃aguágui oiko “peteĩ ehérsito tuichaitereíva”? b) ¿Mbaʼéichapa Ezequiel profesía ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi situasión ijetuʼúva jahasáva? (Ehecha pe rrekuádro “Ñanepytyvõ ñapuʼã hag̃ua”).
15 Ndohasái heta tiémpo Jesús onombra rire pe esklávo de konfiánsape áño 1919-pe, ha Ñandejára siervokuéra oñepyrũ ohecha oñekumpliha proféta Zacarías heʼi vaʼekue: “Heta puévlo ha umi nasión ipoderósova oúta [...] oheka hag̃ua Jehovápe”. Proféta Zacarías ningo oĩ vaʼekue umi prisionéro oho jeýva apytépe Israélpe, ha oñeʼẽvo umi hénte ohekátavare Jehovápe heʼi ojoguaha hikuái ‘10 kuimbaʼe oñeʼẽvape opaichagua idióma oĩva umi nasiónpe’. Umi kuimbaʼe “oñakarama hatãta peteĩ judío aóre”, haʼéva pe Israel Ñandejára mbaʼéva, ha heʼíta hikuái: “Ore rohose penendive, pórke rohendu Ñandejára oĩha penendive” (Zac. 8:20-23).
16 Koʼág̃arupi, oĩ “peteĩ ehérsito tuichaitereíva” oĩháme millones de persóna. Upévape oĩ pe Israel Ñandejára mbaʼéva (umi unhído oĩva gueteri ko yvy ape ári), ha avei upévape oĩ hína umi “10 kuimbaʼe” (umi ótro ovechakuéra) (Ezeq. 37:10). Upe ehérsito ningo amás día tuichave ohóvo. Ha ñande haʼe rupi Cristo soldádo, jasegi ñaime ag̃uieténte ñande Rréi Jesúsgui, jaikuaágui koʼẽrõitéma jarresivitaha hetaiterei vendisión (Sal. 37:29; Ezeq. 37:24; Filip. 2:25; 1 Tes. 4:16, 17).
-