Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
7-13 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 12, 13
“Umi oñemombaʼeguasúva oñemotĩta”
w00-S 1/8 13 párr. 17
Umi oñemombaʼeguasúva oñemotĩta
17 Upe tiémpope umi israelita situasión ivaieterei pórke “iñenemigokuéra ipoderosoiterei” ha haʼekuéra “oryrýi osusũ” okyhyjetereígui, upévare haʼetévaicha la Saúl ojapo vaʼekue oĩ porã hague (1 Samuel 13:6, 7). Legálmente ningo ndaivaíri la ñandejeheguiete jajapose álgo tekotevẽ jave, péro ani ñanderesarái Jehová ohechaha ñane korasõme oĩva ha oikuaaha mbaʼérepa jajapose hína upéva (1 Samuel 16:7). La Biblia ndeʼíriramo jepe direktoite, ikatu jaʼe Jehová ohecháne hague Saúl korasõme álgo ivaíva. Por ehémplo oiméne ohechakuaa raʼe Saúl ndahaʼeiha nohaʼarõkuaáinteva síno oñemombaʼeguasúma hague. Ikatu oime Saúl opensa raʼe: “¡Mbaʼéichaiko che aipo rréi de Israel aikóta ahaʼarõ peteĩ proféta tujaʼípe ndaikatúiva ni oguata pyaʼeve!”. Tahaʼe haʼeháicha, Saúl opensa pe proféta Samuel otarda haguére haʼe orekomaha derécho ojapóvo ojaposéva ha omboykénte pe léi heʼíva. ¿Mbaʼépa oiko upémarõ? Pe proféta Samuel ndoguerohoryiete pe rréi ojapo vaʼekue. Upéva rangue, okorrehi chupe heʼívo: “Koʼág̃a opáta ne goviérno [...] pórke nde nderejapói la Jehová omanda vaʼekue ndéve” (1 Samuel 13:13, 14). Péicha jahecha umi oñemombaʼeguasúva upéi katuete oñemotĩtaha.
Jehová omombaʼeterei ñaneñeʼẽrendúramo chupe
8 Ñandejára Ñeʼẽ omombeʼu Saúl rehe oikovaʼekue ohechauka hag̃ua tekotevẽha ñaneñeʼẽrendu. Ñepyrũrã haʼe iñumílde ha ndojejapói, ‘haʼe voi ohechakuaa michĩetereiha’. Upe rire katu umi mbaʼe odesidívare ohechauka oñemombaʼeguasuha ha upéicha tuicha ojavy (1 Samuel 10:21, 22; 15:17, ÑÑM). Peteĩ árape haʼe oñorairõvaʼerã umi filistéo ndive, ha ojeʼe chupe ohaʼarõ hag̃ua Samuélpe. Og̃uahẽ rire Samuel ojapovaʼerã sakrifísio Jehovápe ha heʼíta avei chupe mbaʼépa ojapóta. Ohechávo nog̃uahẽiha pe proféta ha umi oñembyatyvaʼekue upépe oñepyrũmaha isarambipa, ‘haʼe voi ojapo pe sakrifísio’. Upéva ivaieterei Jehovápe g̃uarã. Og̃uahẽvo Samuel, Saúl heʼi chupe naiñeʼẽrenduihague haʼe nog̃uahẽvoíri rupi, ha upévare ojapómante pe sakrifísio oñemoĩ porã hag̃ua Jehová renondépe. Saúl omombaʼeve pe sakrifísio iñeʼẽrendurangue ha ohaʼarõ Samuélpe ojapo hag̃ua upéva. Upémaramo Samuel heʼi chupe tuichaiterei ojavyha. Heʼi Saúlpe: “Neremombaʼéi Ñanderuete ñeʼẽ heʼivaʼekue ndéve rejapo hag̃ua”. Naiñeʼẽrenduihaguére Jehovápe nogovernamoʼãvéima Israélpe (1 Samuel 10:8; 13:5-13, ÑÑM).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jahejátapa Jehová ohechauka ñandéve ñande raperã?
15 Oiméne umi isrraelíta oimoʼã peteĩ yvypóra oisãmbyhy ha oipytyvõ porãvetaha chupekuéra Jehovágui. Péro opensávo upéicha ohóma hikuái ‘umi mbaʼe guaʼu rapykuéri’ ha ndahasyive hoʼa hag̃ua ambue ñuhã Satanás omoĩvape. Pór ehémplo, umi rréi ikatu ojopy chupekuéra omombaʼeguasu hag̃ua umi ñandejára guaʼúpe. Péro tuichaiterei ojavy hikuái ojeroviavévo koʼã taʼangáre, ojejapóva yvyra térã itágui, ojeroviarangue Ñandejára añeteguáre. Haʼe hína upe ojapovaʼekue opa mbaʼe, ‘umi taʼanga katu ndahaʼéi mbaʼeve’, heʼi haguéicha Pablo (1 Cor. 8:4). Ha upeichaite ningo, umi taʼanga ndovaléi mbaʼeverã ndaikatúigui ñanderecha, ñanerendu, oñeʼẽ ni ojapo mbaʼeve. Ha ñamombaʼeguasúramo koʼãvape jahechaukáta jahaha ‘umi mbaʼe guaʼu rapykuéri’ ha katuete ñasẽ vaíta (Sal. 115:4-8).
14-20 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 14, 15
“Iporãve ñaneñeʼẽrendu jajapo rangue sakrifísio”
Jehová omombaʼeterei ñaneñeʼẽrendúramo chupe
4 Jehová ningo ñande Apohare, upévare opa mbaʼe jarekóva imbaʼénte voi. Mbaʼépa upéicharõ ñameʼẽta chupe? Oĩ peteĩ mbaʼe iporãitereíva ikatúva ñameʼẽ chupe. Mbaʼépa upéva? Jehová heʼi ñandéve: “Nearandúke, che raʼy, upéva chembovyʼa, ha ikatúta ambohovái cherehe ojahéivape” (Proverbios 27:11). Upéicharõ, ikatu ñaneñeʼẽrendu chupe. Nañaiméiramo jepe enterove peteĩcha, ñaneñeʼẽrendúramo jahechaukáta Satanás ijapuha heʼírõ guare jahejataha Ñandejárape jahasa asy vove. Ajépa tuichaite mbaʼe pe ikatúva jajapo!
it-2-S 513 párr. 5
Ñeʼẽrendu
Si o si ñaneñeʼẽrendu vaʼerã Jehovápe, upéicharõmante haʼe ikatúta ñandeguerohory. Samuel heʼi vaʼekue rréi Saúlpe: “¿Mbaʼépa oguerohoryve Jehová? ¿Umi ofrénda ojehapýva ha sakrifísio jajapóva chupe, térãpa oguerohoryve ñaneñeʼẽrendúrõ chupe? Iporãiteve ningo ñaneñeʼẽrendu Jehovápe jajapo rangue sakrifísio. Iporãve ñañatende porã haʼe heʼívare, ñameʼẽ rangue chupe umi ovecha mácho kyrakue” (1Sa 15:22). Nañaneñeʼẽrendúirõ Jehovápe heʼise ñamboykeha Iñeʼẽ ha ndajajeroviaiha hese ni umi mbaʼe haʼe heʼívare. Amo ipahápe umi naiñeʼẽrendúiva ojogua umi ojapóvape máhia ha oadorávape taʼanga (1Sa 15:23; ekompara Ro 6:16 heʼívare). Ndovaléi mbaʼeverã jaʼénteramo jajapotaha peteĩ mbaʼe ha upéi ndajajapói jey. Nañapenáiramo umi instruksión oñemeʼẽvare ñandéve jahechauka ndajarrespetaiha upe omandávape ñandéve álgo (Mt 21:28-32). Umi ohendúnteva ha oasepta guaʼúva la Ñandejára heʼíva péro upéi ndojapói haʼe omandáva, oñembotavy ijupe voi ha ndorresivimoʼãi vendisión (Snt 1:22-25). Ñandejára Raʼy heʼi vaʼekue umi ojapóva iporãva jepe, péro naisinséroi ha ndojapói Ñandejára heʼihaichaite, ndoikemoʼãiha Ñandejára Rréinope síno oñemboyketetaha chupekuéra (Mt 7:15-23).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jasegíkena Jehová ehémplo ha jaiporiahuvereko ñande rapichápe
10 Jahechaháicha, ñañehaʼã vaʼerã jaiporiahuvereko umi héntepe. Péro, ¿heʼisépa upéva siémpre ñambyasy vaʼerãha chupekuéra? Nahániri. Ñantende hag̃ua jahechami peteĩ situasión. Peteĩ jey Jehová omanda Saúlpe ojukapaite hag̃ua umi amalequítape ha avei umi hymbakuéra. Péro Saúl ndojukái pe rréi amalequítape ni umi animál iporãvéva. Oiméne haʼe opensa raʼe péicha imbaʼeporãha, péro Ñandejára orrechasa chupe naiñeʼẽrendúi haguére ha oiporavo ótro rréi hekoviarã (1 Sam. 15:3, 9, 15). Jehová ningo oporohusga hekoitépe ha ikatu avei oikuaa la oĩva umi hénte pyʼapýpe, upévare oikuaa oiporiahuverekótapa chupekuéra térãpa nahániri (Lam. 2:17; Ezeq. 5:11). Koʼẽrõitéma haʼe okastigáta entéro umi naiñeʼẽrenduséivape chupe (2 Tes. 1:6-10). Upe moméntope haʼe nombyasymoʼãiete umi hénte añáme, upéva rangue, ohundíta chupekuéra. Péicha Jehová ohechaukáta oiporiahuverekoha isiervokuéra ifiélvape ha osalváta chupekuéra.
21-27 DE MARZO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 16, 17
“Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta”
“Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta”
David ombopyʼaguapyse kuri Saúlpe, upévare omombeʼu chupe haʼe ojuka hague peteĩ león ha peteĩ ósope. ¿Oñemombaʼeguasuse piko raʼe? Nahaniriete katu, David oikuaa porã mávapa oipytyvõ kuri chupe. Upévare heʼi Saúlpe: “Jehová chesalva pe león ha pe ósogui ha katuete chesalva jeýta pe filistéogui”. Ndoikuaavéimarõ mbaʼépa heʼíta chupe, Saúl oasepta ha heʼi: “Tereho upéicharõ, ha Jehová tanepytyvõ” (1 Samuel 17:37, TNM).
¿Mbaʼérepa David ojeroviaite Ñandejárare? ¿Oñeimahina reíntepa raʼe haʼe oipytyvõtaha chupe? Nahániri. Haʼe ojerovia hese oikuaa porã rupi chupe, ha ohecháma rupi mbaʼéichapa oipytyvõ chupe oikotevẽ jave. Haʼe oikuaa vaʼekue Jehová oñangarekoha isiervokuérare ha siémpre okumpliha umi mbaʼe oprometéva. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajerovia David ojerovia haguéicha? Upearã jastudia meme vaʼerã la Biblia jaikuaa porã hag̃ua Ñandejárape. Ha ñañehaʼãvo jajapo umi mbaʼe ñaaprendéva, jahechakuaáta oho porãveha ñandéve ha upéva ñanepytyvõta jajeroviave hag̃ua (Hebreos 11:1).
“Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta”
Koʼag̃aite peve ñanemopirĩmba jaleévo la David heʼi vaʼekue Goliátpe. ¡Mbaʼeichaitépa ojerovia Ñandejárare! Eñeimahinamína mbaʼéichapa oiméne osapukái raʼe Goliátpe ha heʼi: “Nde ningo regueru peteĩ espáda ha mokõi lánsa reñorairõ hag̃ua chendive. Che katu aju ndéve Jehová rérape, pórke nde redesafia chupe. Haʼe hína Israel Jára ha odirihi Israel ehérsito ha avei pe ehérsito yvagapegua”. David oikuaa noimportaiha mbaʼeichaitépa imbarete peteĩ kuimbaʼe térã mbaʼeichagua ármapa oreko. Goliat ohechauka ndorrespetaiha Jehovápe, ha haʼe ndohejareimoʼãi upéva. David heʼi voi: “Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta la gérra” (1 Samuel 17:45-47, TNM).
Ndahaʼéi ningo David ndohecháiva mbaʼeichaitépa tuicha Goliat ha hiʼarmakuéra, síno ndohejáinte upéva omongyhyje chupe. Saúl ha isoldadokuéra oñekompara kuri Goliátre, péro David ndojapói upéva. Haʼe okompara Goliátpe Jehováre. Goliat ningo ijyvate vaʼekue haimete 3 métro, ha umi ótro ikarapeterei hovake. Péro mbaʼe guaʼu haʼe Ñandejára rovake, haʼéva hína pe omanda guasuvéva ko univérsope. Ñakomparátarõ Jehováre enterove kuimbaʼe michĩeterei, haʼete voi vichoʼi mimínte. Ha Goliat upeichaiténte avei, Ñandejára sapyʼaitépe ohundíta chupe ñande ñahundiháicha peteĩ vichoʼi.
“Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta”
Ñane tiémpope Ñandejára siervokuéra ndohovéima gerrahápe. Koʼág̃a ndahaʼevéima yma guaréicha (Mateo 26:52). Péro lomímonte tekotevẽterei jajerovia Ñandejárare ojapo haguéicha David. Siémpre jareko vaʼerã enkuénta Jehová añetehápe oexistiha, ha chupe añoite jaservi ha jarrespeta vaʼerãha. Ikatu sapyʼánte ñapensa umi provléma tuichaitereiha ha nañandepuʼakamoʼãiha hese. Péro Jehová ipoderosoiterei, ha umi provléma vyroreiete hovake. Ñande jadesidíramo jaservi Jehovápe ha jajerovia hese ojapo haguéicha David, mbaʼeveichagua provléma ndaipuʼakamoʼãi ñanderehe. ¡Ndaipóri mbaʼeve Jehová ikatuʼỹva osolusiona!
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jehová ohechauka mborayhu ha hustísia Israélpe
11 Mbaʼépa ñanemboʼe: Jehová ndojegiái ñane píntarente, síno oikuaa la oĩva ñande pyʼapýpe ha oikuaa porã mbaʼeichagua persónapa ñande (1 Sam. 16:7). Ndaikatúi ñamokañy chugui la ñapensáva, ñañandúva ni jajapóva. Haʼe oheka umi mbaʼe porã oĩva ñane korasõme ha ñanepytyvõ ñamongakuaa hag̃ua upéva. Péro Jehová oipota avei jahechakuaa mbaʼeichagua pensamiéntopa naiporãi, ha ñadomina umíva jajapo mboyve álgo ivaíva (2 Crón. 16:9; Mat. 5:27-30).
28 DE MARZO AL 3 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 18, 19
“Jasegíkena ñaneumílde oho porã jave ñandéve”
w04-S 1/4 15 párr. 4
Ñakonfia Ñandejára espíriture okambia jave ñane situasión
4 Ko mitãrusu oñangarekóva ovecháre ensegída voi ou ifamóso. Ojejerure chupe oho hag̃ua oñatende pe rréire ha ombopu hag̃ua chupe músika. Haʼe ningo ojuka kuri pe higánte Goliátpe. Enterovetévante okyhyje vaʼekue Goliátgui, umi soldádo ivalevéva oĩva Israélpe jepe noñanimái oñorairõ ikóntrape. Tiémpo rire oñemoĩ Davídpe omoakã hag̃ua unos kuánto soldádope ha ogana hikuái umi filistéope. Pe puévlo ohayhueterei Davídpe ha ojapo voi hikuái músika oñeʼẽva hese. Avei peteĩ kuimbaʼe oservíva pe rréi Saúlpe heʼi vaʼekue hese ‘ombopu porãha la árpa’ péro avei heʼi vaʼekue: ‘Pe mitãrusu ningo iporã, ipyʼaguasu, imbarete, oñorairõkuaa ha iñeʼẽkuaaiterei’ (1 Samuel 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7).
Mbaʼépepa idiferénte umi oservíva Jehovápe ha umi ndoservíriva chupe
6 Oĩ persóna oúva oñemombaʼeguasu iporã haguére, ojekuaa haguére chupe opárupi, ivale rupi músikape, imbaretégui térã oĩgui omombaʼetereíva chupe. David orekopaite vaʼekue koʼã mbaʼe, upéicharõ jepe haʼe siémpre iñumílde. Por ehémplo, ojukárõ guare Goliátpe, rréi Saúl heʼi chupe ikatuha omenda itajýrare. Péro David osẽ heʼi: “¿Mbaʼéicha piko che amendáta peteĩ rréi rajýre? Chéngo ndarekói mbaʼeve, ha che túa hentekuéra naiñimportántei Israélpe” (1 Sam. 18:18, TNM). ¿Mbaʼépa oipytyvõ Davídpe ani hag̃ua oñemombaʼeguasu? Haʼe oikuaa porã vaʼekue Ñandejára iñumílde rupínte omaña hague hese ha omeʼẽ chupe heta kualida porã, priviléhio, ha ombokatupyry avei chupe (Sal. 113:5-8). David ontende Jehovánte omeʼẽ hague chupe opa mbaʼe porã orekóva (embojoja 1 Corintios 4:7 rehe).
7 Ñande ningo ñañehaʼã avei ñaneumílde David iñumílde haguéicha. Ñamombaʼeterei avei jahechávo mbaʼéichapa Jehová iñumílde haʼéramo jepe pe Rréi del univérso (Sal. 18:35). Ñañehaʼãmbaite ningo jasegi ko konsého oĩva la Bíbliape: “Pehechaukákena peiporiahuverekoha pende rapichápe pende pyʼaite guive, penembaʼeporã, peñemomirĩ, ani pendepochy rei ha penepasiénsiakena” (Col. 3:12). Ñande jaikuaa avei pe oporohayhúva ndaijejapói ha noñembotuichaiha (1 Cor. 13:4). Umi hénte ohecha jave ñaneumildeha, ikatu hína oikuaase avei Jehovápe. Upéicha avei sapyʼánte umi ména ndahaʼéiva Testígo ikatu hína “ojerovia Ñandejárare ojeʼeʼỹre chupe mbaʼeve, hembireko hekoporã rupi” (1 Ped. 3:1).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-2-S 727 párr. 1
Proféta
Ijespíritu rupive Jehová onombra vaʼekue umi profétape, péro upéva ndeʼiséi pe espíritu sánto tódo el tiémpo omomyiha chupekuéra heʼi hag̃ua álgo. Upéva rangue, tekotevẽ javénte ‘ou hiʼarikuéra’ oikuaauka hag̃ua umi mensáhe omombeʼu vaʼerã hikuái (Eze 11:4, 5; Miq 3:8). Pe espíritu sánto omokyreʼỹ ha omomýi chupekuéra oñeʼẽ hag̃ua (1Sa 10:10; Jer 20:9; Am 3:8). Oiméne ndahaʼéi umi proféta ojapóvante la iñextráño léntova, síno oñeʼẽ lája ha ihestokuérape ojekuaáne idiferenteteha. Oñeʼẽ ipyʼaite guive hikuái ha ni michĩmi ndodudái la heʼívare. Koʼã mbaʼe ñanepytyvõ ñantende hag̃ua mbaʼérepa ojeʼe vaʼekue peteĩ persónare ‘oñekomportaha umi profétaicha’ (1Sa 10:6-11; 19:20-24; Jer 29:24-32; ekompara Hch 2:4, 12-17; 6:15; 7:55 heʼívare). Umi proféta ningo ojagarra vaʼekue ensério itraváho, ipyʼaguasu ha oñemeʼẽmbaite hikuái okumpli hag̃ua iñasignasión. Upévare hetápe g̃uarã ikatu iñextráño ha naisentídoi la oñekomporta lája hikuái. Por ehémplo oñenombrárõ guare Jehúpe rreirã umi héfe pe ehersitopegua oimoʼã peteĩ kuimbaʼe itavyraívante la oúva Jehú rendápe, péro upéi opillárõ guare haʼeha peteĩ proféta ojagarra ensério hikuái pe mensáhe (2Re 9:1-13; ekompara Hch 26:24, 25 heʼívare). Peteĩ jey Saúl opersegírõ guare Davídpe oñekomporta vaʼekue peteĩ profétaicha. Upérõ guare haʼe oipeʼa ijao ha oñeno pe yvýpe opío lénto tódo el pyhare, David katu oaprovecha upéva ha okañy (1Sa 19:18–20:1). La oiko vaʼekue Saúl rehe ndeʼiséi umi proféta pyʼỹinte oiko hague opío. Por ehémplo la Biblia omombeʼu mokõi káso umi proféta oñemboi haguépe, péro ojapo upéva orrepresenta hag̃ua álgo pe iprofesíagui (Is 20:2-4; Miq 1:8-11). Ikatu oime pe espíritu sánto omomýi Saúlpe oipeʼa hag̃ua ijao ohechauka hag̃ua haʼe ndorekoveimaha podér, ni ndoipuruveimaha umi ao oipurúva umi rréi, ha peteĩ kuimbaʼe reinteha Jehová renondépe. Tahaʼe haʼeháicha la Biblia nomombeʼúi mbaʼérepa añete haʼe oipeʼa ijao.
4-10 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 20-22
“Mbaʼépa rejapo vaʼerã ne amigokuéra rehehápe”
Ñañehaʼãkena jareko amígo verdadéro ou mboyve pe fin
18 Koʼág̃arupi ñane ermáno ha ermanakuéra ohasa heta mbaʼe ijetuʼúvare. Por ehémplo, heta oĩ ohasa asýva oĩ rupi inundasión, terremóto ha umícha, térã katu oĩ rupi gérra. Umícha jave algúno ikatu orresivi koʼã ermánope hógape ha ótro ikatu hína omeʼẽ pláta oñepytyvõ hag̃ua chupekuéra. Péro enterovéva ikatu jajapo álgo: Ñañemboʼe Jehovápe oipytyvõ hag̃ua koʼã ermánope. Jaikuaáramo peteĩ ermáno térã ermána oñedesanima hague, ikatu hína ndajaikuaái mbaʼépa jaʼéta térã jajapóta. Péro enterove ikatu hína tuicha ñaipytyvõ chupe. Por ehémplo, ikatu jahasa tiémpo hendive, ñahendu chupe oñeʼẽ jave ñandéve ha ñakomparti hendive peteĩ téxto ñandéve ñandegustáva ha ñanekonsoláva (Is. 50:4). La iñimportantevéva hína ñaime ñane amigokuéra ykére oikotevẽ jave ñanderehe (elee Proverbios 17:17).
Jajapókena opa mbaʼe Jehová oipotaháicha
7 Ñandejára ohaʼarõ jajepytaso mbarete ñane amigokuéra ykére (Proverbios 17:17). Jonatán, rréi Saúl raʼy, oñoamigoitevaʼekue David ndive. Oikuaárõ guare ko mitãrusu ojukahague Goliátpe, “Jonatán oiko David irũ teéramo ha ohayhu chupe ijupetéicha” (1 Samuel 18:1, 3). Jonatán voi omombeʼu Davídpe itúva Saúl ojukaseha chupe. Okañy rire David, oñembyaty hikuái ojapo hag̃ua peteĩ pákto térã kompromíso. Upe rire, Jonatán oñeʼẽ porã David rehe itúvape, péro upévare haimete ojejuka. Upéicharamo jepe, oheka jey Davídpe ha upéicha ohechauka mbaʼeichaitépa ohayhu iñamígope (1 Samuel 20:24-41). Ha ojotopa jeývo David ndive ipahaitépe, ‘omokyreʼỹ ha ombojeroviave chupe Ñandejára rehe’ (1 Samuel 23:16-18).
Mbaʼépa jajapovaʼerã akóinte jareko hag̃ua ñane amígo?
11 Ñadefendékena ñane amígope. Rréi Salomón ohaivaʼekue: ‘Pe angirũ opa araitépe oporohayhu, ha ñanepehenguéicha ñanepytyvõ jajejopy vai jave’ (Pro. 17:17, ÑÑB). Ko téysto ohaírõ guare, Salomón oiméne imanduʼáraʼe mbaʼéichapa itúva David ha Jonatán oñoamigoitevaʼekue (1 Sam. 18:1). Jonatán ningo rréi Saúl raʼy hína, ha katuete itúva oipotáneraʼe haʼe omanda hendaguépe. Péro Jonatánpe g̃uarã oĩ porã Jehová omoĩ Davídpe rréiramo. Jonatán ndahaʼeivaʼekue itúvaicha ombopyʼarasýva chupe David. Jonatán ningo ndaipochýi avei Davídpe ojeguerohory haguére ni ndogueroviái umi japu Itúva heʼíva David rehe (1 Sam. 20:24-34). Ha ñandépa jajoguañaína Jonatánpe? Javyʼápa ñane amigokuérape oñeʼẽmeʼẽ jave priviléhio kongregasiónpe? Ñaipytyvõ ha ñambopyʼaguapýpa ñane amigokuérape ohasa asy jave? Mbaʼépa jajapo oñeñeʼẽ vai jave ñandéve hesekuéra? Jagueroviántemapa ojeʼéva térãpa ñadefende chupekuéra, Jonatán odefende haguéicha iñamígope?
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w05-S 15/3 24 párr. 4
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Primero de Samuel
21:12, 13. Jehová oipota jaipuru ñane akã, ñane experiénsia ha umi mbaʼe jaikuaáva ñasolusiona hag̃ua umi situasión ijetuʼúva oñepresentáva ñandéve. Haʼe omeʼẽ ñandéve Iñeʼẽ ha upéva ñanemoarandu, ñanembokatupyry ha ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua heta mbaʼe (Proverbios 1:4). Avei kongregasiónpe oĩ umi ansiáno ikatúva ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua.
18-24 DE ABRIL
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 23, 24
“Ñanepasiénsia ha ñahaʼarõkuaákena”
“Chemboʼékena ajapokuaa hag̃ua ne rembipota”
8 David ojerovia avei Jehováre ohechaukávo orrespetaha Saúlpe, Israel rréi ypykue. Ko rréi iñenvidióso ha tres vése voi haimete ojuka chupe peteĩ lánsape. Péro David ojehekýi chugui ha ni nopensái oñevenga hese. Amo ipahápe osẽ oho ha okañy (1 Sam. 18:7-11; 19:10). Upémarõ Saúl oho hapykuéri pe desiértore 3.000 kuimbaʼe ojeporavopyrévandi Israélgui (1 Sam. 24:2). Peteĩ árape, Saúl oike peteĩ itakuápe oikuaaʼỹre David ha iñirũnguéra oĩha upépe. David ikatúkuri oaprovecha ojuka hag̃ua pe rréi ñañaitépe. Hiʼarive Ñandejára oiporavóma voi kuri chupe oiko hag̃ua chugui rréi Israélpe (1 Sam. 16:1, 13). Ha openárire iñirũnguérare, David ojukavaʼerãmoʼã Saúlpe. Péro upéva rangue heʼi: “Ani ág̃a oheja [Ñandejára] ajapo mbaʼeve che ruvicha guasúre. Haʼe niko oiporavovaʼekue chupe Israel ruvicha guasúrõ. Haʼe hína mburuvicha guasu, [Ñandejára] oiporavo haguére chupe” (elee 1 Samuel 24:4-7). David ndoipeʼaséi chugui igoviérno oikuaa porãgui Jehová opermitiha gueteri chupe ogoverna. Ha oikytĩvo kirirĩhamete Saúl ao, ohechauka ndojukaseiha chupe (1 Sam. 24:11).
9 David ohechauka jey orrespetaha Jehová oiporavovaʼekuépe ohechárõ guare Saúlpe última vés. Haʼe ha Abisai og̃uahẽ pe lugár Saúl opytahápe ha otopa chupe okehína. Abisai opensáma Jehová omeʼẽha ipópe iñenemígope, ha oñekuaveʼẽ oikutu hag̃ua Saúlpe ilánsape yvýre. Péro David ojoko chupe (1 Sam. 26:8-11). Haʼe oheja opa mbaʼe Jehová pópe, upévare ndojukái pe rréipe Abisai omboligáramo jepe chupe.
“Peheja vaʼerã pe aguánte penembokatupyry”
15 Jehová ogia Santiágope ijespíritu sánto rupive oskrivi hag̃ua: “Peheja vaʼerã pe aguánte penembokatupyry, ikatu hag̃uáicha perekopaite peikotevẽva, peneresãi opa mbaʼépe ha pejapo porã opaite mbaʼe” (Sant. 1:4). ¿Mbaʼéichapa pe aguánte ‘ñanembokatupyry’? Jahasa jave peteĩ provléma ijetuʼúvare ikatu ñañemeʼẽ enkuénta tekotevẽha ñanepasiensiave, ñandeagradesído ha japorohayhuve. Ha ñaaguantáramo pe pruéva, jahechauka porãve koʼã kualida, ha ñamehorave kómo kristiáno.
16 Pe aguánte ñanepytyvõ ñamehorave hag̃ua kómo kristiáno, upévare ani jadesovedese Jehovápe nañaaguantaséi haguére peteĩ provléma ijetuʼúva. Ñapensamína mokõi ehémplore. Primero: Ñamoĩ chupe ñañehaʼãha hína jaipeʼa ñane akãgui peteĩ pensamiénto vai. Péicha jave ani jasegi ñapensa upévare, ha jajerure Jehovápe tañanepytyvõ jaipeʼa hag̃ua ñane akãgui upe mbaʼe naiporãiva. Segundo: Ñamoĩ chupe peteĩ ñane hénte ndoipotaiha jaservi Jehovápe. Péicha jave ani ñañentrega, síno jasegi jaservi Jehovápe. Jajapóramo upéva jajeroviavéta hese. Ani ñanderesarái tekotevẽha ñaaguanta ikatu hag̃uáicha Jehová ñandeguerohory (Rom. 5:3-5; Sant. 1:12).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Ñañehaʼãmbaitékena jahupyty hag̃ua pe prémio
11 Ñañehaʼãmbaitéramo japorohayhu ha ñanembaʼeporã, nañaenvidiamoʼãi ñande rapichápe. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi: “Pe mborayhu ipasiénsia ha imbaʼeporã, naiñenvidiósoi” (1 Cor. 13:4). Ani hag̃ua ñaneenvidióso, jahecha vaʼerã opa mbaʼe Jehová ohechaháicha. Upévare Iñeʼẽme oñekompara pe kongregasión peteĩ kuérpore, ha ñande jarekórõ enkuénta upéva, ñantende porãvéta ñane ermanokuérape. La Biblia heʼi: “Peteĩvape oñembotuicháramo, enterove umi ótro ovyʼapa hendive” (1 Cor. 12:16-18, 26). Oikóramo peteĩ mbaʼe porã ñane ermánore, javyʼa vaʼerã hendive, ndahaʼéi ñaenvidia vaʼerã chupe. Ñapensamína rréi Saúl raʼy ehémplore, hérava Jonatán. Davídpe ojeporavo vaʼekue oiko hag̃ua chugui rréi, péro Jonatán naiñenvidiósoi, jepe haʼe opyta vaʼerã kuri itúa rendaguépe. Upéva rangue Jonatán omokyreʼỹ Davídpe ha oapoja chupe (1 Sam. 23:16-18). ¿Ikatúpa ñande avei japorohayhu ha ñanembaʼeporã Jonatán ojapo haguéicha?
25 DE ABRIL AL 1 DE MAYO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 25, 26
“¿Repensa porãpa rejapo mboyve álgo?”
Peteĩ kuña iñakãguapýva
10 ¿Mbaʼéichapa David ha iñirũnguéra otrata Nabal rembiguaikuérape? Ikatu kuri oipeʼa chuguikuéra ijovecha, péro ndojapói upéva, síno oñangareko hikuái Nabal rembiguaikuéra ha umi ijovecháre (elee 1 Samuel 25:15, 16). Upe tiémpope ijetuʼuve vaʼekue umi ovecharerekua rembiapo. ¿Mbaʼérepa? Upe lugár ningo opyta vaʼekue Israel frontérape, sur gotyo, ha pyʼỹinte ohasa upérupi umi ótro tetãygua oporosakeáva. Ha ndahaʼéi upéva añónte, oĩ vaʼekue avei heta animál salváhe ikatúva oapeligra chupekuéra.
11 David ha isoldadokuérape ijetuʼu vaʼekue otopa hag̃ua hembiʼurã oiko aja pe desiértore. Upévare omondóne raʼe umi 10 kuimbaʼépe ojerure hag̃ua Nabálpe hiʼupýre. David omondo chupekuéra umi ovecha oñeñapĩha tiémpope. Upéicha jave ningo ojejapo voi karu guasu, umi hénte ovyʼajoa ha imbaʼeporã enterovéndi. David opensa porã avei mbaʼépa heʼikáta Nabálpe. Haʼe orrespeta chupe, ha oiméne imitãve rupi chugui, otrata Nabálpe itúvaicha. Péro, ¿mbaʼépa ojapo Nabal? (1 Sam. 25:5-8.)
12 ¡Ipochyeterei voi haʼe! Pe mitãkariaʼy oho vaʼekue Abigail rendápe omombeʼu Nabal “ojaʼo vaipaite hague” David soldadokuérape. Ontendeka chupekuéra David peteĩ tembiguái reinteha voi oikóva okañyháre, ha nomeʼẽmoʼãiha chupekuéra pan, y ni soʼo. Ha ndahaʼéi upéva añónte, oñembohory avei David rehe ndovaleirõguáicha mbaʼeverã. Oiméne voi ndochaʼéi David rehe, Saúl ndochaʼeiháicha avei hese. Péro koʼã kuimbaʼe tuichaiterei ojavy, haʼekuéra ndohechái Davídpe Jehová ohechaháicha. Haʼe ohayhu Davídpe ha oiporavóma chupe Israel rreirã (1 Sam. 25:10, 11, 14).
Peteĩ kuña iñakãguapýva
18 Jahechaháicha, ñepyrũrã Abigail ojediskulpa ha ojerure Davídpe operdonami hag̃ua chupe upe mbaʼe vai Nabal ojapo vaʼekuére. Upéi heʼi iména réra heʼipamaha voi mbaʼeichagua persónapa Nabal: ijava ha oñembotavy. Péicha oiméne ohechaukase raʼe Davídpe oñemongyʼa reitaha ojukáramo Nabálpe. Avei ohechauka omombaʼeha Davídpe oikuaágui Jehová ojevaleha hese odefende hag̃ua ipuévlope, upévare heʼi hese ‘oñorairõha Jehovápe g̃uarã’. Abigail oikuaa Jehová oiporavo hague Davídpe rreirã, upévare heʼi chupe: ‘Jehová nemoĩ Israel ruvicháramo’. Heʼi avei Davídpe ikonsiénsia ikatuha omolesta chupe, ojukáramo Nabálpe (elee 1 Samuel 25:24-31). ¡Ajépa iñarandu ha iñeʼẽkuaaite Abigail!
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Peteĩ kuña iñakãguapýva
16 ¿Ikatúpa jaʼe upévare Abigail ndorrespetaiha iménape ha noñemoĩriha ipoguýpe? Nahániri. Haʼe ndojapóirire mbaʼeve, heta kuimbaʼe inosénte ojejukamoʼã kuri Nabal ndorrespetái haguére Ñandejára oiporavo vaʼekuépe. Avei Abigail ndojapóirire mbaʼeve, omoirũta kuri iménape hembiapo vaípe. Haʼe oikuaa porã iñeʼẽrendu ha omotenonde vaʼerãha Jehovápe, iménape rangue.