¿Mbaʼérepa jasufri, ñandeeda ha ñamano?
Ñande Apohare ningo ñanderecha ifamíliaicha, upévare ndoipotái jasufri. Péro, ¿mbaʼérepa upéicharõ oĩ hetaite sufrimiénto?
Jasufri ñande tuakuéra ypykue káusare
“Peteĩ kuimbaʼe rupive pe pekádo oike ko múndope, ha pe ñemano oike pekádo rupive. Upéicha pe ñemano ohupyty entéro persónape” (ROMANOS 5:12).
Adán ha Eva haʼe ñande tuakuéra ypykue, ha Ñandejára ojapo vaʼekue chupekuéra perfékto opa mbaʼépe. Omoĩ chupekuéra oiko hag̃ua peteĩ paraísope ko yvy ape ári, oñehenóiva hardín de Edén. Haʼe heʼi chupekuéra ikatuha hoʼu oimehaichagua yva oĩva pe hardínpe, péro peteĩre añoite ndopokói vaʼerã. Adán ha Eva katu nopenái Ñandejárare ha lomímonte hoʼu, péicha opeka hikuái (Génesis 2:15-17; 3:1-19). Ñandejára omosẽ chupekuéra pe hardíngui naiñeʼẽrendúi rupi, ha upe guive opa mbaʼe ijetuʼu hendivekuéra. Tiémpo rire ou ifamília hikuái, ha chupekuéra avei ijetuʼu opa mbaʼe. Enterovéva oñepyrũ ijeda ha upéi omano (Génesis 3:23; 5:5). Ha ñande haʼe rupi Adán ha Eva familiare, enterove ñanderasy, ñandeeda ha ñamano.
Jasufri umi ánhel aña káusare
“Ko múndo kompletoite oĩ pe aña poguýpe” (1 JUAN 5:19).
“Pe aña” oñemensionáva koʼápe haʼe hína Satanás, haʼe ningo peteĩ ánhel opuʼã vaʼekue Ñandejárare (Juan 8:44; Apocalipsis 12:9). Kon el tiémpo hetave ánhel ojapo avei upéicha ha omoirũ Satanáspe, chupekuéra oñehenói demónio. Satanás ha koʼã ánhel aña oipuru ipodér ombotavy hag̃ua la héntepe, omomombyry hag̃ua chupekuéra Ñandejáragui ha ojapoka chupekuéra heta mbaʼe vai (Salmo 106:35-38; 1 Timoteo 4:1). Satanás ha idemoniokuéra ovyʼaiterei voi ombosufri jave la héntepe ha ombohasa asy jave chupekuéra.
Jasufri jadesidi vai jave
“Entéro mbaʼe oñotỹva peteĩ persóna, upéva avei omonoʼõta” (GÁLATAS 6:7).
Jahecháma haguéicha, sapyʼánte jasufri ñaneimperfékto rupi ha avei Satanás káusare. Péro heta vése ñande voi jareko la kúlpa. ¿Mbaʼérepa? Pórke jajapóramo peteĩ mbaʼe noĩporãiva térã jadesidi vaíramo, katuete opa vaíta. Péro jajapóramo iporãva, katuete ñasẽ porãta. Por ehémplo, peteĩ karai ohayhúva hembireko ha ifamíliape, iñonrrádova ha ombaʼapo jejopýva, katuete ohupytýta heta mbaʼe porã ha ovyʼáta hogapýpe. Péro oiméramo pe karai ihugadór, omokõ tódo el día ha ni nombaʼaposéi, upéicharõ katuete ifamília oiko asýta ha imboriahúta hikuái. Upéva ohechauka ñanearandutaha ñahendúramo ñande Apohare heʼíva, haʼe ningo oipota jahupyty heta mbaʼe porã ha ‘jaiko pyʼaguapýpe’ (Salmo 119:165).
Jasufri jaiko rupi “umi ára pahápe”
“Umi ára pahápe [...] umi hénte ojepyʼapýta ijehénte, iplatarayhúta, [...] naiñeʼẽrendumoʼãi ituakuérape, [...] ndojejokokuaamoʼãi, isalváheta, ndaijaʼemoʼãi mbaʼeve iporãvare” (2 TIMOTEO 3:1-5).
Koʼág̃arupi heta hénte oñekomporta heʼihaichaite koʼápe. Koʼã mbaʼe ohechauka ñaimemaha “umi ára pahápe”. Péro, ¿oĩvépa ótra pruéva? Si. Por ehémplo, ojepredesi vaʼekue avei oĩtaha gérra, ñembyahýi, yvyryrýi tuicháva ha heta mbaʼasy (Mateo 24:3, 7, 8; Lucas 21:10, 11). Ha hetaitereíma oĩ osufri ha omanóva koʼã káusare.