Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
4-10 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | MARCOS 15, 16
“Jesúsre oñekumpli heta profesía”
(Marcos 15:3-5) Péro umi saserdóte ruvichakuéra heʼi heta mbaʼe Jesús rehe omoĩ vai hag̃ua chupe. 4 Upévo Pilato oporandu jey Jesúspe: “¿Nerehendúi piko umi mbaʼe vai heʼíva nderehe hikuái? ¿Mbaʼépa eréta?”. 5 Jesús katu ndeʼivéima mbaʼeve ha Pilato ohecharamoiterei upéva.
(Marcos 15:24) Haʼekuéra omosaingo rire chupe yvyráre, oñembojaʼo ijao joʼaha rehe, ha upearã osortea odesidi hag̃ua mávapepa opytáta.
(Marcos 15:29, 30) Umi ohasávante oñakãmbovava ha otaky hese, heʼívo: “¡Mba! Nde ndaje aipo reitypáta kuri ko témplo ha remopuʼã jeýta tres díape. 30 ¡Eguejýna upéicharõ pe yvyrágui rejesalva hag̃ua!”.
nwtsty nóta de estúdio Mr 15:24, 29
oñembojaʼo ijao joʼaha rehe: Juan 19:23 ha 24 omombeʼu ñandéve hetave mbaʼe nomombeʼúiva Mateo, Marcos ha Lucas. Por ehémplo omombeʼu umi soldádo ojagarra hague “Jesús ao joʼaha ha omondoro hague cuatro hendápe” ikatu hag̃uáicha “káda únope opyta peteĩ párte”. Péro haʼekuéra nombojaʼoséi pe ijao iguypegua, upévare osortea hikuái upéva oikuaa hag̃ua mávapepa opytáta. Upéicha oñekumpli pe profesía oñeʼẽva pe Mesíasre ha jatopáva Salmo 22:18-pe. Ojeʼe yma umi soldádo oñakostumbra hague voi oraha umi ojejukátava aokue, haʼekuéra oipeʼa raẽ chuguikuéra ijao ha entéro mbaʼe orekóva omoĩ mboyve chupe pe yvyráre, ha upéicha oñemotĩve hag̃ua upe persónape.
oñakãmbovava: Umi hénte oñakãmbovava ha heʼími vaʼekue álgo, péicha oñembohory hapicháre ha ohechauka odespresiaha chupe. Umi ohasáva upérupi oñemeʼẽʼỹre enkuénta okumpli péicha pe profesía oĩva Salmo 22:7-pe.
(Marcos 15:43) upévare José Arimateagua oñembopyʼaguasu ha oho ojerure Pilátope Jesús retekue. Haʼéngo peteĩ kuimbaʼe iñimportánteva oĩva Sanedrínpe ha ohaʼarõ avei Ñandejára Rréino.
(Marcos 15:46) Upémarõ haʼe ojogua peteĩ téla de líno iporãva, omboguejy Jesús retekue, olia pe télape, ha omoĩ peteĩ panteónpe, ojejapo vaʼekue itakuápe. Upéi omoĩ peteĩ ita guasu omboty hag̃ua pe sepultúra juru.
nwtsty nóta de estúdio Mr 15:43
José: Káda uno umi oskrivi vaʼekue umi Evanhélio omombeʼu algúno detálle Joségui ha upéicha ojekuaa haʼekuéra ndokopiái hague ojuehegui oskrivi hag̃ua ilívro. Por ehémplo Mateo, haʼe vaʼekue yma impuésto kovraha, heʼi Josére haʼeha peteĩ kuimbaʼe “ipláta hetáva”. Marcos katu oskrivírõ guare opensa vaʼekue umi rrománore ha heʼi José haʼe hague “peteĩ kuimbaʼe iñimportánteva oĩva Sanedrínpe” ha ohaʼarõva avei Ñandejára Rréino. Lucas katu haʼe vaʼekue peteĩ doktór oporombyasykuaáva ha heʼi Josére “hekojoja ha imbaʼeporã” hague ha ndoapojái hague pe Sanedrínpe ojevotárõ guare ojejuka hag̃ua Jesúspe. Juan añoite heʼi vaʼekue José haʼe hague Jesús disípulo, ha José nomombeʼúi hague avavépe okyhyjégui umi judíogui (Mt 27:57-60; Mr 15:43-46; Lu 23:50-53; Jn 19:38-42).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Marcos 15:25) Ha las nuéverupi oñemosaingo chupe yvyráre.
nwtsty nóta de estúdio Mr 15:25
las nuéverupi: Oĩ heʼíva ko téxto oñekontradesiha Juan 19:14-16-pe heʼívandi. Upépe Juan omombeʼu “las dócerupi” Pilato ontrega hague Jesúspe umi judíope ojuka hag̃ua chupe. La Bíbliape noñemombeʼúi mbaʼérepa ojoavy la Marcos ha Juan heʼíva, péro oĩ unas kuánta kósa ikatúva jareko enkuénta jaikuaa hag̃ua mbaʼérepa oiméne ojoavy. Jareko vaʼerã enkuénta entéro umi Evanhélio ndojoavýi hague omombeʼúvo umi mbaʼe Jesús ohasa vaʼekue pe omanotaha díape. Por ehémplo, los cuatrovéva heʼi umi saserdóte ruvicha ha karai guasukuéra oñembyaty hague koʼẽmba rire, ha upéi ojegueraha hague Jesúspe pe Governadór Poncio Pilato rendápe (Mt 27:1, 2; Mr 15:1; Lu 22:66–23:1; Jn 18:28). Mateo, Marcos ha Lucas heʼi avei Jesús oĩrõ guare pe yvyráre, oñepyrũ hague iñypytũmba oparupiete “las dócerupi” guive “las tres peve” (Mt 27:45, 46; Mr 15:33, 34; Lu 23:44). Ymave ningo ipuku vaʼekue pe proséso ojejuka hag̃ua peteĩ persónape, por ehémplo oñembyepoti vaipa chupe ha upéi ae ojegueraha oñemoĩ hag̃ua pe yvyráre. Sapyʼánte oĩ vaʼekue oñembyepotihápema voi omanóva. Jesús kásope por ehémplo oñembyepoti vaipa rupi chupe ndaikatuvéima ogueraha pe yvyra pohýi, ha upévare tekotevẽmante kuri ótro oipytyvõ chupe tapére oraha hag̃ua ivése (Lu 23:26; Jn 19:17). Péro ohasáramo jepe heta tiémpo oñepyrũ guive oñembyepoti Jesúspe ha ojeklava peve chupe pe yvyráre, heta oĩ omombeʼúva oñondivéntema koʼã mokõi mbaʼe ojejapo vaʼekue Jesúsre. Por ehémplo Mateo ha Marcos ojapo kuri upéicha. Haʼekuéra heʼi kuri oñenupã hague Jesúspe harreadórpe ha oñentrega hague chupe ojeklava hag̃ua pe yvyráre (Mt 27:26; Mr 15:15). Upéicha rupi, peteĩ persóna omombeʼúvo mbaʼe órapa ojejuka raʼe Jesúspe, ikatu okalkula pe oñepyrũ guive oñembyepoti vaipa chupe ha ótro katu ikatu omombeʼu pe óra ojeklavárõ guaréntema chupe pe yvyráre. Upévare oiméne Pilátope osorprende raʼe ojeʼérõ guare chupe Jesús omanóma hague, pórke haʼe okalkula la kastígo oñepyrũ ramónte hague (Mr 15:44). Avei umi oskrivíva la Biblia ojesegi pe kostúmbre upe épokape guarére ha odividi la día en 4 párte de 3 óra káda uno, ojedividiháicha avei la óra pe pyhare jave. Koʼẽmba rire, las séisrupi oñepyrũ okonta hikuái, upéicha rupi heʼi jepi hikuái las nuéverupi, las dócerupi ha las trésrupi (Mt 20:1-5; Jn 4:6; Hch 2:15; 3:1; 10:3, 9, 30). Upe tiémpope avave ndorekói vaʼekue rrelo omarkáva la óra ha upéicha rupi siémpre heʼi hikuái tal órarupi, jatopaháicha Juan 19:14-pe (Mt 27:46; Lu 23:44; Jn 4:6; Hch 10:3, 9). Upévare ikatu jaʼe Marcos omombeʼúrõ guare mbaʼe órapa ojejuka Jesúspe, oreko hague enkuénta pe oñembyepotiha guive chupe ojeklavaha peve chupe pe yvyráre, ha Juan katu omombeʼúntema pe ojeklavárõ guare Jesúspe pe yvyráre. Haʼekuéra ndaikatúi rupi oasegura mbaʼe oraitépa, oiméne orredondeántema raʼe la óra, ha upévare Juan heʼi “las dócerupi” ojeklava hague Jesúspe. Koʼã mbaʼére oiméne Marcos ha Juan ojoavy heʼívo mbaʼe órapa ojejuka kuri Jesúspe. Tahaʼe haʼeháicha, oĩ rupi ko diferénsia koʼã mokõi Evanhéliope ohechauka Juan ndahaʼéi hague okopiánteva umi mbaʼe Marcos omombeʼu vaʼekue ilívrope.
(Marcos 16:8) Umi kuña ningo tuichaiterei oñemondýi ha oryryipa, upévare odipara osẽvo pe sepultúragui. Péro okyhyje rupi, haʼekuéra nomombeʼúi avavépe pe oiko vaʼekue.
nwtsty nóta de estúdio Mr 16:8
nomombeʼúi avavépe pe oiko vaʼekue: Ojekuaaháicha umi manuskríto itujavéva oĩvape gueteri koʼã tiémpope, pe Evanhélio de Marcos opa versíkulo 8-pe. Péro oĩ heʼíva pe lívro de Marcos orihinál oiméne hag̃ua oñemohuʼã diferénte, pórke péicha haʼete la opa reietéva. Péro ndaikatúi jaʼe upéva siertoha pórke Marcos péicha ojepokuaa ojapo ilívrope, haʼe nombopukuguasúi voi umi mbaʼe heʼíva pype. Umi erudíto Jerónimo ha Eusebio oiko vaʼekue síglo cuártope heʼi voi Lívro de Marcos orihinál opaha pe jatopaháicha versíkulo 8-pe.
Oĩ unos kuánto manuskríto griego ha avei unos kuánto traduksión ojejapóva ko lívrogui, omoĩva pe ñemohuʼã ipukúva ha avei pe ñemohuʼã mbykýva versíkulo 8 rire. Pe ñemohuʼã ipukúva oreko 12 versíkulo ha jatopa manuskríto Alejandrino, Códice Ephraemi Syri Rescriptus ha Códice de Beza Cantabrigénsepe, enterovéva koʼãva síglo quíntope guare. Ikatu avei jatopa Vulgata latina, Peshitta siríaca ha Siríaco Curetoniánope. Péro ndaipóri mokõi manuskríto griego síglo cuártope guarépe: Códice Sinaítico ha Códice Vaticánope. Ndaipóri avei Códice Sinaítico Siríacope, haʼéva síglo cuarto térã quíntope guare, ni pe oĩva copto shaídico ymave guarépe (síglo quinto). Upéicha avei pe manuskríto de Marcos itujavéva oĩva arméniope ha georgiánope opa pe versíkulo 8-pe.
Oĩ unos kuánto manuskríto griego ha avei unos kuánto traduksión ojejapóva ko lívrogui, omoĩva pe ñemohuʼã mbykýva, orekóva mokõi versíkulonte. Pe Códice Regio síglo 8-pe guare oreko pe ñemohuʼã mbykýva ha avei pe ñemohuʼã ipukúva. Primero omoĩ pe mbykýva ha upéi pe ipukúva. Oñepyrũvo pe ñemohuʼã mbykýva ha avei pe ipukúva oĩ peteĩ nóta heʼíva unos kuánto expérto oipuru hague avei koʼã versíkulo, péro ndahaʼéi upe haguére ikatúva jaʼe oĩ hague pe lívro orihinálpe.
ÑEMOHUʼÃ MBYKÝVA
Pe ñemohuʼã mbykýva oĩva Marcos 16:8 rire ndojehaíri Ñandejára espíritu rupive. Heʼi kóicha:
Péro opa koʼã mbaʼe oñemanda vaʼekue chupekuéra, omombeʼu mbykymi hikuái umi oĩvape Pedro ndive. Oiko rire koʼã mbaʼe Jesús voi omondo chupekuéra kuarahyresẽ guive kuarahyreike peve, oikuaauka hag̃ua pe marandu imarangatúva ha oñehundiʼỹva: Ñandejára osalvataha yvyporakuérape opa ára g̃uarã.
ÑEMOHUʼÃ IPUKÚVA
Pe ñemohuʼã ipukúva oĩva Marcos 16:8 rire ndojehaíri Ñandejára espíritu rupive. Heʼi kóicha:
9 Jesús opuʼã rire, pyharevete pe semána oñepyrũha ára, ojechauka María Magdalénape raẽ, chugui haʼe omosẽ vaʼekue siete demónio. 10 Ha haʼe oho omombeʼu idisipulokuérape, upérõ haʼekuéra hasẽ ha oñembyasy hína. 11 Péro ohendúvo hikuái Jesús oikove jeyha ha María Magdalena ohecha hague chupe, ndogueroviái. 12 Upe rire Jesús ojechauka ótro kuimbaʼerõguáicha, mokõi idisípulope oho jave hikuái ñúme. 13 Koʼãva oho omombeʼu umi ótrope, péro ndogueroviái jeýnte hikuái. 14 Ipahápe Jesús ojechauka umi óncepe oguapy aja hikuái mesápe, ha ojaʼo chupekuéra, oñemohatã ha ndogueroviái haguére umi ohecha vaʼekuépe chupe opuʼã jeymaha omanóva apytégui. 15 Jesús heʼi: “Tapeho pemombeʼu pe marandu porã umi héntepe oparupiete ko yvy ape ári. 16 Pe oguerovia ha ojevautisáva ojesalváta, pe ogueroviaʼỹva katu oñekondenáta. 17 Umi ogueroviáva ikatúta ojapo koʼã milágro: Che réra rupive omosẽta demónio, oñeʼẽta heta idiómape, 18 ipópe ojagarráta mbói ha hoʼúramo venéno ndojapomoʼãi hesekuéra mbaʼevete asy. Omoĩta hikuái ipo umi hasýva ári ha umíva okueráta”.
19 Heʼipa rire koʼã mbaʼe Jesús ojehupi yvágape ha oguapy Ñandejára deréchape. 20 Upémarõ idisipulokuéra oho opredika oparupiete, Jesús katu ohechauka añeteha pe marandu ogueraháva hikuái umi milágro haʼekuéra ojapóva rupive.
11-17 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | LUCAS 1
“Jasegíkena María ehémplo ha ñaneumílde”
(Lucas 1:38) “Upémaramo María heʼi: “¡Che hína Jehová rembiguái! Toiko katu cherehe ere haguéicha”. Ha pe ánhel osẽ oho upégui”.
“¡Che hína Jehová rembiguái!”
12 Koʼag̃aite peve enterovénte imanduʼa mbaʼéichapa María ombohovái pe ánhel oñeʼẽrõ guare chupe. ¿Mbaʼérepa? María siémpre ohechauka iñumílde ha iñeʼẽrenduha. Haʼe heʼi ánhel Gabriélpe: “¡Che hína Jehová rembiguái! Toiko katu cherehe ere haguéicha” (Luc. 1:38). Yma umi eskláva imitãvéva saʼi omanda ha oĩ voi ijára poguyetépe. Upéicha María oñemoĩ vaʼekue Ijára Jehová poguýpe. Haʼe oikuaa Ñandejára katuete okumpliha opa mbaʼe oprometéva, ha ovendesitaha avei chupe oñehaʼãramo ojapo porã ojeruréva chupe. María ipyʼaite guive ojerovia Jehová oñangarekotaha hese ha oñeñandu porãiterei voi ipoguýpe (Sal. 18:25).
(Lucas 1:46-55) Ha María heʼi: “Che ambotuicha Jehovápe, 47 ha che pyʼaite guive chepyʼarory Ñandejárare, haʼe ningo pe chesalváva. 48 Haʼe ohecha che hembiguaiminteha, ha koʼág̃a guive katu opavave heʼíta cherehe ajehovasa hague. 49 Tuicha mbaʼe ko ojapóva cherehe Ñandejára Ipuʼakapáva, héra ningo imarangatu. 50 Opa ára oiporiahuvereko umi chugui okyhyjévape. 51 Ipodér rupive Haʼe ojapo heta mbaʼe ha omosarambipa umi ohechaukávape oñemombaʼeguasuha ipyʼapýpe. 52 Omanda guasúvape omboguejy itrónogui ha umi hekomirĩvape katu ombotuicha. 53 Iñembyahýivape omyenyhẽ mbaʼe porãgui ha umi iplátavape omondo mbaʼeveʼỹre. 54 Haʼe ou oipytyvõ hembiguái Israélpe ha oiporiahuvereko chupe opa ára g̃uarã. 55 Ojapo upéva heʼi haguéicha ñande rukuéra ypykuépe, Abrahán ha ifamiliarépe”.
“¡Che hína Jehová rembiguái!”
15 María avei heta mbaʼe omombeʼu Elisabétpe upérõ, ha umi mbaʼe heʼi vaʼekue oñemoĩmbaite la Bíbliape (elee Lucas 1:46-55). Ko rrelátope añoite oñemombeʼuve la Bíbliape María heʼi vaʼekue, ha heta mbaʼe ikatu ñaaprende chugui. Por ehémplo, jahechakuaa haʼe ijagradesída hague. Upéicha rupi omombaʼeguasu ha oguerohory kuri Jehovápe oiporavo haguére chupe pe Mesías syrã. Ojekuaa avei hese ojerovia mbarete hague, upévare heʼi Jehová oñemoĩha umi oñembotuicha ha ipoderósovare, péro oipytyvõha umi iñumílde ha imboriahúva ojaposévape hembipota. Umi mbaʼe heʼívare ojekuaa María oikuaa porã hague Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva. Ojeʼe ningo haʼe veinte véserupi voi imanduʼa hague Escrituras Hebréaspe heʼívare.
16 María ojepokuaa vaʼekue ojepyʼamongeta Ñandejára Ñeʼẽ omboʼévare. Upévare, heʼi rangue haʼe opensávante, oipuru Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva. Upéicha avei ojapo vaʼekue imemby. Peteĩ jey Jesús heʼi: “Che naporomboʼéi chejehegui reínte, amboʼe guei upe chembou vaʼekue heʼíva” (Juan 7:16). Ha ñande ñamboʼe jave ñande rapichakuérape, ¿ñamombaʼépa avei Ñandejára Ñeʼẽ térãpa ñamboʼese ñande jaikuaávante? Iporãitevéta ningo jasegíramo María ehémplo.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Lucas 1:62) Upémaramo oseñea hikuái itúvape oporandu hag̃ua mbaʼéichapa oipota oñembohéra.
Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Lucas
1:62. ¿Opyta piko raʼe Zacarías iñeʼẽngu ha avei nohenduvéi? Nahániri, haʼe ningo iñeʼẽngúnte. Oñemombeʼúramo jepe umi hénte oporandu hague chupe “séñape” mbaʼéicha omboherase itaʼýra, upéva ndeʼiséi nohenduiha. Ohendúne raʼe hembireko heʼívo mbaʼéichapa oñembohérata upe mitã. Ha oiméne umi hénte ojapo peteĩ séña Zacaríaspe jahecha mbaʼépa heʼi. La Biblia ningo heʼi Zacarías oñeʼẽ jey hague, upéva ohechauka iñeʼẽngúnte hague raʼe (Lucas 1:13, 18-20, 60-64).
(Lucas 1:76) Ha nde katu che raʼymi reikóta Ñandejára Ijojahaʼỹva profétaramo, rehóta rupi Jehová renonderã reprepara hag̃ua haperã.
nwtsty nóta de estúdio Lu 1:76
rehóta rupi Jehová renonderã: Koʼápe heʼi Juan el Bautista ohotaha “Jehová renonderã”, upéva añetehápe heʼise hína ohotaha Jesús renonderã oprepara hag̃ua pe tape, pórke Jesús ningo orrepresenta Jehovápe ha ou kuri ojapo hag̃ua Jehová rembipota (Juan 5:43; 8:29).
18-24 DE JUNIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | LUCAS 2, 3
“Mitãrusukuéra: ¿Peñehaʼãpa hína peñemoag̃uive hag̃ua Jehováre?”
(Lucas 2:41, 42) Ituvakuéra katu ojepokuaa oho káda áño Jerusalénpe Páskua areterã. 42 Ha Jesús orekórõ guare doce áño, jepiveguáicha ojupi hikuái Jerusalénpe pe areterã.
nwtsty nóta de estúdio Lu 2:41
Ituvakuéra katu ojepokuaa: Pe Léi ndeʼíri vaʼekue kuñanguéra oho vaʼerãha avei pe Paskuarã Jerusalénpe. Upéicharõ jepe María ojepokuaámi káda áño oho Joséndi upe areterã (Éx 23:17; 34:23). Káda áño oguatámi vaʼerã hikuái ihentekuérandi 300 kilómetrorupi oho hag̃ua Jerusalénpe.
(Lucas 2:46, 47) Upéi tres día haguépe otopa chupe hikuái pe témplope, oguapy hína umi mboʼeharakuéra apytépe, haʼe ombaʼeporandu ha ojapysaka hesekuéra. 47 Ha opavave ohendúva chupe ohecharamo mbaʼeichaitépa ombohovaikuaa ha ontende heta mbaʼe.
nwtsty nóta de estúdio Lu 2:46, 47
ombaʼeporandu: Jesús ndahaʼéi vaʼekue ikuriósogui reínte oporandúva peteĩ mitãicha, upéicha rupi umi hénte ohendúva chupe oponderajoa vaʼekue hese (Lu 2:47). Pe palávra griega ojetradusíva koʼápe “ombaʼeporandu” heʼise voi “ointerroga”, ojejapoháicha oñembodeklaráta jave peteĩ persónape trivunálpe (Mt 27:11; Mr 14:60, 61; 15:2, 4; Hch 5:27). Umi istoriadór heʼi umi maéstro judío iñimportantevéva opytámi hague káda áño pe témplo entrádape umi arete rire omboʼe hag̃ua umi héntepe. Umi hénte ikatúmi vaʼekue oñemboja ha oguapy henondepekuéra ikatu hag̃uáicha ohendu ha ombaʼeporandu chupekuéra.
ohecharamo: Koʼápe pe palávra griega ojetradusíva “ohecharamo” heʼise kontinuadoite oñesorprende hague hikuái.
(Lucas 2:51, 52) Upéi haʼe oguejy hendivekuéra, oho jey Nazarétpe ha osegi iñeʼẽrendu chupekuéra. Isy katu oñongatu porã ipyʼapýpe opa koʼã mbaʼe. 52 Ha Jesús okakuaa ha iñaranduve ohóvo, ha Ñandejára ha umi hénte oguerohory chupe.
nwtsty nóta de estúdio Lu 2:51, 52
osegi iñeʼẽrendu chupekuéra: Térã “oñemoĩ ipoguypekuéra”. Pe palávra griega ojetradusíva “osegi”, ohechauka ñandéve Jesús osegi hague iñumílde ha iñeʼẽrendu ituakuérape oho rire hógape, umi mboʼehára oponderajoáramo jepe hese oikuaa haguére heta mbaʼe. Jesús iñeʼẽrenduve vaʼekue oimeraẽ ótro mitãgui pórke haʼe okumplipaite vaʼekue pe Léi mosáika heʼíva mitãnguérape g̃uarã (Éx 20:12; Gál 4:4).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Lucas 2:14) “Toñembotuicha Ñandejárape yvágape, ha ko yvy ape ári taipyʼaguapy umi hénte Ñandejára oguerohorýva”.
nwtsty nóta de estúdio Lu 2:14
taipyʼaguapy umi hénte Ñandejára oguerohorýva: Oĩ manuskríto heʼíva ko párte ikatuha avei ojeʼe “toĩ pyʼaguapy ko yvy ape ári, mbaʼeporã kuimbaʼekuérape g̃uarã” ha oĩ heta traduksión de la Biblia omoĩva upéicha. Péro pe Traducción del Nuevo Mundo ojevasa umi manuskríto iñimportantevévare. Pe ánhel upérõ guare ndeʼíri kuri taipyʼaguapy entéro umi hénte, tahaʼe jepe raʼe umi iñañáva ha hembiapo vaíva. Upéva rangue, haʼe heʼírõ guare “taipyʼaguapy umi hénte Ñandejára oguerohorýva” oñeʼẽ kuri umi ojeroviávare Ñandejárare ipyʼaite guive ha osegíva Jesúspe. (Ehecha nóta de estúdio heʼihápe hénte Ñandejára oguerohorýva).
hénte Ñandejára oguerohorýva: Pe fráse heʼíva “Ñandejára oguerohorýva”, griégope heʼi eudokía. Pe vérvo griego eudokéo ojepuru avei Mateo 3:17, Marcos 1:11 ha Lucas 3:22-pe (ehecha nóta de estúdio oĩva Mr 1:11-pe g̃uarã), oñemombeʼuhápe Jehová oñeʼẽ hague Itaʼýrape ojevautisa rire. Jarekóvo enkuénta koʼã mbaʼe, jahecha pe fráse “hénte Ñandejára oguerohorýva” (anthrópois eudokías) ojepuruha oñeñeʼẽ hag̃ua umi hénte Ñandejára oaprovávare.
(Lucas 3:23) Oñepyrũrõ guare oporomboʼe Jesús oreko treinta áñorupi ha ojeʼe haʼeha José raʼy, Helí raʼy,
Jaikuaave hag̃ua
¿Mávapa rakaʼe José túa?
José haʼe vaʼekue karpintéro ha oiko Nazarétpe, haʼe hína Jesús tuanga. Péro, ¿mávapa rakaʼe José túa? Pe Evanhélio de Mateo heʼi héra hague Jacob, péro Lucas heʼi José haʼe hague “Helí raʼy”. ¿Oñokontradesi piko upéicharõ hikuái? (Lucas 3:23; Mateo 1:16).
Mateo heʼi: “Jacob raʼy katu José”. Upérõ haʼe oipuru peteĩ palávra griega ohechaukáva Jacob haʼe hague José túa tee. Upéicharõ, Mateo oskrivi máva familiarépa José ohechauka hag̃ua Jesús orekoha derécho oikóvo chugui rréi, pórke rréi David haʼe vaʼekue ituanga ypykue.
Lucas katu heʼi José haʼeha “Helí raʼy”. Pe palávra oĩva ko versíkulope ojepuru jepi oñeñeʼẽ hag̃ua umi taʼýra teére, péro ojepuru avei oñeñeʼẽ hag̃ua umi jérnore. Por ehémplo, Lucas 3:27-pe heʼi Sealtiel haʼe hague “Nerí raʼy”, péro añetehápe itúa tee héra vaʼekue Jeconías (1 Crónicas 3:17; Mateo 1:12). Provávlemente Sealtiel omenda vaʼekue Nerí rajýre, ha péicha oiko chugui ijérno. Upévare avei ojeʼe Josére haʼe hague “Helí raʼy”, pórke omenda itajýrare, hérava María. Upéicharõ, Lucas ohechauka mbaʼéichapa Jesús “onase vaʼekue yvypóraicha David ñemoñarégui”, isy María rupive (Romanos 1:3). Péicha la Biblia ohechauka mávapa Jesús ypykue José rupive ha avei María rupive.
25 DE JUNIO AL 1 DE JULIO
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | LUCAS 4, 5
“Ñamboyke vaʼerã umi tentasión Jesús ojapo haguéicha”
(Lucas 4:1-4) Upéi Jesús henyhẽ espíritu sántogui ha oho pe Jordángui, ha pe espíritu oraha chupe desiértore 2 cuarenta díare, ha upérõ pe Aña oityse chupe ñuhãme. Hiʼarive upe aja Jesús ndoʼúi mbaʼevete ha upévare og̃uahẽvo huʼãme umi cuarenta día, haʼe iñembyahyieterei. 3 Upémarõ pe Aña heʼi chupe: “Ndéramo añete Ñandejára raʼy, ejapóna pan ko itágui”. 4 Jesús katu ombohovái chupe: “Ñandejára Ñeʼẽme ojehai: ‘Yvypóra noikotevẽi pan rehe añónte oikove hag̃ua’”.
Mbaʼeichagua persóna vaʼerãpa ñande
8 Satanás oipuru jey pe ñuhã oity hag̃ua Jesúspe pe desiértope. Ojapóma kuri 40 día ha 40 nóche Jesús ndokaruvéi hague, ha Satanás oikuaa porã iñembyahyietereimaha, upémarõ heʼi chupe: “Ndéramo añete Ñandejára raʼy, ejapóna pan ko itágui” (Luc. 4:1-3, NM). ¿Mbaʼépa ojapo Jesús? Haʼe ikatu kuri ojapo peteĩ milágro ani hag̃ua iñembyahyive, ỹrõ omboykete Satanás heʼíva. Jesús oikuaa porã ndovaleiha oipuru ipodér ijupe g̃uarãnte. Iñembyahyietereírõ jepe, oñehaʼãmbaite ani hag̃ua ojapo peteĩ mbaʼe Jehovápe ndogustáiva. Upévare heʼi: “Ñandejára Ñeʼẽme ojehai: ‘Yvypóra noikotevẽi pan rehe añónte oikove hag̃ua, oikotevẽ guei opaite mbaʼe Jehová heʼívare’” (Mat. 4:4, NM).
(Lucas 4:5-8) Upémaramo pe Aña ogueraha Jesúspe peteĩ sérro ruʼãme, ha peteĩ tesapirĩme ohechaukapaite chupe umi goviérno oĩva ko yvy ape ári. 6 Ha pe Aña heʼi chupe: “Amoĩta nde poguýpe opa koʼã goviérno ha umi mbaʼe porãita orekóva. Koʼãva ningo oñemeʼẽmbaite chéve ha ameʼẽsévape ameʼẽta. 7 Upévare una vemi jepe chemombaʼeguasúramo, ameʼẽmbaitéta ndéve”. 8 Jesús ombohovái chupe: “Ñandejára Ñeʼẽme ojehai: ‘Ñandejára Jehovápe readora vaʼerã ha chupe añoite reservi vaʼerã’”.
Mbaʼeichagua persóna vaʼerãpa ñande
10 ¿Mbaʼéichapa Satanás oipuru ko ñuhã Jesús rehe? “Peteĩ tesapirĩme ohechaukapaite chupe umi goviérno oĩva ko yvy ape ári. Ha pe Aña heʼi chupe: ‘Amoĩta nde poguýpe opa koʼã goviérno ha umi mbaʼe porãita orekóva.’” (Luc. 4:5, 6, NM.) Jesús ningo ndohechái opa koʼã goviérno hesa teérupi, síno Satanás ohechauka chupe peteĩ visión rupive oimoʼãgui Jesús oipotataha koʼã mbaʼe ohecha haguénte. Upévare Satanás heʼi: “Una vemi jepe chemombaʼeguasúramo, ameʼẽmbaitéta ndéve” (Luc. 4:7, NM). Jahechaháicha Satanás oipota Jesús oadora chupe, péro haʼe ndahaʼéi upeichagua persóna, upévare heʼi Satanáspe: “Ñandejára Ñeʼẽme ojehai: ‘Ñandejára Jehovápe readora vaʼerã ha chupe añoite reservi vaʼerã’” (Lucas 4:8, NM).
(Lucas 4:9-12) Upémarõ oraha Jesúspe Jerusalénpe, ohupi chupe pe témplo murálla ári ha heʼi: “Oiméramo nde Ñandejára raʼy, ejepoi koʼágui. 10 Ñandejára Ñeʼẽme ojehai: ‘Haʼe omandáta hiʼanhelkuérape oñangareko hag̃ua nderehe. 11 Haʼekuéra nderupíta ipópe, ani hag̃ua arakaʼeve reñepysanga itáre’”. 12 Jesús ombohovái: “Ñandejára Ñeʼẽme ojehai avei: ‘Ndovaléi rejapo mbaʼeve redesafia hag̃ua nde Jára Jehovápe’”.
nwtsty vidéo
Témplo murálla
Provávlemente Satanás ogueraha kuri Jesúspe pe témplo murálla ijyvatevehápe ha heʼi chupe ojepoi hag̃ua upégui, péro ndajaikuaaporãi mbaʼe partetépa la ogueraha chupe. Pe palávra “témplo” ojepurúva koʼápe ikatu hína heʼise pe témplo kompletoite. Jesús ikatu oime oĩ raʼe peteĩ eskína oĩvape suréste gotyo (1), térã pe ótro eskína gotyo. Jesús ojepoírire oimeraẽ koʼã lugárgui, katuete omanóta kuri la Jehová noipytyvõiramo chupe.
Mbaʼeichagua persóna vaʼerãpa ñande
12 Jesús ohechauka vaʼekue iñumildeha ha upéicha omoĩ peteĩ ehémplo iporãva, ndojoguaiete voi Évape. Satanás omboliga Jesúspe ojapo hag̃ua avei peteĩ mbaʼe opavavénte ohecharamótava, oikuaágui upéicha Jehová ipochytaha Itaʼýrandi. Péro Jesús oikuaa porã ojapóramo upéva ohechaukataha oñemombaʼeguasuha. Upévare ni ndojeréi heʼi hag̃ua: “Ñandejára Ñeʼẽme ojehai avei: ‘Ndovaléi rejapo mbaʼeve redesafia hag̃ua nde Jára Jehovápe’” (elee Lucas 4:9-12).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Lucas 4:17) Upévo oñemeʼẽ chupe proféta Isaías kuatiañeʼẽ, oavri ha otopa heʼihápe:
nwtsty nóta de estúdio Lu 4:17
proféta Isaías kuatiañeʼẽ: Pe rróllo de Isaías ojetopa vaʼekue pe mar Muértope ningo haʼe 17 pergamíno oñembojoajupáva ojuehe ha oreko haimete 7 métro imédio ha ojeskrivi pype por kolúmna, en totál oreko 54 kolúmna. Pe rróllo de Isaías ojepuru vaʼekue pe sinagógape Nazarétpe oiméne péicha avei ipuku raʼe. Síglo primérope umi kuatiañeʼẽ ndorekói vaʼekue kapítulo ha versíkulo koʼág̃a la Biblia orekoháicha, péro Jesús lomímonte otopa vaʼekue pe profesía oleeséva ha péva ohechauka haʼe oikuaa porã hague Ñandejára Ñeʼẽ.
(Lucas 4:25) Por ehémplo, añetehápe haʼe peẽme: Israélpe oĩ vaʼekue heta viúda Elías tiémpope. Upérõ ndokyvéi tres áño ha seis mése, ha ou tuicha ñembyahýi opárupi ko yvy ape ári.
nwtsty nóta de estúdio Lucas 4:25
tres áño ha seis mése: Jahechaháicha 1Re 18:1-pe, Elías heʼi vaʼekue pe sekía opataha “3 áño rire”. Upévare oĩ heʼíva Jesús okontradesiha pe rreláto oĩva 1 Réyespe. Péro pe rreláto oĩva Escrituras Hebréaspe ndeʼíri pe sekía opa hague 3 áño mboyve. Elías heʼírõ guare Acábpe outaha peteĩ séka puku ja oñepyrũma voi kuri pe séka tiémpo (1Re 17:1). Upe épokape pe séka tiémpo ipuku voi 6 mése, ha ikatu oime upérõ ipukuve raʼe. Upe tiémpope Elías oñemboja kuri Acab rendápe ha heʼi chupe outaha peteĩ séka ipukútava 3 áño. Ha ohasa rire umi 3 áño haʼe oñeʼẽ jey kuri Acab ndive, péro upépe ndokýiti kuri, síno oñepyrũ oky Jehová ombou rire tata pe Sérro Carmélope (1Re 18:18-45). Upéicharõ umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue ha avei iñermáno oskrivi vaʼekue Santiago 5:17-pe noñekontradesíri umi mbaʼe heʼívandi 1Re 18:1-pe.