KAPÍTULO 4
¿Mbaʼépa rojapokuaa pono rohasa la rrája?
Verdadéro o fálso:
Umi oĩva de nóvio opekáma opokóramo ojopóre jepe.
□ Verdadéro
□ Fálso
Peteĩ paréha ikatu hoʼa tekovaípe ndorekóiramo jepe rrelasión sexuál.
□ Verdadéro
□ Fálso
Umi oĩva de nóvio ndojoayhúi ndorekóiramo rrelasión sexuál térã noñoañuãi ha noñohetũiramo.
□ Verdadéro
□ Fálso
OIMÉRAMO reñemoĩma de nóvio, katuete oiméne reñeporandúmava mbaʼépa pereko vaʼerã enkuénta pehechaukáta jave pejoayhuha ani hag̃ua pehasa la rrája oñondive, ha añetehápe heta vése ndahaʼéi voi la ifasilpáva japilla hag̃ua upéva. Upévare, jahechamína peteĩteĩ umi mbaʼe remarka vaʼekue, ha avei mbaʼéichapa la Biblia ikatu ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua pe pregúnta oĩva ko kapítulope.
● Umi oĩva de nóvio opekáma opokóramo ojopóre jepe.
Fálso. La Biblia ndeʼíri umi ojoayhúva ndaikatuiha ohechauka ojupe la oñandúva. Por ehémplo, la Bíbliape oñemombeʼu pe sulamita ha pe mitãrusu haʼéva pastór hekopotĩ hague, péro ohechauka ojoayhuha omenda mboyve (El Cantar de los Cantares 1:2; 2:6; 8:5). Koʼág̃arupi, heta paréha oĩva de nóvio ha oplaneámava omenda hag̃ua, opensa ndaivairiha ohechauka ojupe ojoayhuha.a
Upéicharõ jepe, umi oĩva de nóvio oñatende vaʼerã ani hag̃ua ohasa la rrája. Por ehémplo, noñatendéiramo oñoañuã, oñohetũ ha oñomokunuʼũ jave hikuái, ikatu hína peichahágui ndojejokokuaavéi. Oiméramo jepe ndojaposéi kuri hikuái peteĩ mbaʼe ivaíva, ikatu ou iñakãraku ha hoʼa tekovai térã tekokyʼápe (Colosenses 3:5).
● Peteĩ paréha ikatu hoʼa tekovaípe ndorekóiramo jepe rrelasión sexuál.
Verdadéro. Pe ñeʼẽ griego ojetradusíva “tekovai” haʼe pornéia, ha heʼise peteĩ persóna orekoha oimehaichagua rrelasión sexuál omendaʼỹre. Upévape oike avei umi orekóva séxo anál, séxo orál ha umi opokóva hapicha órgano sexuál rehe.
Péro la Biblia heʼi avei oĩha hetave mbaʼe ivaietereíva Ñandejárape g̃uarã. Apóstol Pablo oskrivi vaʼekue: “Umi mbaʼe vai ogustáva yvypóra rete imperféktope ojekuaa porã, upévare oĩ ojapóva koʼã mbaʼe: hekovai, hekokyʼa, notĩri hembiapo vai hag̃ua”. Haʼe oexplika avei mbaʼérepa ivaiete koʼã mbaʼe heʼívo: “Umi osegíva ojapo koʼã mbaʼe, ndoikemoʼãi Ñandejára Rréinope” (Gálatas 5:19-21).
Péro, ¿mbaʼépa heʼise tekokyʼa? Pe palávra griega ojepurúva ojeʼe hag̃ua “tekokyʼa” heʼise opaichagua mbaʼe itieʼỹ ha ikyʼáva, tahaʼe umi mbaʼe heʼi térã ojapóva peteĩ persóna. Por ehémplo, upévape oike peteĩ persóna omboíramo inóvio térã inóviape, opoko hese ijao guýpe, hetymáre, ipéchore térã ótra párte. La Biblia ohechauka porã umi omendáva añoite ikatuha ojapo koʼã mbaʼe (Proverbios 5:18, 19).
Ñambyasýramo jepe, oĩ heta imitãva notĩriva ojapo hag̃ua koʼã mbaʼe, oikuaa porãramo jepe ivaietereiha. Oĩ voi oñemoĩva oheka máva mávandipa ikatu ojapo koʼã mbaʼe kyʼa. Pablo oexplika umi ojapóva péicha opeka vaietereiha, pórke “notĩveietéma hembiapo vai hag̃ua”. Pe palávra griega haʼe oipuru vaʼekue heʼise umi persóna ojapoha umi mbaʼe ‘ñanembojeguarúva’ ha ‘noñekontentaiha’ voi hikuái, avei noimportaiha chupekuéra mbaʼépa opensa Ñandejára. Añetehápe, ndaiporimoʼãi kristiáno ojaposéva koʼã mbaʼe nointeresáigui chupe “mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai” (Efesios 4:17-19).
● Umi oĩva de nóvio ndojoayhúi ndorekóiramo rrelasión sexuál térã noñoañuãi ha noñohetũiramo.
Fálso. Oĩ heta opensáva umi oĩva de nóvio oñoañuã, oñohetũ ha oreko vaʼerãha rrelasión sexuál, ha upéva oipytyvõtaha chupekuéra ojoayhuve hag̃ua. Péro upéva ndasiértoi, pórke ojejapóramo upéicha, umi paréha ikatu ou ndojorrespetavéi ha ndojeroviavéi ojuehe. Laura omombeʼu: “Peteĩ día che sy ndaipórirõ guare, che nóvio ou ógape rohecha hag̃ua téle. Primerorã oñakaramánte che póre, péro upéi katu oñepyrũma opokose cherehe. Che nañanimái kuri haʼe chupe mbaʼeve pórke akyhyje ipochy ha ohórõ g̃uarã”.
¿Mbaʼépa repensa? ¿Ikatúpa jaʼe Laura nóvio ohayhuha chupe, térãpa opensa ijehénte? Oĩramo nemboligáva rejapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ikyʼáva Ñandejára renondépe, ¿nderayhúpa añetehápe?
Peteĩ mitãrusu omboligáramo inóviape ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe omongyʼátava ikonsiénsia, ojapo hína peteĩ mbaʼe ivaietereíva Ñandejára renondépe. Ha ndaikatumoʼãi jaʼe hese añetehápe ohayhuha pe mitãkuñáme, pórke ojapokase hína chupe peteĩ mbaʼe ivaíva. Péro pe mitãkuña voi opermitíramo chupe ojapo upéva, haʼe avei oreko kúlpa pe oikóvare, ha amo ipahápe ikatu hína mokõivéva hoʼa tekokyʼápe, térã ikatu voi hoʼa tekovaípe (1 Corintios 6:9, 10).b
¿Mbaʼépa pejapokuaa pono pehasa la rrája?
Oiméramo reñemoĩma de nóvio, ¿mbaʼe mbaʼépa ikatu pereko enkuénta ani hag̃ua pehasa la rrája? Voi reheve peñemongeta porã vaʼerã ha pehecháma mbaʼéichapa pehechaukáta ojupe pejoayhuha. Proverbios 13:10 heʼi voi: “Umi iñarandúva katu ohendu umi konsého”. Upéva heʼise káda uno ohendu vaʼerãha mbaʼépa opensa pe ótro ko témare. Avei, naiporãmoʼãi pehaʼarõ peime raẽ peteĩ situasión ikatuhápe peneakãraku pehecha hag̃ua mbaʼépa pejapóta. Pórke upéicha haʼetéta hína rehaʼarõva okaipa raẽ nde róga, ha upépe ae reñepyrũ remboguese pe tata.
Ndaifasilmoʼãi peñemongeta hag̃ua ko témare ha ikatu voi petĩ pejapo hag̃ua upéva, koʼýte oiméramo peñemoĩ ramo de nóvio. Péro katuete pehecháta mbaʼéichapa upéva pendeprotehéta. Voi reheve peñemongetáramo ko témare, haʼetéta umi óga orekóva detektór de úmo, pórke ensegída oaktiva peteĩ alárma oĩrõ michĩmi jepe tatatĩ. Ha peñemongetávo ko témare, pehechakuaáta avei heta mbaʼe penepytyvõtava peikuaa hag̃ua mbaʼéichapa pejogueraháta. Ha perrespetáramo umi mbaʼe peñemongeta vaʼekue, penepytyvõta ikatu hag̃uáicha pejejokokuaa, penepasiénsia ha ani hag̃ua pepensa pendejehénte. Koʼã kualida katuete oipytyvõ umi omendávape ovyʼa hag̃ua oñondive oreko jave rrelasión sexuál (1 Corintios 7:3, 4).
Añetehápe, heta vése ikatu ijetuʼu ñandéve ñakumplipaite hag̃ua Ñandejára ojeruréva ñandehegui. Péro ikatu reime segúro umi mbaʼe Jehová ñanemboʼéva haʼeha la iporãvéva ñandéve g̃uarã. La Biblia heʼi voi Isaías 48:17-pe: “Umi mbaʼe che romboʼéva ningo ideprovéchota ndéve, che rogia reho hag̃ua tape porãre”. ¡Nemanduʼákena siémpre Jehová oipotaha la iporãvévante ndéve g̃uarã!
RETOPAVÉTA INFORMASIÓN VOLÚMEN 1, KAPÍTULO 24-PE
MBAʼÉPA JAHECHÁTA PE ÓTRO KAPÍTULOPE
Ehecha mbaʼérepa ikatu jaʼe umi odesidíva oñemantenetaha vírhen omenda peve ojapo porãitereiha.
[Nóta]
a Heta lugárpe ndojehechaporãi umi paréha oĩva de nóvio oñomokunuʼũramo hénte apytépe ha algúnope ikatu voi omolesta upéva. Umi lugár oñepensahápe upéicha, kristianokuéra oñehaʼã vaʼerã imbaʼerechakuaa ha ndojapói mbaʼeve oofendétava ótrope (2 Corintios 6:3).
b Pe ehémplope oñeñeʼẽramo jepe peteĩ mitãrusúre, ikatu avei oĩ mitãkuña omboligáva inóviope ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ikyʼáva Ñandejára renondépe.
TÉXTO OĨVA LA BÍBLIAPE
“Pe oporohayhúva ningo oñekomporta porã” (1 Corintios 13:4, 5).
PETEĨ KONSÉHO
Ani pesẽ peneaño, peñehaʼã vaʼerã pesẽ en grúpo térã pehecha mávapa ikatu oho penendive. Avei, ani pepyta umi situasión ipeligrósovape, por ehémplo peime peneaño peteĩ ógape térã peteĩ áuto estasionádope.
¿REIKUAÁPA RAʼE?
Umi oñekomprometéva omenda hag̃ua oñemongetámante vaʼerã koʼã témare. Péro avei oñatende vaʼerã, pórke ojapóramo upéva apropósito oñomoakãraku hag̃ua tahaʼe jepe por teléfono, hoʼáma hína hikuái tekokyʼápe.
UMI MBAʼE AJAPÓTAVA
¿Mbaʼépa ikatu ajapo ahechakuaáramo ikatuha ijetuʼu chéve ajejoko hag̃ua peteĩ situasiónpe? ․․․․․
¿Mbaʼépa ajapóta che nóvio térã che nóvia chemboligáramo rojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe ikyʼáva Ñandejára renondépe? ․․․․․
¿Mbaʼépa aporanduse che túa térã che sýpe ko témare? ․․․․․
¿NDÉPA MBAʼE ERE?
● ¿Mbaʼépa oreko vaʼerã enkuénta kuña ha kuimbaʼe otrata jave oñondive ani hag̃ua ohasa la rrája?
● Emyesakã mbaʼépepa idiferénte pe tekovai, tekokyʼa ha notĩriva hembiapo vai hag̃ua.
[Komentário oĩva páhina 46-pe]
“Che nóviondi rolee umi artíkulo oexplikáva mbaʼéichapa jahechauka ñanderekopotĩha, ha umíva orepytyvõ orekonsiénsia potĩ hag̃ua” (Leticia).
[Rrekuádro oĩva páhina 44-pe]
¿Mbaʼépa ikatu rejapo oimérõ pehasáma la rrája?
Oimérõ oiko penderehe upéva, aníkena repensa vyroreinteha ha ikatuha peẽnte pesolusiona. Peteĩ mitãkuña heʼi: “Heta vése ajerure kuri Ñandejárape taorepytyvõ ponove rohasa la rrája. Sapyʼánte ikatu jepi rojejoko, péro sapyʼánte katu nahániri”. Upévare, iporãvéta remombeʼúramo nde tuakuérape pyaʼe porã la oiko vaʼekue. Ha heʼiháicha la Biblia, remombeʼu vaʼerã avei umi ansiánope (Santiago 5:14). Haʼekuéra oikuaa mbaʼéichapa ikatu neakonseha ha nepytyvõ rekorrehi hag̃ua pe oiko vaʼekue. Ha rejapóramo upéicha, ikatúta reime porã jey Ñandejára renondépe.
[Taʼanga oĩva páhina 47-pe]
Nerehaʼarõmoʼãi okaipa raẽ nde róga ha upéi ae reñepyrũ rembogue pe tata. Upéicha avei, naiporãmoʼãi pehaʼarõ peime peteĩ situasión ikatuhápe peneakãraku pehecha hag̃ua mbaʼépa pejapóta