Alọdlẹndonu Nuplọnwe Opli Gbẹzan po Lizọnyizọn po Tọn
7-13 NOVEMBRE
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 5-6
“Mẹhe to Adà Mítọn mẹ Sù Hú Mẹhe to Adà Yetọn Mẹ”
lfb 126 huk. 2
Awhànpa Miyọ́nnọ Jehovah Tọn
Silianu lẹ wá Dotani to zánmẹ. To wunkẹngbe, devizọnwatọ Eliṣa tọn tọ́njẹgbonu bo mọdọ awhànpa daho de ko lẹdo tòdaho lọ pé. Obu jẹ e ji bọ e dawhá dọmọ: ‘Eliṣa, etẹ mí na wà?’ Eliṣa sọ dọna ẹn dọmọ: ‘Mẹhe to adà mítọn mẹ lẹ sù hú mẹhe to adà yetọn mẹ lẹ.’ To whenẹnu, Jehovah hunnukun na devizọnwatọ Eliṣa tọn bọ e mọdọ osó he lẹdo tòdaho lọ pé lẹpo wẹ gọ́ na osọ́ lẹ po osọ́-kẹkẹ miyọ́nnọ lẹ po.
Eliṣa Mọ Awhàn-Kẹkẹ Miyọ́n Tọn lẹ—Hiẹ Lo?
Dile etlẹ yindọ kẹntọ lẹ lilẹdo e pé to Dotani, Eliṣa ma dibu. Etẹwutu? Na e wleawuna yise dolido to Jehovah mẹ wutu. Mílọsu tindo nuhudo yise mọnkọtọn tọn. Enẹwutu, mì gbọ mí ni nọ biọ gbigbọ wiwe Jiwheyẹwhe tọn to odẹ̀ mẹ, na mí nido sọgan nọ do yise po adà sinsẹ́n gbigbọ lọ tọn devo lẹ po hia.—Luku 11:13; Gal. 5:22, 23.
lfb 126 huk. 3–127 huk. 1
Awhànpa Miyọ́nnọ Jehovah Tọn
Whenue awhànfuntọ Silia tọn lẹ tẹnpọn nado wle Eliṣa, e hodẹ̀ dọmọ: ‘Jehovah, jaale bo tọ́nnukunna yé.’ To ajiji mẹ, awhànfuntọ lọ lẹ masọ yọ́n fihe yé te ba, dile etlẹ yindọ yé to numọ. Eliṣa dọna yé dọmọ: ‘E ma yin tòdaho lọ die. Mì hodo mi, n’na plan mì yì dawe he dín mì te lọ dè.’ Yé sọ hodo Eliṣa kaka yì Samalia, yèdọ fihe ahọlu Islaeli tọn nọ nọ̀.
Whenu ko fẹ́ whẹpo Silianu lẹ do wá yọ́n fihe yé te. Ahọlu Islaeli tọn kanse Eliṣa dọmọ: ‘Yẹn ni hù yé wẹ ya?’ Be Eliṣa yí dotẹnmẹ ehe zan nado yiahọsu to mẹhe ko tẹnpọn nado gbleawuna ẹn lọ lẹ go wẹ ya? Lala. Eliṣa dọmọ: ‘Ma hù yé blo. Na yé núdùdù, bo jo yé do na yé ni yì.’ Enẹwutu, ahọlu lọ basi hùnwhẹ daho de na yé bo do yé hlan whé.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w05 1/8 9 huk. 2
Nuagokun lẹ sọn Owe Ahọlu lẹ Awetọ Tọn Mẹ
5:15, 16—Naegbọn Eliṣa ma kẹalọyi nunina Naamani tọn? Eliṣa gbẹ́ nunina lọ na e yọnẹn dọ huhlọn Jehovah tọn wẹ wà azọ́njiawu he hẹnazọngbọna Naamani lọ, e ma yin etọn titi gba. E na ko dẹn do nulẹnpọn etọn nado duale sọn azọ́n he Jiwheyẹwhe dena ẹn mẹ. To egbehe, sinsẹ̀n-basitọ nugbo lẹ ma nọ tẹnpọn nado mọ ale mẹdetiti tọn yí sọn sinsẹ̀nzọn Jehovah tọn mẹ. Yé nọ hẹn tudohomẹnamẹ Jesu tọn do ayiha mẹ dọmọ: “Vọnu wẹ mì mọyi, vọnu wẹ mì ni namẹ.”—Matiu 10:8.
14-20 NOVEMBRE
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 7-8
“Jehovah Wà Nue Yè Ma Donukun”
it-1-F 729 huk. 1
Eliṣa
Amọ́, to nukọn mẹ, to whenue Bẹni-hadadi II lẹkọwa, e ma yin mẹgbeyantọ vude poun wẹ e dohlan Samalia, kakatimọ e doawhàn wá bo dosla lẹdo tòdaho lọ. Osla dido lọ sinyẹn sọmọ bọ e whè gbau ahọlu sè linlin dọ nawe de dù visunnu he ewọ lọsu ji. Ahọlu Jeholami he yin ‘visunnu Ahabi hlọnhutọ’ lọ tọn whlé nado hù Eliṣa. Amọ́, e ma yinuwa sọgbe hẹ whiwhle he e nọ plaplaji do whlé ehe. To whenue Jeholami po ahọluzọ́nwatọ alọgọtọ etọn po jẹ owhé yẹwhegán lọ tọn gbè, e dọ dọ emi masọ do todido paali dọ Jehovah na gọalọna yé. Eliṣa hẹn ahọlu lọ kudeji dọ to wunkẹngbe núdùdù na tin bo gọfla. Amọ́, ahọluzọnwatọ lọ vlẹ ohó etọn kò, bọ Eliṣa dọna ẹn dọmọ: “Hiẹ na yí nukun towe titi do mọ, ṣigba a ma na dù sọn e mẹ.” Jehovah hẹn nudidọ de nado yin sisè to osla Silianu lẹ tọn mẹ bọ yé lẹndo awhànpa daho kẹntọ he bẹ yede pli lẹ tọn de wẹ jlo na wá pé emi, enẹwutu yé jo núdùdù he to osla lọ mẹ lẹpo do dó lehe yé te pẹẹ bo họ̀n. To whenue ahọlu sè dọ Silianu lẹ ko họ̀n, e de ahọluzọnwatọ lọ nado ṣọ́ họ̀ngbo Samalia tọn. Ṣigba, dile Islaelivi he huvẹ to hùhù lọ lẹ to wezunhọ̀n nado yì bẹ ogblànnu he to osla lọ mẹ lẹ, yé tùnafọ ahọluzọnwatọ lọ ji kaka bọ e kú. E mọ núdùdù lọ nugbo, amọ́ dopo tata ma jẹ onù na ẹn.—2Ah 6:24–7:20.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-2-F 108 huk. 6
Miyọ́ngbán
Ahọlu He Wá sọn Kúnkan Davidi Tọn mẹ Lẹ. Jehovah Jiwheyẹwhe ze Ahọlu Davidi do ofìn Islaeli tọn ji, bọ to anademẹ Jiwheyẹwhe tọn glọ, ewọ yin anademẹtọ podọ nukọntọ de he yinuwa po nuyọnẹn po to akọta lọ nù. Enẹwutu, Davidi gán yin yiylọdọ “miyọ́ngbán Islaeli tọn.” (2Sa 21:17) To alẹnu ahọluduta tọn he Jehovah basi hẹ Davidi mẹ, E dopà dọmọ: “Ofìn towe na yin hinhẹn lodo gligli kakadoi.” (2Sa 7:11-16) Enẹwutu, gandutọ he wá sọn hukan gandudu tọn kavi hukan whẹndo tọn Davidi tọn mẹ gbọn visunnu etọn Sọlomọni ji lẹ yin “miyọ́ngbán” de na Islaeli.—1Ah 11:36; 15:4; 2Ah 8:19; 2Ot 21:7.
21-27 NOVEMBRE
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 9-10
“Nuyiwa Adọgbigbo, Gbemima po Zohunhun po Tọn De”
w11 15/11 3 huk. 2
Jehu Nọgodona Sinsẹ̀n-Bibasi Wiwe-Ṣeke
Jehu mọ azọ́ndenamẹ de yí to whenue akọta Islaeli tọn tin to ninọmẹ ylankan de mẹ. Otò lọ tin to nuyiwadomẹji ylankan Jezebẹli, asuṣiọsi Ahabi tọn podọ onọ̀ ahọlu Jeholami he to gandu lọ tọn glọ. Kakati nado nọgodona sinsẹ̀n-bibasi Jehovah tọn, Baali sinsẹ̀n wẹ Jezebẹli ze daga, bo hù yẹwhegán Jiwheyẹwhe tọn lẹ bosọ hẹn akọta lọ flu gbọn “galilọ” po “afinyọn” etọn lẹ po dali. (2 Ahọ. 9:22; 1 Ahọ. 18:4, 13) Jehovah degbe dọ whédo Ahabi tọn blebu, he bẹ Jeholami po Jezebẹli po hẹn dona yin vivasudo. Jehu wẹ dona yin tọ́ntlọ́ngbọ́n to gbedide enẹ hinhẹnṣẹ mẹ.
w11 15/11 4 huk. 2-3
Jehu Nọgodona Sinsẹ̀n-Bibasi Wiwe-Ṣeke
To whenue Jehu ko gbẹ́ nado dọ nudepope na wẹnsagun awe he yin didohlan ẹn lẹ godo, e pé Ahọlu Jeholami po godonọnamẹtọ etọn Ahazia po, he yin ahọlu Juda tọn, dopodopo yetọn sọ to awhàn-kẹkẹ etọn titi mẹ. Jeholami kanse dọmọ: “Jijọho e yin, Jehu?” Jehu sọ ylangbè na ẹn dọmọ: “Jijọho tẹ, dẹnsọ mọ le galilọ Jezebẹli onọ̀ towe tọn lẹ, po afinyọn etọn lẹ po yin susu sọmọ?” Gblọndo lọ dobuna Jeholami bọ e jlo na họnyi. Ṣigba Jehu ma dọngbàn depope! E de ogá etọn tọ́n, bo sọ́ Jeholami biọ ahun mẹ bọ ahọlu lọ jai jẹ awhàn-kẹkẹ etọn mẹ bo kú. Dile etlẹ yindọ Ahazia tẹnpọn bo họnyi, Jehu din in mọ to godo mẹ bo hù ewọ lọsu ga.— 2 Ahọ. 9:22-24, 27.
Hagbẹ whédo Ahabi tọn he dona yin hùhù bọdego todin wẹ Ahọsi kanylantọ Jezebẹli. Jehu gbọn jlọjẹ dali ylọ ẹ dọ “nawe mẹhodẹ̀do.” To whenue Jehu biọ Jezleẹli mẹ, e mọ Jezebẹli bọ e to odò pọ́n sọn fleṣe họ̀nmẹ tọn nù. Jehu sọ degbena ahọluzọnwatọ họ̀nmẹ tọn lẹ to afọdopolọji nado sisẹ́ Jezebẹli dlan odò sọn fleṣe lọ nù. Podọ, Jehu dike bọ osọ́ etọn lẹ tùnafọ gbọn nawe he hẹn Islaeli blebu flu lọ ji. Enẹgodo, Jehu zindonukọn nado hù hagbẹ whédo Ahabi kanylantọ lọ tọn susu devo lẹ.—2 Ahọ. 9:30-34; 10:1-14.
w11 15/11 5 huk. 3-4
Jehu Nọgodona Sinsẹ̀n-Bibasi Wiwe-Ṣeke
Nugbo wẹ dọ Jehu sọ̀n ohùn susu dai. Etomọṣo Owe-wiwe lẹ do e hia taidi omẹ adọgbotọ de he hẹn Islaeli jẹ mẹdekannu sọn gandudu kọgbidinamẹtọ Jezebẹli po whẹndo etọn po tọn si. Eyin nukọntọ Islaeli tọn depope na tindo kọdetọn dagbe to ehe wiwà mẹ, e dona yin adọgbotọ, nujikudonọ podọ zohunhunnọ. Wezẹhomẹ Biblu tọn de basi zẹẹmẹ dọmọ: “Azọ́n sinsinyẹn he nọ yin wiwà po vivẹnudido vonọtaun de po wẹ enẹ yin. Afọdide vlẹkẹsẹ de zize na ko gboawupo nado sukúndona Baali sinsẹ̀n to Islaeli.”
Matin ayihaawe, e họnwun dọ ninọmẹ he Klistiani lẹ nọ pehẹ to egbehe delẹ nọ biọ dọ yé ni do jẹhẹnu he Jehu tindo delẹ hia. Di apajlẹ, nawẹ mí dona yinuwa gbọn eyin mí yin whiwhlepọn nado tindo mahẹ to nuwiwa he Jehovah gblewhẹdo de mẹ? Mí dona yí adọgbigbo po zohunhun po do gbẹ́ ẹ dai po awuyiya po. Na nuhe dù mẹdezejo mítọn na Jiwheyẹwhe, mí ma dona kẹalọyi agbàwhinwhlẹn depope sọta Jehovah.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w11 15/11 5 huk. 6-7
Jehu Nọgodona Sinsẹ̀n-Bibasi Wiwe-Ṣeke
Jehu sọgan ko lẹndọ mẹdekannujẹ ahọluduta Islaeli tọn na Juda biọ dọ ahọluduta awe lọ lẹ ni klan to sinsẹ̀n-liho. Enẹwutu, taidi ahọlu Islaeli tọn he ko jẹnukọnna ẹn lẹ, Jehu tẹnpọn nado klan Islaelivi lẹ dovo gbọn sinsẹ̀n-bibasi oyìnvu tọn lọ hinhẹn gbọṣi aimẹ dali. Ṣigba, eyin mọ wẹ, be Jehu do yise matindo hia to Jehovah mẹ, mẹhe hẹn ẹn zun ahọlu.
Jehovah pà Jehu na ewọ ‘yinuwa to aliho dagbe mẹ, na e wà enẹ he yin jijlọ to nukun Jiwheyẹwhe tọn lẹ mẹ wutu.’ Ṣigba, “Jehu ma yí ayipipa de nado yí ayiha etọn lẹpo do zinzọnlin to osẹ́n OKLUNỌ tọn lẹ mẹ gba, Jiwheyẹwhe Islaeli tọn.” (2 Ahọ. 10:30, 31) Eyin mí lẹnnupọndo nuhe Jehu ko wà jẹnukọn lẹpo ji, nuhe wá jọ gbọn godo lẹ paṣamẹ bosọ blawu taun. Ṣigba mí sọgan plọnnu sọn e mẹ. Mí ma dona nọ yí nukunpẹvi do pọ́n haṣinṣan mítọn hẹ Jehovah. Mí dona nọ wleawuna nugbonọ-yinyin hlan Jiwheyẹwhe egbesọegbesọ gbọn Ohó etọn pinplọn po ayihamẹlinlẹnpọn deji po dali, podọ gbọn odẹ̀ ahundopo tọn hihò hlan Otọ́ olọn mẹ tọn mítọn dali. To whelọnu lo, mì gbọ mí ni yí sọwhiwhe tlala do payi nado to zọnlinzin zọnmii to osẹ́n Jehovah tọn mẹ po ahun mítọn lẹpo po.—1 Kọl. 10:12.
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
w13 15/5 8-9 huk. 3-6
Be Hiẹ Yin “Zohunhunnọ Na Azọ́n Dagbe lẹ” Ya?
Isaia 9:7 dlẹnalọdo nuhe gandudu Visunnu Jiwheyẹwhe tọn na wadotana, bo yidogọ dọmọ: “Vivẹnu OKLUNỌ awhànpa lẹ tọn tọn na basi ehe.” Hogbe enẹlẹ zinnudo ojlo sinsinyẹn he Otọ́ olọn mẹ tọn mítọn tindo nado whlẹn gbẹtọvi lẹ gán ji. Apajlẹ Jehovah tọn dohia hezeheze dọ mí dona yí zohunhun po ahun lẹpo po do wà azọ́n he ewọ zedo alọmẹ na mí nado lá wẹndagbe Ahọluduta lọ tọn. Eyin mí nọ yí ojlo ahundopo tọn do gọalọna gbẹtọ lẹ nado yọ́n Jiwheyẹwhe, be apajlẹ zohunhun Jehovah tọn hodo wẹ mí te niyẹn. Enẹwutu, taidi azọ́nwatọ hatọ Jiwheyẹwhe tọn lẹ, be dopodopo mítọn ko magbe nado nọ tindo mahẹ gigọ́ to wẹndagbe lọ lilá mẹ sọgbe hẹ ninọmẹ mítọn ya?—1 Kọl. 3:9.
Mì gbọ mí ni gbadopọnna apajlẹ Jesu lọsu tọn. E ze apajlẹ pipé zohunhun po linsinsinyẹn po tọn dai to lizọnyizọn lọ mẹ. Mahopọnna nukundiọsọmẹ sinsinyẹn, ewọ yin zohunhunnọ to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mẹ kakajẹ okú awufiẹsa tọn etọn whenu. (Joh. 18:36, 37) To whenue ojlẹ to sisẹpọ na Jesu nado kú okú avọ́sinsan tọn, e hẹn gbemima etọn nado gọalọna mẹdevo lẹ nado wá yọ́n Jehovah sinyẹn deji.
Di dohia, to vivọnu owhe 32 W.M., Jesu na apajlẹ de dọ dawe de tindo ovòtin de to vẹngle etọn mẹ, ehe ma de sinsẹ́n depope tọ́n na owhe atọ̀n. To whenue dawe lọ biọ to vẹngle-zọ́nwatọ etọn si nado sán atin lọ liai, ewọ biọ whenu nado bẹ ogbó do oglọ na ẹn. (Hia Luku 13:6-9.) To ojlẹ enẹ mẹ, omẹ vude poun wẹ ko lẹzun devi Jesu tọn, ehe yin sinsẹ́n azọ́n yẹwhehodidọ etọn tọn. Ṣigba, dile apajlẹ vẹngle-zọ́nwatọ lọ tọn dohia do, Jesu hẹn zohunhun etọn jideji to ojlẹ kleun he pò na ẹn, yèdọ nudi osun ṣidopo gblamẹ, nado hẹn azọ́n yẹwhehodidọ tọn etọn di to Jude po Pelea po. Azán vude jẹnukọnna okú etọn, Jesu viavi na mẹhe nọ nọ̀ otò dopolọ mẹ hẹ ẹ lẹ he “sè ṣogan bo ma yinuwa.”—Mat. 13:15; Luku 19:41.
Na mí ko sẹyì nukọn taun to azán godo tọn lẹ mẹ wutu, be e ma yin nujọnu wẹ e yin dọ mí ni dovivẹnu dogọ to azọ́n yẹwhehodidọ tọn mítọn mẹ ya? (Hia Daniẹli 2:41-45.) Lẹblanulọkẹyi nankọ die mí tindo nado yin Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ! Míwlẹ kẹdẹ wẹ nọ lá lehe nuhahun gbẹtọvi lẹ tọn na mọ pọngbọ nujọnu tọn do na mẹdevo lẹ. To agọe, linlinwekantọ de dọ dọ kanbiọ lọ “Naegbọn nuylankan nọ jọ do gbẹtọ dagbe lẹ go?” ma sọgan mọ gblọndo. Taidi Klistiani lẹ, azọngban mítọn wẹ podọ lẹblanulọkẹyi wẹ e yin na mí nado do gblọndo he Biblu na gando kanbiọ mọnkọtọn lẹ go hia mẹhe jlo na dotoai lẹpo. Mí tindo whẹwhinwhẹ́n lẹpo nado “hunzo to gbigbọ mẹ” dile mí to azọ́n he Jiwheyẹwhe de na mí lọ hẹndi. (Lom. 12:11) Po dona Jiwheyẹwhe tọn po, zohunhun mítọn to azọ́n wẹndagbe lọ lilá tọn mẹ sọgan gọalọna mẹdevo lẹ nado wá yọ́n Jehovah bosọ yiwanna ẹn.
28 NOVEMBRE–4 DÉCEMBRE
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 11-12
“Yọnnu Kanylantọ Podọ Nukunkẹnnọ de Mọ Yasanamẹ Yí”
it-1-F 217 huk. 7
Atalia
Kẹdẹdi onọ̀ etọn Jezebẹli, Atalia do ṣọ̀ṣọ̀ na asu etọn Jeholami nado wà nuhe ylan to nukun Jehovah tọn mẹ to owhe ṣinatọ̀n he asu lọ dugán na lẹ gblamẹ. (1Ah 21:25; 2Ot 21:4-6) Podọ kẹdẹdi onọ̀ etọn, Atalia sọ̀n ohùn homẹvọnọ tọn susu dai. To whenue visunnu ylankan etọn Ahazia dugán na owhe dopo bo kú, ewọ và kúnkan ahọlu tọn he pò lẹ, adavo Jehoaṣi, he gbẹ́ pò to pẹvi taun bọ yẹwhenọ daho po asi etọn he yin tanyin Jehoaṣi tọn po ze whlá. Enẹgodo, Atalia yí ede do dó ahọsi na owhe ṣidopo, sọn nudi owhe 905 jẹ 899 J.W.M. (2Ot 22:11, 12) Visunnu etọn lẹ fìn onú wiwe he to tẹmpli Jehovah tọn mẹ lẹ bo yí do sanvọ́ hlan Baali.—2Ot 24:7.
it-1-F 217 huk. 8
Atalia
Whenue Jehoaṣi do owhe ṣinawe, Yẹwhenọ Daho Jehoiada he nọ dibusi Jiwheyẹwhe de e tọ́n sọn nuglọ bo yí i do basi gudutọ he jẹ hẹ ofìn lọ. Dile Atalia sè hunyanhunyan lọ, e họnwezun yì tẹmpli mẹ bọ whenue e mọ nuhe to jijọ, e dawhá dọmọ: “Sébibla! Sébibla wẹ!” Yẹwhenọ Daho Jehoiada degbe dọ yè ni de e tọ́n sọn tẹmpli lọ mẹ bo hù i to fie osọ́ lẹ nọ gbọn biọ họ̀nmẹ; vlavo ewọ wẹ yin omẹ godo tọn sọn owhé ylankan Ahabi tọn gbè. (2Ah 11:1-20; 2Ot 22:1–23:21) Lehe ohó ehelẹ yin nugbo do: “Dopo tata to ohó Jehovah tọn he Jehovah ko dọ sọta whédo Ahabi tọn lẹ mẹ ma na nọma mọ hẹndi”!—2Ah 10:10, 11; 1Ah 21:20-24.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-2-F 1185 huk. 7
Jehoaṣi
Enẹgodo, dile e dẹnsọ bọ Yẹwhenọ Daho Jehoiada togbẹ̀ bo nọ otọ́ tẹnmẹ na Jehoaṣi bo nọ na ẹn ayinamẹ, ahọlu jọja lọ tindo kọdetọn dagbe. E wlealọ to whenue e do owhe 21. Asi awe wẹ e dá bọ yé ji visunnu po viyọnnu lẹ po na ẹn, podọ dopo to asi lọ lẹ mẹ nọ yin Jehoadani. Gbọnmọ dali, hukan whẹndo tọn Davidi tọn he ji Mẹsia lọ dona wá gbọn, he ko dibla busẹ petepete yin hinhẹn lodo whladopo dogọ.—2Ah 12:1-3; 2Ot 24:1-3; 25:1.
5-11 DÉCEMBRE
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 13-15
“Vivẹnudido Ahundopo Tọn Nọ Hẹn Dona Wá”
w10 15/4 26 huk. 11
Be Hiẹ to Hihodo Klisti to Gigọ́ mẹ Ya?
Nado basi zẹẹmẹ nuhewutu e do yin nujọnu nado yin zohunhunnọ to sinsẹ̀nzọn Jiwheyẹwhe tọn mẹ tọn, mì gbọ mí ni lẹnnupọndo nuhe jọ do Ahọlu Joaṣi Islaeli tọn go ji. Na obu to didi Joaṣi dọ akọta Silia tọn na wá gbawhàn Islaeli tọn wutu, e wá Eliṣa dè po avi po. Yẹwhegán lọ dọna ẹn nado de ogá gbọn fleṣenu dohlan Silia waji nado do awhàngbigba Jehovah tọn do akọta enẹ ji hia. Ayihaawe ma tin dọ ehe dona ko dozolanmẹna ahọlu lọ. Enẹgodo, Eliṣa dọna Joaṣi nado bẹ ogába etọn lẹ bo yí yé do hò aigba. Joaṣi hò aigba whla atọ̀n. Homẹ gble Eliṣa taun, na aigba hihò whla atọ́n kavi ṣidopo na ko dohia dọ Islaelivi lẹ na ‘hò Silianu lẹ kaka yé nado sudo.’ Ṣigba todin, whla atọ̀n poun wẹ Joaṣi na duto Silianu lẹ ji. Na Joaṣi ma yinuwa po zohunhun po wutu, e ma duto yé ji mlẹnmlẹn. (2 Ahọ. 13:14-19) Etẹwẹ mí sọgan plọn sọn kandai enẹ mẹ? Jehovah na dona mí susugege, kiki eyin mí yí ahundopo do wà azọ́n etọn po zohunhun po.
w13-F 1/11 11 huk. 5-6
“Ahọsumẹtọ Mẹhe to Dindin In Vẹkuvẹku lẹ Tọn”
Mẹnu lẹ wẹ Jehovah nọ suahọ? Paulu dọ dọ “mẹhe to dindin in vẹkuvẹku lẹ” wẹ. Owe alọdlẹndonu tọn de na lẹdogbedevomẹtọ Biblu tọn lẹ dohia dọ hogbe Glẹkigbe tọn he yin lilẹdo ‘to dindin vẹkuvẹku’ ma zẹẹmẹdo “nado yì dín” nude. Kakatimọ, e zẹẹmẹdo nado wá Jiwheyẹwhe dè “bo basi sinsẹ̀n” hlan ẹn. Owe alọdlẹndonu tọn devo basi zẹẹmẹ dọ hogbe Gblẹkigbe tọn ehe yin yiyizan to aliho de mẹ he dohia dọ e nọ biọ tuklajijẹ po vivẹnudido susu po. Ehe dohia hezeheze dọ Jehovah nọ suahọ mẹhe yise yetọn sisẹ́ yé nado yí owanyi ahundopo tọn po zohunhun po do basi sinsẹ̀n hlan ẹn lẹ.—Matiu 22:37.
Nawẹ Jehovah nọ suahọ mẹhe nọ basi sinsẹ̀n hlan ẹn po nugbonọ-yinyin po lẹ gbọn? E dopà ogbẹ̀ madopodo to Paladisi mẹ to aigba ji tọn na yé, yèdọ ahọsumẹ de he do obá he mẹ e nọ tlúalọ bo yiwanna yé jẹ hia. (Osọhia 21:3, 4) Etlẹ yin todin, mẹhe nọ dín Jehovah vẹkuvẹku lẹ nọ mọ dona susu yí. Gbigbọ wiwe etọn po nuyọnẹn he tin to Ohó etọn mẹ po nọ gọalọna yé nado do ayajẹ bọ gbẹzan yetọn nọ tindo zẹẹmẹ.—Salmu lẹ 144:15; Matiu 5:3.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
w05 1/8 11 huk. 3
Nuagokun lẹ sọn Owe Ahọlu lẹ Awetọ Tọn Mẹ
13:20, 21—Be azọ́njiawu ehe dohia dọ e sọgbe nado nọ gbògbéna oṣiọ sinsẹ̀nnọ lẹ tọn wẹ ya? Lala. Biblu ma dohia dọ ohú Eliṣa tọn lẹ yin gbégbòna pọ́n gbede. Huhlọn Jiwheyẹwhe tọn wẹ hẹn azọ́njiawu ehe yọnbasi, dile e yin do na azọ́njiawu he Eliṣa wà to gbẹwhenu etọn lẹpo.
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
km 8/03 1
Azọ́n He Nọ Fakọnamẹ
Owẹ̀n Biblu tọn nọ fakọna mẹhe kẹalọyi i bo yí i do yizan mẹ to gbẹzan yetọn mẹ lẹpo. (Ps. 19:7, 8) E nọ gọalọna yé nado jẹ mẹdekannu sọn nuplọnmẹ lalo lẹ po nuyiwa awugblenamẹ tọn lẹ po si bo nọ ze todido nujikudo tọn de donukọnnamẹ na sọgodo. Ṣigba, e mayin mẹhe to wẹndagbe lọ mọyi lẹ kẹdẹ wẹ nọ mọaleyi sọn emẹ gba. Mẹhe nọ má nugbo kọfanamẹ tọn Biblu tọn po mẹdevo po lẹ nọ yin kọfana ga.—Howh. 11:25.
Yinyin Hinhẹn Lodo Gbọn Lizọnyizọn lọ Dali: Jesu dọ dọ mẹhe na kẹalọyi zẹgẹ devi-yinyin Klistiani tọn, he bẹ azọ́n yẹwhehodidọ po gbẹtọ lẹ hinhẹnzun devi tọn po hẹn lẹ, na ‘mọ kọfanamẹ hlan alindọn yetọn lẹ.’ (Mat. 11:29) Na ewọ lọsu, kunnudide na mẹdevo lẹ yin asisa mẹhẹnlodo tọn. E taidi núdùdù na ẹn. (Joh. 4:34) To whenuena e do devi 70 lẹ hlan kunnudegbe, yé jaya to whenuena yé mọdọ vivẹnudido yetọn lẹ tindo godonọnamẹ Jehovah tọn.—Luku 10:17.
To aliho dopolọ mẹ, Klistiani susu nọ mọ huhlọn yí sọn mahẹ he yé nọ tindo to azọ́n kunnudegbe tọn mẹ. Mẹmẹyọnnu dopo dọmọ: “Lizọnyizọn lọ yin kọfanamẹnu na e nọ deanana gbẹzan ṣie bo hẹn ẹn tindo lẹndai. Nuhahun mẹdetiti tọn lẹ po kọgbidinamẹ egbesọegbesọ tọn lẹ po nọ busẹ to whenuena yẹn to mahẹ tindo to sinsẹ̀nzọn lọ mẹ.” Lizọnyizọnwatọ zohunhunnọ devo dọmọ: “Lizọnyizọn lọ . . . nọ hẹn Jehovah yin omẹ nujọnu tọn na mi egbesọegbesọ bosọ nọ na mi jijọho po ayajẹ ahun mẹ tọn po jẹ obá de mẹ ehe yẹn ma sọgan mọ to nuwiwa devo depope mẹ.” Lẹblanulọkẹyi nankọ die nado yin “Azọ́nyiwahẹmẹtọ dopọ hẹ Jiwheyẹwhe”!—1 Kọl. 3:9.
Zẹgẹ Klisti Tọn Bọawu: Dile etlẹ yindọ Klistiani lẹ yin tudohomẹna nado “sinyẹnlin,” Jesu ma nọ biọ hugan nuhe mí sọgan wà. (Luku 13:24) Na nugbo tọn, e gbọn owanyi dali basi oylọ na mí nado ‘ze zẹgẹ etọn dokọ hẹ ẹ.’ (Mat. 11:29) Mẹhe to pipehẹ ninọmẹ sinsinyẹn lẹ sọgan tindo nujikudo dọ sinsẹ̀nzọn ahundoponọ yetọn, dile etlẹ whè sọ, nọ hẹn homẹ Jiwheyẹwhe tọn hùn tlala.—Malku 14:6-8; Kọl. 3:23.
Lehe e nọ fakọnamẹ sọ nado to sinsẹ̀nzọn wà hlan Jiwheyẹwhe he nọ yọ́n pinpẹn nuhe mí to wiwà na oyín etọn wutu tọn! (Heb. 6:10) Mì gbọ mí ni nọ dovivẹnu to whepoponu nado nọ wà nuhe go mí pé lẹpo na ẹn.
12-18 DÉCEMBRE
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 16-17
“Homẹfa Jehovah Tọn Do Dogbó”
it-2-F 868 huk. 4
Ṣalmanẹseli
Gandudu Etọn Do Islaeli Ji. To gandudu Ahọlu Hoṣea Islaeli tọn whenu (nudi 758-740 J.W.M.), Ṣalmanẹseli V dlẹnkanna aṣẹpipa etọn wá Palestine bọ Hoṣea lẹzun mẹmẹglọ na ẹn bo dona nọ sú takuẹ to whemẹwhemẹ. (2Ah 17:1-3) Amọ́ to nukọn mẹ, Hoṣea masọ wá sú takuẹ lọ ba bo blasé hẹ So, ahọlu Egipti tọn. (Pọ́n SO.) Enẹwutu, Ṣalmanẹseli sú Hoṣea do gànmẹ bo dosla lẹdo Samalia na owhe atọ̀n. To enẹgodo, todaho he yè do adó lẹdo ganji lọ wá jai bọ Islaelivi lẹ yin bibẹ yì kanlinmọgbenu.—2Ah 17:4-6; 18:9-12; yijlẹdo Hos 7:11; Eze 23:4-10 go.
it-1-F 402 huk. 7
Kanlinmọgbenu
Whẹwhinwhẹ́n dopolọ wutu wẹ ahọluduta hẹnnu ao tọn Islaeli tọn he to agewaji po ahọluduta hẹnnu awe tọn Juda tọn he to hùwaji po do yin hinhẹn yì kanlinmọgbenu: yé jo sinsẹ̀n-bibasi nugbo Jehovah tọn do bo jẹ yẹwhe lalo lẹ sẹ̀n ji. (De 28:15, 62-68; 2Ah 17:7-18; 21:10-15) Jehovah ma ka jo yé do, e zindonukọn nado to yẹwhegán etọn lẹ dohlan yé bo to avase na yé, amọ́ yé ma dotoai. (2Ah 17:13) Depope to ahọlu ahọluduta hẹnnu ao tọn Islaeli tọn lẹ mẹ ma de sinsẹ̀n-bibasi lalo he Jeloboami ahọlu tintan ahọluduta enẹ tọn doai sẹ̀ petepete. Ahọluduta Juda tọn he to hùwaji lọsu ma hodo avase tlọlọ he Jehovah na yé lẹ bo masọ plọnnu sọn kanlinmọgbenu he Islaeli ko yì mẹ. (Jel 3:6-10) Tòmẹnu ahọluduta awe lọ lẹ tọn wá yin bibẹ yì kanlinmọgbenu. E ma yin whla dopo wẹ ahọluduta lọ lẹ jugbọn ninọmẹ kanlinmọgbenu tọn mẹ.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
jy 50, apotin
Mẹnu lẹ Wẹ Samalianu lẹ Yin?
Lẹdo he nọ yin yiylọdọ Samalia tin to Jude he to hùwaji po Galili he to agewaji po ṣẹnṣẹn. To okú Ahọlu Sọlomọni tọn godo, hẹnnu Islaeli tọn ao he to agewaji lẹ klan sọn hẹnnu Juda po Bẹnjamini po tọn go.
Omẹ hẹnnu ao enẹlẹ tọn lẹ jẹ oyìnvu sẹ̀n ji. Enẹwutu, to owhe 740 J.W.M., Jehovah dike bọ Asilianu lẹ gbawhàn Samalia tọn. Mẹgbeyantọ lọ lẹ bẹ mẹhe to otò lọ mẹ susu sọyi bo bẹ mẹsusu wá sọn lẹdo Ahọluigba Asilia tọn devo lẹ mẹ nado wá nọ otẹn yetọn mẹ. Omẹ ehelẹ he nọ sẹ̀n yẹwhe jonọ lẹ wlealọ hẹ Islaelivi he gbọṣi aigba lọ ji lẹ. Dile ojlẹ to yìyì, omẹ lẹdo ehe tọn lẹ wleawuna sinsẹ̀n-bibasi wunmẹ de he bẹ nuyise po aṣa he Osẹ́n Jiwheyẹwhe tọn ko doai delẹ po hẹn, taidi adàgbigbo. Etomọṣo, aṣa sinsẹ̀n tọn yetọn lẹ ma sọgan yin yiylọdọ sinsẹ̀n nugbo.—2 Ahọlu lẹ 17:9-33; Isaia 9:9.
To azán Jesu tọn gbè, Samalianu lẹ kẹalọyi owe Mose tọn lẹ, amọ́ yé ma nọ basi sinsẹ̀n to tẹmpli mẹ to Jelusalẹm. Yé ko yí tẹmpli de he yin gbigbá do Osó Gelizimi ji bo ma dẹn do Sikali zan na owhe susu, podọ yé gbẹ́ to sinsẹ̀n basi to osó enẹ ji, etlẹ yin to whenue tẹmpli lọ ko yin gbigbakija godo. Okẹ̀n he to Samalianu lẹ po Ju lẹ po ṣẹnṣẹn sọawuhia hezeheze to lizọnyizọn Jesu tọn whenu.—Johanu 8:48.
19-25 DÉCEMBRE
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 18-19
“Lehe Kẹntọ Mítọn lẹ Nọ Yangbé Mítọn Do”
w05 1/8 11 huk. 5
Nuagokun lẹ sọn Owe Ahọlu lẹ Awetọ Tọn Mẹ
18:19-21, 25—Be Hẹzekia basi alẹnu hẹ Egipti wẹ ya? Lala. Lalo wẹ whẹsadokọnamẹ Labṣakẹ tọn yin, kẹdẹdile alọsọakọ́n etọn dọ ‘Jehovah wẹ nagbè’ emi yin do. Jehovah kẹdẹ go wẹ Ahọlu nugbonọ Hẹzekia ganjẹ.
w10 15/7 13 huk. 3
“A Dibu Blo; Yẹn Na Gọalọna We”
Labṣakẹ yí linlẹn oklọ tọn zan nado sọgan fọ́n ayihaawe dote to ahun gbẹtọ lẹ tọn mẹ. E dọmọ: “OKLUNỌ . . . ma wẹ enẹ otẹn yiaga mẹhe tọn lẹ podọ agbà mẹhe tọn lẹ Hẹzekia ko bẹ? . . . OKLUNỌ lọ wẹ dọ hlan mi dọ, Hẹji yì aigba he ji, bo sú i do.” (2 Ahọ. 18:22, 25) Gbọnmọ dali, Labṣakẹ dọnnu dọ Jehovah ma na hoavùn na omẹ Etọn lẹ na E ko gblehomẹ do yé go. Ṣigba lalodo wẹ e te. Homẹ Jehovah tọn hùn do Hẹzekia po Juvi he lẹkọwa sinsẹ̀n-bibasi nugbo kọ̀n lẹ po go.—2 Ahọ. 18:3-7.
w13 15/11 19 huk. 14
Mẹnu lẹ Wẹ Yin Lẹngbọhọtọ Ṣinawe po Ahọvi Ṣinatọ̀n po to Egbehe?
Ahọlu Asilia tọn whèsla do Lakiṣi he tin to kilomẹtlu 44 do Jelusalẹm. Ahọlu lọ do afọzedaitọ etọn atọ̀n hlan sọn finẹ nado dọna mẹhe tin to tòdaho lọ mẹ lẹ dọ yé ni jogbe. Hoyidọtọ etọn, he tẹnmẹ-yinkọ etọn nọ yin Labṣakẹ yí ayiha wintinwintin voovo lẹ zan. E dọho to Heblugbe mẹ, bo na tuli gbẹtọ lọ lẹ nado gbẹ́ ahọlu yetọn dai bo litaina ahọlu Asilia tọn, bosọ gbọn oklọ dali dopagbe dọ emi na hẹn yé yì aigba de ji fie yé na zan gbẹzan vivomẹninọ tọn te. (Hia 2 Ahọlu lẹ 18:31, 32.) Enẹgodo, Labṣakẹ sọalọakọ́n dọ dile yẹwhe akọta lẹ tọn ma penugo nado basi hihọ́na sinsẹ̀n-basitọ yetọn lẹ do, Jehovah ma na penugo nado whlẹn Juvi lẹ sọn alọ ahọlu Asilia tọn mẹ. Gbọn nuyọnẹn dali, gbẹtọ lọ lẹ ma tẹnpọn nado na gblọndo na hodidọ yẹdoklọmẹ tọn lọ lẹ. To egbehe, devizọnwatọ Jehovah tọn lẹ nọ saba yinuwa to aliho enẹ pẹpẹ mẹ.—Hia 2 Ahọlu lẹ 18:35, 36.
yb74-F 176 huk. 2
Apá 2tọ—Allemagne
E jẹna ayidego dọ to paa mẹ, ponọ SS lẹ nọ yí ayiha gigẹdẹ lẹ zan na mẹlẹ nido doalọ owe lọ mẹ. Yé nọ saba lilẹ́ panta yé to whenue yé ko doalọ owe lọ mẹ bo nọ wá doyana yé hugan whenue yé ma ko doalọ owe lọ mẹ. Karl Kirscht kọngbedopọ hẹ ehe to whenue e dọmọ: “Kunnudetọ Jehovah tọn lẹ wẹ yè tafu hugan to opá yasanamẹ tọn lẹ mẹ. Yè lẹndọ mọwiwà na zọ́n bọ yé gán yin linlẹndiọna nado doalọ owe lọ mẹ. Whlasusu wẹ yé biọ to mí si nado wàmọ. Mẹdelẹ yigbe bo doalọ e mẹ, amọ́ to suhugan whẹho lẹ tọn mẹ, yé sọ dona nọte na owhe dopo linlán whẹpo yè nido jo yé. To ojlẹ enẹ gblamẹ, ponọ SS lẹ nọ ṣàn yé kò to gbangba dọ yẹnuwatọ podọ butọnọ wẹ yé bo nọ hẹn yé gánnugánnu nado gbọn mẹmẹsunnu yetọn lẹ nukọn bo zinzọnlin mẹṣanko tọn he yé nọ ylọdọ ‘zọnlin yẹyi tọn’ whẹpo yè nido nagbe yé nado tọ́n sọn opà lọ mẹ.”
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-1-F 170 huk. 3
Dodinnanu Dokunkun Tọn
Di apajlẹ, Biblu dọ dọ visunnu Sẹnnakelibi ahọlu Assilia tọn awe, Adlamelẹki po Ṣalezẹli po wẹ hù i, bọ Esali-hadọni visunnu etọn devo hẹ ofìn ji. (2Ah 19:36, 37) Otanwe Babilọninu lẹ tọn de dọ dọ, to azán 20tọ osun Tebẹti tọn mẹ, visunnu Sẹnnakelibi tọn de hù i to gufinfọn de whenu. Bérose, yẹwhenọ Babilọni tọn owhe kanweko atọ̀ntọ J.W.M. tọn po Nabonidu he yin ahọlu Babilọni tọn owhe kanweko ṣidopotọ J.W.M. tọn po na linlin dopolọ dọ dopo to visunnu Ahọlu Sẹnnakelibi tọn lẹ mẹ wẹ hù i nugbo. Amọ́, sọgbe hẹ dodinnanu agọe tọn de, Esali-hadọni, yèdọ visunnu Ahọlu Sẹnnakelibi tọn he jẹ otẹn etọn mẹ dọ hezeheze dọ nọvisunnu emitọn lẹ (mẹsusu) fọngu bo hù otọ́ yetọn bo họ̀n. To whenue Philip Biberfeld to zẹẹmẹ basi do ehe ji, e dọmọ: “Otanwe Babilọninu lẹ tọn lọ, Nabonidu, po Bérose po ma dọ nugbo; kandai Biblu tọn kẹdẹ wẹ sọgbe. Ehe họnwun hezeheze po nukinkan Esalihadọni tọn po bọ nuhe yin didọ gando nujijọ Babilọninu-Asilianu lẹ tọn ehe go sọ sọgbe hugan nuhe owe Babilọninu lẹ tọn lẹ lọsu dọ. Nugbo ehe [hinhẹn do ayiha mẹ] yin nujọnu taun to whenue mí to otanwe egbezangbe tọn he ma sọgbe hẹ nuhe kandai Biblu tọn dọ lẹ gbejepọn ga.”—Owe lọ Universal Jewish History (1948, Bladopọ I, weda 27)
AWUWIWLENA LIZỌNYIZỌN KUNNUDEGBE TỌN
w20.11 15 huk. 14
Gboadọ—Jehovah Wẹ Alọgọtọ Towe
Etẹwẹ mí gán wà? Mí gán hodẹ̀ “do ota ahọlu lẹ tọn mẹ podọ do ota mẹhe tin to otẹn aṣẹpipa tọn mẹ lẹpo tọn mẹ,” to whenue mí lẹhlan omẹ ehelẹ nado basi nudide he gán yinuwado gbẹzan Klistiani tọn mítọn po lizọnyizọn mítọn po ji. (1 Tim. 2:1, 2, Odò.; Nẹh. 1:11) Dile Klistiani owhe kanweko tintan whenu tọn lẹ wà do, mílọsu sọgan hodẹ̀ vẹkuvẹku hlan Jiwheyẹwhe do mẹmẹsunnu po mẹmẹyọnnu mítọn he to gànpamẹ lẹ po tamẹ. (Hia Owalọ lẹ 12:5; Heb. 13:3) Humọ, mí gán hodẹ̀ do gàntọ-ṣọ́tọ he nọ penukundo mẹmẹsunnu po mẹmẹyọnnu mítọn he to gànpamẹ lẹ go po tamẹ. Mí gán vẹ̀ Jehovah nado yinuwa do linlẹn omẹ enẹlẹ tọn ji, bo whàn yé nado yinuwa di Juliu bo “jọmẹ” hẹ yisenọ hatọ mítọn he tin to gànpamẹ lẹ.—Owalọ 27:3. Odò.
26 DÉCEMBRE–1er JANVIER
NUHỌAKUẸ LẸ SỌN OHÓ JIWHEYẸWHE TỌN MẸ | 2 AHỌLU LẸ 20-21
“Odẹ̀ Zọ́n bọ Jehovah Yí Nude Wà”
ip-1 394 huk. 23
Yise Ahọlu de Tọn Yin Ahọsuna
To nudi ojlẹ he mẹ Sẹnnakelibi ṣẹṣẹ tọ́n-awhàn Juda, Hẹzekia bẹ azọ̀n sinsinyẹn. Isaia dọna ẹn dọ e na kú. (Isaia 38:1) Ahọlu owhe 39-mẹvi lọ jẹflumẹ taun. Ahunmẹdunamẹnu etọn mayin na dagbemẹninọ edetiti tọn kẹdẹ gba ṣigba na sọgodo gbẹtọ lẹ tọn ga. Jelusalẹm po Juda po tin to owù mẹgbeyinyan Assilianu lẹ tọn mẹ. Eyin Hẹzekia kú, mẹnu wẹ na yin nukọntọ to avùnhiho lọ mẹ? To ojlẹ enẹ mẹ, Hẹzekia ma ko tindo visunnu he na hẹ gánzinpo ji gba. Hẹzekia vẹ̀ Jehovah to odẹ̀ vẹkuvẹku de mẹ nado wàlẹblanu na ẹn.—Isaia 38:2, 3.
w17.03 21 huk. 16
Nọ Sẹ̀n Jehovah po Ahun Pipé de Po!
To nukọn mẹ, Hẹzekia jẹazọ̀n kakajẹ kúdonu. E vẹ̀ Jehovah nado flin lehe ewọ ko zinzọnlin to nukọn Etọn do. (Hia 2 Ahọlu lẹ 20:1-3.) Sọgbe hẹ Owe-wiwe lẹ, mí yọnẹn dọ mí masọ to gbẹnọ to ojlẹ he mẹ mí sọgan donukun dọ Jiwheyẹwhe ni hẹn mí jẹgangan to azọ́njiawu-liho kavi yidogọna tedidi gbẹzan mítọn tọn te ba. Etomọṣo, dile Hẹzekia wà do, dopodopo mítọn sọgan dọna Jehovah to odẹ̀ mẹ dọ: “N’ko yí nugbonọ-yinyin do zinzọnlin to nukọn towe po ahun pipé de po.” Be a yise dọ Jehovah sọgan hẹn we dote etlẹ yin to azọ̀nzàn ji podọ dọ ewọ jlo nado wàmọ ya?—Salm. 41:3.
g01-F 22/7 13 huk. 4
Nawẹ Odẹ̀ Sọgan Gọalọna Mi Gbọn?
To ojlẹ Biblu tọn lẹ mẹ, sunnu yisenọ delẹ mọ gblọndo na odẹ̀ yetọn lẹ tlọlọ, bọ to whedelẹnu, etlẹ yin to azọ́njiawu-liho. Di apajlẹ, to whenue Ahọlu Hẹzekia sè dọ okú mẹ wẹ azọ̀n emitọn na fó do, e vẹ̀ Jiwheyẹwhe dọ e ni whlẹn emi. Jiwheyẹwhe gblọn dọmọ: “N’ko sè odẹ̀ towe. N’ko sọ mọ dasin towe lẹ. Todin, yẹn na hẹnazọ̀ngbọna we.” (2 Ahọlu lẹ 20:1-6) Mọjanwẹ Jiwheyẹwhe sọ dádo whẹho sunnu po yọnnu he nọ dibusi i devo lẹ po tọn tamẹ do niyẹn.—1 Samuẹli 1:1-20; Daniẹli 10:2-12; Owalọ lẹ 4:24-31; 10:1-7.
Onú Sisosiso Gbigbọmẹ Tọn Lẹ
it-2-F 406 huk. 3
Nuyizan Aigba Jijlo Tọn, Nujlẹnu
Yè gán zan nuyizan ehe nado gbá ohọ̀ de ganji kavi pọ́n eyin e gán nọ aimẹ dẹn. Jehovah dọ dọdai dọ “okàn nujijlẹ tọn he ko yin yiyizan na Samalia” gọna “nuyizan aigba-jijlo tọn he yin yiyizan na whédo Ahabi tọn” wẹ emi na yizan na Jelusalẹm tasinyẹntọ lọ. Jiwheyẹwhe jlẹ Samalia po whédo Ahọlu Ahabi tọn po bo mọdọ walọyizan yetọn ylan kavi gbán, podọ e và yé sudo. Mọdopolọ, Jiwheyẹwhe na jlẹ Jelusalẹm po gandutọ etọn lẹ po, de kanyinylan yetọn gbà bo hẹn vasudo wá tòdaho lọ ji. Nujijọ ehe lẹpo wá aimẹ to 607 J.W.M. (2Ah 21:10-13; 10:11) Yẹwhegán Isaia dọ nuhe na wá gandutọ ylankan he to Jelusalẹm bo nọ yigo lẹ ji, gọna nuhe Jehovah dọ dọmọ: “Yẹn nasọ yí whẹdida dodo do basi nujlẹkàn podọ dodowiwa do basi nujlẹnu.” Nujinọtedo whẹdida dodo jọ whẹdida dodo tọn po dodowiwa nujọnu tọn po lẹ na do mẹhe yin devizọnwatọ Jiwheyẹwhe tọn nugbonugbo lẹ po mẹhe ma yin lẹ po hia, bo na dekọtọn do whlẹngán kavi vasudo mẹ.—Isa 28:14-19.