IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 46
A Yɔ I Leyi Kwu “Ɔtōōkpóce Ɔwɔicō [ku uwɔ] Bɛɛka Ɔkplɛ́fú Ā”?
“Aá bī ɔtōōkpóce Ɔwɔicō bɛ̄ɛka ɔkplɛ́fú ā.”—ĀFI. 6:16.
IJÉ ƆMƐ 119 Alɔ Kóō Lɛ Ɔtu Okpoce
ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU Aa
1-2. (a) Oŋma ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ācɛ Ɛ́fēsɔsi 6:16 a, ɔdiya ɛɛ nɛ alɔ cɛgbá ‘ɔtōōkpóce Ɔwɔicō nōo lɛbɛ̄ɛka ɔkplɛ́fú ā’? (b) Aɔka nyā nɛ alɔ gáā kɛla lɛyikwu uwa ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?
A LƐ ‘ɔtōōkpóce Ɔwɔicō nōo lɛbɛ̄ɛka ɔkplɛ́fú ā’? (Jé Ācɛ Ɛ́fēsɔsi 6:16.) Ó lɛ aafu ŋ a lɛ. Ɛgɛ nɛ ɔkplɛfu ō lɔwa gē gbo iyē ku ɔcɛ a, ɛgɔɔma nɛ ɔtu okpoce gē gbo alɔ ŋma ɛgiyi aɔdobɔbi nōo yɔ ipu ɛcɛ nyā a. Aɔdā bɛɛka aja ō gbo, ikpo ɔnyā ɔhá ō ce, unu ō nu mɛmla aɔdā ɔhá nɛ Ɔwɔico i dɔka ŋ ma.
2 Amáŋ, abɔ alɔ lā “eko nɛ̄ ɛcɛ gáā mɛ ā,” ó lɛ aɔdā nōo géē yɔ i ja ɔtu okpoce ku alɔ ma. (2 Utím. 3:1) Ɛgɛnyá nɛ a gáā teyi tu ɔtu okpoce ku uwɔ bɛɛka ɔkplɛfu o ya ɛɛ kóō lɔfu a? Ɔdi nɛ a kē cika ō ya, o ya ɛɛ ku ɔtu okpoce ku uwɔ kóō lɔfu a? Alɔ géē kɛla lɛyikwu aɔka nōo ba nyā ipu ikpɛyi ɛlā nyā.
BĒĒ TEYI TU ƆKPLƐFU KU UWƆ LƆƆLƆHI
Ɔdaŋ ka aicɔɔja lɛ unu nu kwɛyi, é gē lɛ eko taajɛ gē gla ɔkplɛfu ku uwa ya (Má ogwotu ɔmɛ 3)
3. Ɔdi nɛ aicɔɔja gē ya ɔkplɛfu ku uwa a, ɔdiya néē kē i ya ɔ lɛ a?
3 Eko igble a, aicɔɔja igbalɛwa gē bi ɔkplɛfu néē gē bi ɔkpɛbɛ le kla eyiyɛɛcɛ ku nu. Icɔɔja a gē lɛ anɔ nya ɔkpɛbɛ a, o ya ɛɛ kóō hii biya ŋ. Anɔ ɔɔma kē i ta aya néē ya mla oje a abɔ kóō hii ta ɛkla ŋ. Ɔdaŋ ku icɔɔja a gáā le má ku ɔkplɛfu a le biya ɛga éyi, ó géē ceyitikwu gla ɔ ya, o ya ɛɛ kóō lɛ iyi nu tutu gbɔbu ɛɛ kóō nyɔ gáā kpo ɛfú ɔhá. Ɛgɛnyá nɛ ocabɔ nyā tɛɛma kwu ɔtu okpoce ku uwɔ a?
4. Ɔdiya nɛ a cika ō yɔ i teyi tu ɔtu okpoce ku uwɔ a, ɛgɛnyá nɛ a kē gáā ya ɔ a?
4 Ɔwɛ ekponu ɔɔma, a cika ō bēē leyi kwu ɔtu okpoce ku uwɔ klla gē teyi tu ɔ eko doodu bɛɛka ɔkplɛfu a. Ɛnyā géē ya ku a le tutu eko doodu ō kpo ɛfú. Abɔ alɔ wɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist a, alɔ cika ō bēē kpo ɛfú ta aalelekwu obɔbi. (Āfi 6:10-12) Ɔcɛ duuma i gáā teyi tu ɔtu okpoce ku uwɔ gā uwɔ ŋ. Ɛgɛnyá nɛ a géē ya ku a le jé kpɔcii ku ɔtu okpoce ku uwɔ géē lɔfu, eko duuma nɛ a gbɔɔ ō má ojama a? Aflɛyi, a cika ō gbɔɔkɔ lɛ Ɔwɔico kóō ta uwɔ abɔ. A cika ō jɛga lɛ ɛlā Ɔwɔico kóō ta uwɔ abɔ ku a má iyi uwɔ ɛgɛ nɛ Ɔwɔico gē má uwɔ a. (Uhíb. 4:12) Ubáyíbu kahinii: “Bi odúúdú ɔtū kú uwɔ lɔtūce Óndú ā. Ā híī gboló ce ɔdā nāa gbɛlá ka anúɔ jé ā ŋ́.” (Aíit. 3:5, 6) Bi ɛlā ku Ubáyíbu ɔɔma ipu ɔtu, ku a gbɛla lɛyikwu ɔdā éyi nōo ya ipu oyeeyi ku uwɔ nōó gboji ɛ ŋ, mla ɔdā nɛ a ya lɛyikwu ɔ a. Ocabɔ mafu, ó lɛ eko duuma nɛ a lɛ unwalu ku ije nɛɛnɛhi jejee ɛ? Eko nɛ a yɔ i dɔka ɛgɛ nɛ a géē ya ku unwalu a kóō mɛ a, a gbɛla lɛyikwu okonu ō ce ku Ujehofa nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ācɛ Uhíbru 13:5 a? Abɔɔ kahinii: “Ń gáā leyī gwū aá bónū ŋ́, ń kē gáā cīgbīhi kwu aá gbóógbóō ŋ́.” Okonu ō ce ɔɔma ya ku a lɛ ɔtuce lɔfu lɔfu ka Ujehofa géē ta uwɔ abɔ? Ɔdaŋ ka ó ya uwɔ lɛ a, ɔɔma mafu ku a yɔ i teyi tu ɔtu okpoce ku uwɔ lɔɔlɔhi bɛɛka ɔkplɛfu a.
5. Ɔdi nɛ a lɔfu má ɔdaŋ ku a leyi yɛ ɛdɔ ɔtu okpoce nɛ a lɛ a lɔɔlɔhi?
5 Ɔdaŋ ku a leyi yɛ ɛdɔ ɔtu okpoce nɛ a lɛ a lɔɔlɔhi, ɛgɛ nɛ ó lɛ a lɔfu hɛ uwa idaago. Á jé ŋ, a géē má ɛga nōó yɔ i lɛ unwalu nɛ a kóō jé gbɔbu ŋ. Ocabɔ mafu, a lɔfu má ku ō lɛ ɔtu oplico fiyɛ ɔfu, ɛkɛmgbɛ, mla ɔdā ō biya ɔcɛ ɔtu lɔfu ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō hii lɔfu gɛ ŋ. Ɔdaŋ ka ɔdā ɛgɛnyā le ya uwɔ gbɔbu ɛ, ɛgɛnyá nɛ a gáā gbo ɔtu okpoce ku uwɔ ŋma ɛgiyi aɔdā nōo lɔfu ya kóō hii lɔfu gɛ ŋ ɛcɔbu a?
GBO IYI UWƆ ŊMA AƆDĀ NŌO LƆFU YA KU ƆTU OKPOCE KU UWƆ KÓŌ HII LƆFU GƐ Ŋ
6. Ɔdi wɛ aɔdā ōhī nɛ alɔ cika ō junwalu lɛ iyi alɔ lɛyikwu uwa a?
6 Ɔdaŋ ku ɔtu ku alɔ gē junwalu lɛ alɔ lɛyikwu aɔdā ōhī, ɔɔma i wɛ ɔdobɔbi ŋ. Ocabɔ mafu, ó lɔhi ku ɔtu kóō junwalu lɛ alɔ lɛyikwu ō ya aɔdā nōo géē he Ujehofa mla Ujisɔsi ɔtu. (1 Ukɔ́r. 7:32) Ɔdaŋ ku alɔ lɛ íne biya bɔbi bɔbi, ɔtu gē junwalu lɛ alɔ ō ya ku ɛma ku alɔ mla Ɔwɔico kóō lɔhi kpɔ. (Aíjē 38:18) Ɔtu klla gē junwalu lɛ alɔ ō ya ɔdā nōo géē he ɔba amāŋ ɔnyā alɔ ɔtu, ɛgɛ nɛ alɔ géē leyi kwu apɔlɛ ku alɔ mla ayinɛ alɔ ipu ujɔ.—1 Ukɔ́r. 7:33; 2 Ukɔ́r. 11:28.
7. (a) Ɔdiya nɛ alɔ i cika ō bēē junwalu lɛ iyi alɔ fiyɛ ɔfu ŋ ma? Kōōcō lɛ ocabɔ éyi da alɔ. (b) Oŋma ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Aíita 29:25 a, ɔdiya nɛ alɔ i cika ō yuufi alɛɛcɛ ŋ ma?
7 Amáŋ, ō junwalu lɛ iyi alɔ fiyɛ ɔfu lɔfu ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō hii lɔfu gɛ ŋ. Ocabɔ mafu, alɔ lɔfu yɔ i junwalu lɛ iyi alɔ fiyɛ ɔfu amāŋ lɛ ɔtu oplico lɛyikwu ō lɛ ɔdole mla uwe nōo géē jɛ alɔ. (Umát. 6:31, 32) Ɛnyā lɔfu ya ku alɔ lɛ ɔtu ku alɔ kwu ō yɔ i dɔka aɔdā agbenu. Ó kóō lɔfu ya ku alɔ gbɔɔ ō yihɔtu ku ije. Ɔdaŋ ku alɔ cɛ ku ɔdā ɛgɛnyā kóō ya alɔ, ó géē ya ku ɔtu nɛ alɔ kpoce Ujehofa a kóō lɔfu gɛ ŋ. Ó klla géē biya ɛma nɛ alɔ lɛ mla ɔ a. (Umák. 4:19; 1 Utím. 6:10) Ɔdā ɔhá, alɔ lɔfu junwalu lɛ iyi alɔ fiyɛ ɔfu lɛyikwu ɔdā nɛ ācɛ ɔhá gē gbɛla lɛyikwu alɔ a. Ɛnyā lɔfu ya ku alɔ gbɔɔ ō yuufi alɛɛcɛ, kē géē ŋmo alɔ okonu amāŋ ya alɔ ŋmo, ikɔkɔ ō yɔ i yuufi ō ya ɔdā nɛ Ujehofa i dɔka ŋ ma. O ya ɛɛ ku ɔdā ɛgɛnyā kóō hii ya alɔ ŋ ma a, alɔ cika ō gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ya ku alɔ lɛ ɔtuce ɔ nwune fiyɛ. Alɔ klla cika ō ba ɔ kóō je ɔtu ō lɛ nɛ alɔ cɛgbā a lɛ alɔ, o ya ɛɛ ku alɔ kóō hii yuufi ɔdā nɛ ācɛ ɔhá gē gbɛla lɛyikwu alɔ a ŋ.—Jé Aíita 29:25; Ulúk. 17:5.
(Má ogwotu ɔmɛ 8)b
8. Ɔdi nɛ alɔ cika ō ya, ɔdaŋ ku ācɛ lɛ ɛkɛmgbɛ ka ba alɔ a?
8 Ebilii nōo wɛ “ádā kú ɛ̄kɛ̄mgbɛ̄” a gē ya ku ācɛ ɔlɛ nu kéē yɔ i kɛmgbɛ ɛbɛɛbɛ lɛyikwu Ujehofa mla ayinɛ alɔ. (Ujɔ́n. 8:44) Ocabɔ mafu, ācɛ alɛwa nōo cigbihi kwu ɛ̄gbā ō gba ku Ujehofa a gē kɛmgbɛ lɛyikwu ɔwa ku Ujehofa ipu intanɛt, u TV, ipu ōmiya néē i ya uredio, mla ipu aɔkpa ku ɔ̄kā. Ɛkɛmgbɛ néē gē ka nyā wɛ ipu “ɔyí ō cɔ̄lá” nɛ Ebilii gē ta a. (Āfi. 6:16) Ɔdi nɛ alɔ cika ō ya ɔdaŋ ku ɔcɛ gbɔɔ ō da alɔ lɛyikwu aɛkɛmgbɛ nyā a? Alɔ i cika ō jahɔ tu uwa ŋ! Ɔdiya a? Ohigbu ku alɔ kpɔtuce Ujehofa klla lɛ ɔtuce ayinɛ alɔ. Ku ɛlā ɔkwɛyi a, alɔ i gē jama jama kɛla mla ācɛ nōo cigbihi kwu ɛ̄gbā ō gba ku Ujehofa ŋ. Alɔ i gē taafu mla uwa lɛyikwu ɔdā duuma amāŋ ohigbu ɔdā duuma ŋ, ɔdaŋ nɛ ɔtu caca kóō yɔ i ya alɔ lɛyikwu aɔdā néē ka a.
9. Ɔdaŋ ku ɔtu le biya lɛ alɔ, ɛgɛnyá nōó lɔfu lɛ abɔ kwu alɔ iyē lɛ a?
9 Aɔdā nōo gē biya ɔcɛ ɔtu lɔfu ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō hii lɔfu gɛ ŋ. Ekoohi ɔtu gē biya lɛ alɔ ohigbu ku alɔ yɔ i má unwalu. Alɔ kóō hii leyi gwo unwalu ku alɔ bonu ŋ. Naana a, alɔ kóō hii bēē gbɛla lɛyikwu uwa eko doodu ŋ. Ohigbu ka ɔdaŋ ku alɔ gē ya lɛ a, ó lɔfu ya ku alɔ je ɛjɛɛji aɔdā olɔhi nɛ Ujehofa cokonu ka anuɔ géē ya lɛ alɔ a kpo mlanyi. (Mafú 21:3, 4) Ɔtu lɔfu biya lɛ alɔ nɛɛnɛhi gbeeko nɛ abɔ géē gbɔɔ ō hɛ alɔ iyē nɛ alɔ i klla gáā cɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā gɛ ŋ. (Aíit. 24:10) Amáŋ ɔdā ɛgɔɔma i cika ō ya da alɔ ŋ ma.
10. Ɔdi nɛ alɔ nwu ŋma uleta nɛ ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi ta a?
10 Leyi yɛ ɛgɛ nɛ ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi nōo yɔ United State yɔ i hayi kpaakpa ipu ɛ̄gbā ō gba Ujehofa, naana nɛ ó gē teyi tu ɔba nu nōo gē doōcē nɛhi a. Ipu uleta nɛ ó ta gē lɛ ɔlɛ ɔtahɛ ku ɛga ō yuklɔ ku alɔ a, ó kahinii: “Āhɔ̄ ku alɔ i tɔɔtɛ nóó, ekoohi ɔtu gē biya gā um nɛhi. Amáŋ alɔ lɛ eyiyoce olɔfu kpɔ. Ɛjɛɛji aɔdā nɛ Ujehofa gē je lɛ alɔ, o ya ɛɛ kóō ta alɔ ɔtu kwu ɔtu klla ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō lɔfu a, jɛ um eyī nɛɛnɛhi. Ukɔ́ mɛmla aɛlā ō ta ɔtu kwu ɔtu a kē wɛ ɔdā nɛ alɔ cɛgbá a. Ó gē ta alɔ abɔ ku alɔ kóō yɔ i gba Ujehofa ɛ̄gbā gɔbu. Ó klla gē cɛ lɛ alɔ lɔtu ojama duuma nɛ Ebilii gē dɔka ō bi le ya ku abɔ kóō hɛ alɔ iyē a.” Ɔdā nɛ ɔyinɛ alɔ nɔnya nyā ka a nwu alɔ ku alɔ lɔfu yale, ɔdaŋ nɛ ɔtu kóō le biya lɛ alɔ! Ɛgɛnyá a? Má ojama duuma nɛ a yɔ i má a ku ó wɛ ɛnɛɛnɛ ɛga ō ta ō ya ɔdā nɛ Ebilii dɔka a. Lɛ ɔtuce ku Ujehofa géē ta uwɔ ɔtule. Ɔhá ku nu, aɔdā nɛ Ujehofa gē je lɛ alɔ ipu ɛ̄gbā ō gba ku nu a kóō jɛ alɔ eyī nɛɛnɛhi.
A Yɔ I Leyi Kwu “Ɔtōōkpóce Ɔwɔicō [ku uwɔ] Bɛɛka Ɔkplɛ́fú Ā”? (Má ogwotu ɔmɛ 11)c
11. Aɔka nyá nɛ alɔ cika ō da iyi alɔ ɔdaŋ ku alɔ dɔka ō jé ɔdaŋ ku ɔtu okpoce ku alɔ lɔfu?
11 A yɔ i má ku ɔtu okpoɔe ku uwɔ cika ō lɔfu fiyɛ? Ipu ɔya ōhī nōo gáā yɛ a, ó tɔɔtɛ gā uwɔ ku a hii junwalu lɛ iyi uwɔ fiyɛ ɔfu ŋ? A ta ō jahɔ amāŋ taafu mla ācɛ nōo cigbihi kwu ɔwɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā lɛyikwu ɛkɛmgbɛ néē gē ka a? Ó lɛ eko duuma nɛ ɔtu biya gā uwɔ, amáŋ nɛ a gáā lɔfu iyē igbihaajɛ? Ó lɛ a, ɔtu okpoce ku uwɔ lɔfu i bi. Amáŋ alɔ cika ō leyi kwɛɛcɛ kpɔ, ohigbu ka Ebilii lɛ aiyɛfu ɔhá nɛ ó gē bi le nuunu ta alɔ. Alɔ kɛla lɛyikwu éyi ku nu.
GBO IYI UWƆ ŊMA Ō YIHƆTU KU AƆDĀ AGBENU
12. Ɔdi gáā ya alɔ ɔdaŋ ku alɔ gē junwalu lɛ iyi alɔ lɛyikwu aɔdā agbenu amāŋ ije a?
12 Ɔdaŋ ku alɔ gē yihɔtu ku ije amāŋ aɔdā agbenu, ó géē ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō hii lɔfu ŋ, alɔ i klla gáā yuklɔ nwune lɛ Ujehofa gɛ ŋ. Upɔlu nōo wɛ ɔcocɛhɔ a kahinii: “Ícɔ́ɔ́ja nōo yɔ̄ ī yúklɔ́ kpɔ́ ɛ́ɛ́, ge dɔɔ̄kā kóō yá ɔdā dúú nɛ̄ ɔtu í he otrɛ̄yi kú nu, ohígbū ɔ́ɔmā ó gáā nyɔ̄ í je iyi nu wu ipú [ɔ́hi ō ta amāŋ] unwalu kú ācɛ ɔlamu ŋ́.” (2 Utím. 2:4) Ku ɔkwɛyi a, é jɛga lɛ Aicɔɔja ku Urom kéē yuklɔ ɔhá duuma ŋ. Ɔdi gáā ya, ɔdaŋ ka icɔɔja duuma ta ō yɛce ɛlā ɔɔma a?
13. Ɔdiya nɛ aicɔɔja i cika ō lɛ abɔ ipu ɔhi ō ta ku ācɛ ɔlamu ŋ ma?
13 Leyi yɛ ocabɔ nyā ka a. Aicɔɔja yɔ i ya otutu lɛyikwu ɛfú ō kpo, amáŋ icɔɔja éyi i yɔ ipu uwa ŋ. Ó yɔ ipu olihi yɔ i kpo iyi nu eko bonu ka anuɔ yɔ i je ɔdole lá. Ɛpleeko ɔnɔɔnɛ, aicɔɔja ɔhá a bi eko ku uwa gbɔɔ ō jila aɔkplɛfu ku uwa klla yɔ i tu ɔkpacaŋgeli ku uwa ule. Amáŋ ɛ̄nɛ̄ ō gáā je ɔdole la a, bi eko ku nu yɔ i tutu ɔdole nɛ ó géē nyɔ i je lá oŋmɔci nu a. Amáŋ oŋmɔci nu a, aolɛla gáā gbɔɔ ō kpo ɛfú ta uwa igbekponu. Icɔɔja nyá nɛ a gbɛla ka ó tutu lɔɔlɔhi ō kpo ɛfú a? Ɛnyā kē gáā ya ɔdā nōo géē he otrɛyi ku uwa ɔtu a? Ɔdaŋ ku a wɛ ipu ācɛ nōo yɔ i kpo ɛfú a, icɔɔja nyá nɛ a gáā dɔka kóō hayi pi uwɔ a, aɛ̄nɛ̄ ō ya otutu a nɛɛ, kɛɛ ku ɛ̄nɛ̄ ō nyɔ i je ɔdole lá a nɛ?
14. Abɔ alɔ wɛ aicɔɔja ku Ukraist a, ɔdi cɛgbá lɛ alɔ fiyɛ duu a?
14 Alɔ lɛbɛɛka aicɔɔja olɔhi nōo yɔ ipu ocabɔ mafu ɔɔma. Ɔdā nōo ce alɔ ɛgbá fiyɛ duu a wɛ ō ya ɔdā nōo géē ya ku ɔtu kóō he Ujehofa mla Ukraist nōo wɛ aotrɛyi ku alɔ a. Ɛnyā kē cɛgbá nɛhi fiyɛ ɔdā duuma nɛ alɔ lɔfu lɛ ŋma ipu ɛcɛ ku Ebilii a. Alɔ gē ceyitikwu nɛhi ku alɔ má ku alɔ lɛ eko mla ɔfu nɛ alɔ cɛgbá ō bi le gba Ujehofa ɛ̄gbā a. Alɔ klla gē ceyitikwu ya ku oduudu ɔkplɛfu nɛ Ɔwɔico kpo lɛ alɔ a kéē hii lɛ unwalu duuma ŋ.
15. Ahɔ̄ nyá nɛ Upɔlu pi alɔ a, ɔdiya nɛ ó kē pi alɔ ahɔ̄ ɔɔma a?
15 Alɔ cika ō leyi kwɛɛcɛ gɛɛ eko doodu! Ohigbu ɔdi a? Upɔlu nōo wɛ ɔcocɛhɔ a pi alɔ ahɔ̄ kahinii: “Ācɛ nēe ge tínē kéē jɛ agbénú ā” géē “nyɛ̄ɛ̄ ŋmá ɛlɔ̄ɔwɔicō.” (1 Utím. 6:9, 10) Ɛlā nōo ku “nyɛ̄ɛ̄” a, mafu ka alɔ lɔfu lɛ ɔtu ku alɔ kwu ō yɔ i dɔka aɔdā nɛ alɔ i cɛgbá ŋ ma. Cɛɛ alɔ géē gbɔɔ ō lɛ unwu ō nyɔ i dɔka “ɔdā otíne alɛwa kú olíla nōo lɔfú yá [alɔ] ɔdōobɔ̄bí gla.” Amáŋ alɔ kóō bla ku Ebilii dɔka ō bi unwu ɔɔma le ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō lɔfu gɛ ŋ.
16. Ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Umáki 10:17-22 a cika ō lɛ abɔ kwu alɔ ɔtu ku alɔ gbɛla lɛyikwu aɔka nyá?
16 Ɔdaŋ ku alɔ kē lɛ ije nɛɛnɛhi ō bi le lá aɔdā agbenu alɛwa bɛ? Ɔdaŋ ku alɔ gē lá aɔdā nɛ alɔ dɔka amáŋ nɛ alɔ jé ku alɔ i cɛgbá uwa ŋ, ɔdobɔbi nɛ ɔɔma wɛ duu a nɛɛ? Ehee, ó wɛ ɔdobɔbi nóó. Amáŋ, gbɛla lɛyikwu aɔka nyā ɛ: Ɔdaŋ nɛ alɔ kóō lɛ ije ō bi le lá odee gla, alɔ lɛ eko mla ɔfu nɛ alɔ géē bi le teyi tu ɔdā ɔɔma gla a? Alɔ lɔfu gbɔɔ ō yihɔtu ku aɔdā agbenu ku alɔ fiyɛ ɔfu? Ō yihɔtu aɔdā agbenu lɔfu ya ku alɔ ta ō yuklɔ nwune lɛ Ujehofa ɛgɛ nɛ ɔyipɛ oklobiya ɔɔma ya eko nɛ ó ta ō yɛce Ujisɔsi a? (Jé Umáki 10:17-22.) Ó géē lɔhi fiyɛ ku alɔ lɛ oyeeyi ku alɔ ya tɔɔtɛ klla bi eko mla ɔfu ku alɔ le ya ɔdā nɛ Ɔwɔico tine a!
BI ƆTU OKPOCE KU UWƆ KA, BƐƐKA ƆKPLƐFU A
17. Ɔdi nɛ alɔ i cika ō mlanyi gboogboo ŋ ma?
17 Alɔ kóō hii mlanyi ku alɔ yɔ i kpo ɛfú nóó. Alɔ kē cika ō le tutu ō kpo ɛfú a ɛ̄cī doodu. (Mafú 12:17) Ayinɛ alɔ nɔnyilɔ mla ayinɛ alɔ nɔnya i gáā lɔfu bi ɔtu okpoce ku alɔ lɛ alɔ amāŋ ya kóō lɔfu gla ŋ. Amáŋ, alɔ abɔyi alɔ gáā ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō lɔfu a.
18. Ɔdiya nɛ aicɔɔja ku eko igble a gē bi ɔkplɛfu ku uwa lɔfu lɔfu a?
18 Eko igble a, ɔdaŋ ka icɔɔja duuma mafu ɔtu ō lɛ ɔgbɛfu, é gē lɛ ojilima ce ɔ nɛɛnɛhi. Amáŋ, uweyi géē kwu ɔ nɛɛnɛhi ɔdaŋ ka ó cigbihi wa ɔlɛ mla ɔkplɛfu ku nu ŋ. Utacitus ɔcɛ Urom éyi nōo wɛ ɔcɛ ō kɔka ku ɔdā nōo ya eko igble a kahinii: “Ɔdaŋ ku icɔɔja duuma ma ɔkplɛfu ku nu ta ɔgbɛfu wa ɔlɛ, ó lɛ uweyi duuma nōo yɔ nōo fiyɛ ɔɔma gɛ ŋ.” Ɔɔma ya ɛɛ nɛ aicɔɔja gē ceyitikwu bi ɔkplɛfu ku uwa lɔfu lɔfu a.
Alɔ géē bi ɔtu okpoce ku alɔ lɔfu lɔfu bɛɛka ɔkplɛfu a, ŋma lɛ ō yɔ i gbɔɔkɔ, ō bēē jé Ubáyíbu, ō bēē gā ōjila ku ujɔ eko doodu mɛmla ō yɔ i yuklɔ ku ɔna ō ta a lɔɔlɔhi (Má ogwotu ɔmɛ 19)
19. Ɔdi gáā ta alɔ abɔ ku alɔ bi ɔtu okpoce ku alɔ lɔfu lɔfu bɛɛka ɔkplɛfu a?
19 Ɔdā nōo gáā ta alɔ abɔ ku alɔ bi ɔtu okpoce ku alɔ lɔfu lɔfu bɛɛka ɔkplɛfu a, wɛ ō bēē gā ōjila ku ujɔ eko doodu mɛmla ō bēē da ācɛ ɔhá lɛyikwu iye ku Ujehofa mla Ajɔɔcɛ ku nu. (Uhíb. 10:23-25) Ó wɛ ɔɔma foofunu ŋ, alɔ cika ō bēē jé Ubáyíbu ɛ̄cī doodu klla gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta alɔ abɔ ku alɔ lɔfu bi ɛlā nɛ alɔ jé a le yuklɔ ipu ɔdā doodu nɛ alɔ gē ya a. (2 Utím. 3:16, 17) Ɔdaŋ ku alɔ gē ya aɔdā nōo ba nyā, ó lɛ iyɛfu duuma nɛ Ebilii géē bi wa ō gáā nuunu ta alɔ nōo géē ya alɔ le gla ŋ. (Ayis. 54:17) ‘Ɔtōōkpóce Ɔwɔicō ku alɔ nōo lɛbɛ̄ɛka ɔkplɛ́fú ā’ géē gbo alɔ. Alɔ géē hayi kli klla lɛ ɔtu yuklɔ tɔha mla ayinɛ alɔ nɔnyilɔ mɛmla ayinɛ alɔ nɔnya. Alɔ géē yɔ i yale ipu unu nɛ alɔ gē nu ɛ̄cī doodu o ya ɛɛ ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō lɔfu a. Ofiyɛ duu a, alɔ géē lɛ ɛnɛɛnɛ ɛga ō yɔ ɛgiyi Ujisɔsi, eko nɛ ó géē yale ipu unu nɛ ó gáā wa i nu ta Ebilii mla ayikpo ku nu a.—Mafú 17:14; 20:10.
IJÉ ƆMƐ 118 “Give Us More Faith”
a Aicɔɔja cɛgbá ɔkplɛfu ku uwa, o ya ɛɛ kóō gbo uwa ŋma ō lɛ agbe. Ɔtu okpoce ku alɔ lɛbɛɛka ɔkplɛfu a. Ɛgɛ nɛ aicɔɔja gē leyi kwu ɔkplɛfu ku uwa a, ɛgɔɔma nɛ alɔ cika ō bēē leyi kwu ɔtu okpoce ku alɔ a, o ya ɛɛ kóō yɔ i lɔfu tōōtɔ̄ɔ̄. Ikpɛyi ɛlā nyā géē kɛla lɛyikwu ɔdā nɛ alɔ cika ō ya, o ya ɛɛ ku ‘ɔtōōkpóce Ɔwɔicō ku alɔ nōo lɛbɛ̄ɛka ɔkplɛ́fú ā” kóō yɔ i lɔfu.
b ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Ācɛ néē cigbihi kwu ɔwɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā a yɔ i kɛla ɛkɛmgbɛ lɛyikwu Ācɛ Ocijali Ku Ujehofa ipu TV, anu nɛ apɔlɛ nōo wɛ Ācɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā a kwu TV a u nyi boobu a.
c ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Igbihaajɛ, eko néē yɔ i ya ɛ̄gbā ō gba ku apɔlɛ, otrɛyi ku apɔlɛ a bi aɛga ku Ubáyíbu ōhī le ta apɔlɛ ku nu ɔtu kwu ɔtu, o ya ɛɛ ku ɔtu okpoce ku uwa kóō lɔfu.