Alaadi, 26 Ɔya Ɔmigwo
Ɔwɔicō gē bɛ́yíkwu ācɛ oyɔ́bɔ́ɔcɛ, amáŋ ó ge ményinyi ācɛ nēe tá iyī uwā wāajɛ.—Ujɛ́m. 4:6.
Ubáyíbu kɛla lɛyikwu acɛnya alɛwa nōo wɛ ɛnɛɛnɛ ocabɔ ku ācɛ nōo yihɔtu ku Ujehofa klla gba ɔ ɛ̄gbā ŋma ɔtu. É mafu ɛnɛɛnɛ “uce olɔhi” mla ɔtu ō “yēŋēē ipú ɛjɛ̄ɛ̄jī ɔdā dóódu.” (1 Utím. 3:11) O ka tu ɔ, ayinɛ nɔnya nōo wɛ ɛdrɔ lɔfu má ayinɛ nɔnya nōo jikoko ipu ujɔ ku uwa, néē lɔfu nwu ɛlā alɛwa ŋma ɛgiyi uwa. Ayinɛ nɔnya nōo wɛ ɛdrɔ, aa jé ayinɛ nɔnya duuma nōo gē lɛ ɛnɛɛnɛ ocabɔ taajɛ nɛ aa lɔfu yɛce? Aa leyi taajɛ ku aa má ɛnɛɛnɛ uce ō ya néē gē mafu a, cɛɛ ku aa gbɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ aa lɔfu mafu ɛdɔ uce ō ya ɛgɔɔma a. O ya ɛɛ ku alɔ kwu piya ācɛ o jikoko ipu ɛlā ku Ɔwɔico, alɔ cɛgbá uce kóō tu iyi ɔcɛ waajɛ. Ɔdaŋ ku ɔcɛnya wɛ ɔcɛ o tu iyi nu waajɛ, ó géē jɔɔnyɛ ɛnɛɛnɛ ɛma mla Ujehofa mla ācɛ ɔhá. Ocabɔ mafu, ɔcɛnya nōo yihɔtu ku Ujehofa géē tu iyi nu waajɛ ō yɛce ukɔ́ nɛ Adā alɔ nōo yɔ ɔkpanco a tu, lɛyikwu ɔcɛ nōo lɛ íkwu a. (1 Ukɔ́. 11:3) Ipu ɛlā ɔɔma Ujehofa lɛ ɔ teyi peee ācɛ nɛ ó je íkwu ōhī lɛ uwa ō bi alɔ jé ɔwɛ ipu ujɔ, mla ɔcɛ nōo géē wɛ otrɛyi ku apɔlɛ a. w23.12 18-19 ¶3-5
Umɔnde, 27 Ɔya Ɔmigwo
Ɔ̄cɛnyīlɔ cíkā ō yíhɔtū tá ɔnyā nū ɛ́gɛ́nɛ̄ ɔkpíyē kú nū he ɔ́ ɔtū lɛ ā.—Āfi. 5:28.
Ujehofa dɔka ku ɔba kóō yihɔtu ɔnyā nu, ō ya ɛgbá ku nu, ō je piya ɛnɛɛnɛ ɔkpa ku nu, mla ō ta ɔ abɔ kóō yɔ kwu ɔ ajaajɛ. Ō gbɛla lɔɔlɔhi, ō lɛ ojilima ce acɛnya, ō wɛ ɔcɛ néē lɔtuce gla, géē ta uwɔ abɔ ō je piya ɔba olɔhi. Igbihi nɛ a kwu ɔnyā u lɛ, a lɔfu je piya adā. Ɔdi nɛ a lɔfu nwu ŋma ocabɔ ku Ujehofa ō je piya adā olɔhi a? (Āfi. 6:4) Ujehofa da Ɔyinɔnyilɔ ku nu nōo wɛ Ujisɔsi a, ka anuɔ yihɔtu ku nu, ka ɛlā ku nu klla he anuɔ ɔtu nɛhi. (Umát. 3:17) Eko nɛ a kwu piya adā, le má ku a gē da ayipɛ ɔlɛ uwɔ eko doodu ka yihɔtu ku uwa. Bēē cɛtra uwa eko doodu ku aɔdā olɔhi néē gē ya a. Aadā nōo gē yɛce ocabɔ ku Ujehofa gē ta ayipɛ ɔlɛ uwa abɔ, kéē kwu piya acɛnyilɔ mla acɛnya nōo jikoko ipu ɛlā ku Ɔwɔico. A lɔfu nwu babanya ō kwu piya adā olɔhi, oŋma lɛ ō mafu ihɔtu lɛ ācɛ apɔlɛ ku uwɔ mla ayinɛ nōo yɔ ipu ujɔ a, mla ō leyikwu uwa lɔɔlɔhi. A klla cika ō nwu ō da uwa ku a yihɔtu ku uwa ka é klla cɛgbá gā uwɔ nɛhi.—Ujɔ́n. 15:9. w23.12 28-29 ¶17-18
Utiyusde, 28 Ɔya Ɔmigwo
[Ujehofa] kē í bī alɔ hayi kpaakpa kli eko dóódu kú alɔ á.—Ayis. 33:6.
Naana nɛ alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā kpaakpa a, alɔ gē má unwalu ɛyɛɛyɛyi klla gē doōcē ɛgɛ nōó gē ya da ɛjɛɛji ācɛ a. O ka tu ɔ, alɔ klla gē lɔtu ka o ya ŋmo ŋma ɛgiyi ācɛ nōo gē wɔtu ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico klla gē bɛyikwu uwa a. Naana nɛ Ujehofa i gē ci ɛjɛɛji unwalu ɛgɛnyā ŋma ō ya da alɔ ŋ ma, ó cokonu ō ta alɔ abɔ. (Ayis. 41:10) Mla otabɔ ku nu, alɔ lɔfu gɔbu yɔ i lɛ eeye, yɔ i ya ōmiya olɔhi, klla gɔbu hayi kpaakpa lɛ ɔ ipu āhɔ̄ nōo kóō lɔnɔ nɛhi a. Ujehofa cokonu ō je ɔdā nɛ Ubáyíbu hi ka “ɛbɔ́ kú [Ɔwɔico]” a lɛ alɔ. (Ufíl. 4:6, 7) Ɛbɔ nyā lɛ ō ya mla ɔtu ogbonɛɛ nɛ alɔ gē lɛ ohigbu ɛnɛɛnɛ ɛma nɛ alɔ lɛ mla Ujehofa a. Ɛbɔ nyā i “tōō jɛ́ɛyí nū ŋ́,” ohigbu ka ɛdɔ ɛbɔ nyā fiyɛ ɔdā duuma nɛ alɔ kóō lɔfu gbɛla nu a. Ó lɛ eko duuma nɛ a gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa ŋma ipu ɔtu jejee, igbihi nɛ a kē lɛ ɔkɔ ɔɔma gba a, a gáā lɛ ɛbɔ ku ɔtu lɛ? Ɔtu Ogbonɛɛ ɔɔma wɛ “ɛbɔ́ kú [Ɔwɔico]” nɛ Ujehofa je gā uwɔ a. w24.01 20 ¶2; 21 ¶4