-
Gebriẹl Ọ Nyabru MeriEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 69
Gebriẹl Ọ Nyabru Meri
Ẹlizabẹt o wo omoni jọ nọ a re se Meri, yọ Meri ọ jẹ rria okpẹwho Nazarẹt evaọ Galili. Ọzae jọ nọ o re ru iruo ekapenta nọ a re se Josẹf ọ sa Meri hotọ. Nọ Ẹlizabẹt o dihọ te emerae ezeza no, ukọ-odhiwu nọ a re se Gebriẹl ọ tẹ romavia kẹ Meri. Ọ tẹ ta kẹ Meri nọ: ‘Do Meri. Who wo aruoriwo gaga evaọ aro Jihova.’ Rekọ Meri ọ riẹ otọ ẹme nọ Gebriẹl ọ ta kẹe na ha. Gebriẹl ọ tẹ ta kẹ Meri nọ: ‘Who ti dihọ who ve ti yẹ ọmọzae, yọ who re se odẹ riẹ Jesu. Ọ te jọ Ovie, yọ Uvie riẹ o te tọ bẹdẹ bẹdẹ.’
Meri ọ tẹ ta nọ: ‘Rekọ mẹ re riẹ ọzae he. Kọ ẹvẹ mẹ te sai ro dihọ?’ Gebriẹl ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Oware ovo o rẹ bẹ Jihova eruo ho. Ẹzi ọfuafo ọ te ruọ owhẹ oma, whọ vẹ te rọ ẹkwoma riẹ dihọ, who ve ti yẹ ọmọzae. Ẹlizabẹt omoni ra o dihọ no re.’ Meri ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Mẹ yọ ọrigbo ọmọtẹ Jihova! Jọ o via kẹ omẹ wọhọ epanọ whọ ta na.’
Meri o te weze bru Ẹlizabẹt. Nọ Meri o yere Ẹlizabẹt, Ẹlizabẹt ọ tẹ ruẹ nọ ọmọ nọ ọ rrọ eva riẹ na o duola. Ẹzi ọfuafo ọ tẹ vọ Ẹlizabẹt oma ọ tẹ ta nọ: ‘Meri, Jihova ọ ghale owhẹ no. Ọghọ riẹ ọ rro kẹhẹ nọ oni Olori mẹ ọ rọ nyaze uwou mẹ.’ Meri ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ rehọ eva mẹ kpobi jiri Jihova.’ Nọ Meri o lele Ẹlizabẹt rria te emerae esa no, o te zihe kpobọ Nazarẹt ẹwho riẹ.
Whaọ nọ Josẹf ọ riẹ nọ Meri o dihọ no, ọ gbẹ gwọlọ nọ ọ rẹ rehọ iẹe he. Rekọ ukọ-odhiwu ọ tẹ romavia kẹe evaọ ewezẹ jẹ ta kẹe nọ: ‘Ozọ u mu owhẹ hẹ re whọ rehọ Meri. O ru oware ovo thọ họ.’ Fikiere Josẹf ọ tẹ rehọ Meri re ọ jọ aye riẹ. Ọ tẹ rehọ iẹe kpobọ uwou riẹ.
“Jihova o re ru oware kpobi nọ o were riẹ evaọ obọ odhiwu gbe otọakpọ.”—Olezi 135:6
-
-
Ikọ-Odhiwu I Whowho Eyẹ JesuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 70
Ikọ-Odhiwu I Whowho Eyẹ Jesu
Osu ahwo Rom nọ a re se Siza Ọgọstọs, o jie uzi nọ ohwo Ju kpobi ọ nyai kere odẹ fihọ otọ evaọ obọ ẹwho riẹ. Fikiere Josẹf avọ Meri a te kpobọ Bẹtlẹhẹm re a kere odẹ fihọ otọ, keme obei Josẹf o no ze. Whaọ okenọ Meri o re ro yẹ o kẹle no.
Nọ a te obọ Bẹtlẹhẹm, oria ovo o jariẹ nọ a re wo họ họ, fikiere a te wo họ uwou nọ erao e rẹ jọ. Etẹe Meri o jo yẹ Jesu. Meri ọ tẹ rehọ ehọ elọlọhọ variẹ ọmọ na, ọ tẹ wọe kiẹzẹ oria nọ a re fi emu erao họ.
Whaọ ithuru-igodẹ jọ a jẹ rẹrote igodẹ rai evaọ aso yena kẹle Bẹtlẹhẹm. Idudhe na ukọ-odhiwu jọ o te dikihẹ aro rai avọ elo oruaro Jihova nọ o lo wariẹ ae họ. Ozọ u te mu ithuru-igodẹ na gaga, rekọ ukọ-odhiwu na ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Jọ ozọ u mu owhai hi. Mẹ wha emamọ usi jọ se owhai. Nẹnẹ na a yẹ Mesaya na no evaọ Bẹtlẹhẹm.’ Idudhe na, ikọ-odhiwu buobu e tẹ romavia evaọ ehru, bi jiri Ọghẹnẹ inọ: ‘Oruaro u te Ọghẹnẹ evaọ obọ odhiwu, re udhedhẹ u je te ahwo evaọ otọakpọ.’ Ẹsiẹvo na, a gbẹ ruẹ ikọ-odhiwu na ha. Kọ eme ithuru-igodẹ na a ru?
Ithuru-igodẹ na a tẹ ta kẹ ohwohwo nọ: ‘Joma kpobọ Bẹtlẹhẹm obọnana.’ Aikpobi a te kpobọ Bẹtlẹhẹm ababọ oke-oraha. Nọ a te obei, a tẹ ruẹ Josẹf avọ Meri gbe ọmọ na evaọ uwou erao.
Akpọ o je gbe ahwo unu nọ a te yo kpahe ovuẹ nọ ukọ-odhiwu na ọ vuẹ ithuru-igodẹ na. Meri o roro didi kpahe eme nọ ukọ-odhiwu na ọ ta kẹ ithuru-igodẹ na, yọ e thọrọ e riẹ ẹro ho. Ithuru-igodẹ na i te zihe nyae rẹrote igodẹ rai, yọ a bi jiri Jihova rọkẹ eware kpobi nọ a ruẹ je yo na.
“Obọ Ọghẹnẹ me no ze ziọ etenẹ. Yọ udu obọmẹ mẹ rọ nyaze he, rekọ Ọye o vi omẹ ze.”—Jọn 8:42
-
-
Jihova Ọ Thọ JesuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 71
Jihova Ọ Thọ Jesu
Evaọ ofẹ ovatha-ọre ẹkwotọ Izrẹl, ahwo jọ a jariẹ nọ a rọwo nọ isi e rẹ sae kpọ ae. Evaọ aso ẹdẹ jọ, ezae jọ nọ i no obọ ovatha-ọre ze, a tẹ ruẹ esi jọ nọ o bi lo nwranwranwra nọ ọ be nya evaọ ehru na, a te mu esi na họ elele. “Esi” na o te su ai kpobọ Jerusalẹm. Ezae na a te mu ahwo họ ẹnọ inọ: ‘Diẹse ọmọ nọ ọ te jọ ovie ahwo Ju na ọ rrọ? Ma nyaze re ma guzou kpotọ kẹe.’
Nọ Herọd ovie Jerusalẹm o yo kpahe ovie ọkpokpọ nana nọ a yẹ na, ozọ u te mu ei gaga. Ọ tẹ nọ ilori izerẹ na nọ: ‘Diẹse a ti jo yẹ ọmọ nọ ọ te jọ ovie na?’ A tẹ ta kẹe nọ: ‘Eruẹaro na e ta nọ a ti yẹi evaọ Bẹtlẹhẹm.’ Fikiere Herọd o te se ezae nọ i no obọ ovatha-ọre ze na, ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha kpobọ Bẹtlẹhẹm nyae gwọlọ ọmọ na. Nọ wha tẹ ruẹ ọmọ na no, wha zihe ze te vuẹ omẹ oria nọ ọ rrọ. Mẹ gwọlọ nyai guzou kpotọ kẹe re.’ Rekọ ọrue o je gu na.
“Esi” na ọ tẹ wariẹ muhọ ẹnya. Ezae na a te lele “esi” na kpobọ Bẹtlẹhẹm. Nọ “esi” na ọ nyate uwou jọ, ọ tẹ daji, ezae na a tẹ ruọ evaọ uwou na. A tẹ ruẹ Meri avọ ọmọ riẹ Jesu. A te guzou kpotọ kẹ ọmọ na, a tẹ kẹe ekẹ igoru, frankinsẹns gbe mọr. Kọ Jihova o gine vi ezae nana nyae gwọlọ Jesu na? Ijo.
Evaọ aso ọyena, Jihova ọ tẹ jọ ewezẹ ta kẹ Josẹf nọ: ‘Herọd ọ gwọlọ kpe Jesu no. Rehọ aye ra gbe ọmọ na re wha dhẹ kpobọ Ijipti. Wha jọ obei bẹsenọ mẹ rẹ vuẹ owhẹ nọ wha zihe ze.’ Josẹf avọ uviuwou riẹ a tẹ nwani kpobọ Ijipti.
Jihova ọ ta kẹ ezae nọ i no obọ ovatha-ọre na ze nọ a zihe bru Herọd ho. Nọ Herọd ọ ruẹ nọ ezae na i zihe bru ei ze he, eva e tẹ dhae gaga. Fikinọ ọ riẹ oria nọ Jesu ọ rrọ evaọ Bẹtlẹhẹm ho, o te jie uzi nọ a kpe emezae kpobi nọ e rrọ unuikpe Jesu evaọ Bẹtlẹhẹm soso no. Rekọ evaọ oke yena, yọ Josẹf avọ Meri a wọ Jesu dhẹ kpobọ Ijipti no.
Nọ oke jọ o vrẹ no, Herọd o te ti whu. Jihova ọ tẹ ta kẹ Josẹf nọ: ‘Enẹna wha sai zihe kpo.’ Josẹf avọ Meri gbe Jesu a te zihe kpobọ Izrẹl, a te wo họ ẹwho Nazarẹt.
“Ere ẹme mẹ nọ o no unu mẹ ze ọ te jọ . . . , o ti ru oware nọ me vi rie nọ o ru gba ẹrẹrẹe.”—Aizaya 55:11
-
-
Jesu Evaọ Oke EmahaEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 72
Jesu Evaọ Oke Emaha
Josẹf avọ Meri a jẹ rria obọ Nazarẹt kugbe Jesu avọ inievo emezae gbe emetẹ riẹ. Iruo ekapenta Josẹf o je ru rọ kuọ uviuwou riẹ, yọ o je wuhrẹ ai kpahe Jihova gbe izi riẹ. Josẹf ọ jẹ hae wha uviuwou riẹ kpobọ isinagọgo kẹse kẹse nyae gọ Jihova, yọ a jẹ hai kpohọ Jerusalẹm nyai ru Ehaa Ọnyavrẹ na kukpe kukpe.
Nọ Jesu ọ jọ ikpe ikpegbivẹ (12), o te lele uviuwou riẹ kpobọ Jerusalẹm wọhọ epanọ a re ru vẹre. Oria kpobi o vọ avọ ahwo nọ a nyaze ti ru Ehaa Ọnyavrẹ na. Nọ Ehaa Ọnyavrẹ na i kuhọ no, Josẹf avọ Meri a tẹ ruọ edhere bi zihe kpo. A je roro nọ Jesu ọ rrọ usu ahwo nọ a gbe bi zihe kpo na. Nọ a nya okpẹdoke soso no, a te mu Jesu họ ẹgwọlọ evaọ udevie imoni rai, rekọ a ruẹ e riẹ hẹ.
A tẹ wariẹ zihe kpobọ Jerusalẹm nyae gwọlọ Jesu. Edẹ esa soso a gwọlọ e riẹ. Nọ a gwọlọ iẹe te obọ etẹmpol na, a tẹ ruẹ Jesu nọ ọ keria kugbe iwuhrẹ na be gaviezọ kẹ ae jẹ be nọ ae enọ. Iwuhrẹ na a ruẹ nọ Jesu o wo eriariẹ gaga, a te mu ei enọ họ ẹnọ. Oghẹrẹ iyo nọ Jesu ọ jẹ kẹ ai u gbe rai unu gaga. A tẹ ruẹ nọ Jesu ọ riẹ izi Jihova ziezi.
Josẹf avọ Meri a jẹ ruawa gaga. Meri ọ tẹ ta kẹ Jesu nọ: ‘Mọmẹ, ma gwọlọ owhẹ bẹ no evaọ oria kpobi! Bovẹ whọ jọ?’ Jesu ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Kọ wha gbẹ riẹ nọ o gba omẹ họ nọ mẹ rẹ jọ obọ uwou Ọsẹ mẹ obonẹ?’
Jesu o te lele ọsẹgboni riẹ zihe kpobọ Nazarẹt. Josẹf o wuhrẹ Jesu epanọ a re ru iruo ekapenta. Didi oghẹrẹ ohwo who roro nọ Jesu ọ jọ nọ ọ jọ uzoge? Nọ Jesu ọ be kpako na, areghẹ riẹ o te bi vihọ, yọ ọ jẹ were Ọghẹnẹ gbe ahwo.
“O Ọghẹnẹ mẹ, re me ru oreva ra oye o rẹ were omẹ, yọ uzi ra o rrọ obeva mẹ didi.”—Olezi 40:8
-
-
Jọn Ọ Ruẹrẹ Edhere na HọEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 73
Jọn Ọ Ruẹrẹ Edhere na Họ
Ọmọzae Zẹkaraya avọ Ẹlizabẹt nọ a re se Jọn o zihe ruọ ọruẹaro okenọ o te ohwo no. Jihova ọ rehọ Jọn wuhrẹ ahwo inọ Mesaya na ọ be tha. Jọn o je wuhrẹ ahwo evaọ obọ udhude, orọnikọ evaọ isinagọgo hayo evaọ ewho ho. Ahwo a je no Jerusalẹm gbe ewho Juda ze re a gaviezọ kẹ Jọn. O je wuhrẹ ai inọ re a sai ru Ọghẹnẹ eva were, a re siobọno eware iyoma. Ahwo buobu nọ a gaviezọ kẹ Jọn a kurẹriẹ, Jọn ọ tẹ họ ai ame evaọ Ethẹ Jọdan.
Jọn o je yeri uzuazọ okpohwo ho. Ewu nọ a rọ eto ekamẹle ru Jọn o jẹ hai kuhọ, yọ ebaka-ẹkpẹ avọ ọnyọ ọ jẹ hae re. Ahwo a gwọlọ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jọn ọ rrọ. Makọ ahwo Farisi avọ ahwo Sadusi nọ a wo omorro gaga na a nyabru Jọn ze. Jọn ọ ta kẹ ae nọ: ‘Wha siobọno eware iyoma nọ wha bi ru re wha kurẹriẹ. Wha roro nọ wha kiẹrẹe he fikinọ wha be ta nọ whai yọ emọ Abraham. Yọ onana u dhesẹ gbe he inọ whai yọ emọ Ọghẹnẹ.’
Ahwo buobu a tẹ nyabru Jọn ze jẹ nọ inọ: ‘Eme ma re ru re ma sai ru Ọghẹnẹ eva were?’ Jọn ọ tẹ ta kẹ ahwo na nọ: ‘Jọ ohwo nọ o wo iwu ivẹ ọ rehọ ọjọ kẹ ohwo nọ o wo ho.’ Kọ whọ riẹ oware nọ ọ rọ ta ere? Ọ gwọlọ nọ ilele riẹ a riẹ nọ re a ru Ọghẹnẹ eva were, a re you amọfa.
Jọn ọ ta kẹ enọ i re mi azọhọ nọ: ‘Wha jọ ahwo oruọzewọ, wha fi ohwo ọvo iwhayo ho.’ Ọ ta kẹ isoja nọ: ‘Wha re udi hi, yọ wha gu ọrue gbe he.’
Izerẹ na gbe ahwo Livae na a nyaze te ruẹ Jọn jẹ nọe inọ: ‘Whẹ yọ ono? Ahwo na kpobi a gwọlọ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ whọ rrọ.’ Jọn ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ yọ uvou nọ a bi yo evaọ obọ udhude na, nọ u bi su ahwo bru Jihova, nwane wọhọ epanọ Aizaya ọ ta.’
Eware nọ Jọn o je wuhrẹ ahwo e jẹ were ai gaga. Ahwo buobu a je roro sọ Jọn họ Mesaya na. Rekọ ọ ta kẹ ae nọ: ‘Ọnọ ọ rro vi omẹ ọ be tha. Me te ohwo nọ ọ rẹ ra ifi eviẹ riẹ hẹ. Ame mẹ be rọ họ owhai ame, rekọ ọ te rehọ ẹzi ọfuafo họ owhai ame.’
“Ọzae nana ọ nyaze wọhọ osẹri, re ọ ruẹsi se isẹri kpahe elo na, re oghẹrẹ ahwo kpobi a rọ ẹkwoma eme riẹ rọwo elo na.”—Jọn 1:7
-
-
Jesu O Zihe Ruọ MesayaEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 74
Jesu O Zihe Ruọ Mesaya
Jọn ọ jẹ ta kẹ ahwo nọ: ‘Ohwo nọ ọ rro vi omẹ ọ be tha.’ Nọ Jesu ọ kpako te ikpe ọgba (30) no, o te no obọ Galili ziọ ethẹ Jọdan nọ Jọn ọ jẹ jọ họ ahwo ame. Jesu ọ gwọlọ nọ Jọn ọ họe ame, rekọ Jọn ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ rẹ họ owhẹ ame he. Whẹ u fo nọ whọ rẹ họ omẹ ame.’ Jesu ọ tẹ ta kẹ Jọn nọ: ‘Jihova ọ gwọlọ nọ whẹ họ omẹ ame.’ Fikiere, aimava a tẹ nya ruọ evaọ Ethẹ Jọdan na, Jọn o te duwu Jesu họ ame na.
Nọ Jesu ọ va no ame ze, ọ tẹ lẹ. Evaọ okioke yena, odhiwu o te rovie, ẹzi Ọghẹnẹ o te bru Jesu ze wọhọ erueruẹ. Jihova ọ tẹ ta ẹme no obọ odhiwu ze inọ: “Whẹ yọ Ọmọzae mẹ, oyoyou mẹ na, mẹ jẹ owhẹ rehọ.”
Nọ ẹzi Jihova ọ ruọ Jesu oma no, o te zihe ruọ Kristi, hayo Mesaya na. Fikiere iruo nọ Jihova o vi rie ze ti ru na, obọnana o ti mu ai họ.
Nọ Jesu ọ nwane họ-ame no, o te kpobọ udhude. Ọ rria obei edẹ udhuvẹ (40) soso. Nọ o zihe ze, ọ tẹ nyabru Jọn. Nọ Jọn ọ ruẹ Jesu nọ ọ be nyaze, ọ tẹ ta nọ: ‘Ohwo nana họ Omogodẹ Ọghẹnẹ, ọnọ ọ te wha uzioraha akpọ na vrẹ.’ Jọn ọ rọ ẹme nọ ọ ta na dhesẹ kẹ ahwo inọ Jesu họ Mesaya na. Kọ whọ riẹ oware nọ o via kẹ Jesu evaọ okenọ ọ jọ obọ udhude na? Ma te ta kpahe onana evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.
“Urru jọ u te do no obọ idhiwu na ze inọ: ‘Whẹ yọ Ọmọzae mẹ, oyoyou mẹ na; mẹ jẹ owhẹ rehọ.’” —Mak 1:11
-
-
Ẹdhọ Ọ Dawo JesuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 75
Ẹdhọ Ọ Dawo Jesu
Nọ Jesu ọ nwane họ-ame no, ẹzi ọfuafo na ọ tẹ kpọe kpobọ udhude. Evaọ edẹ udhuvẹ (40) soso ọ re emu vievie he, ohọo u te je kpei gaga. Fikiere Ẹdhọ ọ tẹ nyaze te dawo Jesu, ọ tẹ ta kẹ Jesu nọ: ‘Otẹrọnọ whẹ yọ Ọmọ Ọghẹnẹ, ta kẹ itho nana re i zihe ruọ ikulu ebrẹdi.’ Rekọ Jesu ọ tẹ rọ Ikereakere na kpahe kẹe nọ: ‘A kere nọ orọnikọ fiki emu ọvo ohwo ọ rẹ rọ jọ uzuazọ họ. O gwọlọ nọ ohwo ọ rẹ gaviezọ kẹ ẹme kpobi nọ Jihova ọ ta.’
Ẹdhọ ọ tẹ wariẹ dawo Jesu inọ: ‘Otẹrọnọ whẹ yọ Ọmọ Ọghẹnẹ, la no ehru oria nọ o mai kpehru evaọ etẹmpol na fihọ otọ. A kere nọ Ọghẹnẹ o ti vi ikọ-odhiwu riẹ ze te ja owhẹ.’ Rekọ Jesu ọ tẹ wariẹ ta ẹme no Ikereakere na ze inọ: ‘A kere nọ whọ rẹ dawo Jihova ha.’
Kẹsena Setan o te dhesẹ esuo akpọ na kpobi avọ efe gbe oruaro rai kẹ Jesu, ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Mẹ te rọ esuo akpọ nana kpobi avọ oruaro rai kẹ owhẹ otẹrọnọ whọ gọ omẹ ẹsiẹvo ọvo.’ Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Nyavrẹ, Setan! A kere nọ Jihova ọvo whọ rẹ gọ.’
Ẹdhọ ọ tẹ nyase iẹe ba, ikọ-odhiwu e tẹ wọ emu se Jesu inọ ọ re. No umuo oke yena vrẹ, Jesu o te mu usi uwoma họ ẹta kpahe Uvie Ọghẹnẹ. Iruo nana Ọghẹnẹ o vi rie ze ti ru evaọ otọakpọ. Eware nọ Jesu o je wuhrẹ e jẹ were ahwo gaga, fikiere ahwo a je lele iei kpohọ oria kpobi nọ ọ jẹ nya.
“[Nọ Ẹdhọ] ọ tẹ be ta ọrue ọ rẹ tae epaọ ẹkoma riẹ, keme ọtọrue ọ rrọ gbe ọsẹ ọrue.”—Jọn 8:44
-
-
Jesu O Ru Etẹmpol na FoEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 76
Jesu O Ru Etẹmpol na Fo
Evaọ amara Asa hayo Ane ọrọ ukpe 30 C.E., Jesu o te kpobọ Jerusalẹm. Ahwo buobu a ziọ Jerusalẹm rọkẹ Ehaa Ọnyavrẹ na. Usu eware jọ nọ a re ru evaọ ehaa na họ, erao nọ a re ro dhe idhe evaọ etẹmpol na. Ahwo jọ a rẹ wha erao lele oma, yọ amọfa a rẹ dẹ erao evaọ Jerusalẹm.
Nọ Jesu o kpohọ etẹmpol na, ọ tẹ ruẹ nọ ahwo a be zẹ erao evaọ eva riẹ. A be thueki evaọ uwou nọ u fo nọ a rẹ jọ gọ Jihova! Kọ eme Jesu o ru? O te zuo oviaviẹ ifi, o te le igodẹ gbe iruẹ nọ a jẹ zẹ evaọ etẹmpol na ruọ otafe. O te gele emẹjẹ inwene-igho na kie, je ku igho rai fihọ otọ. Jesu ọ tẹ ta kẹ enọ e jẹ zẹ irueruẹ na nọ: ‘Wha wọ eware nana no etenẹ! Wha gbe ru uwou Ọsẹ mẹ họ uwou eki hi!’
Oware nọ Jesu o ru na u gbe ahwo kpobi nọ a jọ etẹmpol na unu gaga. Ilele riẹ a tẹ kareghẹhọ eruẹaruẹ nọ e ta kpahe Mesaya na inọ: ‘Ọwhọ kẹ uwou ra ọ te da omẹ oma fia.’
Nọ oke jọ o vrẹ no evaọ ukpe 33 C.E., Jesu ọ tẹ wariẹ ru etẹmpol na fo orọ avivẹ. Ọ gwọlọ nọ ohwo ọvo ọ jọ uwou Ọsẹ riẹ ru ugberuo ho.
“Wha sae jọ erigbo kẹ Ọghẹnẹ gbe Efe he.”—Luk 16:13
-
-
Aye nọ Ọ Nyaze Oza ti Vo AmeEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 77
Aye nọ Ọ Nyaze Oza ti Vo Ame
Nọ Ehaa Ọnyavrẹ na i kuhọ no, Jesu avọ ilele riẹ a tẹ jẹ nya Sameria vrẹ nọ a je zihe kpobọ Galili. Jesu o te je serihọ evaọ akotọ oza Jekọp. Oza na o kẹle ẹwho Saeka. Nọ o bi serihọ na, ilele riẹ a te kpobọ ẹwho na nyae dẹ emu.
Aye jọ ọ tẹ nyaze ti vo ame evaọ oza na. Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: “Kẹ omẹ ame re mẹ da.” Aye na ọ tẹ ta nọ: ‘Fikieme whọ be rọ ta ẹme kẹ omẹ? Mẹ yọ ohwo Sameria. Ahwo Ju a re lele ahwo Sameria ta ẹme he.’ Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Whọ hae riẹ ohwo nọ mẹ rrọ, whọ hae te yare nọ mẹ kẹ owhẹ ame, yọ mẹ hae kẹ owhẹ ame uzuazọ.’ Aye na ọ tẹ nọ Jesu inọ: ‘Eme whọ be ta na jọ? Who tube wo usiame he.’ Jesu ọ tẹ ta kẹ aye na nọ: ‘Ohwo kpobi nọ ọ da ame nọ mẹ rẹ kẹ, uruame u re gbe kpei vievie he.’ Aye na ọ tẹ ta kẹ Jesu nọ: “Ọga, kẹ omẹ ame nana.”
Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Nyai se ọzae ra re wha nyaze etenẹ.’ Aye na ọ tẹ ta nọ: ‘Me wo ọzae he.’ Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Uzẹme whọ ta na, keme who wo ezae isoi vrẹ no, yọ ọzae nọ wha gbẹ rrọ uwou obọnana ọzae ra ha.’ Aye na ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Ọga, mẹ ruẹ nọ whẹ yọ ọruẹaro. Ahwo mai a rọwo nọ ma sae jọ ugbehru nana gọ Ọghẹnẹ, rekọ ahwo Ju a be ta nọ obọ Jerusalẹm ọvo a rẹ jọ gọ Ọghẹnẹ. Mẹ riẹ nọ Mesaya na ọ tẹ nyaze no, o ti wuhrẹ omai epanọ a rẹ gọ Ọghẹnẹ.’ Jesu ọ tẹ vuẹe ẹme nọ ọ re vuẹ ohwo ọvo ẹdẹvo ho inọ: ‘Mẹ họ Mesaya na.’
Aye na ọ tẹ dhẹ kpobọ ẹwho nyae vuẹ ahwo Sameria inọ: ‘O wọhọ nọ mẹ ruẹ Mesaya na no. Ọ riẹ eware kpobi nọ me ru. Wha nyaze te ruẹ e riẹ!’ A te lele iei kpobọ oza na, a tẹ gaviezọ kẹ iwuhrẹ Jesu.
Ahwo Sameria a tẹ ta kẹ Jesu nọ ọ jọ ẹwho rai kugbe ai. Jesu ọ tẹ jọ etẹe wuhrẹ ai edẹ ivẹ soso, ahwo buobu a te fi ẹrọwọ họ iẹe. Ahwo ẹwho na a tẹ ta kẹ aye na nọ: ‘Nọ ma yo eme ọzae na no na, ma riẹ nọ ọye họ osiwi akpọ na.’
“‘Nyaze!’ jọ ohwo kpobi nọ uruame u bi kpe ọ nyaze; jọ ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ, ọ da ame uzuazọ ọvọvẹ.”—Eviavia 22:17
-
-
Jesu Ọ Ta Usi Uwoma Uvie NaEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 78
Jesu Ọ Ta Usi Uwoma Uvie Na
Nọ Jesu ọ nwane họ-ame no, o te mu usi uwoma họ ẹta inọ: ‘Uvie Ọghẹnẹ o kẹle no.’ Ahwo a je lele Jesu nọ o je no oria ruọ oria evaọ Galili gbe Judia. Nọ Jesu o zihe kpohọ ẹwho nọ ọ jẹ rria nọ a re se Nazarẹt, o te kpobọ isinagọgo na, tọlọ uko-obe Aizaya, je sei dovia inọ: ‘Jihova ọ kẹ omẹ ẹzi ọfuafo no re mẹ ta usi uwoma na.’ Eme họ otofa ẹme Jesu na? Jesu ọ gwọlọ nọ ahwo a riẹ nọ Jihova ọ kẹ riẹ ẹzi ọfuafo no re ọ ta usi uwoma na, dede nọ ahwo a gwọlọ nọ o ru iruo igbunu. Ọ tẹ ta kẹ ahwo nọ a jẹ gaviezọ kẹe inọ: ‘Nẹnẹ na eruẹaruẹ nana i rugba.’
Nọ oyena o vrẹ no, Jesu o te kpobọ Abade Galili. Ọ tẹ jọ etẹe ruẹ imane nọ i zihe ruọ ilele riẹ, yọ imiyei a je kpe. Ọ tẹ ta kẹ ai nọ: ‘Wha lele omẹ, me ti ru owhai ikuori ahwo.’ Edẹ rai họ Pita, Andru, Jemis, gbe Jọn. A tẹ nwane nyasiọ iyei nọ a je kpe na ba, a te lele iei. A tẹ jẹ ta usi uwoma kpahe Uvie Ọghẹnẹ evaọ Galili soso. Jesu avọ ilele riẹ a ta usi uwoma evaọ iwou-egagọ, evaọ eki, gbe evaọ iyẹrẹ. Ahwo buobu a je su lele ai evaọ oria kpobi nọ a jẹ nya. Usi Jesu u te do ruọ oria kpobi, makọ rite ẹwho nọ a re se Siria nọ o thabọ gaga.
Nọ omoke jọ o vrẹ no, Jesu ọ tẹ kẹ ilele riẹ jọ ogaga nọ a sai ro siwi ahwo, je le idhivẹri no ahwo oma. Amọfa jọ a je lele Jesu nọ ọ jẹ ta usi uwoma no ẹwho ruọ ẹwho. Yọ eyae jọ nọ i fi ẹrọwọ họ Jesu a jọ usu rai nọ a je fiobọhọ kẹe avọ ilele riẹ. Edẹ eyae nana jọ họ, Meri Magdalini, Joana, gbe Suzana.
Nọ Jesu o wuhrẹ ilele riẹ epanọ a rẹ ta usi uwoma no, o te vi ai nyae ta usi uwoma. Nọ a be ta usi uwoma evaọ Galili soso na, ahwo buobu a te zihe ruọ ilele Jesu jẹ họ-ame. Fikinọ ahwo buobu a gwọlọ zihe ruọ ilele Jesu, Jesu o te dhesẹ ae wọhọ udhu nọ ekakọ riẹ i te evu no. Ọ ta nọ: ‘Wha lẹ re Jihova o vi iruiruo efa ze ti vu ekakọ na.’ Nọ oke jọ o vrẹ no, ọ tẹ salọ ilele udhosa-gbikpe (70), o te vi ai imimava nyae ta usi uwoma evaọ Judia soso. Ilele na a je wuhrẹ oghẹrẹ ahwo kpobi kpahe Uvie Ọghẹnẹ. Nọ ilele na a zihe ze eva e jẹ were ae gaga, a tẹ vuẹ Jesu eware kpobi nọ e via. Oware ovo nọ Ẹdhọ ọ rẹ sai ru nọ o rẹ whaha iruo usi uwoma ota na o rrọ họ.
Jesu o ru eware sa-sa re ilele riẹ a ruabọhọ iruo usi uwoma ota na nọ o te kpobọ odhiwu no. Ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha ta usi uwoma na evaọ akpọ na soso. Wha wuhrẹ ahwo Ẹme Ọghẹnẹ jẹ họ ae ame.’
“O gba omẹ họ nọ me re whowho usi uwoma Uvie Ọghẹnẹ kẹ ikpewho efa re, keme fiki onana a ro vi omẹ ze.”—Luk 4:43
-
-
Jesu O Ru Iruo Igbunu BuobuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 79
Jesu O Ru Iruo Igbunu Buobu
Jesu ọ nyaziọ otọakpọ te ta usi uwoma kpahe Uvie Ọghẹnẹ. Jihova ọ kẹ Jesu ẹzi ọfuafo riẹ re o ru iruo igbunu, re ahwo a riẹ eware nọ o ti ru nọ o te zihe ruọ Ovie no. O je siwi oghẹrẹ eyao kpobi. Oria kpobi nọ Jesu ọ jọ, ahwo a jẹ nyabru rie ze re o fiobọhọ kẹ ai, yọ o siwi rai kpobi. O je rovie aro enọ i tu gbe enọ i diezọ, siwi enọ e ko, je le idhivẹri no oma ahwo nọ idhivẹri i je kpokpo. Ahwo a tẹ make rọ obọ te ewu riẹ dede, ẹyao rai o re kpo. Ahwo a je lele Jesu kpohọ oria kpobi nọ ọ jẹ nya. A tẹ make nyabru ei ze evaọ okenọ ọye ọvo ọ gwọlọ jọ oria, o re le ahwo na vrẹ hẹ.
Evaọ ẹdẹ jọ, ahwo jọ a tẹ wọ ọzae jọ nọ ọ jẹ sae nya ha ziọ uwou nọ Jesu ọ jọ. Rekọ a sae wọ ọzae na ruọ evaọ uwou na ha, keme ahwo a vọ uwou na. Fikiere a te bru eghogho họ ehru uwou na, a tẹ rọ ẹmẹrera siobọno ehwa nọ ọzae na ọ rrọ fihọ aro Jesu. Jesu ọ tẹ ta kẹ ọzae na nọ: ‘Kpama re whọ nya.’ Ọzae na ọ tẹ kpama muhọ ẹnya, akpọ o te gbe ahwo kpobi unu.
Evaọ oke ofa, nọ Jesu ọ ruọ eva ẹwho jọ, o te zere ezae ikpe jọ nọ e be mọ ẹyao nọ a re se oti. A tẹ jọ ugbo bo se Jesu nọ: ‘Jesu, ivie siwi omai!’ Evaọ oke yena, ahwo nọ a be mọ oti a rẹ nya kẹle ahwo ho. Jesu ọ tẹ ta kẹ emoti na nọ a nya kpobọ etẹmpol na, re a nyai ru oware nọ Uzi Jihova o ta. Keme ere ọmoti o re ru nọ ẹyao riẹ o te kpo no. Nọ a rrọ edhere bi kpobọ etẹmpol na, ẹyao rai o te kpo. Nọ ọmoti jọ ọ ruẹ nọ ẹyao riẹ o kpo no, o te zihe ze ti yere Jesu yọ o bi jiri Ọghẹnẹ. Evaọ usu emoti ikpe nọ Jesu o siwi na, ọnana ọvo ọ nyaze ti yere Jesu.
Aye jọ ọ jẹ mọ ẹyao evaọ ikpe ikpegbivẹ (12) soso, yọ ọ gwọlọ nọ ẹyao riẹ o re kpo. Aye na ọ tẹ lẹlẹ nya ruọ emu Jesu evaọ oria nọ ahwo buobu a vọ, ọ tẹ rọ obọ te ewu Jesu. Ẹsiẹvo na, ẹyao riẹ o te kpo. Nọ oyena o nwane via no, Jesu ọ tẹ nọ inọ: “Ono ọ rọ obọ te omẹ na?” Ozọ u te mu aye na gaga, ọ tẹ nyabru Jesu ze jẹ ta uzẹme na kẹe. Jesu ọ tẹ ta kẹ aye na nọ: ‘Ọmọtẹ, nya kpo tou.’
Ohwo ologbo jọ nọ a re se Jairọs ọ lẹ Jesu nọ: ‘Nyaze obọ uwou mẹ! Ọmọtẹ ọsese mẹ ọ mọ te uwhu no.’ Rekọ re Jesu o te ti te obọ uwou Jairọs, yọ ọmọ na o whu no. Nọ Jesu o te etẹe, ọ tẹ ruẹ ahwo uviuwou Jairọs gbe egbẹnyusu riẹ nọ a be viẹ. Jesu ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha gbẹ viẹ hẹ; ọmọ na ọ rrọ owezẹ.’ O te kru ọmọ na obọ jẹ ta nọ: “Ọmọ, kpama!” Ọ tẹ nwane kpama, Jesu ọ tẹ vuẹ ọsẹgboni riẹ nọ a kẹ ọmọ na oware jọ nọ ọ rẹ re. Dai roro epanọ oma o rẹ were ọsẹgboni ọmọ na te!
“Ọghẹnẹ ọ rọ rehọ ẹzi ọfuafo wholo iei jẹ kẹe ogaga, ọ tẹ nya ẹkwotọ na soso duwu bi ru ewoma je bi siwi ahwo kpobi nọ Ẹdhọ ọ jẹ lahiẹ, keme Ọghẹnẹ ọ jọ kugbei.”—Iruẹru Ikọ 10:38
-
-
Jesu Ọ Salọ Ikọ IkpegbivẹEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 80
Jesu Ọ Salọ Ikọ Ikpegbivẹ
Nọ Jesu ọ ta usi uwoma te ukpe ovo gbe ubro no, ọ tẹ gwọlọ nọ ọ rẹ salọ ilele ikpegbivẹ (12) re a jọ ikọ riẹ. Kọ amono ọ te salọ evaọ udevie ilele riẹ nọ e te jọ kugbei ẹsikpobi? Kọ amono o ti wuhrẹ re a fiobọhọ kẹ ahwo nọ a ti kurẹriẹ ze na? Jesu ọ gwọlọ nọ Jihova o re fiobọhọ kẹe re ọ sae salọ ahwo na. Fikiere ọye ọvo o te kpobọ ugbehru, ọ tẹ lẹ aso okioke. Nọ oke o ke no, Jesu o te se ilele riẹ jọ, ọ tẹ jọ usu rai salọ ikọ ikpegbivẹ (12). Kọ whọ kareghẹhọ edẹ rai? Edẹ rai họ Pita, Andru, Jemis, Jọn, Filip, Batolomio, Tọmọs, Matiu, Jemis ọmọzae Alfiọs, Tadiọs, Saemọn, gbe Judas Iskariọt.
Andru, Pita, Filip, Jemis
Ikọ ikpegbivẹ (12) na a te hae lele Jesu kpohọ oria kpobi nọ ọ be nya. Nọ o wuhrẹ ai no, o te vi ai nyae ta usi uwoma. Jihova ọ kẹ rai ogaga nọ a re ro le idhivẹri no ahwo oma je siwi enọ e be mọ.
Jọn, Matiu, Batolomio, Tọmọs
Jesu o se ikọ ikpegbivẹ (12) na egbẹnyusu riẹ yọ o fievahọ ae. Ahwo Farisi na a je roro nọ ikọ Jesu na yọ ahwo gheghe yọ a kpohọ isukulu hu. Rekọ Jesu o wuhrẹ i rai ziezi rọkẹ iruo usi uwoma ota na. Ikọ na a te jọ kugbe Jesu evaọ okenọ o mai wuzou evaọ uzuazọ riẹ, koyehọ oke uwhu riẹ gbe oke ẹkparomatha riẹ. Wọhọ Jesu, ẹwho Galili ikọ na jọ a no ze. Ejọ evaọ usu ikọ na a wo eyae no.
Jemis ọmọzae Alfiọs, Judas Iskariọt, Tadiọs, Saemọn
Ikọ na yọ ahwo gheghe wọhọ omai, yọ eware e jẹ hae thọ ae obọ. Ẹsejọ dede a re roro ẹme te re a tẹ ta ha, yọ a jẹ hae jiroro thọ. Ẹsejọ a je wo odiri hi. A jẹ tubẹ vro avro kpahe ohwo nọ ọ mae rro evaọ udevie rai. Rekọ aikpobi a jọ emamọ ahwo yọ a you Jihova. Ae họ enọ i ti mu ukoko na họ jẹ kpọe nọ Jesu o te whu no.
“Me bi se owhai egbẹnyusu, keme mẹ ta eware kpobi nọ me yo mi Ọsẹ mẹ kẹ owhai no.”—Jọn 15:15
-
-
Ovuẹ Evaọ UgbehruEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 81
Ovuẹ Evaọ Ugbehru
Nọ Jesu ọ salọ ikọ ikpegbivẹ (12) riẹ no, o te kpohọ abọjọ ugbehru na nọ ahwo buobu a kokohọ. Ahwo na a no Galili, Judia, Taya, Saidọn, Siria, gbe abọdekọ Jọdan ze. A wọ ahwo nọ eyao gbe izi igbegbe e rrọ oma bru Jesu ze, o te siwi ai kpobi. Jesu ọ tẹ keria akotọ ugbehru na, o te mu ahwo na họ ewuhrẹ. Ọ ta oware nọ ma re ru otẹrọnọ ma gwọlọ jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ. U fo re ma riẹ nọ ma gwọlọ obufihọ Jihova evaọ uzuazọ, ma ve je you rie. Rekọ ma gbe you amọfa ha, ma sai you Ọghẹnẹ hẹ. Ma re ru ewoma kẹ ahwo kpobi makọ ewegrẹ mai dede.
Jesu ọ ta nọ: ‘Orọnikọ egbẹnyusu rai ọvo wha re you hu. Wha re je you ewegrẹ rai jẹ rọvrẹ amọfa no eva ze. Ohwo jọ o te bi muofu kẹ owhẹ, nyabru ei vẹrẹ vẹrẹ re who wounu kẹe. Oware nọ whọ gwọlọ nọ amọfa a ru kẹ owhẹ who re ru kẹ ai re.’
Jesu ọ tẹ jẹ kẹ ahwo na emamọ ehrẹ kpahe epanọ a re rri ekwakwa eyero akpọ. Ọ ta nọ: ‘Re ohwo ọ jọ ogbẹnyusu Jihova u woma vi igho buobu o re wo. Oji ọ rẹ sai tho igho ra, rekọ ohwo ọvo ọ sai mi owhẹ usu nọ who wo kugbe Jihova ha. Wha ruawa kpahe emu nọ wha rẹ re he, hayo oware nọ wha rẹ da, hayo eware nọ wha re kuhọ. Rri evra na. Ọghẹnẹ o bi ru nọ a bi ro wo emu nọ a rẹ re. Awaọruọ ọ sai fi makọ ẹdẹ ọvo dede ba uzuazọ rai hi. Wha kareghẹhọ inọ Jihova ọ riẹ eware nọ wha gwọlọ.’
Ogbotu na a re ruẹ ohwo ọvo nọ ọ ta ẹme enẹ ẹdẹvo ho. Isu egagọ rai dede a ri wuhrẹ ai eware itiena ẹdẹvo ho. Fikieme Jesu ọ rọ riẹ ewuhrẹ te ere? Fikinọ eware kpobi nọ o je wuhrẹ na obọ Jihova i no ze.
“Wha rehọ owhowha mẹ je wuhrẹ mi omẹ, keme mẹ rrọ wowolẹ je wo omaurokpotọ, wha re ti wo omosasọ kẹ omarai.”—Matiu 11:29
-
-
Jesu O Wuhrẹ Ilele Riẹ Epanọ A rẹ LẹEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 82
Jesu O Wuhrẹ Ilele Riẹ Epanọ A rẹ Lẹ
Ahwo Farisi a jẹ hai ru eware re amọfa a ruẹ e rai. A te bi ru oware uwoma kẹ ohwo, a rẹ gwọlọ jọ iraro amọfa ru ei. A rẹ lẹ evaọ oria nọ ohwo kpobi ọ sai jọ ruẹ e rai. A jẹ hae wuhrẹ elẹ ithethei fihọ uzou, je dhe ae ẹwẹwariẹ evaọ iwou-egagọ gbe iyẹrẹ, eria nọ ahwo a rẹ jọ ruẹ e rai. Fikiere u gbe ahwo na unu gaga nọ Jesu ọ ta nọ: ‘Wha lẹ wọhọ ahwo Farisi na ha. A roro nọ eme ibuobu rai e te were Ọghẹnẹ, o ve ti yo elẹ rai. Rekọ elẹ itieye e rẹ were Ọghẹnẹ hẹ. Olẹ yọ ẹme obọ ohwo avọ Jihova ọvo. Wha dhe eme evona ẹwẹwariẹ hẹ. Jihova ọ gwọlọ nọ whọ ta oware nọ ọ rrọ owhẹ eva kẹe.
‘Enẹ wha rẹ lẹ: “Ọsẹ mai nọ ọ rrọ obọ idhiwu na, jọ odẹ ra o jọ fuafo. Jọ Uvie ra o ze. Jọ oreva ra u rugba evaọ otọakpọ na, wọhọ epanọ o rrọ evaọ obọ odhiwu.”’ Jesu ọ tẹ jẹ ta kẹ ai nọ a lẹ kẹ emu okpẹdẹ avọ erọvrẹ izieraha rai, gbe eware efa nọ a gwọlọ.
Jesu ọ ta nọ: ‘Wha hae lẹ ẹsikpobi. Wha hai lẹ se Jihova Ọsẹ rai, re ọ kẹ owhai eware iwoma. Ọsẹgboni kpobi ọ rẹ gwọlọ kẹ emọ riẹ emamọ eware. Ọmọ ra ọ tẹ yare owhẹ ibrẹdi, kọ whọ te kẹe utho? Ọmọ ra ọ tẹ yare owhẹ emeri, kọ whọ te kẹe araomuomu?’
Jesu ọ ta oware nọ ma rẹ sai wuhrẹ no ẹme na ze inọ: ‘Wha tẹ riẹ epanọ wha rẹ rọ emamọ eware kẹ emọ rai, ẹvẹ Jihova Ọsẹ rai ọ rẹ rehọ ẹzi ọfuafo kẹ enọ e be yare iẹe te? Thakpe yare iẹe ọvo.’ Kọ who bi ru lele ohrẹ Jesu na? Eware vẹ whọ be hae yare Jihova nọ whọ tẹ be lẹ?
“Wha ruabọhọ ẹyare, a te kẹ owhai; wha ruabọhọ ẹgwọlọ, wha te ruẹ; wha ruabọhọ ekporo, a ti rovie kẹ owhai.”—Matiu 7:7
-
-
Jesu Ọ Kuọ Ahwo BuobuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 83
Jesu Ọ Kuọ Ahwo Buobu
Taure a te ti ru Ehaa Ọnyavrẹ ukpe 32 C.E., ikọ na a te zihe no erẹ usi uwoma ota rai ze. Oma o rrọ rai no, Jesu avọ ikọ riẹ a tẹ ruọ okọ je bi kpohọ ẹwho nọ a re se Bẹtsaida, re a jọ etẹe serihọ. Rekọ nọ a kẹle okpa no, Jesu ọ tẹ ruẹ ogbotu ahwo nọ a nya otọ lele ai, yọ a te obei no nọ a be hẹrẹ iẹe. Dede nọ Jesu ọ jẹ gwọlọ nọ avọ ikọ riẹ a serihọ, o le ahwo na kpo ghele he. O siwi enọ e jẹ mọ evaọ udevie rai je mu ai họ ewuhrẹ. O wuhrẹ ahwo na kpahe Uvie Ọghẹnẹ evaọ ẹdẹ yena soso. Nọ owọwọ u bi te no, ikọ Jesu a tẹ nyabru ei ze, a tẹ ta kẹe nọ: ‘Ohọo u ti mu ahwo na họ ekpe no. Siobọno ahwo na kpo re a nyae dẹ emu nọ a rẹ re.’
Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘U du gwọlọ nọ a rẹ nyavrẹ hẹ. Wha kẹ ae oware nọ a rẹ re evaọ etenẹ.’ Ikọ na a tẹ nọ Jesu nọ: ‘Kọ whọ gwọlọ nọ ma nyae dẹ ebrẹdi kẹ ae?’ Filip omọvo ikọ na jọ ọ tẹ ta nọ: ‘Ma tẹ maki wo igho buobu dede, ma rẹ sae dẹ ebrẹdi nọ o re te ahwo nana kpobi re he.’
Jesu ọ tẹ nọ ikọ riẹ nọ: ‘Bro ikulu ebrẹdi ma wo?’ Andru ọ tẹ ta nọ: ‘Ma wo ikulu ibrẹdi isoi gbe imiyei esese ivẹ. Eyena i re te ru oware ovo ho.’ Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Wha rọ ibrẹdi na avọ imiyei na se omẹ.’ Ọ tẹ ta kẹ ahwo na nọ a ghale oma rai fihọ ekueko udhuvẹ-gbikpe (50) gbe udhusoi (100), jẹ keria ehru ẹbe na. Jesu ọ tẹ rehọ ibrẹdi isoi gbe imiyei ivẹ na, o te rri ehru, ọ tẹ lẹ fihọ ae. Kẹsena ọ tẹ rehọ ae kẹ ikọ riẹ, ikọ na a tẹ ghale ai kẹ ahwo na. Ezae nọ e jọ etẹe a bu te idu isoi (5,000) soso, te eyae gbe emaha na. Aikpobi a tẹ re eva vọ. Nọ eva e vọ ahwo na no, ikọ Jesu a tẹ kwa enọ i kiọkọ kpobi koko, re a se ae ba ekufiẹ. Enọ a kwa koko na e vọ ikete ikpegbivẹ (12) soso! Oware igbunu Jesu o ru na, o gbẹ rrọ ere?
Oware nọ Jesu o ru na o were ahwo na gaga, a tẹ gwọlọ nọ a rẹ rehọ iẹe mu ovie. Rekọ Jesu ọ riẹ nọ okenọ Jihova ọ te rọ rehọ iẹe mu Ovie u ri te he. Fikiere ọ tẹ vuẹ ahwo na nọ a kpo, jẹ ta kẹ ikọ riẹ nọ a ruọ okọ bi kpohọ abọdekọ Abade Galili. Nọ ikọ na a ruọ okọ bi bi vrẹ, Jesu ọvo o te kpobọ ugbehru jọ. Fikieme? Keme ọ gwọlọ lẹ se Jihova, Ọsẹ riẹ. Makọ epanọ eware i bu rie abọ te na, Jesu ọ ruẹrẹ oke fihọ nọ ọ jẹ rọ lẹ.
“Wha du ru iruo kẹ emu nọ ọ rẹ raha ha, rekọ wha ru iruo kẹ emu nọ ọ rẹ wha uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ ze, onọ Ọmọ ohwo ọ te kẹ owhai.”—Jọn 6:27
-
-
Jesu Ọ Nya Evaọ Ehru AmeEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 84
Jesu Ọ Nya Evaọ Ehru Ame
Orọnikọ ahwo nọ a be mọ gbe enọ i whu no ọvo Jesu ọ rẹ sai siwi jẹ kpare ze he, rekọ ọ rẹ sae kpọ ofou gbe oso. Ẹdẹ jọ nọ Jesu ọ lẹ no evaọ ehru ugbehru, o te rri Abade Galili jẹ ruẹ nọ ofou ọgaga o bi fou yọ ẹkporo o bi fi. Ikọ riẹ a jọ okọ eva abade na be gwọlọ epanọ a sai ro bi te okpa. Jesu o te nwrotọ no ehru ugbehru na ze je muhọ ẹnya evaọ ehru ame na bi kpohọ obonọ okọ na ọ rrọ. Nọ ikọ na a ruẹ ohwo jọ nọ ọ be nya evaọ ehru ame na, ozọ u te mu ai. Rekọ Jesu ọ tẹ ta kẹ ai nọ: ‘Mẹ wha be ruẹ na. Ozọ u mu owhai hi.’
Pita ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Olori, o tẹ ginẹ rrọ nọ owhẹ, ta kẹ omẹ re mẹ nyabru owhẹ ze.’ Jesu ọ tẹ ta kẹ Pita inọ: ‘Nyabru omẹ ze.’ Pita o te nwrotọ no okọ na be nya ehru ame na bru Jesu evaọ udevie ofou gbe ẹkporo ọgaga na. Nọ Pita ọ nya kẹle Jesu no, o te rri ẹkporo na. Ozọ u te mu ei, o te muhọ ekiediwo. Pita o te bo nọ: ‘Olori siwi omẹ!’ Jesu ọ tẹ jobọ kru ei, ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Fikieme who ro mu avro họ ewo? Kọ ẹrọwọ ra ọ rrọ?’
Jesu avọ Pita a tẹ ruọ eva okọ na, ẹsiẹvo na abade na ọ tẹ fọ. Ẹvẹ who roro nọ oma o jọ ikọ na? Ikọ na a ta nọ: “Whẹ ginọ Ọmọ Ọghẹnẹ.”
Orọnikọ onana ọvo Jesu o ro ru ẹkporo avọ ofou serihọ họ. Evaọ oke ofa jọ, nọ Jesu avọ ikọ riẹ a je bi okọ kpohọ abọdekọ abade na, Jesu ọ tẹ wezẹ fihọ obọ emu okọ na. Nọ ọ be wezẹ na, ofou ọgaga o te muhọ efou. Ẹkporo ọ tẹ be tehe okọ na, ame o te mu okọ na họ ẹruọ. Ikọ Jesu a tẹ rọwo iẹe, bi bo nọ: ‘Owuhrẹ, ewhu ma rrọ na! Fiobọhọ kẹ omai!’ Jesu ọ tẹ kpama jẹ ta kẹ abade na nọ: “Fọ!” Ẹsiẹvo na, ofou na o te serihọ, abade na ọ tẹ fọ. Jesu ọ tẹ nọ ikọ riẹ nọ: ‘Kọ ẹrọwọ rai ọ rrọ?’ Ikọ na a tẹ be ta kẹ ohwohwo nọ: “Makọ ofou gbe abade dede i bi yoẹme kẹe.” Ikọ na a wuhrẹ no oware nana nọ o via na ze inọ a te fievahọ Jesu riẹriẹriẹ, u du gwọlọ nọ a rẹ dhozọ oware ovo ho.
“Diẹse mẹ hae te jọ ogbẹrọnọ me wo ẹrọwọ họ inọ mẹ te ruẹ ewoma Jihova evaọ ẹkwotọ enọ e rrọ uzuazọ?”—Olezi 27:13
-
-
Jesu O Siwi Ohwo Evaọ ẸdijalaEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 85
Jesu O Siwi Ohwo Evaọ Ẹdijala
Ahwo Farisi na a mukpahe Jesu gaga, fikiere a jẹ gwọlọ oware kpobi nọ a re ro mu ei. A ta nọ u fo re o siwi ohwo evaọ Ẹdijala ha. Evaọ Ẹdijala jọ Jesu ọ tẹ ruẹ ọzae jọ nọ o tuaro nọ ọ rrọ edhere be yare eware. Ọ tẹ ta kẹ ilele riẹ nọ: ‘Wha rri epanọ ogaga Ọghẹnẹ u ti ro siwi ọzae nana.’ Jesu o te gbe eya kugbe ẹkpẹ jẹ rehọ iẹe wholo ibiaro ọzae na. Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Nyae wozẹ ibiaro ra evaọ ẹtẹre Siloam.’ Anwẹnọ a ro yẹ ọzae na ọ re ruẹ ude ẹdẹvo ho, rekọ nọ o ru epanọ Jesu ọ vuẹ riẹ, ibiaro riẹ i te rovie, o te mu ude họ ẹruẹ.
Akpọ o te gbe ahwo kpobi unu. A tẹ ta nọ: ‘Kọ ogbẹrọnọ ọzae nana ọ jẹ hae keria yare eware na, manikọ omọfa jọ nọ o tho rie?’ Ọzae na ọ tẹ ta kẹ ai nọ: ‘Mẹ họ ọnọ a yẹ tuaro na!’ Ahwo na a tẹ nọe nọ: ‘Kọ ẹvẹ ibiaro ra i ro rovie?’ Nọ ọ vuẹ ai oware nọ o via, a tẹ rehọ iẹe bru ahwo Farisi na.
Ọzae na ọ tẹ vuẹ ahwo Farisi na nọ: ‘Jesu o gbe eya kugbe ẹkpẹ ro wholo ibiaro mẹ, ọ tẹ ta kẹ omẹ nọ mẹ nyae wozẹ iẹe no. Mẹ tẹ nyae wozẹ iẹe no, me te mu ude họ ẹruẹ.’ Ahwo Farisi na a tẹ ta nọ: ‘Otẹrọnọ Jesu o siwi ohwo evaọ ẹdẹ Ẹdijala, kiyọ obọ Ọghẹnẹ ogaga riẹ u no ze he.’ Rekọ amọfa a tẹ ta nọ: ‘Otẹrọnọ obọ Ọghẹnẹ ogaga riẹ u no ze he, ọ sai ru eware igbunu nọ o bi ru na ha.’
Ahwo Farisi na a te se ọsẹgboni ọzae nọ o tuaro na, a tẹ nọ ai nọ: ‘Ẹvẹ ọmọ rai ọ be rọ ruẹ ude enẹna?’ Ozọ u je mu ọsẹgboni na keme ahwo Farisi na a ta nọ ohwo kpobi nọ o fi ẹrọwọ họ Jesu, a re lei no uwou-egagọ na. Fikiere a tẹ ta nọ: ‘Ma riẹ hẹ. Whai ọvo wha nọe.’ Ahwo Farisi na a tẹ gbẹ jẹ nọ ọzae na enọ efa bẹsenọ ọzae na ọ rọ vuẹ ai nọ: ‘Mẹ vuẹ owhai no vẹre. Fikieme wha gbẹ be rọ nọ omẹ?’ Eva e tẹ dha ahwo Farisi na gaga, a te lei no uwou-egagọ na.
Jesu ọ tẹ nyae gwọlọ ọzae na, nọ ọ ruẹ e riẹ, ọ tẹ nọe nọ: ‘Kọ who fi ẹrọwọ họ Mesaya na?’ Ọzae na o te yo nọ: ‘Mẹ tẹ riẹ ohwo nọ ọ rrọ, me ti fi ẹrọwọ họ iẹe.’ Jesu ọ tẹ vuẹe nọ: ‘Mẹ họ Mesaya na.’ Kọ ogbẹrọnọ oware uwoma Jesu o ru nọ o ro dhesẹ oma kẹ ọzae na? Orọnikọ o siwi ọzae na ọvo ho, rekọ o fiobọhọ kẹe wo ẹrọwọ.
“Wha bi roro thọ keme wha riẹ Ikereakere na hayo ogaga Ọghẹnẹ hẹ.”—Matiu 22:29
-
-
Jesu Ọ Kpare Lazarọs Ziọ UzuazọEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 86
Jesu Ọ Kpare Lazarọs Ziọ Uzuazọ
Jesu o wo egbẹnyusu ekpekpe esa jọ evaọ ẹwho jọ nọ a re se Bẹtani. Ae họ Lazarọs, gbe inievo emetẹ riẹ, Meri avọ Mata. Ẹdẹjọ nọ Jesu ọ jọ abọdekọ Jọdan, Meri avọ Mata a te vi uwou se Jesu kpata kpata inọ: ‘Lazarọs ọ be mọ gaga, ivie nyaze vẹrẹ!’ Rekọ Jesu ọ rọ oke yena nya ha. Ọ hẹrẹ te edẹ ivẹ re ọ tẹ te vuẹ ilele riẹ nọ: ‘Ma kpobọ Bẹtani. Lazarọs ọ rrọ owezẹ, yọ mẹ be nya re mẹ rọwo iẹe ze.’ Ikọ na a tẹ ta nọ: ‘Otẹrọnọ Lazarọs ọ rrọ owezẹ, oyena u ti ru oma riẹ ga.’ Jesu ọ tẹ ta kẹ ai vevẹ nọ: ‘Lazarọs o whu no.’
Nọ Jesu o te Bẹtani yọ Lazarọs o whu te edẹ ene no, yọ a ki rie no. Ahwo buobu a nyabru Mata avọ Meri ze te sasa ae oma. Nọ Mata o yo nọ Jesu ọ be nyaze, ọ tẹ dhẹ bru ei. Mata ọ tẹ ta kẹ Jesu nọ: “Olori, otẹrọnọ whọ jọ etenẹ, oniọvo mẹ ọ hai whu hu.” Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Oniọvo ra ọ te wariẹ zihe ziọ uzuazọ. Kọ whọ rọwo onana Mata?’ Mata ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ riẹ nọ ọ te kparoma ze evaọ oke ẹkparomatha na.’ Jesu ọ tẹ vuẹe nọ: “Mẹ họ ẹkparomatha na gbe uzuazọ na.”
Mata ọ tẹ nyae vuẹ Meri nọ: ‘Jesu ọ nyaze no.’ Meri ọ tẹ dhẹ bru Jesu, ogbotu na a te lele iei. Meri o te kigwẹ fihọ aro Jesu je kuenu oviẹ. Ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Olori, otẹrọnọ whọ jọ etenẹ, oniọvo mẹ ọ hae te gbẹ jọ uzuazọ!’ Nọ Jesu ọ ruẹ Meri nọ ọ be viẹ, o te muhọ ẹviẹ re. Nọ ogbotu na a ruẹ Jesu nọ ọ be viẹ, a tẹ ta nọ: ‘Rri epanọ Jesu o you Lazarọs te.’ Rekọ ejọ i je roro nọ: ‘Kọ fikieme o gbe ro siwi ei hi?’ Kọ eme Jesu o ti ru obọnana?
Jesu o te kpobọ uki na, yọ a rehọ utho ulogbo ruru unu uki na. Ọ tẹ ta nọ: ‘Wha ghelie utho na no.’ Mata ọ tẹ ta nọ: ‘Anwọ edẹ ene ena nọ o ro whu! Oma riẹ o ti muhọ egbo no.’ Rekọ a ghelie utho na no ghele, Jesu ọ tẹ lẹ nọ: ‘Ọsẹ, me bi yere owhẹ inọ who yo olẹ mẹ no. Mẹ riẹ nọ who re yo kẹ omẹ ẹsikpobi, rekọ mẹ be lẹ do via re ahwo nana a sae riẹ nọ whẹ who vi omẹ ze.’ Ọ tẹ rọ urru oruarua bo via nọ: “Lazarọs, nya lahwe!” Oware igbunu jọ o tẹ via: Lazarọs o te no evaọ uki na ze, avọ ehọ nọ a rọ variẹ iẹe oma. Jesu ọ tẹ ta nọ: “Wha si ehọ na noi oma re ọ nyavrẹ.”
Ahwo buobu nọ a ruẹ oware nọ o via na, a te fi ẹrọwọ họ Jesu. Rekọ ejọ e tẹ nyae ta kẹ ahwo Farisi na. No umuo oke yena vrẹ, ahwo Farisi na a tẹ jẹ gwọlọ edhere kpobi nọ a re ro kpe Lazarọs avọ Jesu. Omọvo jọ evaọ usu ikọ ikpegbivẹ (12) Jesu na nọ a re se Judas Iskariọt ọ tẹ lẹlẹ nyabru ahwo Farisi na ọ tẹ nọ ai nọ: ‘Brigho wha te kẹ omẹ otẹrọnọ me fiobọhọ kẹ owhai mu Jesu?’ A tẹ rọwo nọ a rẹ kẹe ewẹ isiliva ọgba (30), fikiere Judas ọ tẹ jẹ gwọlọ uvẹ kpobi nọ o re ro ru Jesu te ahwo Farisi na obọ.
“Ọghẹnẹ uzẹme na yọ Ọghẹnẹ mai nọ o re siwi; Jihova Olori nọ Ọ Mai Kpehru na ọ rẹ thọ omai no uwhu.”—Olezi 68:20
-
-
Emu Owọwọ JesuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 87
Emu Owọwọ Urere Jesu
Ahwo Ju a re ru Ehaa Ọnyavrẹ evaọ edẹ ikpegbene (14) amara Nisan kukpe kukpe. Onana o jẹ hae kareghẹhọ ae epanọ Jihova o ro siwi ae no igbo Ijipti jẹ rehọ ae ziọ Ẹkwotọ Eyaa na. Evaọ ukpe 33 C.E., Jesu avọ ikọ riẹ a ru Ehaa Ọnyavrẹ na evaọ uwou ehru jọ evaọ obọ Jerusalẹm. Nọ Ehaa Ọnyavrẹ na i bi te ekuhọ no, Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Omọvo rai jọ o ti vivie omẹ.’ Akpọ o te gbe ikọ na unu, a tẹ nọ Jesu nọ: ‘Ono họ ohwo yena?’ Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Ohwo nọ mẹ te rọ ebrẹdi nana kẹ na.’ Ọ tẹ rehọ ẹwẹ ebrẹdi na kẹ Judas Iskariọt. Judas ọ tẹ nwane kpama, o te no eva uwou na no.
Nọ Jesu ọ lẹ no, o te bru ebrẹdi na ibribro, jẹ rehọ iẹe kẹ ikọ riẹ nọ i kiọkọ. Ọ tẹ ta nọ: ‘Wha re ebrẹdi nana, keme u dikihẹ kẹ ugboma mẹ, onọ me ti siobọno fiki rai.’ Ọ tẹ jẹ lẹ fihọ udi na, ọ tẹ rehọ iẹe kẹ ikọ riẹ. Ọ tẹ ta nọ: ‘Wha da udi nana, keme u dikihẹ kẹ azẹ mẹ, onọ o ti hwẹ fiki erọvrẹ izieraha ahwo buobu. Mẹ be ya eyaa kẹ owhai nọ wha ti lele omẹ su evaọ obọ odhiwu. Wha hai ru onana kukpe kukpe rọ kareghẹhọ omẹ.’ Ilele Jesu a gbẹ be hai kuomagbe ru oyena kukpe kukpe. Enẹna a re se omaukugbe yena Emu Owọwọ Olori Na.
Nọ a re emu na no, ikọ na a tẹ jẹ vravro kpahe ohwo nọ ọ mae rro evaọ udevie rai. Rekọ Jesu ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Ohwo nọ ọ mae rro evaọ udevie rai họ ọnọ o bi rri omariẹ nọ ọye ọ mae maha jẹ mae kawo.
‘Whai yọ egbẹnyusu mẹ. Mẹ vuẹ owhai eware kpobi nọ Ọsẹ mẹ ọ gwọlọ nọ mẹ vuẹ owhai no. Uviemenẹ mẹ te nyabru Ọsẹ mẹ evaọ obọ odhiwu. Wha te gbẹ jariẹ, yọ uyoyou nọ o te jọ udevie rai a te rọ riẹ nọ whai yọ ilele mẹ. Wha re you ohwohwo hrọ wọhọ epanọ me you owhai na.’
Ukuhọ riẹ, Jesu ọ tẹ lẹ se Jihova inọ ọ thọ ilele na kpobi. Ọ yare Jihova re ilele riẹ a ru iruo kugbe avọ udhedhẹ. Ọ lẹ re a ru odẹ Jihova fo. Jesu avọ ilele riẹ a tẹ so ile jiri Jihova taure a tẹ ruọ otafe. Okenọ a ti ro mu Jesu o kẹle no.
“Ozọ u mu owhai hi, uthuru okakao, keme o ruọ Ọsẹ rai no inọ ọ rẹ kẹ owhai Uvie na.”—Luk 12:32
-
-
A Mu JesuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 88
A Mu Jesu
Ukiekpotọ Kidrọn Jesu avọ ikọ riẹ a nya vrẹ kpobọ Ugbehru Olivi. Onana o jọ udevie aso, yọ ọvẹre o ghelie no. Nọ a te ọgbọ Gẹtsemane Jesu ọ tẹ ta kẹ ikọ riẹ nọ: “Wha jọ etenẹ re wha lele omẹ ruabọhọ erou.” Jesu ọ tẹ nya họ aro omojọ ruọ ọgbọ na, o te kigwẹ. Avọ uweri nọ o da riẹ oma fia, Jesu ọ tẹ lẹ se Jihova nọ: “Jọ oreva ra u rugba.” Jihova o te vi ukọ odhiwu ze te bọ Jesu ga. Nọ Jesu o zihe bru ikọ riẹ, ọ tẹ ruẹ aimasa nọ a rrọ owezẹ. Ọ tẹ ta nọ: ‘Wha kpama! Nọ oke nọ a rẹ rọ wezẹ hẹ! Oke nọ a te rọ rehọ omẹ họ abọ ewegrẹ mẹ u te no.’
O raha oke he, Judas ọ tẹ nyaze avọ isoja nọ i lele i rie ze, yọ a wha egbọdọ gbe ekpọ. Judas ọ riẹ nọ ọ te jọ etenẹ ruẹ Jesu keme aikpobi a gbẹ jẹ hae nyaziọ ọgbọ nana. Judas ọ vuẹ isoja na inọ o ti dhesẹ Jesu kẹ ai. Ọ tẹ nya ovavo bru Jesu jẹ ta nọ: ‘Do, Owuhrẹ,’ ọ tẹ viọlọ iẹe. Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Judas, kọ ẹviọlọ who bi ro vivie omẹ?’
Jesu ọ tẹ nya kẹle isoja na jẹ nọ ai nọ: “Ono wha be gwọlọ?” A tẹ ta nọ: “Jesu ohwo Nazarẹt na.” O te yo kẹ ae nọ: “Mẹ họ ọye.” Ezae na a te go kpemu je kie fihọ otọ. Jesu ọ tẹ wariẹ nọ ae nọ: “Ono wha be gwọlọ?” A tẹ wariẹ ta nọ: “Jesu ohwo Nazarẹt na.” Jesu o te yo kẹ ai nọ: ‘Mẹ ta kẹ owhai nọ mẹ họ ọye. Wha kẹ ezae nana uvẹ re a nyavrẹ.’
Nọ Pita ọ ruẹ oware nọ o be via, o te wolo ọgbọdọ lahwe, jẹ nawo ozọ ọzae jọ nọ a re se Malkọs no, ọnọ ọ jọ ọrigbo ozerẹ okpehru na. Rekọ Jesu ọ tẹ rọ obọ te ozọ ọzae na, o te siwi ei. Jesu ọ tẹ ta kẹ Pita nọ: ‘Zihe ọgbọdọ ra. Whọ tẹ rọ ọgbọdọ họre, who ti whu uwhu ọgbọdọ.’ Isoja na a te mu Jesu, jẹ rọ ifi gba abọ riẹ, ikọ riẹ a tẹ dhẹ se iẹe ba. Isoja na a tẹ rehọ iẹe se Annas olori izerẹ na. Annas ọ tẹ jẹ nọ Jesu enọ buobu, be kiẹe riwi, kẹsena ọ tẹ rehọ iẹe se ozerẹ okpehru nọ a re se Kayafas. Rekọ eme ọ via kẹ ikọ Jesu?
“Evaọ akpọ na wha ti wo ukpokpoma, rekọ wha kru udu ga! Me fi akpọ na kparobọ no.”—Jọn 16:33
-
-
Pita Ọ Vro JesuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 89
Pita Ọ Vro Jesu
Evaọ okenọ Jesu ọ jọ kugbe ikọ riẹ evaọ uwou ehru na ọ ta kẹ ai nọ: ‘Whai kpobi na wha te dhẹ siọ omẹ ba evaọ aso nana.’ Rekọ Pita ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Te omẹ te he! Ahwo nọ a kiọkọ a tẹ make dhẹ siọ owhẹ ba dede, mẹ te dhẹ siọ owhẹ ba ha.’ Rekọ Jesu ọ tẹ ta kẹ Pita nọ: ‘Taure ọkpa o te ti bo, whọ te ta isiasa soso nọ whọ riẹ omẹ hẹ.’
Evaọ okenọ isoja na a rehọ Jesu kpohọ uwou Kayafas, ikọ na buobu a tẹ dhẹ. Rekọ ikọ ivẹ jọ i lele ahwo buobu nọ a je su lele isoja na. Yọ omọvo rai jọ họ Pita. Pita ọ ruọ evaọ ighẹ Kayafas, yọ ọ jẹ re-erae evaọ akotọ erae nọ a koko họ. Odibo ọmọtẹ jọ o te vuhu Pita, ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ riẹ owhẹ! Whọ jọ kugbe Jesu!’
Pita ọ tẹ ta nọ: ‘Ijo, mẹ jọ kugbei hi! Mẹ riẹ oware nọ whọ be ta na ha!’ Ọ tẹ nya kẹle igeti na. U kri hi, odibo ọmọtẹ ọfa jọ ọ tẹ wariẹ vuhu Pita, ọ tẹ ta kẹ ahwo nọ a jọ etẹe nọ: ‘Ọzae nana ọ jọ kugbe Jesu!’ Pita ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ tubẹ riẹ ohwo nọ a re se Jesu dede he!’ Ọzae jọ ọ tẹ ta nọ: ‘Whẹ yọ omọvo rai jọ, keme ẹmeọta ra o dhesẹ nọ whẹ yọ ohwo Galili, wọhọ Jesu.’ Pita o te duwu iyei inọ: ‘Mẹ riẹ ọzae nana ha!’
Ẹsiẹvo na, ọkpa ọ tẹ nwani bo. Pita ọ tẹ ruẹ Jesu nọ o kuoma rẹriẹ rri ei. Ọ tẹ kareghẹhọ ẹme nọ Jesu ọ ta kẹe, ọ tẹ ruọ otafe ọ tẹ viẹ gaga.
Ogbẹgwae Sanhẹdrin na soso a te kokohọ uwou Kayafas re a rehọ Jesu guẹdhọ. A tẹ jiroro nọ a re kpe Jesu, rekọ a gwọlọ oware nọ a re gu fihọ iẹe uzou re a ruẹsi kpei. Ghele na, a ruẹ oware ovo ho. Ukuhọ riẹ, Kayafas ọ tẹ nọ Jesu nọ: ‘Kọ whẹ yọ Ọmọ Ọghẹnẹ?’ Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Mẹ họ ọye.’ Kayafas ọ tẹ ta nọ: ‘Ma gbẹ gwọlọ imuẹro efa ha. Ọ ta eme-aghọ no!’ Aikpobi a tẹ ta nọ: ‘Ọzae nana o re whu hrọ.’ A tẹ tehe iẹe, nwo eya ku ei, ruru ovao rie jẹ bọwo iẹe, yọ a be ta kẹe nọ: ‘Otẹrọnọ whẹ ginọ ọruẹaro, vuẹ omai ohwo nọ ọ bọwo owhẹ na!’
Nọ oke o ke, a tẹ rehọ Jesu kpobọ ọgwa Sanhẹdrin rai, a tẹ wariẹ nọ Jesu nọ: ‘Kọ whẹ yọ Ọmọ Ọghẹnẹ?’ Jesu o te yo nọ: ‘Whai ọvo wha ta riẹ na.’ Aikpobi a te brukpe Jesu inọ ọ ta eme-aghọ, jẹ rehọ iẹe kpobọ ọgwa osu nọ a re se Pọntiọs Pailet, ọba ahwo Rom. Kọ eme ọ via? Ma te ta kpahe onana evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.
“Auwa na . . . ọ ze no, nọ whai kpobi a te rọ vahabọ kpohọ ọvuọ uwou riẹ, wha vẹ te dhẹ siọ omẹ ọvo ba. Rekọ mẹ ọvo ọ rrọ họ, keme Ọsẹ na ọ rrọ kugbe omẹ.”—Jọn 16:32
-
-
Jesu O Whu Evaọ GolgotaEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 90
Jesu O Whu Evaọ Golgota
Ilori izerẹ na a tẹ rehọ Jesu kpobọ uwou Pailet ọba na. Pailet ọ tẹ nọ ae inọ: ‘Oware uyoma vẹ wha ta nọ ọzae nana o ru?’ A tẹ ta nọ: ‘Ọ be ta nọ ọyomariẹ yọ ovie!’ Pailet ọ tẹ nọ Jesu nọ: “Kọ whẹ họ Ovie ahwo Ju na?” Jesu ọ tẹ kpahe kẹe nọ: “Uvie mẹ u wo obọ kugbe akpọ nana ha.”
Pailet ọ tẹ rehọ Jesu bru Herọd, ọnọ o je su Galili, re ọ ruẹ sọ Jesu o ru oware jọ thọ. Rekọ Herọd ọ jọ oma Jesu ruẹ oware ovo nọ o ru thọ họ, fikiere ọ tẹ wariẹ zihe Jesu bru Pailet. Pailet ọ tẹ ta kẹ ahwo na nọ: ‘Mẹ avọ Herọd ma ruẹ oware ovo nọ ọzae nana o ru thọ họ. Me ti siobọnoi.’ Ogbotu na o te bo nọ: ‘Kpei no! Kpei no!’ Kẹsena isoja a tẹ fa Jesu, nwo eya ku ei, jẹ tehe iẹe. A tẹ rọ etu idhigbo tu ei je bi sei ẹkoko inọ: ‘Do, Ovie ahwo Ju.’ Pailet ọ tẹ wariẹ ta kẹ ogbotu na nọ: ‘Ọzae nana o ru oware ovo thọ họ.’ Rekọ a te bi bo nọ: “Kare iẹe fihọ ure!” Fikiere Pailet ọ tẹ rehọ Jesu kẹ ae re a nyai kpei.
A tẹ rehọ Jesu kpohọ oria nọ a re se Golgota, a tẹ kare iẹe fihọ ure-oja, a jẹ kpare ure na dikihẹ. Jesu ọ tẹ lẹ nọ: ‘Ọsẹ, rọvrẹ ai, keme a riẹ oware nọ a bi ru hu.’ Ahwo a je se Jesu ẹkoko inọ: ‘Otẹrọnọ whẹ yọ Ọmọ Ọghẹnẹ, nwrotọ no ure-oja na ze! Siwi omara.’
Oji jọ nọ a kare kẹle Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: “Kareghẹhọ omẹ nọ whọ tẹ ruọ Uvie ra no.” Jesu ọ tẹ ya eyaa kẹe inọ: “Who ti lele omẹ jọ Aparadase.” Evaọ oke uvo, oria kpobi u te muebi euwa esa soso. Ilele na jọ a te dikihẹ akotọ ure-oja na, Meri oni Jesu ọ jọ etẹe re. Jesu ọ tẹ vuẹ Jọn inọ ọ rẹrote oni riẹ.
Uwhremu na, Jesu ọ tẹ ta nọ: “U rugba no!” O te gbe uzou họ otọ, o te whu. Ẹsiẹvo na, otọ u te nuhu gaga. Evaọ obọ etẹmpol na, ekọtini aruẹri na o tẹ bẹre ewẹ ivẹ no ehru duwu otọ. Oletu isoja na ọ tẹ ta nọ: ‘Ọzae nana ginọ Ọmọ Ọghẹnẹ.’
“Makọ epanọ eyaa Ọghẹnẹ i bu te kẹhẹ, i bi rugba ẹkwoma riẹ.”—2 Ahwo Kọrint 1:20
-
-
Jesu Ọ Kparoma NoEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 91
Jesu Ọ Kparoma No
Nọ Jesu o whu no, ọdafe jọ nọ a re se Josẹf ọ tẹ nyabru Pailet re ọ kẹe uvẹ wọ ori Jesu no ure-oja na nyai ki. Josẹf ọ tẹ rehọ ehọ elọlọhọ variẹ ori Jesu je ku idẹ gbe eware efa nọ i re gbo ore awere họ ori na, a tẹ wọe fihọ eghogho utho nọ a ri ki ohwo ọvuọvo fihọ họ. A te ghelie utho ulogbo ruru eghogho na. Ilori izerẹ na a tẹ ta kẹ Pailet nọ: ‘O wọhọ nọ ilele Jesu jọ a te nyae wọ ori riẹ si no, a vẹ te ta nọ ọ kparoma no.’ Pailet ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha nyai wuhu unu uki na di, je fi isoja họ iẹe.’
Nọ edẹ esa e vrẹ no, eyae jọ a tẹ nya kpobọ uki na evaọ ohiohiẹ, a tẹ ruẹ nọ a ghelie utho na no unu uki na no. Ukọ-udhiwu jọ nọ ọ jọ evaọ uki na ọ tẹ ta kẹ eyae na nọ: ‘Ozọ u mu owhai hi. A kpare Jesu no uwhu ze no. Wha nyae vuẹ ilele riẹ re a nyae ruẹ e riẹ evaọ obọ Galili.’
Meri Magdalini ọ tẹ dhẹ nyae gwọlọ Pita avọ Jọn. Ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Ohwo jọ ọ wọ ori Jesu rehọ no!’ Pita avọ Jọn a tẹ dhẹ kpobọ uki na. Nọ a ruẹ nọ uki na o rrọ ofofe, a te zihe kpobọ iwou rai.
Nọ Meri o zihe kpobọ uki na, ọ tẹ ruẹ ijẹle evaọ eva uki na, ọ tẹ vuẹ ae nọ: ‘Mẹ riẹ obonọ a wọ Olori mẹ nya ha.’ Nọ o kuomarẹriẹ ọ tẹ ruẹ ọzae jọ, o te roro nọ ọzae na yọ ohwo nọ ọ be rẹrote ọgbọ na. Meri ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Ọga, ivie dhesẹ oria nọ whọ wọ ori na fihọ kẹ omẹ.’ Rekọ nọ ọzae na o sei nọ “Meri!” ọ tẹ nwane riẹ nọ Jesu. O te bo nọ: “Owuhrẹ!” ọ tẹ gbalọ Jesu. Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Nyae vuẹ inievo mẹ inọ whọ ruẹ omẹ no.’ Meri ọ tẹ nwane dhẹ bru ilele Jesu, ọ tẹ ta kẹ ae nọ ọ ruẹ Jesu no.
Evaọ owọwọ ẹdẹ yena, ilele ivẹ Jesu jọ a te je no obọ Jerusalẹm kpobọ ẹwho jọ nọ a re se Emeọs. Ọzae jọ o te kuomagbe ai evaọ edhere na, ọ tẹ nọ ae oware nọ a jẹ ta kpahe. A tẹ ta kẹe nọ: ‘Kọ who ri yo? Edẹ esa nọ e vrẹ, ilori izerẹ na a kpe Jesu. Obọnana eyae jọ a be ta nọ ọ rrọ uzuazọ!’ Ọzae na ọ tẹ nọ ae nọ: ‘Kọ wha rọwo eme nọ eruẹaro na a ta? Eruẹaro na a ta nọ Kristi o ti whu, ọ vẹ te kparoma.’ Ọzae na ọ tẹ gbẹ be fotọ Ikereakere na kẹ ae. Nọ a te Emeọs no, ilele na a tẹ ta kẹ ọzae na nọ ọ jọ kugbe ai. Nọ a jẹ re emu, ọzae na ọ tẹ lẹ fihọ ebrẹdi na, a tẹ nwane riẹ nọ Jesu. Ẹsiẹvo na a gbẹ ruẹ Jesu hu.
Ilele ivẹ na a te siawọ zihe kpobọ uwou nọ ikọ na a kokohọ evaọ obọ Jerusalẹm, a tẹ vuẹ ae eware nọ e via kpobi. Nọ aikpobi a gbẹ rrọ evaọ uwou na, Jesu ọ tẹ romavia kẹ ae. Ikọ na a jẹ kake rọwo nọ yọ Jesu hu. Ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha rri abọ mẹ, wha dhobọte omẹ. A kere nọ Kristi na ọ te kparoma no uwhu ze.’
“Mẹ họ edhere na gbe uzẹme na gbe uzuazọ na. Ohwo ọvo ọ rẹ nyabru Ọsẹ na ze he ajokpaọ ẹkwoma mẹ.”—Jọn 14:6
-
-
Jesu Ọ Romavia kẹ IkuoriEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 92
Jesu Ọ Romavia kẹ Ikuori
Nọ omoke jọ o vrẹ no, Pita o te kpobọ Abade Galili nyai kpe iyei. Tọmọs, Jemis, Jọn, gbe ilele efa, a te lele iei nyai kpe iyei re. Rekọ bẹsenọ oke o rọ ke a kpe emeri ọvuọvo ho.
Evaọ ohiohiẹ, a tẹ ruẹ ọzae jọ nọ o dikihẹ okpa evaọ akotọ abade na. Ọ tẹ kpare unu se ai inọ: ‘Wha kpe emeri ọvuọvo?’ A te yo nọ: “Ijo!” Ọzae na ọ tẹ ta nọ: “Wha fi ẹriri rai họ ofẹ obọze okọ na.” Nọ a ru ere, ẹriri na ọ tẹ vọ avọ iyei te epanọ a gbẹ jẹ sai ro si ei no ame ze he. Jọn ọ tẹ nwane riẹ nọ ọzae na yọ Jesu, ọ tẹ ta nọ: “Olori na!” Pita ọ tẹ la ruọ ame jẹ ya kpobọ okpa bru Jesu. Ilele nọ i kiọkọ a te bi okọ lele iei kpobọ okpa.
Nọ a te okpa, a tẹ ruẹ iwowo-erae nọ a fi emeri họ be tọ gbe ebrẹdi. Jesu ọ tẹ vuẹ ae inọ a rehọ imiyei jọ ze re a rọ tọ. Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Wha nyaze te re emu.’
Nọ a re emu no, Jesu ọ tẹ nọ Pita inọ: ‘Kọ who you omẹ vi iyei-ikpe?’ Pita ọ tẹ ta nọ: ‘Olori, whọ riẹ nọ me you owhẹ.’ Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Kuọ imigodẹ mẹ.’ Jesu ọ tẹ wariẹ nọe inọ: ‘Pita, kọ who you omẹ?’ Pita ọ tẹ ta nọ: ‘Olori, whọ riẹ nọ me you owhẹ.’ Jesu ọ tẹ ta nọ: “Sẹro igodẹ esese mẹ.” Jesu ọ tẹ wariẹ nọe orọ avọ esa. Onọ na o tẹ kẹ Pita uye, ọ tẹ ta nọ: ‘Olori, whọ riẹ eware kpobi. Whọ riẹ nọ me you owhẹ.’ Jesu ọ tẹ ta nọ: “Kuọ igodẹ esese mẹ.” Ọ tẹ vuẹ Pita nọ: “Lele omẹ ẹsikpobi.”
“[Jesu] ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha lele omẹ, me ti ru owhai ikuori ahwo.’ A tẹ nwane nyasiọ iriri rai ba, a te lele iei.”—Matiu 4:19, 20
-
-
Jesu O Zihe Kpobọ OdhiwuEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 93
Jesu O Zihe Kpobọ Odhiwu
Nọ Jesu avọ ilele riẹ a wariẹ ruẹ oma evaọ obọ Galili, o te juzi jọ nọ u wuzou gaga kẹ ai inọ: ‘Wha nyai wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi re a zihe ruọ ilele. Wha wuhrẹ ae eware nọ me wuhrẹ owhai, jẹ họ ae ame.’ Ọ tẹ ya eyaa kẹ ae nọ: ‘Mẹ te jọ kugbe owhai ẹsikpobi.’
Evaọ edẹ udhuvẹ (40) nọ Jesu ọ rọ jọ otọakpọ nọ a kpare iẹe ze no, ọ romavia kẹ ilele riẹ buobu evaọ Galili gbe Jerusalẹm. O wuhrẹ rai eware buobu je ru iruo igbunu buobu. Jesu ọ tẹ nyabru ikọ riẹ orọ urere evaọ Ugbehru Olivi. Ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha no Jerusalẹm ho. Wha gbẹ hai rẹro oware nọ Ọsẹ na ọ ya eyaa riẹ kẹ owhai.’
Ikọ riẹ a wo otoriẹ ẹme nọ ọ jẹ ta na ha. A tẹ nọ Jesu inọ: ‘Kọ who ti zihe ruọ Ovie Izrẹl obọnana?’ Jesu ọ tẹ ta nọ: ‘Oke nọ Jihova o fihọ nọ me ti ro zihe ruọ Ovie u ri te he. Rekọ wha ti wo ogaga nọ ẹzi ọfuafo na o te bru owhai ze no, wha ve ti se isẹri kpahe omẹ. Wha nyae ta usi uwoma evaọ Jerusalẹm, Judia, Sameria, gbe eria nọ e mai thabọ evaọ otọakpọ na.’
Ẹsiẹvo na Jesu o te bi muvrẹ kpobọ odhiwu, ẹgho o te ruru ei. Ilele na a te gbe bi rri ehru, rekọ a gbẹ ruẹ e riẹ hẹ.
Ilele na a te no Ugbehru Olivi na zihe kpobọ Jerusalẹm. Ẹsikpobi a jẹ hai kokohọ ubruwou ehru jọ re a lẹ. Ilele na e jẹ hẹrẹ Jesu re ọ vuẹ ae eware efa nọ a re ru.
“A te ta usi uwoma Uvie na evaọ akpọ na soso re o jọ isẹri kẹ erẹwho na kpobi, kẹsena urere na o vẹ te ze.”—Matiu 24:14
-