-
Kareghẹhọ Aye LọtEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 10
Kareghẹhọ Aye Lọt
Lọt o je lele Abraham oniọvo-ọsẹ riẹ rria ẹkwotọ Kenan. Nọ oke jọ o vrẹ no, erao Abraham avọ erọ Lọt i te bu gaga, fikiere otọ na o gbẹ jẹ gba ai hi. Abraham ọ tẹ ta kẹ Lọt nọ: ‘Mẹ avọ owhẹ ma sae gbẹ rria oria ovona ha. Ivie, salọ abọ nọ ọ were owhẹ, mẹ omamẹ me ti kpohọ abọ nọ o kiọkọ.’ Emamọ uruemu Abraham o dhesẹ na, o gbẹ rrọ ere?
Lọt ọ tẹ ruẹ abọjọ otọ na nọ o woma gaga nọ ọ kẹle okpẹwho jọ nọ a re se Sọdọm. Ame buobu ọ jariẹ avọ ẹbe nọ ọ rrọ bọbọbọ. Fikiere ọ tẹ salọ oria yena, ọ tẹ kwa ahwo uviuwou riẹ kpohọ etẹe.
Ahwo Sọdọm gbe ahwo okpẹwho nọ ọ kẹle riẹ nọ a re se Gomora, a yoma gaga. Ahwo na a yoma te epanọ Jihova ọ rọ ta nọ ọ rẹ raha ikpewho na no. Rekọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ siwi Lọt avọ uviuwou riẹ, fikiere o te vi ikọ-odhiwu ivẹ nyabru ai. Ikọ-odhiwu na e tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha dhẹ no okpẹwho nana no ovovẹrẹ! Jihova ọ be te raha iẹe no.’
Lọt ọ kake dhẹ no okpẹwho na ha. Ọ jẹ raha oke. Fikiere ikọ-odhiwu na a te kru Lọt, aye riẹ, gbe emetẹ ivẹ riẹ obọ, a tẹ rehọ ae dhẹ no okpẹwho na. A tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Wha dhẹ kẹ uzuazọ rai, wha rri emu hu. Wha te rri emu, wha ti whu!’
Okenọ a dhẹ te okpẹwho nọ a re se Zoa, Jihova o te vi oso erae gbe isọ-ọre ze rọ raha Sọdọm avọ Gomora. Ọ tẹ raha ikpewho ivẹ na muotọ. Aye Lọt o yoẹme kẹ Jihova ha keme o rri emu, fikiere o te zihe ruọ ukulu uwhei. Rekọ Lọt avọ emetẹ ivẹ riẹ a zọ keme a yoẹme kẹ Jihova. O sae jọ nọ o kẹ rai uye gaga fikinọ oni rai o yoẹme he. Rekọ eva e were e rai inọ a yoẹme kẹ Jihova.
“Wha kareghẹhọ aye Lọt.”—Luk 17:32
-
-
Ọghẹnẹ Ọ Dawo Ẹrọwọ RiẹEware nọ Whọ rẹ Sai Wuhrẹ Evaọ Ebaibol Na
-
-
UWUHRẸ AVỌ 11
Ọghẹnẹ Ọ Dawo Ẹrọwọ Riẹ
Abraham o wuhrẹ Aiziki ọmọzae riẹ re o you Jihova je fievahọ eyaa riẹ kpobi. Rekọ okenọ Aiziki ọ jọ oware wọhọ ikpe udhegbisoi (25), Jihova ọ tẹ ta kẹ Abraham nọ o ru oware jọ nọ o bẹ gaga. Eme ọ ta kẹe nọ o ru?
Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Abraham nọ: ‘Ivie, rehọ ọmọzae ọvo ra na re whọ rehọ iẹe dhe idhe evaọ ugbehru jọ nọ o rrọ ẹkwotọ Moraya.’ Abraham ọ riẹ oware nọ o lẹliẹ Jihova ta kẹe nọ o ru ere he. Rekọ o yoẹme kẹ Jihova ghele.
Evaọ ohiohiẹ ẹdẹ nọ o lele i rie, Abraham avọ Aiziki gbe idibo ivẹ riẹ a tẹ ruọ edhere bi kpohọ obọ Moraya. Nọ a nya edẹ esa soso no evaọ edhere, a tẹ kparo ruẹ igbehru na evaọ ugbo. Abraham ọ tẹ vuẹ idibo riẹ nọ a hẹrẹ, inọ ọyomariẹ avọ Aiziki a be nyai dhe idhe re a nyaze. Abraham ọ tẹ kẹ Aiziki ire inọ ọ wọ, ọyomariẹ ọ tẹ tọlọ amagha. Aiziki ọ tẹ nọ ọsẹ riẹ nọ: ‘Kọ arao nọ ma ti ro dhe idhe na ọrọ?’ Abraham o te yo kẹe nọ: ‘Ọmọzae mẹ, Jihova ọ te kẹ omai arao na.’
Okenọ a te ugbehru na no, a tẹ bọ agbada-idhe. Kẹsena, Abraham ọ tẹ gba abọ gbe awọ Aiziki, ọ tẹ wọe fihọ ehru agbada-idhe na.
Abraham ọ tẹ tọlọ amagha na. Ukọ-odhiwu Jihova ọ tẹ nwani se Abraham no obọ odhiwu ze inọ: ‘Abraham! Whọ nwa ọmọ na oma ha! Obọnana mẹ riẹ no nọ who fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ, keme whọ rọwo nọ whọ rẹ rehọ ọmọzae ra dhe idhe.’ Kẹsena Abraham ọ tẹ ruẹ egbo jọ evaọ odi nọ ọ kẹle etẹe. Ọ tẹ nwane ra ifi nọ ọ rọ gba Aiziki na no, ọ tẹ rehọ egbo na dhe idhe na.
No umuo ẹdẹ yena vrẹ, Jihova o te se Abraham ogbẹnyusu riẹ. Kọ whọ riẹ oware nọ o soriẹ? Abraham o ru oware kpobi nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o ru, o tẹ make rọnọ ọ riẹ oware nọ Jihova ọ rọ ta kẹe nọ o ru ere he.
Jihova ọ tẹ wariẹ eyaa nọ ọ ya kẹ Abraham vẹre na. Ọ ta kẹe nọ: ‘Mẹ te ghale owhẹ, yọ me ti ru nọ emọ ra vihọ.’ Oyena u dhesẹ nọ Jihova ọ te ghale ahwo owoma kpobi fiki Abraham.
“Ọghẹnẹ o you akpọ na gaga te epanọ o ro siobọno Ọmọ ọvo riẹ, re ohwo kpobi nọ o fi ẹrọwọ họ iẹe o gbe whu hu rekọ o ve wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.”—Jọn 3:16
-