Abraham okwa li ngoo shili e na eengamelo daye?
OMBIBELI oya ti kutya eengamelo oda li imwe yoinamwenyo yopeumbo oyo Abraham a li a pewa kuFarao. (Gen. 12:16) Eshi omupiya waAbraham a li a ya molweendo lile lokuya kuMesopotamia, okwa li a “kufa eengamelo omulongo domeengamelo domwene waye.” Onghee hano, Ombibeli oya popya sha yela kutya Abraham okwa li e na eengamelo daye lwopehovelo leyovimudo etivali K.O.P. — Gen. 24:10.
Ovanhu vamwe inava dimina kutya Abraham okwa li e na eengamelo daye. Oshifo shedina New International Version Archaeological Study Bible osha ti: “Ovahongwanhu ova kala tava tu eemhata kutya Abraham ka li e na eengamelo molwaashi ova itavela kutya oinamwenyo oyo kaya li hai kala povanhu fiyo hanga omo 1200 K.K., pa hangwa pa pita omido dihapu okudja eshi Abraham a fya nale.” Ngaho ova fa va hala kutya ehokololo lOmbibeli keshe lonalenale olo tali popi kombinga yeengamelo kali li paushili molwaashi vati eengamelo kada li oinamwenyo yopeumbo pefimbo olo omahokololo oo Ombibeli a shangwa.
Ashike ovahongwanhu vamwe otava tomhafana kutya nonande eengamelo kada li oinamwenyo yopeumbo fiyo olwopexulilo leyovimudo etivali, osho inashi hala kutya kada li hadi longifwa mefimbo la tetekela. Embo ledina Civilizations of the Ancient Near East ola ti: “Omakonakono amwe opo a ningwa otaa tengeneke kutya eengamelo oda li da ninga oinamwenyo yopeumbo koushilolukadi waArabia meyovimudo etitatu [K.O.P.]. Pehovelo, otashi dulika ovanhu va li ashike have di longifa va mone oinima ngaashi omashini, omalududi, oipa nosho yo ombelela, ndele lwanima ova ka mona kutya otava dulu yo oku di longifa di li onga oyeendifo.” Eshi ovanongononi va konakona oupambu vomakipa nosho yo oikulunima ikwao imwe ova mona oumbangi oo tau koleke kutya eengamelo oda kala oinamwenyo yopeumbo okudja nale nokuli nofimbo Abraham ina dalwa.
Ope na natango oumbangi vali umwe oo wa shangwa. Embo olo tuu olo ola ti: “Eshangelo limwe lonale lOmumesopotamia ola tumbula oinamwenyo oyo [eengamelo] nosho yo oihako ihapu yonale oya fanekwa eengamelo, osho tashi ulike kutya oinamwenyo oyo otashi dulika ye uya muMesopotamia pehovelo leyovimudo etivali,” sha hala okutya, pefimbo laAbraham.
Ovahongwanhu vamwe ova itavela kutya ovashingifi vokolukadi laArabia ovo va li hava landifa oitwimino nosho yo omaadi edimba liwa ova li hava humbata oinima yavo keengamelo tava tavakana mombuwa va finda koilongo yokolundume ngaashi kuEgipti naAssiria, naasho osha li sha ningifa ovanhu vokoitukulwa oyo navo va kale hava longifa eengamelo. Okushingifa monghedi ya tya ngaho otashi dulika kwa li apeshe okudja mo 2000 K.O.P. Shihokwifa, muGenesis 37:25-28 omwa popiwa shi na sha novashingifi Ovaismael ovo va li hava longifa eengamelo okuhumbata oitwimino nomaadi edimba liwa tave i twala kuEgipti, omido efele lwaapo konima yefyo laAbraham.
Otashi dulika eengamelo kada li hadi longifwa unene moilongo yonale yomOushilo woPokati pehovelo leyovimudo etivali K.O.P., ndele oumbangi otau ulike kutya eengamelo oda li ngoo di shiivike moilongo oyo. Onghee hano, embo ledina The International Standard Bible Encyclopedia ola ti: “Inatu pumbwa vali okukala twa limbililwa omahokololo Ombibeli onale oo a popya kutya ootatekulululwa ova li hava longifa eengamelo, molwaashi ope na oumbangi muhapu woikulunima oo tau ulike kutya eengamelo oda kala hadi longifwa komesho yefimbo lootatekulululwa ovo.”