Lala Enaʼö Mofozu Wongambatö
”Ba yamuʼomasiʼö ngambatönia zamösana, simane faʼomasinia ia, ba ira alawe ba enaʼö na iʼataʼufi ndra matua.”—EFESO 5:33.
1. Hewaʼae ohahau dödö na no mongambatö, hizaʼi hadia zi lö tola löʼö lataögö ba wongambatö? (Faigi gambara ba wamobörö wamahaʼö.)
BA GINÖTÖ iʼila marafule hawaʼabaga-baga niʼowalunia ba walöwara, owua-wua sibai dödöra. Ba ginötö fakawa ira, tedou waʼomasira zamösana irege edöna ira mongambatö ba fabuʼu li ira wa lö faröi ira khö nawöra. Me no aefa mangowalu ira, labörögö fao ba waʼauri, ba moguna so nibulöʼöra enaʼö teʼosambuaʼö ira. Yehowa, Zamobörö fongambatö, omasi ia na ohahau dödö ba mofozu wongambatö niha, andrö wa ibeʼe mene-mene si sökhi ba Daromalinia, Sura Niʼamoniʼö. (Gamaedola 18:22) Hewaʼae simanö, itutunö khöda Sura Niʼamoniʼö wa tola manö so gabula dödö ba wongambatö, mazui ”famakao bakha ba mboto” börö me lö moʼahonoa ita. (I Korindro 7:28, NW) Hewisa wa tola laʼalösi gabula dödö andrö? Ba hadia zinangea lafalua niha Keriso enaʼö mofozu wongambatöra?
2. Hadia manö ngawalö faʼomasi zinangea laforomaʼö ba wongambatö?
2 Ifahaʼö ita Sura Niʼamoniʼö wa moguna sibai waʼomasi andrö. Hizaʼi, oya ngawalö waʼomasi zinangea laforomaʼö ba wongambatö. Duma-dumania, moguna laforomaʼö faʼomasi si fao faʼahakhö dödö hegöi faʼomasi ba gotalua zi faronga. Na so khöra ndraono, itugu moguna laforomaʼö waʼomasi ba nösi nomora. Hizaʼi, faʼomasi si teʼodane-dane ba goi-goi waʼaniha Keriso, zameʼe mofozu wongambatö. Itutunö Waulo ngawalö waʼomasi andre me iwaʼö, ”Ba yamuʼomasiʼö ngambatönia zamösana, simane faʼomasinia ia, ba ira alawe, ba enaʼö na iʼataʼufi ndra matua.”—Efeso 5:33.
ITUGU ABOTO BA DÖDÖDA HALÖWÖ BA WONGAMBATÖ
3. Hewisa waʼebua faʼomasi ba wongambatö?
3 Isura Waulo, ”Yaʼami, ira matua miʼomasiʼö ndra alawemi, simane Keriso me no iʼomasiʼö mbanua, ba me no ibeʼe salahira ia.” (Efeso 5:25) Iadaʼa, niha Keriso laʼoʼö duma-duma Yesu ba wangomasiʼö niha böʼö simane fangomasiʼö Yesu ndra nifahaʼönia. (Baso Yohane 13:34, 35; 15:12, 13.) Foʼomo ira matua hegöi foʼomo ira alawe niha Keriso, moguna laʼomasiʼö woʼomora irege latehegö nosora salahi woʼomora. Hizaʼi, na so gabula dödö sabölö-bölö ba wongambatö, so ösa zangumaʼö wa lö larasoi waʼomasi saʼae. Hadia zi tola manolo yaʼira? Faʼomasi si teʼodane-dane ba goi-goi, yaʼia daʼö ”fefu hadia ia zi falukha ia, ba itaha dödönia, fefu hadia ia, ba faduhu dödönia, fefu hadia ia, ba idöna-döna, fefu hadia ia, ba itaögö”. Ba faʼomasi andrö ”lö mamalö-malö”. (I Korindro 13:7, 8) Niha Keriso si no mongambatö, moguna latörö tödöra wa no fabuʼu li ira wa laʼomasiʼö woʼomora ba lö faröi ira. Na latörö tödöra daʼa, tola tefarou dödöra ba wangalui fanolo moroi khö Yehowa ba faoma falulu fohalöwö ira ba wangasiwaisi ngawalö gabula dödö andrö.
4, 5. (a) Hadia halöwö foʼomo ira matua si tobali högö yomo ba nomo? (b) Hewisa zinangeania wamaigi foʼomo ira alawe ba wondröniaʼö? (c) Hadia zinangea lafaudugö ba waʼaurira niha si no mongambatö?
4 Itutunö Faulo sanandrösa ba halöwö woʼomo ira matua hegöi foʼomo ira alawe ba ginötö no mongambatö ira imane, ”Ira alawe, ba ndramuʼoʼö li ndra matuara, hulö na li Zoʼaya, me no högö ndra alawe ndra matua, simane Keriso göi, me no högö mbanua ia.” (Efeso 5:22, 23) Tenga daʼö geluahania wa abölö sökhi woʼomo ira matua moroi ba woʼomo ira alawe. Itutunö Yehowa sanandrösa ba halöwö si sökhi nifalua woʼomo ira alawe me imane, ”Lö sökhi ba niha, na ha yaʼi-yaʼia, daʼufazökhi khönia nawö, si faböbö khönia.” (I Moze 2:18) Foʼomo ira alawe itolo woʼomonia enaʼö tobali högö si sökhi yomo ba nomo. Ba foʼomo ira matua moguna iʼoʼö duma-duma faʼomasi nibeʼe Yesu, me no tobali ”högö mbanua ia”. Ba ginötö ifalua daʼa, tatu manö ahono dödö woʼomonia ira alawe ba abölö aoha khönia ba wamosumange hegöi falulu fohalöwö khö woʼomonia.
”Na mafalua lala nibeʼe Yehowa, itugu fahuwu ndraʼaga ba zi sambua ngambatö”
5 Cathy, si no mangowalu khö Fred, imane, ”Börö me ha yaʼo samösa ono namagu, tola ufalua hadia manö ba tola urorogö waʼaurigu samösa. Iadaʼa, moguna uʼodaligö woʼomogu börö me no möi nihalö ndraʼo. Lö aoha khögu wamalua daʼa, hizaʼi na mafalua lala nibeʼe Yehowa, itugu fahuwu ndraʼaga ba zi sambua ngambatö.”[1] (Faigi gonönöta.) Imane Fred, ”Lö irai aoha khögu wangai gangetula moroi ba zi dombua fangera-ngera si faböʼö, sambua fanandraigö daʼa khögu. Hizaʼi, na uʼalui wanuturu lala moroi khö Yehowa ba wangandrö hegöi sindruhu-ndruhu ufondro-ndrongo hadia niwaʼö woʼomogu, itugu aoha wamalua daʼö ero maʼökhö. Urasoi wa sindruhu-ndruhu si falulu fohalöwö ndraʼaga!”
6. Hewisa tola laforomaʼö wa faʼomasi no ”wamaböbö faʼamoʼahonoa” ba ginötö so gabula dödö?
6 Tola itugu aro wongambatö na ”faoma mibologö dödömi khö nawömi, ba faoma miʼefaʼö zala nawömi khömi.” Börö me lö moʼahonoa ira, tola manö lafalua zala. Ba ginötö alua daʼö, tola lafahaʼö ira ba zala si no lafalua, lala wangefaʼö hegöi ba wangoromaʼö faʼomasi si teʼodane-dane ba goi-goi Zura Niʼamoniʼö. Faʼomasi andre ”wamaböbö faʼamoʼahonoa”. (Kolose 3:13, 14) Tola laforomaʼö ngawalö faʼomasi si fao faʼebolo dödö hegöi ”lö itanö ba dödönia zi lö sökhi”. (I Korindro 13:4, 5) Ba ginötö so watitisa, moguna alio lafahuhuosi fatua lö aekhu luo. (Efeso 4:26, 27) Moguna so wangide-ngideʼö hegöi fa lö faʼataʼu ba wangumaʼö, ”Bologö dödöu khögu me no uʼafökhöiʼö dödömö.” Na lafalua daʼa, tola tetolo ira ba wangasiwai gabula dödö ba itugu fahuwu ira ba wongambatö.
MOGUNA SIBAI WAʼAHAKHÖ DÖDÖ
7, 8. (a) Hadia mene-mene nibeʼe Zura Niʼamoniʼö sanandrösa ba waʼorudu ba wongambatö? (b) Hana wa moguna laforomaʼö waʼahakhö dödö ba wongambatö?
7 Ibeʼe mene-mene si sökhi Zura Niʼamoniʼö ba wanolo fongambatö enaʼö laʼokhögö fangera-ngera satulö sanandrösa ba waʼorudu. (Baso I Korindro 7:3-5.) Foʼomo ira matua hegöi foʼomo ira alawe, moguna lafatimbaisi nösi dödö zamösana hegöi zoguna khö ngambatöra. Na lö faʼahakhö dödö khö woʼomo ira matua, tola manö lö owua-wua dödö woʼomonia ira alawe ba waʼorudu. Sinangeania, foʼomo ira matua ”böi sambö era-era” ia khö woʼomonia ira alawe. (I Fetero 3:7) Tebaʼi lafaso mazui laforege wamalua faʼorudu. Hizaʼi, mufalua ia börö waʼomasi. Sasesenia, abölö alio edöna ndra matua ba waʼorudu moroi ba ndra alawe. Hizaʼi, moguna so wahasara dödö ba wamalua yaʼia ba ginötö omasi ndra matua hegöi ira alawe.
8 Lö izara-zara itutunö Zura Niʼamoniʼö hadia zi tola mazui si tebai na laforomaʼö waʼomasi mazui na orudu zi sambua ngambatö. Hizaʼi, so ösa waʼomasi si no lasura. (Sinunö Sebua 1:2; 2:6) Moguna laforomaʼö waʼomasi si fao faʼahakhö dödö ira niha Keriso si no mongambatö.
9. Hadia mbörö wa tebai so wangisö ba waʼorudu khö niha si tenga woʼomoda?
9 Ba ginötö aro waʼomasi zi sambua ngambatö khö Lowalangi hegöi khö woʼomora, lö latehegö gofu haniha manö mazui hadia ia zi tola mamakiko wongambatöra. So ösa wongambatö si tekiko mazui sambö aro, börö me omasi ira ba wamaigi pornografi. Moguna tatimbagö hadia manö si tola wondrönisi tödöda ba wamaigi pornografi, mazui ngawalö danö böʼö fangisö ba waʼorudu si tenga sinangea lafalua, ba moguna tatimbagö gamuata ba wogadu niha böʼö si tenga woʼomoda börö me tenga faʼomasi daʼö. Moguna tatörö tödöda wa iʼila Lowalangi fefu niʼangeraigöda mazui nifaluada. Daʼa zanolo yaʼita ba wangaʼaroʼö waʼomasida ba wamalua somasi ia hegöi enaʼö lö faröi ita khö ngambatöda.—Baso Mataiʼo 5:27, 28; Yeremia 16:17.
BA GINÖTÖ SO GABULA DÖDÖ BA WONGAMBATÖ
10, 11. (a) Hawaʼoya zi fabali auri zi no alua? (b) Hadia nitutunö Zura Niʼamoniʼö sanandrösa ba waʼafasambua? (c) Hadia zi tola möi fanolo ba zi sambua ngambatö enaʼö lö fasambua?
10 Ba ginötö so gabula dödö sebua si lö muʼasiwaisi, so zangai gangetula enaʼö fasambua mazui fabali auri ira. Ba mbanua tanö böʼö, töra 50 persen wongambatö zi fabali auri. Tatu manö, lö toʼölö alua daʼa ba mbanua niha Keriso. Hizaʼi, ato niha Keriso zanaögö gabula dödö ba wongambatöra.
11 Ibeʼe wanuturu lala Zura Niʼamoniʼö, ”Böi fabali ndra alawe ba ndra matua. Ba na so zi no fabali, ba böi yamöi nihalö saʼae, atö na ifuli iʼatulöʼö ia ba ndra matua, ba ira matua göi, ba böi yamutiboʼö ndra alawe.” (I Korindro 7:10, 11) So ösa wongambatö zangumaʼö wa no abölö-bölö sibai gabula dödöra, irege fasambua ira. Hizaʼi, iforomaʼö Yesu wa tebai muʼaohasi ba dödö nifotöi wabalisa me ifuli iwaʼö wehede Yehowa si oföna sanandrösa ba wongambatö imane, ”Ba böi yamufabali niha nifaböbö Lowalangi.” (Mataiʼo 19:3-6; I Moze 2:24) Andrö, omasi Yehowa na lö fabali foʼomo ira matua ba foʼomo ira alawe. (I Korindro 7:39) Moguna tatörö tödöda wa tabuʼa fefu föna Yehowa hadia manö nifaluada. Daʼa zanolo yaʼita ba wangasiwai gabula dödö fatua lö abölö-bölö ia.
Ato wongambatö niha Keriso si tola mangasiwaisi gabula dödö börö me laʼoʼö wanuturu lala moroi khö Lowalangi
12. Hadia manö mbörö wa omasi fasambua zi sambua gambatö?
12 Hadia mbörö wa lataögö gabula dödö sebua ba wongambatö? So zangumaʼö, wa fongambatöra tenga simane nitötönara meföna irege abao dödöra mazui mofönu ira. Sasesenia, alua gabula dödö andre börö me faböʼö-böʼö lala wangebuaʼö yaʼira hegöi lala nifaluara na so gabula dödö. Itaria so watitisa khö nama ba ina matua, lala ba wombagi kefe, mazui lala wangebuaʼö iraono. Hewaʼae simanö, ato wongambatö niha Keriso si tola mangasiwaisi gabula dödö börö me laʼoʼö wanuturu lala moroi khö Lowalangi.
13. Hadia manö dane-dane si tefaudu wa tola fasambua?
13 Tola fasambua zi sambua ngambatö na so dane-dane si tefaudu. Duma-dumania, na lö teʼasogö zoguna, fabözi mazui na isaisi ngambatönia niha Keriso ba wamosumange Lowalangi. Ba ginötö so gabula dödö sebua ba wongambatö, moguna laʼandrö wanolo moroi khö ndra satua sokubaloi. No oya waö-waö waʼauri si no latörö ba tola latolo zi sambua ngambatö ba wamalua mene-mene Lowalangi ba waʼauri. Na laʼandrö geheha moroi khö Yehowa, tola tetolo ira ba wamalua goi-goi Zura Niʼamoniʼö hegöi ba wangoromaʼö mbua-mbua niha Keriso. (Galatia 5:22, 23)[2]—Faigi gonönöta.
14. Hadia niwaʼö Zura Niʼamoniʼö ba ngambatö niha Keriso si tenga samosumange Yehowa woʼomora?
14 Iforomaʼö Zura Niʼamoniʼö wa so dane-dane saro enaʼö lö fabali zi sambua ngambatö hewaʼae foʼomonia tenga samosumange Yehowa. (Baso I Korindro 7:12-14.) Foʼomo si lö mamati andre ”teʼamoniʼö” börö me mangowalu ia khö zamosumange Lowalangi. ”Teʼamoniʼö” göi ndraonora side-ide irege tola latema wolumöʼö moroi khö Lowalangi. Ifarou Faulo niha Keriso imane, ”Foʼomo ira alawe, hewisa wa öʼila wa tebai öʼorifi woʼomou ira matua? Ba yaugö foʼomo ira matua, hewisa wa öʼila wa tebai öʼorifi woʼomou ira alawe?” (I Korindro 7:16, NW) Ato woʼomo ira matua hegöi ira alawe niha Keriso si tobali duma-duma, si no manolo woʼomora tobali samosumange Yehowa.
15, 16. (a) Hadia mene-mene nibeʼe Zura Niʼamoniʼö khö woʼomo ira alawe niha Keriso si tenga samosumange Lowalangi woʼomonia ira matua? (b) Hewisa dalifusöda niha Keriso ’na edöna fabali zi tenga samati’ andrö?
15 Ibeʼe mene-mene Fetero khö woʼomo ira alawe niha Keriso enaʼö ifosumange woʼomonia imane, ”enaʼö tedönisi daʼö, ba mbua-bua ndra alawe andrö, he lö hede-hede, na so ösa, zi lö mamati ba daromali andrö, na lanehegö mbua-buami, wa miʼataʼufi zi lö sökhi, awö wa no ohau-hau ami”. Moroi na ha nifahaʼönia manö nitutunönia ero maʼökhö, woʼomo ira alawe tola itolo woʼomonia wanemaʼö sindruhu ba ginötö iforomaʼö ”waʼebolo dödö ba faʼahono-hono, si no omasiö Lowalangi”.—I Fetero 3:1-4.
16 Hewisa na iʼandrö fasambua foʼomo si tenga sara lala wamati? Imane Zura Niʼamoniʼö, ’Ba na edöna fabali zi tenga samati, ba yafabali ia, lö muböbö dangara ba zi manö, he talifusö matua, ba he talifusö alawe. Ba waʼatulö sa ikaoni ita Lowalangi.’ (I Korindro 7:15) Hewaʼae tola ohahau dödö na no fabali, hizaʼi tebai lafuli mangowalu ba zomasi dödöra moloʼö Zura Niʼamoiʼö. Ba lö moguna ifaso woʼomonia enaʼö lö mofanö ia. Ba ginötönia, tola manö mangawuli foʼomo si lö mamati andre, ba wangehaogö wongambatönia. Ba götö si so föna, tola manö tobali ia samosumange Yehowa.
HADIA ZINANGEA TAʼOFÖNAIʼÖ BA WONGAMBATÖDA?
Na taʼosambuaʼö wangera-ngerada ba wamosumange Yehowa, tola itugu ohahau dödöda ba wongambatö (Faigi ngenoli si 17)
17. Hadia zinangea laʼofönaiʼö ira ngambatö niha Keriso?
17 Börö me auri ita ba ”götö safuria”, so ita ba ”mbaŵa si lö sökhi”. (II Timoteo 3:1-5) Daʼa mbörö wa moguna khöda wolumöʼö moroi ba wahuwusa saro khö Yehowa. Isura Waulo, ”Hatö maʼifutö ginötö,” isura Faulo. ”Iadaʼa, enaʼö hulö zi lö donga zi so donga, . . . ba sangogunaʼö gulidanö andre, enaʼö hulö zi lo mangogunaʼö yaʼia.” (I Korindro 7:29-31, NW) Tenga daʼö geluaha wehede Waulo wa tola laʼosiwawöi woʼomora. Hizaʼi, börö me ba götö safuria auri ita, moguna taʼofönaiʼö wahuwusada khö Yehowa.—Mataiʼo 6:33.
18. Hadia tola ohahau dödö ba mofozu wongambatö niha Keriso?
18 Ba ginötö si lö sökhi andre, oya wongambatö si lö mofozu. Hadia tola mofozu ba ohahau dödöda ba wongambatö? Tola, na lö taböhöli wahuwusa khö Yehowa hegöi ba nono mbanuania, tafalua goi-goi Zura Niʼamoniʼö hegöi taʼoʼö wanuturu lala moroi ba geheha Yehowa. Na tafalua daʼa, eluahania tafosumange ”niʼorodugö Lowalangi”.—Mareko 10:9.
^ [1] (ngenoli si 5) So zi no lafaböʼöni töi.
^ [2] (ngenoli si 13) Faigi mbuku ”Tetaplah Berada dalam Kasih Allah”, apendiks ”Pandangan Alkitab tentang Perceraian dan Perpisahan”, ngaʼörö 219-221.