LAEPRARI YA INTHANETENG
Watchtower
LAEPRARI YA INTHANETENG
Sepedi
  • BEIBELE
  • DIKGATIŠO
  • DIBOKA
  • w94 10/1 pp. 4-8
  • Beibele—Puku Yeo e Reretšwego go Kwešišwa

Karolo ye ga e na bidio.

Tshwarelo, go bile le bothatanyana ka bidio ye.

  • Beibele—Puku Yeo e Reretšwego go Kwešišwa
  • Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—1994
  • Dihlogwana
  • Tšeo di Swanago
  • Ke ka Baka La’ng Beibele e Ile ya Ngwalwa?
  • Na ke Yeo e Raraganego Kudu go ka Kwešišwa?
  • Beibele le Balatedi ba Jesu
  • Ke Thušo Efe Yeo e Hwetšagalago?
  • Ke ka Baka La’ng Beibele e le Bohlokwa?
  • Dipotšišo tša Beibele di a Arabja
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—2013
  • Go Nyakišiša “Dilong Tše Di Tseneletšego Tša Modimo”
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—2007
  • Bala Lentšu la Modimo Gomme o mo Hlankele ka Therešo
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—1996
  • O tla Thušwa Ke’ng Gore o Kwešiše Beibele?
    Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—2006
Bona tše dingwe
Morokami o Tsebatša Mmušo wa Jehofa—1994
w94 10/1 pp. 4-8

Beibele—Puku Yeo e Reretšwego go Kwešišwa

BATHO ba bangwe ba dumela gore Beibele ke Lentšu le le kwagalago la Modimo leo le swanetšego go latelwa e le ka kgonthe. Go ba bangwe, “molaetša wa Beibele ke wo o sa kwagalego kudu.” Ke kamoo komiti ya ditho tše 12 le komiti ya tša tumelo le thutatumelo ya sehlopha se segolo sa kereke ya Protestanta ya Canada e boletšego ka gona. Moruti Clifford Elliott wa United Church, o dumela gore go ba bangwe “Beibele e ba yeo e sa kwešišegego gabonolo, yeo e akaretšago le yeo e sa šomego.”

Dipono tše bjalo di rotoša dipotšišo tše di swanetšego tšeo di swanelwago ke go arabja. Tša bohlokwa magareng ga tše ke tše rego, Ke ka baka la’ng Beibele e ile ya ngwalwa? Na ke ye e gakantšhago kudu le ye e raraganego go ka kwešišwa? Na motho feela a ka e kwešiša? Ke thušo efe ye e nyakegago gore motho a kwešiše tlhaloso ya Mangwalo? Le gona ke ka baka la’ng tsebo e nepagetšego ya Beibele e le bohlokwa mehleng ye e dubegilego?

Ke ka Baka La’ng Beibele e Ile ya Ngwalwa?

Go ithuta Lentšu la Modimo e bile selo se ka mehla se bego se nyakega go bao ba bego ba tla hwetša kgaugelo le kamogelo ya Modimo Yo Godimo-dimo, Jehofa. Dikgoši, baperisita, batswadi, banna, basadi gotee le bana—bahumi le badiidi ka mo go swanago—ba be ba laetšwe gore ba tšee nako ditabeng tša letšatši le letšatši tša bophelo bakeng sa go naganela ka mo go tseneletšego le ka thapelo Lentšu la Modimo le le ngwadilwego.—Doiteronomio 6:6, 7; 17:18-20; 31:9-12; Nehemia 8:8; Psalme 1:1, 2; 119:7-11, 72, 98-100, 104, 142; Diema 3:13-18.

Ka mohlala, Jošua o ile a laelwa gore: “Kgonthiša gore puku ya Molao e balwa ka mehla borapeding bja gago. Ithute yona mosegare le bošego gomme o kgonthišege gore o kwa se sengwe le se sengwe se se ngwadilwego go yona. Ke moka o tla letlega le go atlega.” (Jošua 1:8, Today’s English Version) Go ithuta mo go bjalo ka kelohloko le go diriša Molao wa Modimo go be go tla feleletša ka katlego le lethabo. Jehofa o rerile gore “batho bohle” ba se ke ba kwešiša feela Lentšu la gagwe Beibele, eupja gape ba le kwe ka kholofelo ya go amogela mpho ya bophelo.—1 Timotheo 2:3, 4; Johane 17:3.

Na ke Yeo e Raraganego Kudu go ka Kwešišwa?

Pele Jesu a rotogela legodimong, o ile a hlalosa ka mo go kwagalago gore o be a nyaka lenaneo le legolo la thuto ya Beibele le tšwela pele lefaseng ka bophara. (Ditiro 1:8) O be a tseba gore Beibele e be e reretšwe go kwešišwa. Ka morago ga go hlalosa gore Jehofa o be a mo neile matla ka moka legodimong le lefaseng, o ile a ntšha taelo e lebanyago ye e rego: “Ké xôna yang Le dirê dithšaba ka moka barutiwa [goba barutwana] ka xo ba kolobetša Leineng la Tate le la Morwa le la Môya o mokxêthwa, le ka xo ba ruta xo boloka tšohle tše ke Le laetšexo tšôna.”—Mateo 28:19, 20.

Pele ba kolobetšwa, barutiwa ba bafsa ba be ba swanetše go rutwa ka Jehofa, Morwa wa gagwe gotee le ka go šoma ga moya o mokgethwa. Ka mo go oketšegilego, ba be ba swanetše go rutwa ka molao wa tshepedišo ya Bokriste ya dilo. (1 Ba-Korinthe 9:21; Ba-Galatia 6:2) Go fihlelela mafelelo a, ba ba swanelegago ba be ba swanetše go dumela pele gore Beibele e be e le e tšwago go Jehofa, gomme sa bobedi ke gore e be e reretšwe gore e kwešišwe.—Mateo 10:11-13.

Ke’ng seo se nyakegago go wena gore o kwešiše Beibele? Morwa wa Modimo o ile a dira boiteko bjo bo kgethegilego bakeng sa go hlalosa Mangwalo. O be a tseba gore Mangwalo a Makgethwa ke a therešo le gore a swere thato ya Jehofa ye e boletšwego. (Johane 17:17) Mabapi le kabelo ya gagwe ya modiro, Jesu Kriste o itše: “Ke belegilwe le go tla lefaseng bakeng sa morero wo o tee, go bolela ka therešo. Mang le mang yo e lego wa therešo o a ntheetša.” (Johane 18:37, TEV; Luka 4:43) Jesu ga se a ka a lesa go ruta bao ba nago le dipelo le menagano e amogelago. Go Luka 24:45, re botšwa gore: “A [Kriste Jesu] ba bulêla tsebô, xore ba kwešešê mangwalô.”

Nakong ya bodiredi bja Jesu, o ile a tsopola ka bolokologi Lentšung le le ngwadilwego, a hlalosa le go šupa mangwalong “Molaong wa Mošê le xo Baporofeta le Dipsalome.” (Luka 24:27, 44) Bao ba ilego ba kwa ditlhaloso tša gagwe tša Mangwalo ba be ba tutuetšwa kudu ke mokgwa wa gagwe wo o kwagalago, gotee le go kgona ga gagwe go ruta. (Mateo 7:28, 29; Mareka 1:22; Luka 4:32; 24:32) Go yena, Mangwalo e be e le puku e kwešišegago gabonolo.

Beibele le Balatedi ba Jesu

Moapostola Paulo moekiši wa Jesu Kriste, o ile a bona go nyakega ga gore ba bangwe ba rutwe seo Mangwalo a se huperego. Le yena o be a tseba gore a be a reretšwe go kwešišwa. Ke ka baka leo a ilego a ruta phatlalatša gomme ka ntle le pelaelo a hlalosa Mangwalo magaeng a bao ba bego ba nyaka go a kwešiša. Paulo o ile a dira gore boemo bja gagwe bo tsebje ge a be a re: “Le a tseba gore ga se ka ka ka gana ka selo lege e le sefe seo se bego se tla ba thušo go lena ge ke be ke bolela le go ruta phatlalatša le magaeng a lena.” (Ditiro 20:20, TEV) Dipoledišanong tša gagwe o ile a nea mabaka go tšwa Mangwalong, a hlalosa le go hlatsela dintlha tša gagwe ka ditšhupetšo. (Ditiro 17:2, 3) O be a kgahlišwa ke go thuša ba bangwe go kwešiša se se bolelwago ke Mangwalo.

Na o na le tlhologelo ya go kwešiša dilo tšeo Jesu le barutiwa ba gagwe ba di rutilego? (1 Petro 2:2) Baagi ba Berea ya bogologolo ba be ba e-na le kganyogo e bjalo, gomme ba be ba fišegela go dumela seo moapostola Paulo a bego a ba ruta sona ka Kriste. Ka gona ba ile ba kgothaletšwa go ithuta Mangwalo letšatši le letšatši gomme ka go rialo ba kgodišega gore ditaba tše di lokilego tšeo ba di kwelego ka kgonthe e be e le therešo. Ka baka la gore menagano ya bona e be e le e amogelago, “ba bantši ba bôná ba dumêla.”—Ditiro 17:11, 12.

Gore a kwešiše Beibele, motho o swanetše go ba le boemo bjo bobotse bja pelo, kganyogo ya kgonthe ya go ithuta le go ‘lemoga dinyakwa tša gagwe tša moya.’ (Mateo 5:3) Ge Jesu a be a botšišwa gore: “Ké ka ’baka la’ng xe O bolêla nabô’ ka diswanthšô?” o ile a araba ka gore: “Lena Le neilwe xo hlatha thopa tša mmušô wa maxodimo; bôná xa ba ka ba newa.” Go be go ile gwa bolelwa e sa le pele gore o be a tla ‘bula molomo wa gagwe ka diswantšho gomme a tsebatše dilo tšeo di utilwego.’ (Mateo 13:10, 11, 35) Ka gona Jesu o boletše ka diswantšho gore a tle a kgethologanye motheetši yo a bontšhago tlhokomelo e nyenyane le yo a fagahlelago go tseba go mmotšiši wa kgonthe. Barutiwa ba Jesu ba ile ba bontšha potego ya bona lebakeng le lengwe ge ba be ba e-ya le yena ka ngwakong gomme ba re: “Re hlathollêlê seswanthšô sa mefoka thšemong.”—Mateo 13:36.

Ke mo go lego molaleng gore re nyaka thušo ge e ba re tla kwešiša Beibele. Moruti Hal Llewellyn, mongwaledi wa tša thutatumelo, tumelo le boemedi bja sehlopha ka moka sa kereke wa United Church o itše: “Go bohlokwa kudu go hlalosa seo Beibele e se bolelago go rena le kamoo e balwago le go hlathollwa ka gona.” Eupja gaešita lege e se bohle bao ba lemogago se, therešo ke gore re ka se ke ra kwešiša Beibele ka borena. Re nyaka thušo.

Ke Thušo Efe Yeo e Hwetšagalago?

Ka Beibeleng go na le dipolelo tše di gakantšhago, dipotšišo tše di tlabago le dipolelo tše di tseneletšego tše di nyakago go rarollwa. Di ka no ba feela e le tšeo di sa kwešišegego gabonolo, tšeo di dirišago dipapišo tše di nago le morero tšeo di bego di se tša rerelwa gore di kwešišwe nakong ya ge di be di ngwalwa. Eupja di be di akaretša merero ya Jehofa. Ka mohlala, Kutollo 13:18 e bolela gore “palô ya Sebata” ke “makxolo a selêlaxo a naxo le masome a selêlaxo a metšô e selêlaxo.” Gaešita lege temana e bolela gore “moo xo nyaka bohlale,” ga e hlalose se se bolelwago ke palo yeo. Lega go le bjalo, Jehofa ka mokgatlo wa gagwe o ile a dumelela bahlanka ba gagwe ba ba botegago go kwešiša seo e se bolelago lehono. (Bona lepokisi, “Mokero wo o Išago go Kwešišeng Beibele.”) Le wena o ka hwetša kwešišo ye ka thušo ya bao ba nago le phihlelo ya ‘go ratha Lentšu la therešo ba sa kgopamiše.’—2 Timotheo 2:2, 15, 23-25; 4:2-5; Diema 2:1-5.

Jesu ka dinako tše dingwe o ile a diriša diswantšho go bontšha go arabela goba go se arabele molaetšeng wa Mmušo. O ile a bontšha gore ba bangwe ba be ba ka se tšwele pele ka baka la gore ba nyamišwa ke kganetšo e tšwago go bagwera le metswalo. Ba bangwe ba be ba tla dumelela “thlokofatšô le tlaišô” di senya tebogo ya bona ya go leboga molaetša wa Mmušo. Ba bangwe gape ba be ba tla dumelela ditaba tša letšatši le lengwe le le lengwe tša bophelo, “dipelaêlô tša bophelô byono le bofora bya lehumô” di pipetša lerato lege e le lefe leo ba ka bago ba e-na le lona bakeng sa ditaba tše di lokilego. Ka lehlakoreng le lengwe, go na le bao ba arabelago ka lethabo gomme ba rata go kwa lentšu le bohlokwa le go le kwešiša. Ba “lla bà hlokofetše ka xo bôna makxapha a a dirwaxô” Bojakaneng, mohlomongwe leineng la Jesu Kriste. Ba ba bjalo ba hlologetše go rutwa ka tsela ya Jehofa gomme ka go rialo ba kwešiše seo ba se balago Beibeleng.—Mateo 13:3-9, 18-23; Hesekiele 9:4; Jesaya 2:2-4.

Go bao ba nyakago go hwetša temogo mererong ya Jehofa motheong wa motho ka noši, Jehofa a ka kgonthiša gore thušo e nyakegago e a newa. Ka mohlala, Beibele e bega gore moya wa Jehofa o ile wa hlahla moebangedi Filipi go yo thuša monna wa mo-Ethiopia yo a bego a hlahloba puku ya Beibele ya Jesaya ge a be a dutše a swere tsela a e-tšwa Jerusalema. Ge a le tseleng ya gagwe ya go ya gae, o be a e bala ka koloing ya gagwe. Ka go kwa tlhahlo ya moya o mokgethwa wa Jehofa, Filipi o ile a kitima hleng ga koloi gomme a botšiša gore: ‘Na o kwešiša seo o se balago?’ Monna yoo o be a ikokobeditše e bile a botega ka mo go lekanego go dumela gore o be a nyaka thušo. Filipi ka lethabo o ile a ruta motho yo yo a swerwego ke tlala ya moya le yo a rutegago. Thuto e ile ya mo thuša go kwešiša Mangwalo. O ile a ithuta seo bjale a bego a swanetše go se dira gore a thabele tswalano e amogelegago le Jehofa e le gore a hwetše bophelo bjo bo sa felego. O ile a ba mohlanka yo a thabilego, yo a kolobeditšwego wa Jehofa le yo a ilego a phegelela bophelo bjo bo bego bo kgahliša Modimo.—Ditiro 8:26-39.

O ka ba o e-na le Beibele legaeng la gago gomme o ka ba o e badile ka makga a mantši. Mo gongwe o ile wa ba le bothata bjo bo swanago le bjo mo-Ethiopia yo a botegago, yo a ikokobeditšego a bilego le bjona. A ka ba a be a sa kgone go kwešiša seo a bego a se bala. O be a nyaka thušo gomme ga se a ka a dika-dika go amogela thušo yeo Jehofa Modimo a ilego a thabela go e nea. Ka go swana le Filipi, Dihlatse tša Jehofa di thabela go go thuša go kwešiša dilo ka Modimo tšeo di ngwadilwego Lentšung la gagwe Beibele. Di a tseba gore Jehofa o neile Beibele gomme o rerile gore e swanetše go kwešišwa.—1 Ba-Korinthe 2:10; Ba-Efeso 3:18; 2 Petro 3:16.

Ke ka Baka La’ng Beibele e le Bohlokwa?

Re phela nakong e akgofilego kudu ya histori ya motho. Beibele e e šupa e le “bofêlô bya mabaka ano.” (Mateo 24:3) Ditiragalo tše dintši tše di diregago e le go phetha boporofeta bja Beibele ga e sa le go tloga ngwageng wa 1914 di bontšha gore kgaufsinyane bjale Mmušo wa legodimo wa Modimo o tla ‘pšhatla le go fediša mebušo e mengwe ka moka.’—Daniele 2:44.

Ipalele ka noši seo se boletšwego e sa le pele ka Beibeleng go Mateo kgaolo 24, Mareka kgaolo 13 le Luka kgaolo 21. O tla lemoga gore ditiragalo tšeo di hlalositšwego di kgoma lefase ka moka. Di akaretša dintwa tša lefase—tšeo di fapanego le dintwa tše dingwe ka moka. Ga e sa le go tloga Ntweng ya I ya Lefase, re bone go hlaelela ga dijo mo go boletšwego e sa le pele, ditšhišinyego tša lefase le nako ya go hloka molao mo go sa tlwaelegago. Mo nakong ye ditšhaba di bonala di le kgaufsi le go dira boipolelo bjo bo tlago go nea pontšho ye e sa fošagalago ya gore tshenyego ya lefase e kgaufsi. Mabapi le se, moapostola Paulo o ngwadile gore: “Letšatši leo la Morêna le tlo tla bo-ka lehodu xe le tla bošexo. Xe xo tlo thwe: Xo khutšô! Xo iketlilwe! ké mo ba tl’o xo wêlwa xodimo ke thsenyêxô . . . ’me ba ka se kê ba phônyôkxa.” (1 Ba-Thesalonika 5:2, 3) Ke bomang bao ba sa phonyokgego? Paulo o a hlalosa: “Ba ba sa tsebexo Modimo, le ba ba sa kwexo Ebangedi ya Mong wa rena Jesu Kriste.” (2 Ba-Thesalonika 1:7-9) Karolo ya pontšho e bopaganego e be e swanetše go phethagatšwa ke bao ba kwago taelo e neilwego go Mateo 24:14 ya go bolela “Ebangedi yé ya mmušô wa maxodimong . . . lefaseng ka moka.”

Dimilione tša Dihlatse tša Jehofa di phethagatša taelo ye dinageng tše 231 le dihlakahlakeng tša lewatle. Di etela magaeng a batho le go ba laletša ka noši gore ba ithute ka pušo ya Mmušo wa Jehofa. Di bontšha ka botho tsela ya go dira dilo yeo yo mongwe le yo mongwe a swanetšego go e tšea gore a be gare ga baphologi ba tshepedišo ye ya dilo le go phela lefaseng la paradeise mo go ka se kego gwa ba le dillo, manyami, bohloko goba lehu.—Kutollo 21:3, 4.

Nako e fela ka go akgofa bakeng sa lefase le le kgopo, gomme go bohlokwa go bohle bao ba nyakago go phologa bofelo bja lefase le gore ba ithute seo se akaretšwago ke ‘go kwa ebangedi’ gomme ka go rialo ba phonyokge tshenyego. Nakong e latelago ge Dihlatse tša Jehofa di etela legaeng la gago, ke ka baka la’ng o sa amogele taletšo ya go ba le thuto ya Beibele ya beke le beke? Se se kaone ka go fetišiša, ke ka baka la’ng o sa di kgopele gore di ithute Beibele le wena ka gobane o nyaka go e kwešiša?

[Lepokisi go letlakala 8]

MOKERO WO O IŠAGO GO KWEŠIŠENG BEIBELE

JESU o ile a re kgonthišetša gore ka morago ga lehu la gagwe le tsogo, o be a tla tsoša “molaki e a bôtêxaxo yo bohlale” yo a bego a tla šoma bjalo ka mokero wa gagwe wa poledišano. (Mateo 24:45-47) Moapostola Paulo o ile a tsebiša Bakriste ba Efeso mokero wo ge a be a ngwala gore “bohlale bya Modimo bya mehuta-huta bo tsebyê ke babuši le ba matla ka tša maxodimong ka phuthêxô. Xore xo phêthêxê tše a bexo a rerile xo di dira ka Jesu Kriste Mong wa rena.” (Ba-Efeso 3:10, 11) E be e le phuthego ya Bakriste ba tloditšwego, yeo e tswetšwego ka Pentekoste ya 33 C.E., yeo e bego e gafetšwe ka “tše di utollotšwexo.” (Doiteronomio 29:29) E le sehlopha, Bakriste ba tloditšwego ba šoma bjalo ka molaki yo a botegago yo bohlale. (Luka 12:42-44) Kabelo ya bona yeo ba e kgethetšwego yeo e tšwago go Modimo ke go nea kwešišo ya moya ya “tše di utollotšwexo.”

Gaešita lege boporofeta bja Beibele bo ile bja šupa go Mesia, gape bo re šupa go sehlopha se se tlemaganego sa Dihlatse tše tloditšwego tša Bakriste tšeo gona bjale di hlankelago bjalo ka molaki yo a botegago le yo bohlale.a O re thuša go kwešiša Lentšu la Modimo. Bohle bao ba nyakago go kwešiša Beibele ba swanetše go thabela gore “bohlale bya Modimo bya mehuta-huta” e ka ba bjo bo tsebjago feela ka mokero wa Jehofa wa poledišano, molaki yo a botegago yo bohlale.—Johane 6:68.

[Mongwalo wa tlase]

a Bona The Watchtower ya March 1, 1981, matlakala 24-30.

    Dikgatišo tša Sepedi (1975-2026)
    Etšwa
    Tsena
    • Sepedi
    • Romela
    • Beakanya
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Melao ya Tirišo
    • Tumelelano ya go Boloka Sephiri
    • Beakanya Tumelelano ya go Boloka Sephiri
    • JW.ORG
    • Tsena
    Romela