Watchtower OMBIMBILIYOTEKA
Omutala Womulavi
OMBIMBILIYOTEKA ONLNE
Nyaneka
  • OMBIMBILIYA
  • OMIKANDA
  • OMALIONGIYO
  • w14 6/1 pp. 7-9
  • Ove Wamakelale Ombolo Yomuenyo?

Naike ovindiu iyeemba ku otyo

Tala mukwe pena etyi tyahaendele movindiu

  • Ove Wamakelale Ombolo Yomuenyo?
  • Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2014
  • Onthele-kati
  • Tyelifwa
  • OMBOLO IPAMEKA OMUTIMA WOMUNTHU
  • OMBOLO YOMUENYO
  • Sesusi — ‘Ombolo Yomuenyo’
    Sesusi — Ondyila, Otyili, Omuenyo
  • Ovanthu Vapewa Onombolo Komahuviso
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova (Wokulilongesua)—2024
Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2014
w14 6/1 pp. 7-9
O he omu Isilayeli uvembulila ombolo ovana vae

Ove Wamakelale Ombolo Yomuenyo?

OVAENDA vilongo ankho valiwa nondyala. Mokupila omapundaumbo ankhimana vanyingila mo Mbelei epundaumbo ekulu avatehela omuniko wevetela ondyala, avasoko okulinga otyipuka tyimwe valinga-linga. Umwe puvo amono ondyuo mulandesua ovikulia, muna vapewa ombolo itwa falafel yalingwa nono grão-de-bico, nomamatia, nosapola, nomakovi novikuavo vali vilimua. Okulia oko kueveavela ononkhono mbokuenda nokomutue moungendi wavo.

Onongendi ombo tyihetyi, valia ombolo itiwa Pita vahalimbilwe vamona monthiki oyo. Enyina Mbelei lipunguhuna okuti “Eumbo Liombolo,” iya omanima omanyingi konyima ankho muyokwa onombolo. (Rute 1:22; 2:14) Ombolo Pita hono yankhimana unene mo Mbelei.

Omanima avasa po 4.000 konyima, kokumbili kuekumbi popepi no Mbelei, omukai wa Abraiau, Sara, wayokele “onombolo” pala okuavela ovaenda vetatu ankho ahakevela. (Gênesis 18:6) “Ohinde” alingilile nayo tyafuile oyo tiliku ine osevata. Tyipondola Sara wakamangele liwa-liwa ohinde oyo eiyoko komamanya atokota.​—1 Reis 19:6.

Abraiau nombunga yae ankho ongotyo valinga nokuyoka onombolo. Mokonda ankho onongendi kavakala mphangu, Sara novaundapi vae ankho kavayokela onombolo mofolono ngetyi ankho valinga tyina vekahi meumbo liavo ko Ur. Ankho walinga onombolo nohinde notiliku ine osevata vena. Tyipondola ankho tyepuiya unene okukunkha kemanya ine okutwa motyini.

Movityita vikuana konyima, Ovitumino Viapelwe Moisesi viapopile okuti nawike upondola okukuata opinyolo otyini ine emanya liokukunkha, mokonda otyo “omuenyo womunthu.” (Deuteronômio 24:6) Huku ankho utala okuti otyini tyakolela unene mokonda inkha ombunga itupu tyo ilala nondyala. Tala okakasa “Okukunkha Nokuyoka Omungome Kohale.”

OMBOLO IPAMEKA OMUTIMA WOMUNTHU

Ovihonekwa vipopia ombolo ovikando 350, Ombimbiliya vaundapesa ondaka ombolo tyina vapopia okulia. Jesus walekesa okuti vana valingila Huku vapondola okulikuambela nonthumbi, okuti: “Tuavelevo ombolo yonthiki yo hono.” (Mateus 6:11) “Ombolo” yapopiwa apa ilekesa okulia, iya Jesus walekesa okuti tupondola okukala nonthumbi yokuti Huku metutekula kese nthiki.​—Salmo 37:25.

Mahi, kuna otyipuka tyimwe tyakolela vali tyipona ombolo ine okulia. Jesus wati: “Omunthu kakala vala nomuenyo mokonda yombolo, mahi omokonda yondaka aiho itunda momulungu wa Jeova.” (Mateus 4:4) Onondaka mba Jesus mbulekesa pomuvo ova Isilayeli ankho vatekulwa vala na Huku. Otyo tyehimbika mononthiki mbehehi etyi vatunda mo Egitu. Mohanyi ike vala etyi vanyingila Moluhandya luo Sinai, ovikulia viavo avipupo. Nokuatila owoma okusoka okuti mavankhi nondyala, avahimbika okuliyava okuti: “Onthue ankho tulia ombolo atukuta” ko Egitu.​—Êxodo 16:1-3.

Tyotyili, ombolo yoko Egitu ankho ikahi nawa. Pomuvo wa Moisesi ko Egitu ovayoki ankho vaavela ova Egitu onombolo mbelikalaila nomingome. Mahi, Jeova ankho kekahi nokupola ovanthu vae ko Egitu ehevepe ombolo naike. Walaa okuti: “Ame ndyimulokehila ombolo maitundu keulu”. Tyotyili, ombolo oyo ankho imoneka apeho komuhuka, “otyipuka tyimwe tyikahi ngomakoko” ankho tyitoka peulu ngongandyi. Ova Isilayeli pononthiki mbotete etyi vetyimona, avapulu okuti: “Oityi etyi?” Moisesi evepopila okuti, “ei ombolo Jeova emuavela opo mulie,”. Aveihana okuti omanaa,a iya ombolo oyo yevetekula momanima 40 alandulako.​—Êxodo 16:4, 13-15, 31.

OvaIsilayeli vakoya omana, ombolo yatunda keulu

Tete omanaa yahuvisile ova Isilayeli. Ankho yoholola “ngekende lialingwa nowiki,” iya ankho ituuka pala okutekula aveho. (Êxodo 16:18) Mokueenda kuomuvo, avahimbika okuivaluka okulia ankho valia etyi vekahi ko Egitu. Avati “Omaiho etu etupu vali etyi eete omanaa vala.” (Números 11:6) Konyima avanumana avati: “Pahe tuayala ombolo ei ihesilivila.” (Números 21:5) “Ombolo yatunda keulu” pahe yakala yehesilivila nokuayalwa.​—Salmo 105:40.

OMBOLO YOMUENYO

Tyotyili, ombolo, yelifwa novipuka ovikuavo tupondola okulovola liwa. Mahi, Ombimbiliya ipopia ombolo imwe yakolela unene tuhapondola okulovola. Ombolo oyo, Jesus aeleka nomanaa ova Isilayeli vayalele, yeta oviwa vihapu.

Jesus wapopila ovateheleli vae okuti, “Ame, ame mbolo yomuenyo.” Ovakuaukulu venyi valile omanaa moluhandya, mahi no ngotyo vankhia. Ei ombolo yatunda keulu, kese umwe wiilia kankhi. Ame, ame mbolo yomuenyo yatunda keulu. Inkha omunthu umwe ulia ombolo ei makamona omuenyo wahapu. Iya ombolo ame mandyiave, olutu luange, opo ouye ukamone omuenyo.”​—João 6:48-51.

Ovanyingi po vateheleli va Jesus ankho kavanoñgonokele onthengele-popia oyo etyi apopia “ombolo” “nolutu.” Mahi ongeleka oyo yelikuata nawa. Ombolo ankho itekula ova Judeu, ngetyi omanaa yatekula ova Isilayeli mokueenda kuomanima 40 moluhandya. Namphila omanaa nayo ankho yatunda ku Huku, mahi kayave omuenyo uhapu. Otyilikutila tya Jesus tupu tyaava omphitilo pala kese omunthu ukala nekolelo mwe. Jesus tyotyili “ombolo yomuenyo.”

Tyafuile tyina wameivi ondyala, wovola ombolo opo ulie. Iya tupu una okupandula ku Huku “ombolo ya kese nthiki.” (Mateus 6:11 The New English Bible) Tyina tupanda onkhuta oyo tuapewa, kamatulimbwa esilivilo “Liombolo yomuenyo,” Jesus Kristu.

Oñgeni tupondola okuhalingi ngo va Isilayeli vahapandulile pononthiki mba Moisesi, atulekesa okuti tuapanda ombolo oyo ongwa? Jesus wati: “Inkha mukala nohole naame, mamutavela ovitumino viange.” (João 14:15) Tyina tutavela ovitumino via Jesus, ngotyo tukahi nokulia ombolo yetu yaapeho.​—Deuteronômio 12:7.

a Ondaka “omanaa” tyafuile yatunda mondaka yo Hebreu itiwa “man hu’?” ihangununa okuti “Oityi etyi?”

Okukunkha Nokuyoka Omungome Kohale

Omukai ukunkha ohinde

Okukunkha. Kohale ovakai ankho okukunkha ohinde yavo muene nomaoko iya otyo ankho katyivepuiya. (Provérbios 31:15; Mateus 24:41) Pomuvo wonohongoi, tyina ovanthu ankho vatyopa otiliku, ankho katyapepukile okupola onoñgima meyungu. Ankho tyepuilisa unene, ankho vapaka motyini ine vatyopa kemanya. Tete otiliku ankho ityopwa kemanya ainyanekwa pomutenya. Iya konyima avepeye opo vapoleko onongima avehimbika okukunkha.

Pala okukunkha ohinde ituuka pala ombunga papondola okupita onovola ononyingi, iya momapundaumbo kohale ankho apeho “muivala omamanya okukunkha.” (Jeremias 25:10) Tupu ankho vaundapesa omamanya omanene liliseteswa notyimbulu ine ongombe pala okukunkha.​—Mateus 18:6.

Omukai uyoka ombolo mofolono ononthutu

Okuyoka onombolo ine omungome. Okuyoka onombolo ankho otyilinga otyikuavo tyilandulako. Ovakai ankho vahonyeka omaande nohinde, enthapi eliyeke lihiluke, iya konyima ehimbika okuyoka onombolo. (Gênesis 18:6) Ovanthu vamwe ankho vayoka onombolo komamanya, iya vamwe ankho vayoka mofolono onthutu. (Levitico 2:4; Isaias 44:15) Ovanthu vokuankhimana, ngetyi o Farao, ankho vayoka onombolo monkhalelo yelikalela, mahi omanima okonyima alo umwe ovanthu ovakuavo avahembika okulanda onombolo. (Gênesis 40:17; 1 Samuel 8:13; Isaias 55:2) Pononthiki mba Jeremia mo Jelusalei ankho muna “etapalo liovayoki vonombolo,” iya kononthiki mba Neemia ankho muna epundaumbo litiwa “Epundaumbo Lionombolo.”​—Jeremias 37:21; Neemias 12:38.

    Nyaneka Publications (1998-2025)
    Lupukamo
    Nyingila
    • Nyaneka
    • Tuma
    • Likoyela
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • Etyi Munyingilwa
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • JW.ORG
    • Nyingila
    Okutuma