Yɛ Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ Nyianu Buluku Ne Anwo Neɛnleanu
MAY 10-16
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NƆMBƐSE 30-31
“Di Wɔ Ɛwɔkɛ Zo”
it-2 1162
Ɛwɔkɛbɔlɛ
Bɛfi Bɛ Ahonle Nu A Bɛbɔ A, Noko Ɔwɔ Kɛ Bɛdi Zo Wɔ Adenle Biala Azo. Bɛfi ahonle nu a bɛbɔ ɛwɔkɛ ngakyile a. Noko akee, ɔwɔ Nyamenle mɛla ne anu kɛ saa awie bɔ ɛwɔkɛ a, ɔwɔ kɛ ye biala anu ɔdi zo. Ɔti bɛka ɛwɔkɛbɔlɛ nwo edwɛkɛ kɛ ɔle kɛ awie ‘ɛva gyima ɛdo ye ɛkɛla nwo zo la,’ kile kɛ awie bɔ ɛwɔkɛ a, ɔwɔ kɛ ɔdi zo wɔ mekɛ ala mɔɔ ɔde ngoane nu la. (Nɔ 30:2; eza nea Wlo 1:31, 32.) Saa awie anli ye ɛwɔkɛ zo a, ɔkola ɔfa ye ngoane ɔto esiane nu, ɔti a Baebolo ne tu yɛ folɛ kɛ kolaa na yɛabɔ ɛwɔkɛ la, ɔwɔ kɛ yɛsuzu nwo yɛkɔ moa, yɛnwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ na yɛte ɔ bo kpalɛ la. Mɛla ne ka kɛ: ‘Saa ɛbɔ Gyihova ɛwɔkɛ a, ye biala anu, Gyihova wɔ Nyamenle ne balie avi wɔ ɛkɛ, tɛ ye zɔ a, ɔbayɛ ɛtane yeamaa wɔ. Noko saa wɔambɔ ɛwɔkɛ a, ɛnrɛli ɛtane nwo fɔlɛ.’—Di 23:21, 22.
it-2 1162
Ɛwɔkɛbɔlɛ
Edwɛkɛ mɔɔ awie fi ye ɛhulolɛ nu ka kile Nyamenle kɛ ɔbayɛ debie bie anzɛɛ ɔbava ninyɛne bie mɔ yeabɔ afɔle yeamaa ye anzɛɛ ɔbayɛ gyimalilɛ bie anzɛɛ ɔbadua ɔ nwo ninyɛne bie mɔ mɔɔ ɔntia mɛla la. Ɛwɔkɛ le edwɛkɛ mɔɔ awie fi ye ɛhulolɛ nu ka a. Kɛmɔ ɔle edwɛkɛ mɔɔ anyebolo wɔ nu la ati, tumi mɔɔ wɔ nu la le kɛ ndane la. Wɔ Baebolo ne anu, bɛta bɛfa ɛwɔkɛ nee ndane bɛdi gyima. (Nɔ 30:2; Mt 5:33) “Ɛwɔkɛbɔlɛ” kile debie mɔɔ awie ɛzuzu nwolɛ kɛ ɔbayɛ la yɛɛ “ndane” le edwɛkɛ mɔɔ bɛka bɛkile awie mɔɔ lɛ tumi la kɛ bɛbali nɔhalɛ wɔ ɛwɔkɛ bie mɔɔ bɛbɔ la anwo. Bɛta bɛfa ndane bɛsɔ ngyekyeleɛ nloa.—Gyn 26:28; 31:44, 53.
w04 8/1 27 ¶3
Nɔmbɛse Buluku Ne Anu Edwɛkɛ Titili
30:6-8—Asoo Kilisienenli nrenyia bahola apɛ ɛwɔkɛ mɔɔ ɔ ye ɛbɔ la anu ɔ? Ɔba ye ɛwɔkɛ nwo a, Gyihova nee yɛ nuhua ko biala di. Kɛ neazo la, bɛnwozoyilalɛ ɛwɔkɛbɔlɛ ne le awie ko biala kpɔkɛzilɛ. (Galeehyeama 6:5) Ɔti kunli ɛnlɛ tumi biala kɛ ɔpɛ ɛwɔkɛ mɔɔ le kɛ zɛhae mɔɔ ɔ ye kɛbɔ la anu. Noko akee, ɔwɔ kɛ yelɛ nea boɛ amaa yeambɔ ɛwɔkɛ mɔɔ tia Nyamenle Mɛla anzɛɛ ɛwɔkɛ mɔɔ ɔnrɛmaa ɔnrɛli ye agyalɛ nu ɛzonlelilɛ nwo gyima la.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-2 28 ¶1
Gyɛfeta
Ɛnee bɛkola bɛtu awie bɛmaa Gyihova ɛzonlenlɛsua nu gyimalilɛ titili bie mɔ. Ɛnee awovolɛ lɛ nwolɛ adenle yɛ ɛhye. Samoɛle le ɛhye anwo neazo, kolaa na bɛawo ye la, ye mame Hana bɔle ɛwɔkɛ kɛ ɔbadu ye yeamaa ɛzonlenlɛsua ne anu gyimayɛlɛ. Ɔ hu Ɛlekeena liele ɛwɔkɛ ɛhye dole nu. Mɔɔ bɛpɛle Samoɛle nyɛfonlɛ ala la, Hana vale ye hɔle ɛzonlenlɛsua ne anu. Ɔkɔ la, ɔvale nane afɔlebɔdeɛ ɔbokale nwo. (1Sa 1:11, 22-28; 2:11) Kakula bieko mɔɔ bɛbɔle ɔ nwo ɛwɔkɛ kɛ bɛbamaa yeayɛ Nyamenle gyima kɛ Nazalaenli la a le Samesɛn.—Nd 13:2-5, 11-14; fa tumi mɔɔ selɛ lɛ ye wɔ ɔ ra raalɛ nwo zo mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Nɔ 30:3-5, 16 la toto nwo.
MAY 17-23
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | NƆMBƐSE 32-33
“Bɛvoa Menli Mɔɔ Bɛwɔ Azɛlɛ Ne Azo La Kɔsɔɔti”
w10 8/1 23
Asoo Ɛze?
Duzu a le “ɛzonlenlɛ ɛleka” ne mɔ mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Hibulu Ngɛlɛlera ne anu la?
Mɔɔ ɔka ekyi Yizilayɛma dwu Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo la, Gyihova hanle hilele bɛ kɛ bɛzɛkye Keenama mɔɔ ɛnee bɛde azɛlɛ ne azo la ɛzonlenlɛ ɛleka ne amuala. Nyamenle zele bɛ kɛ: ‘Bɛzɛkye awolɛ mɔɔ bɛze nee bɛ mbulalɛ ananze kɔsɔɔti, na bɛzɛkye bɛ ɛzonlenlɛ ɛleka ne mɔ kɔsɔɔti.’ (Nɔmbɛse 33:52) Ɛnee adalɛ ɛzonlenlɛ ɛleka ɛhye mɔ bie wɔ awoka zo, yɛɛ bɛyɛle bama wɔ ɛleka bie mɔ le kɛ mbaka bo yɛɛ azuamgbole zo. (1 Arelemgbunli 14:23; 2 Arelemgbunli 17:29; Yizikeɛle 6:3) Ninyɛne mɔɔ ɛnee wɔ ɛkɛ ne la bie a le afɔlemokyea, ɛzonlenlɛ mpila nee mbaka, ananze ngakyile, debie mɔɔ bɛfa ayilevuanlɛ bɛsie zo yɛɛ ɛzonlenlɛ nwo ninyɛne gyɛne.
w08 2/15 27 ¶5-6
Mɔɔ Yɛsukoa Yɛfi Yizilayɛma Nvonleɛ Ne Anu La
Ɛnɛ, yɛyia ngyegyelɛ dɔɔnwo mɔɔ le kɛ Yizilayɛma ɛdeɛ ne bie la. Menli mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la sonle ninyɛne ngakyile. Bie a le ezukoa, sini nu menli, menli mɔɔ ɛlie duma wɔ nwɔhoalilɛ nu, maanyɛlɛma, ɛzonlenlɛ nu adekilevoma yɛɛ awie ɔdaye ye abusua nu amra. Ninyɛne ɛhye mɔ anu biala bahola ayɛ debie titili wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Saa yɛ nee menli ɛhye mɔ mɔɔ bɛnzonle Gyihova la fa agɔnwolɛ a, ɔbahola yeazɛkye yɛ sunsum nu gyinlabelɛ ne.
Nla nu ɛbɛlatane mɔɔ ɛnee kɔ zo wɔ Beeyale ɛzonlenlɛ nu la zɔle Yizilayɛma dɔɔnwo nleanle. Ɛnɛ, ɛhane mɔɔ le kɛ ɛhye la kye Nyamenle menli dɔɔnwo. Kɛ neazo la, saa awie ammaa ɔ nye anla ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛfa kɔmpita yeali gyima wɔ fealeranu la a, ɔnyɛ se kolaa kɛ ahenle bazɛkye ye adwenle ne. Nea kɛzi ɔbayɛ alɔbɔlɛ kɛ Kilisienenli bava ɔ nwo awula nlanwonvoninli ɛnleanlɛ nu a!
it-1 404 ¶2
Keena
Mɔɔ ɔfale Keenama ɛzɛkyelɛ nwo la, edwɛkɛ “biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ Gyihova hanle hilele Mosisi mɔɔ Dwɔhyua anyɛ a.” (Dwh 11:15) Noko Yizilayɛma ne anli neazo kɛnlɛma ɛhye anzi andu debie mɔɔ guale Yizilayɛma azɛlɛ ne anwo evinli la abo bɔkɔɔ. Mekɛ ɛlɛkɔ la, Keenama mɔɔ Yizilayɛma andu bɛ bo bɔkɔɔ la vale ngyegyelɛ dɔɔnwo rale bɛ nwo zo, ɔmaanle bɛ nuhua dɔɔnwo wule (akee ɛtanelilɛ, adwɔmane ɛbɛla nee awozonle ɛzonlenlɛ mɔɔ bɛvale bɛ nwo bɛwulale nu bɔbɔ la mɔɔ bɛnga). Saa Yizilayɛma lile nɔhalɛ dule Keenama abo bɔkɔɔ a, anrɛɛ ngyegyelɛ ɛhye amba bɛ nwo zo. (Nɔ 33:55, 56; Nd 2:1-3, 11-23; Ed 106:34-43) Gyihova bɔle Yizilayɛma kɔkɔ kɛ ɔdi pɛlepɛle yɛɛ ye ndɛnebualɛ le fɔɔnwo. Yemɔti saa bɛkɔ azɛlɛ ne azo na bɛ nee Keenama tila agɔnwolɛ, bɛ nee bɛ yɛ agyalɛ ngyehyɛleɛ, bɛfa bɛ nwo bɛwula bɛ ɛzonlenlɛ nu na bɛsukoa bɛ amaamuo mɔɔ ɛkpɔlɔ la a, anzohwenlɛ ko ne ala mɔɔ rale Keenama anwo zo la bara bɛ nwo zo, ‘azɛlɛ ne bave bɛ.’—Ɛzɛ 23:32, 33; 34:12-17; Lɛ 18:26-30; Di 7:2-5, 25, 26.
MAY 24-30
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
w91 2/15 13 ¶13
Ɛkpɔnedeɛ Mɔɔ Fɛta Maa Menli Kɔsɔɔti
Noko akee, Adam nee Yive ɛnrɛnyia ɛkpɔnedeɛ ne azo nvasoɛ. Ngyinlazo ɛhye wɔ Mosisi Mɛla ne anu kɛ: “Bɛmmatua ɛkpɔnedeɛ biala bɛdie kodiawu mɔɔ fɛta ewule la ngoane, ɔluakɛ ɔwɔ kɛ bɛku ye.” (Nɔmbɛse 35:31) Bɛambɛlɛbɛla Adam, ɔti ye ɛtane ne le anyefuu ɛtane. (1 Timote 2:14) Mɔɔ ɔyɛle la vale ewule rɛlɛle ɔ bo zo amra ɔluakɛ bɛnyianle sinlidɔlɛ bɛvile ye ɛkɛ, ɔti ɔ bo zo amra amuala rale ɛtane tumi bo. Ɔda ali wienyi kɛ Adam fɛta ewule ɔluakɛ ɛnee ɔdi munli yɛɛ ɔkpale kɛ ɔnrɛli Nyamenle mɛla ne azo a. Ɔti Gyihova tenlene ngyinlazo ne ɛmmaa adenle kɛ ɔbava ɛkpɔnedeɛ ne yeayɛ gyima wɔ Adam afoa. Adam ɛtane ne anwo ahatualɛ bamaa adenle yeamaa bɛapɛ ewule fɔlɛbualɛ mɔɔ la ɔ bo zo amra anwo zo la anu! (Wulomuma 5:16) Wɔ mɛla adenle zo, ɔle kɛ asɛɛ ɛkpɔnedeɛ ne pɛ tumi mɔɔ ɛtane lɛ ye wɔ yɛ nwo zo la anu bɔkɔɔ. Ahenle mɔɔ vale ɔ nwo maanle kɛ ɛkpɔnedeɛ la ‘ɛzɔ ewule ɛnlea ɛmaa menli kɔsɔɔti,’ kile kɛ yezoa mɔɔ vi Adam abozoamra amuala ɛtane ne anu ɛra la yemaa yɛ.—Hibuluma 2:9; 2 Kɔlentema 5:21; 1 Pita 2:24.
MAY 31–JUNE 6
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | DITILƆNOMI 1-2
“Nyamenle A Bua Ndɛne A”
w96 3/15 23 ¶1
Gyihova Kulo Tenleneyɛlɛ Nee Pɛlepɛlelilɛ
Ɔle asafo nu mgbanyima gyima kɛ bɛbali awie mɔɔ kɛyɛ ɛtane mɔɔ anyebolo wɔ nuhua la edwɛkɛ. (1 Kɔlentema 5:12, 13) Saa bɛlɛyɛ zɔ a, bɛkakye kɛ Nyamenle di pɛlepɛle, noko ɔse anwunvɔne wɔ mekɛ mɔɔ ɔfɛta la. Noko saa ɛtanevolɛ ne annu ɔ nwo a, bɛnrɛhola bɛnrɛze ye anwunvɔne. Tɛ ɛtanevolɛ ne anwo ɛya ti a mgbanyima ne mɔ tu ye fi asafo ne anu a. Bɛ nye la kɛ anzohwenlɛ ɛhye baboa ɛtanevolɛ ne yeamaa ɔ nye ara ɔ nwo zo. (Fa toto Yizikeɛle 18:23 anwo.) Wɔ Kelaese tileyɛlɛ bo, mgbanyima ne mɔ fa pɛlepɛlelilɛ yɛ gyima, na ɛhye maa bɛyɛ kɛ “ɛvealeka wɔ anwoma ɛdulɛ mekɛ nu.” (Ayezaya 32:1, 2) Ɛhye ati, ɔnle kɛ bɛnea sonla nyunlu yɛɛ ɔwɔ kɛ bɛda ndelebɛbo ali.—Ditilɔnomi 1:16, 17.
w02 8/1 9 ¶4
Fi Nɔhalɛlilɛ Nu Bɛlɛ Ɛ Nwo Aze Maa Nyamenle Tumililɛ
Ɛnee ninyɛne dɔɔnwo anwo hyia wɔ ndɛnebualɛ nu tɛla kɛ awie ze Mɛla ala. Kɛ mɔɔ mgbanyima ne mɔ ɛnli munli la ati, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛnea boɛ wɔ bɛdabɛ mumua ne bɛ sinlidɔlɛ le kɛ angomedi, sonla nyunlu ɛnleanlɛ nee anyebolo nwo amaa bɛangyea ndɛnebualɛ. Mosisi hanle hilele bɛ kɛ: “Bɛmmadi mɔguazo wɔ ndɛnebualɛ nu. Bɛdie koahweabane nee mgbolema edwɛkɛ. Bɛmmasulo sonla, ɔluakɛ Nyamenle a bua ndɛne a.” Ɛhɛe, ɛnee Yizilayɛ ndɛnebuavolɛma gyi Nyamenle agyakɛ anu. Ɛnee ɛhye le nwolɛ adenle titili kpalɛ!—Ditilɔnomi 1:16, 17.
JUNE 7-13
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | DITILƆNOMI 3-4
“Nrɛlɛbɛ Wɔ Gyihova Edwɛkɛ Ne Anu Yɛɛ Ɔtenrɛ”
it-2 1140 ¶5
Ndelebɛbo
Saa yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ nee ye mɛla ne mɔ kpalɛ na yɛfa yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, ɔbamaa yɛanyia nwunu dɔɔnwo yɛadɛla menli mɔɔ bɛle yɛ kilehilevolɛma la, na yɛanyia ndelebɛbo yɛadɛla mgbanyima. (Ed 119:99, 100, 130; fa toto Lu 2:46, 47 anwo.) Ɔboalekɛ nrɛlɛbɛ nee ndelebɛbo wɔ Nyamenle mɛla nee ye ngyehyɛleɛ nu; ɛhye ati saa Yizilayɛma di nɔhalɛ na bɛfa Nyamenle adehilelɛ bɛyɛ gyima a, ɔbamaa ‘maanle mɔɔ ɛbɔ bɛ ɛyia la anwu ye kɛ bɛze nrɛlɛbɛ yɛɛ bɛlɛ ndelebɛbo.’ (Di 4:5-8; Ed 111:7, 8, 10; fa toto 1Ar 2:3 anwo.) Sonla mɔɔ ɔlɛ ndelebɛbo la ze ye kɛ ɔnle kɛ ɔbulu Nyamenle Edwɛkɛ ne azo, emomu ɔfa ye ɛbɛlabɔlɛ ɔtoto Nyamenle edwɛkɛ ne anwo na ɔsɛlɛ ye kɛ ɔboa ye ɔmaa ɔde ɔ bo. (Ed 119:169) Ɔmaa Nyamenle edwɛkɛ ne dwu ye ahonle nu (Mt 13:19-23), ɔkɛlɛ ye wɔ ye ahonle zo (Mrɛ 3:3-6; 7:1-4), na “ɔkyi adalɛ adenle biala” (Ed 119:104). Mekɛ mɔɔ Nyamenle Ara ne wɔ azɛlɛ ye azo la, ɔlale ndelebɛbo ɛhye bie ali, bɔbɔ ɔhulole kɛ ɔbawu wɔ amaneɛnwunlɛ baka ne azo amaa Ngɛlɛlera ne mɔɔ ka kɛ ɔbawu wɔ adenle ɛhye azo la ara nu.—Mt 26:51-54.
w99 11/1 20 ¶6-7
Mekɛ Mɔɔ Kpalɛyɛlɛ Kɛbu Zo La
Mɔɔ ɔbahyema ne dele na ɔnwunle ye la zinle ɔ nwo, ɔti ɔvi mɛlɛbɛnwoaze nu ɔhanle kɛ: “Anyelielɛ a le wɔ sonvolɛma mɔɔ gyinla ɛ nyunlu dahuu tie wɔ nrɛlɛbɛ ne la!” (1 Arelemgbunli 10:4-8) Ɔwɔ nuhua kɛ ɛnee bɛlɛ anwonyia dɔɔnwo ɛdeɛ, noko tɛ yemɔ ati a ɔbahyema ne zele Sɔlɔmɔn sonvolɛma ne kɛ bɛlɛ anyelielɛ a. Emomu, nwolɛ adenle mɔɔ ɛnee sonvolɛma ne lɛ kɛ bɛbadie Sɔlɔmɔn nrɛlɛbɛ ne mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ ne la ati ɔ. Hyiba ɔbahyema ne yɛle neazo kɛnlɛma maanle Gyihova menli ɛnɛ wɔ nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia yɛtie Bɔvolɛ mumua ne nee ɔ Ra Gyisɛse Kelaese nrɛlɛbɛ ne alehyenlɛ biala la!
Eza ɔbahyema ne hanle edwɛkɛ bieko hilele Sɔlɔmɔn mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye nzonlɛ a, ɔhanle kɛ: “Ayɛlɛyelɛ ɛha Gyihova wɔ Nyamenle ne.” (1 Arelemgbunli 10:9) Ɔda ali kɛ ɔnwunle kɛ Gyihova a maanle Sɔlɔmɔn nrɛlɛbɛ nee anwonyia ne a. Ɛhye nee ɛwɔkɛ mɔɔ Gyihova limoale bɔle Yizilayɛma la yia. Ɔhanle kɛ, ‘Saa bɛdi me mɛla zo a, ɔbamaa menli mɔɔ bade mɛla ɛhye mɔ anwo edwɛkɛ la anwu kɛ bɛle menli mɔɔ ze nrɛlɛbɛ na bɛlɛ ndelebɛbo a, na bɛbaha kɛ, “Amgba, maanle kpole ɛhye anu amra ze nrɛlɛbɛ yɛɛ bɛlɛ ndelebɛbo.”’—Ditilɔnomi 4:5-7.
w07 8/1 29 ¶13
Ɛle “Sukoavolɛ Wɔ Nyamenle Anyunlu” Ɔ?
Gyihova fa ninyɛne mgbalɛ yila ye menli dahuu. (Gyemise 1:17) Kɛ neazo la, ɔmaanle Yizilayɛma “azɛlɛ mɔɔ meleke nee wolɛ se zolɛ la.” Kɛ ɛnee bɛka Yigyibiti azɛlɛ ne noko anwo edwɛkɛ la ɛne, noko akee Azɛlɛ mɔɔ Gyihova vale maanle Yizilayɛma la ɛnee le ngakyile wɔ adenle titili ko azo. Mosisi zele Yizilayɛma kɛ ɔle “azɛlɛ mɔɔ Gyihova bɛ Nyamenle ne a nea zolɛ a.” Wɔ adenle fofolɛ zo, ɛnee bɛ nwo badɔ bɛ ɔluakɛ ɛnee Gyihova a banlea bɛ nwo zo a. Saa Yizilayɛma kɔ zo di nɔhalɛ maa Gyihova a, ɔbayila bɛ na bɛ ɛbɛlabɔlɛ bakpogya adɛla maanle maanle mɔɔ ɛbɔ bɛ ɛyia la. Ɛhɛe, Gyihova nyilalɛ a maa sonla “nyia ɔ nwo a!”—Nɔmbɛse 16:13; Ditilɔnomi 4:5-8; 11:8-15.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
w04 9/15 25 ¶3
Ditilɔnomi Buluku Ne Anu Edwɛkɛ Titili
4:15-20, 23, 24—Mɔɔ Gyihova duale kɛ bɛmmase ananze la, asoo ɛnee ɔlɛkile kɛ ɔle nvonleɛ kɛ yɛbaze debie bie ɛsaso yɛaziezie yɛ sua nu ɔ? Kyɛkyɛ. Adwenle mɔɔ ɔti ɔduale bɛ la a le kɛ ɔngulo kɛ bɛsonle bɛ—kile kɛ ‘ɔnle kɛ bɛbɔ bɛ ti aze bɛmaa ananze na bɛsonle bɛ.’ Ngɛlɛlera ne ɛndua kɛ yɛbaze debie anzɛɛ yɛbadɔlɔ debie yɛaziezie yɛ sua nu.—1 Arelemgbunli 7:18, 25.
JUNE 14-20
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | DITILƆNOMI 5-6
“Tete Ɛ Mra Maa Bɛhulo Gyihova”
w05 6/15 20 ¶11
Awovolɛ, Bɛva Ninyɛne Mɔɔ Bɛ Abusua Ne Hyia Nwo La Bɛmaa Bɛ
Ngɛlɛlera mɔɔ yɛta yɛkenga ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo la a le Ditilɔnomi 6:5-7. Mesɛlɛ wɔ buke wɔ Baebolo ne na kenga ngyehyɛnu zɔhane mɔ. Yɛ ye nzonlɛ kɛ bɛlimoale bɛdule awovolɛ folɛ kɛ bɛmaa sunsum nu ninyɛne ɛhyia bɛ, bɛnyia ɛlɔlɛ bɛmaa Gyihova na bɛmaa ye edwɛkɛ ne ɛdɛnla bɛ ahonle nu. Ɛhɛe, ɔwɔ kɛ awovolɛ maa bɛ nye die Nyamenle Edwɛkɛ ne anwo kpalɛ, bɛkenga ye dahuu na bɛdwenledwenle nwo amaa bɛanyia ndelebɛbo na bɛahulo Gyihova ndenle nee ye ngyinlazo ne mɔ. Ɛhye bamaa Baebolo nu nɔhalɛ ne ayi bɛ ahonle nu tɛkɛɛ na anyelielɛ, ɛbulɛ nee ɛlɔlɛ mɔɔ bɛlɛ bɛmaa Gyihova la ayɛ kpole. Akee bɛbanyia ninyɛne mgbalɛ dɔɔnwo bɛahilehile bɛ mra.—Luku 6:45.
w07 5/15 15-16
Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meahilehile Me Mra Ninyɛne Mgbalɛ Ɛ?
Tɛ mɔɔ yɛka la angome a maa bɛnwu yɛ bodane, yɛ nzuzulɛ nee mɔɔ yɛkulo la a, emomu ɔda ali wɔ yɛ nyɛleɛ noko anu. (Wulomuma 2:21, 22) Ngakula nea mɔɔ bɛ awovolɛ yɛ la na bɛsukoa bɛ. Bɛkola bɛnwu ninyɛne mɔɔ anwo hyia bɛ awovolɛ la na bɛmaa ninyɛne zɔhane mɔ noko kyia bɛ. Saa ɛkulo Gyihova amgba a, ɛ mra ne mɔ banwu ye. Kɛ neazo la, bɛbanwu kɛ Baebolo ɛgengalɛ nee debiezukoalɛ nwo hyia wɔ kpalɛ. Eza bɛbanwu ye kɛ ɛfa Belemgbunlililɛ ne ɛdimoa wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. (Mateyu 6:33) Saa ɛkɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ dahuu a, ɛ mra ne mɔ banwu kɛ Gyihova ɛzonlenlɛ nwo hyia wɔ kpalɛ.—Mateyu 28:19, 20; Hibuluma 10:24, 25.
w05 6/15 21 ¶14
Awovolɛ, Bɛva Ninyɛne Mɔɔ Bɛ Abusua Ne Hyia Nwo La Bɛmaa Bɛ
Kɛ mɔɔ Ditilɔnomi 6:7 kile la, mekɛ ngakyile wɔ ɛkɛ mɔɔ awovolɛ bahola ahilehile bɛ mra Gyihova anwo debie a. Kɛ neazo la, saa bɛlɛtu adenle, bɛlɛyɛ sua nu gyima, anzɛɛ bɛlɛdie bɛ menle a, bɛbahola bɛava nwolɛ adenle ɛhye mɔ bahilehile bɛ mra Gyihova anwo debie. Ɛhye ɛngile kɛ ɔwɔ kɛ bɛsoa Baebolo nu nɔhalɛ ne bɛbolo bɛ mra ne mɔ anwo zo dahuu. Emomu ɔwɔ kɛ ɔyɛ adawubɔlɛ adenle zo mɔɔ bamaa bɛ anwosesebɛ sunsum nu a. Kɛ neazo la, Awake! magazine ne ka ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ awovolɛ nee bɛ mra bahola azuzu nwolɛ a. Bie a le nane nane, ɛleka ngɛnlɛma mɔɔ wɔ ewiade yɛɛ amaamuo ngakyile nee kɛzi menli yɛ bɛ ninyɛne la. Adawubɔlɛ zɛhae bamaa ngakula ne mɔ anyia ɛhulolɛ kɛ bɛkenga mbuluku mɔɔ akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne ɛyɛ la.—Mateyu 24:45-47.
JUNE 21-27
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | DITILƆNOMI 7-8
“Ɔnle Kɛ Bɛ Nee Bɛ yɛ Agyalɛ Ngyehyɛleɛ Biala”
Duzu Ati A Gyihova Kulo Kɛ Ye Azonvolɛ Gya Menli Mɔɔ Bɛsonle Ye La Angomekye Ɛ?
Gyihova ze ye kɛ Seetan kulo kɛ ɔdua awozonle ɛzonlenlɛ zo ɔsɛkye ye menli ne. Nyamenle bɔle bɛ kɔkɔ kɛ menli mɔɔ ɛnzonle ye la ‘bahwe bɛ mra ne mɔ avi ɔ nwo na bɛahɔzonle Nyamenle gyɛne.’ Ɛnee ɛhye bahola ayɛ esiane amaa bɛ. Saa Yizilayɛ maanle ne kɔsonle Nyamenle gyɛne a, bɛbaminli Nyamenle ɛlolɛ nee ye banebɔlɛ, na ɛhye bamaa bɛ agbɔvolɛ asa aha bɛ. Na saa ɔba ye zɔhane a, kɛ ɔkɛyɛ na Mɛzaya ne mɔɔ bɛbɔ ɔ nwo ɛwɔkɛ la ara ɛ? Ɔda ali wienyi kɛ ɛnee Seetan ze deɛmɔti ɔlɛbɛlɛbɛla Yizilayɛma yeamaa bɛagya menli mɔɔ bɛnzonle Gyihova la.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
w04 2/1 13 ¶4
Gyihova Maa Yɛ Sa Ka Yɛ Ngyianlɛ Alehyenlɛ Biala
Ɔwɔ kɛ asɔne mɔɔ yɛyɛ kɛ Gyihova ɛmaa yɛ aleɛ dahuu la eza kakye yɛ kɛ yɛhyia sunsum nu aleɛ. Ɔwɔ nuhua kɛ ɛnee Gyisɛse ɛhye ɛhɔne mekɛ tendenle ɛdeɛ, noko mɔɔ Seetan zɔle ye nleanle kɛ ɔhakyi awolɛ paano la, ɔzele ye kɛ: “Bɛhɛlɛ kɛ: ‘Tɛ paano angome a maa sonla tɛnla ngoane nu a, emomu edwɛkɛ biala mɔɔ vi Gyihova anloa anu la noko.’” (Mateyu 4:4) Ɛnee Gyisɛse ɛlɛka edwɛkɛ mɔɔ Mosisi hanle hilele Yizilayɛma la. Ɔhanle kɛ: ‘Yemɔti Gyihova maanle bɛbɛlɛle bɛ nwo aze na ɛhɔne hunle bɛ na ɔmaanle bɛ mana mɔɔ bɛdabɛ anzɛɛ bɛ papa mɔ ɛtɛnwunle bie ɛlɛ la bɛlile, amaa bɛanwu kɛ tɛ paano angome a maa sonla tɛnla ngoane nu a, emomu edwɛkɛ biala mɔɔ vi Gyihova anloa anu la.’ (Ditilɔnomi 8:3) Adenle mɔɔ Gyihova luale zo vale mana ne maanle Yizilayɛma la maanle bɛnyianle ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ baboa bɛ wɔ sunsum nu la. Debie ko a le kɛ, ɛnee “ɔwɔ kɛ awie biala kɔsesa mɔɔ ɔbali la alehyenlɛ biala.” Ɛnee saa bɛfa bɛmaa ɔbo zo a, ɔbɔ na ɔdɔ azonlɛ. (Ɛzɛdɔso 16:4, 20) Noko saa ɔdwu kenle nsia ne azo na bɛfa ye mɔnwo nwiɔ mɔɔ Ɛnwomenlelielɛ kenle ne ɛdeɛ ne boka nwo la a, yemɔ ɔnzɛkye. (Ɛzɛdɔso 16:5, 23, 24) Ɔti mana ne hakyele bɛ kɛ ɔwɔ kɛ bɛyɛ tieyɛ dahuu, yɛɛ bɛ ngoane ɛngyi aleɛ angomekye azo emomu “edwɛkɛ biala mɔɔ vi Gyihova anloa anu la” noko.
JUNE 28–JULY 4
NYAMENLE EDWƐKƐ NE AZO NVASOƐ | DITILƆNOMI 9-10
“Duzu A Gyihova Wɔ Nyamenle Ne Kpondɛ Avi Wɔ Ɛkɛ A?”
w09 10/1 10 ¶3-4
Duzu A Gyihova Kpondɛ Avi Yɛ Ɛkɛ A?
Duzu a ka yɛ maa yɛfi yɛ ɛhulolɛ nu yɛtie Nyamenle a? Mosisi hanle debie mɔɔ ka yɛ la ko anwo edwɛkɛ kɛ: Ɔwɔ kɛ ‘yɛsulo Gyihova yɛ Nyamenle ne.’ (Ngyɛnu 12) Ɛhye ɛnle ɛzulolɛ mɔɔ yɛsulo kɛ ɔbahwe yɛ nzo la, emomu ɛzulolɛ kpalɛ mɔɔ maa yɛbu ye na yɛdua ye ndenle ne mɔ anu la. Saa yɛlɛ ɛbulɛ kpole yɛmaa Nyamenle a, ɔmmaa yɛnyɛ ninyɛne mɔɔ ɔ nye ɛnlie nwo la.
Duzu a ɔwɔ kɛ ɔka yɛ ɔmaa yɛtie Nyamenle a? Mosisi hanle kɛ: ‘Kulo Gyihova na fa wɔ ahonle muala nee wɔ ɛkɛla muala sonle ye.’ (Ngyɛnu 12) Nyamenle mɔɔ yɛkulo ye la ɛnle nganeɛdelɛ ala. Buluku bie ka kɛ: “Hibulu edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ gyi ɛkɛ ne maa nganeɛdelɛ la kola kile nyɛleɛ mɔɔ bɛda ye ali la.” Ɔtoa zo kɛ Nyamenle mɔɔ yɛkulo ye la kile kɛ “yɛfa yɛ nyɛleɛ yɛahile zɔ.” Mɔɔ ɛhye kile la a le kɛ, saa yɛkulo Nyamenle amgba a, yɛbayɛ ninyɛne mɔɔ ɔsɔ ɔ nye la.—Mrɛlɛbulɛ 27:11.
w09 10/1 10 ¶6
Duzu A Gyihova Kpondɛ Avi Yɛ Ɛkɛ A?
Yɛfi yɛ ɛhulolɛ nu yɛyɛ tieyɛ a yɛnyia nyilalɛ. Mosisi hɛlɛle kɛ: ‘Bɛli Gyihova mɛla mɔɔ melɛfa meamaa bɛ ɛnɛ la azo wɔ bɛ boɛyɛlɛ ti.’ (Ngyɛnu 13) Nɔhalɛ nu, Gyihova mɛla biala anzɛɛ debie biala mɔɔ ɔkɛze yɛ kɛ yɛyɛ la baboa yɛdayɛ mumua ne. Duzu ati ɔ? Baebolo ne ka kɛ, “Nyamenle le ɛlɔlɛ.” (1 Dwɔn 4:8) Ɔti, ɔmaa yɛ mɛla mɔɔ bamaa yɛali boɛ dahuu la. (Ayezaya 48:17) Saa yɛtie Gyihova a, ɔbabɔ yɛ nwo bane yeavi ngyegyelɛ dɔɔnwo mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la anwo, na yeamaa yɛanyia kenle bie nyilalɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la wɔ ye Belemgbunlililɛ ne abo.
cl 16 ¶2
Asoo Ɛbahola Wɔabikye Nyamenle Amgba?
Ebileham mɔɔ dɛnlanle aze tete ne la nyianle nwolɛ adenle ɛhye. Gyihova vɛlɛle ye kɛ “me gɔnwo.” (Ayezaya 41:8) Ɛhɛe, Gyihova nwunle Ebileham kɛ ɔle ɔ gɔnwo. Ebileham nyianle nwolɛ adenle rayɛle Gyihova agɔnwo ɔluakɛ ‘ɔnyianle diedi wɔ Gyihova anu.’ (Gyemise 2:23) Ɛnɛ noko, Gyihova kpondɛ ndenle dua zo bikye bɛdabɛ mɔɔ bɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛsonle ye la. (Ditilɔnomi 10:15) Ye Edwɛkɛ ne ka kɛ: “Bɛbikye Nyamenle, na ɔbabikye bɛ.” (Gyemise 4:8) Ɛhye le ɛsalɛdolɛ nee ɛwɔkɛ.
Kpondɛ Baebolo Nu Ndelebɛbo
it-1 103
Anakema
Abusua ekpunli bie mɔɔ ɛnee bɛle mgbole ndendenle kpalɛ mɔɔ bɛdɛnlanle Keena awoka ne mɔ azo yɛɛ ye ɛnweazo mɔɔ le ye Nyiakɛ afoa nu titili la. Mekɛ bie ɛnee Ahaeman, Hyihyae nee Talimae mɔɔ bɛle Anakema anu titili nsa la de Hibulɔn. (Nɔ 13:22) Ɛkɛ ne yɛɛ Hibulu busiama 12 ne limoale nwunle Anakema mɔɔ bɛ nuhua 10 vale bɛ nwo amaneɛbɔlɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ na ɔka ɛzulolɛ la rale la. Bɛhanle kɛ yɛnwunle Nɛfelem ne mɔ mɔɔ dɛnlanle aze kolaa na Azuyilɛ ne ara la abozoamra bie mɔ, na yɛvale yɛ nwo yɛtotole bɛ nwo la, ɛnee yɛzɔho “abɛbɛ.” (Nɔ 13:28-33; Di 1:28) Ɔluakɛ ɛnee Anakema le mgbole ndendenle kpalɛ la ati, saa bɛlɛka kɛzi Yimemma nee Relɛfeeyemma mgbole de la anwo edwɛkɛ a, bɛfa bɛ bɛtoto Anakema anwo. Kɛ mɔɔ ɛnee bɛ nwo yɛ se kpalɛ la ati ɛnee bɛfa bɛ bɛbu ɛrɛlɛ kɛ: “Nwane a bahola agyinla Enake amra ne mɔ anyunlu a?”—Di 2:10, 11, 20, 21; 9:1-3.