Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • fy tile 6 m. 64-75
  • Boa Ɛ Ra Mɔɔ Ɛlɛnyi La Maa Ɔnyia Ngɔzo

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Boa Ɛ Ra Mɔɔ Ɛlɛnyi La Maa Ɔnyia Ngɔzo
  • Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • BƐVA NƆHALƐLILƐ BƐLI ADWELIE KPALƐ
  • MƆƆ ƆWƆ KƐ BƐDI NWOLƐ ADWELIE LA
  • NDEANLƐ NEE ƐBULƐ
  • GYIMA NEE NWƆHOA
  • MEKƐ MƆƆ KAKULA ƐLƐYƐ KPANYINLI LA
  • Tete Ɛ Ra Maa Ɔzonle Gyihova​​—Foa 2
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2015
  • Atuadelɛnli Wɔ Sua Nu Ɛkɛ Ɔ?
    Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
  • Tete Ɛ Ra Fi Ye Ngakula Nu
    Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
  • Tendɛ Kile Ɛ Ra Mɔɔ Ɛlɛnyi La​—Mɔɔ Bɛnli Butule A
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2013
Nea Dɔɔnwo
Mɔɔ Fa Abusua Anyelielɛ Ba La
fy tile 6 m. 64-75

TILE NSIA

Boa Ɛ Ra Mɔɔ Ɛlɛnyi La Maa Ɔnyia Ngɔzo

1, 2. Saa ngakula ɛlɛnyi a, ngyegyelɛ nee anyelielɛ boni a ɔfa ɔba a?

KAKULA mɔɔ ɛlɛnyi la wɔ sua nu a, ɔle ngakyile ɔfi kakula mɔɔ yeli ɛvolɛ nnu anzɛɛ bulu bɔbɔ la anwo. Ngakula ɛlɛnyi a, ɔfa ngyegyelɛ dɔɔnwo ɔba, noko eza ɔkola ɔfa anyelielɛ ɔba. Dwosefi, Devidi, Dwosaya nee Temɔte neazo ne kile kɛ ngakula bahola ayɛ debie kpalɛ na bɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. (Mɔlebɛbo 37:2-11; 1 Samoɛle 16:11-13; 2 Arelemgbunli 22:3-7; Gyima ne 16:1, 2) Ngakula dɔɔnwo mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la ɛyɛ zɔhane. Bie a ɛze bie mɔ.

2 Noko akee, wɔ bie mɔ afoa nu bɛlɛnyi a, ɔfa ngyegyelɛ kpole ɔba. Ngakula ɛlɛnyi a, bɛda subane ngakyile ali. Ngakula mrenya nee mraalɛ mɔɔ ɛlɛnyi la anye die kɛ bɛbanyia fanwodi dɔɔnwo na bie a bɛ nye ɛnrɛlie nwo kɛ bɛ awovolɛ baha kɛ bɛmmayɛ ninyɛne bie mɔ. Noko akee, ngakula zɛhae ɛnlɛ anwubielɛ na ɔhyia kɛ bɛ awovolɛ fi ɛlɔlɛ nu boa bɛ. Ɛhɛe, mekɛ mɔɔ ngakula ɛlɛnyi la bahola ayɛ anyelielɛ noko eza ɔkola ɔyɛ ngyegyelɛ ɔmaa awovolɛ nee ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛaboa ngakula wɔ mekɛ ɛhye anu ɛ?

3. Adenle boni azo a awovolɛ bamaa bɛ mra mɔɔ ɛlɛnyi la anyia adenle kɛnlɛma wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu ɛ?

3 Awovolɛ mɔɔ di Baebolo folɛdulɛ zo la maa bɛ mra mɔɔ ɛlɛnyi la nyia adenle kɛnlɛma yɛ debie kpalɛ wɔ zɔhane ngyegyelɛ mekɛ ne anu amaa bɛanyi bɛayɛ mgbanyinli kpalɛ. Wɔ maanle biala nee mekɛ biala anu, awovolɛ nee ngakula mɔɔ ɛlɛnyi mɔɔ bɛbɔ nu bɛva Baebolo ngyinlazo bɛli gyima la ɛnyia nyilalɛ na bɛ nye ɛlie.​—Edwɛndolɛ 119:1.

BƐVA NƆHALƐLILƐ BƐLI ADWELIE KPALƐ

Nvoninli  wɔ mukelɛ 67

Maa ɛ ra kakula ɛnyia adenle ɔ nee wɔ ɛdendɛ

4. Duzu ati a folɛdulɛ nwo hyia kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ kakula ɛlɛnyi la ɛ?

4 Baebolo ne ka kɛ: “Adwenle ngyehyɛlɛ mɔɔ folɛdulɛ ɛnle nwo la kyea.” (Mrɛlɛbulɛ 15:22) Saa ɛnee ɔhyia kɛ bɛtu bɛ mra folɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛle ngakula la a, asoo ɔngyia kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛnyi​—mekɛ mɔɔ ɔda ali kɛ ngakula fa mekɛ dɔɔnwo kɔ sukulu na bɛ nee bɛ gɔnwo mɔ tu tɛla mekɛ mɔɔ bɛfa bɛtɛnla sua nu la. Saa adwenle ngyehyɛleɛ ɛnle ɛkɛ​—awovolɛ nee ngakula ɛnva nɔhalɛlilɛ ɛnli adwelie a​—ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la bayɛ nyɛvolɛ wɔ sua nu ɛkɛ. Yemɔti, kɛ ɔkɛyɛ na bɛabuke adwelielilɛ kpalɛ nwo adenle ɛ?

5. Kɛzi bɛzi ngakula adua kɛ bɛ nee bɛ awovolɛ ɛli adwelie ɛ?

5 Ɔwɔ kɛ awovolɛ nee ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la yɛ bɛ afoa nu deɛ wɔ ɛhye anu. Nɔhalɛ nu, saa ngakula ɛlɛnyi a bie a ɔbayɛ se kɛ bɛ nee bɛ awovolɛ kɛli adwelie kɛmɔ ɛnee bɛyɛ ye wɔ bɛ ngakula nu la. Noko akee kakye kɛ: “Maanle mɔɔ ɛnlɛ ye sinzavolɛ la ɛngyɛ na abɔ; na maanle mɔɔ folɛdulɛma dɔɔnwo wɔ nu la, anwondɔlɛ wɔ nu.” (Mrɛlɛbulɛ 11:14) Edwɛkɛ ɛhye fane ngakula nee mgbanyinli kɔsɔɔti anwo. Ngakula mɔɔ ɛlɛnyi mɔɔ bɛze ɛhye la bade ɔ bo kɛ bɛhyia adehilelɛ kpalɛ, ɔluakɛ bɛlɛyia ninyɛne mɔɔ anu yɛ se tɛla dɛba ne la. Ɔwɔ kɛ bɛnwu ye kɛ bɛ awovolɛ mɔɔ bɛle mediema la fɛta kpalɛ kɛ folɛdulɛma ɔluakɛ bɛlɛ anwubielɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu yɛɛ bɛva ɛvolɛ dɔɔnwo bɛla ye ali kɛ bɛfi ɛlɔlɛ nu bɛdwenle bɛ nwo. Ɛhye ati wɔ mekɛ ɛhye anu, ngakula mɔɔ ɛlɛnyi mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la ɛndwe bɛ nwo ɛnvi bɛ awovolɛ anwo.

6. Saa awovolɛ mɔɔ ze nrɛlɛbɛ na bɛlɛ ɛlɔlɛ la nee bɛ mra mɔɔ ɛlɛnyi la ɛlɛdi adwelie a, subane boni a ɔwɔ kɛ bɛnyia a?

6 Adwelielilɛ kpalɛ kile kɛ awovolɛ babɔ mɔdenle adie ɔ ra mɔɔ ɛlɛnyi wɔ mekɛ mɔɔ ɔkpondɛ kɛ ɔ nee ye tendɛ la. Saa ɛle awovolɛ a nea kɛ ɛbabuke adwelielilɛ nwo adenle. Bie a ɛhye ɛyɛlɛ bayɛ se. Baebolo ne ka kɛ yɛlɛ “mekɛ mɔɔ bɛyɛ koonwu, yɛɛ mekɛ mɔɔ bɛtendɛ” la. (Nolobɔvo ne 3:7) Saa ɛ ra mɔɔ ɛlɛnyi la kulo kɛ ɔtendɛ ɔkile wɔ a, ɛnee mekɛ ɛdwu kɛ ɛyɛ koonwu. Bie a wɔye mekɛ ɛhye wɔzie ɛkɛ ne kɛ ɛfa wɔazukoa debie, wɔalie ɛ menle anzɛɛ wɔayɛ gyima wɔ sua nu ɛkɛ. Noko saa ɛ ra kulo kɛ ɔ nee wɔ tendɛ a, bɔ mɔdenle tie ye. Saa wɔandie ye a bie a ɔnrɛra bieko. Kakye Gyisɛse neazo ne. Wɔ mekɛ bie ɛnee yeyɛ kɛ ɔkalie ɔ menle. Noko mekɛ mɔɔ menli dɔɔnwo rale kɛ bɛbadie ye la, ɔgyakyile ɔ menle mɔɔ ɔlɛdie la na ɔbɔle ɔ bo ɔhilehilele bɛ. (Maake 6:30-34) Ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la dɔɔnwo ze kɛ bɛ awovolɛ ɛnlɛ alagye, noko bɛkulo kɛ bɛnwu ye kɛ saa bɛhyia bɛ nwo a bɛ sa baha bɛ. Yemɔti maa bɛnyia mekɛ bɛ nee wɔ ɛdendɛ na te bɛ edwɛkɛ bo.

7. Duzu a ɔnle kɛ awovolɛ yɛ a?

7 Bɔ mɔdenle kakye mɔɔ ɛyɛle ye wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɛlɛnyi la, na mmagyakyi kɛ ɛbaha ɛzelekɛ! Saa awovolɛ nee bɛ mra wɔ a, ɔwɔ kɛ bɛ nye die. Saa awovolɛ lɛ alagye a duzu a bɛfa bɛyɛ a? Saa bɛkulo kɛ bɛfa alagye mɔɔ bɛkɛnyia la bɛyɛ ninyɛne mɔɔ abusua ne ɛmboka nwo la a, bɛ mra mɔɔ ɛlɛnyi la banwu ye ndɛndɛ. Saa ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la nwu ye kɛ bɛ gɔnwo mɔ mɔɔ bɛ nee bɛ kɔ sukulu la dwenle bɛ nwo tɛla bɛ awovolɛ a ɔbava ngyegyelɛ yeara.

MƆƆ ƆWƆ KƐ BƐDI NWOLƐ ADWELIE LA

8. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛamaa ngakula anyia nɔhalɛlilɛ, gyima ɛsesebɛ nee ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo anyezɔlɛ ɛ?

8 Saa awovolɛ ɛtɛkilele bɛ mra kɛzi bɛdi nɔhalɛ na bɛyɛ gyima ɛsesebɛ la a, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛbɔ mɔdenle bɛyɛ zɔ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛnyi la. (1 Tɛsalonaekama 4:11; 2 Tɛsalonaekama 3:10) Eza ɔhyia kɛ bɛnea kɛ bɛ mra bavi ahonle nu alie ali kɛ nvasoɛ wɔ zo kɛ bɛbɔ ɛbɛla kpalɛ mɔɔ nwolɛ te la. (Mrɛlɛbulɛ 20:11) Awovolɛ dua neazo mɔɔ ɔyɛ la azo ka ninyɛne ɛhye mɔ anwo edwɛkɛ dɔɔnwo. Kɛmɔ ‘yelɛma kola dua bɛ nyɛleɛ zo twe bɛ hu mɔ’ mɔɔ bɛnle mediema la, zɔhane ala a ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la bahola alua bɛ awovolɛ nyɛleɛ zo azukoa kɛ bɛkɛbɔ ɛbɛla kpalɛ a. (1 Pita 3:1) Noko neazo ne angomekye anzo, ɔluakɛ ngakula nwu ɛbɛlatane nwo neazo dɔɔnwo yɛɛ adalɛ edwɛkɛ mɔɔ bɛfa bɛtwehwe bɛ adwenle la wɔ alie nwo. Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ awovolɛ mɔɔ dwenle bɛ mra nwo la nwu kɛzi bɛ mra ngakula mɔɔ ɛlɛnyi bu ninyɛne mɔɔ bɛnwu ye na bɛte la, na ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ bɛ nee bɛ di adwelie kpalɛ.​—Mrɛlɛbulɛ 20:5.

9, 10. Duzu ati a ɔwɔ kɛ awovolɛ bɔ mɔdenle kilehile bɛ mra nla nwo edwɛkɛ ɛ, na kɛ ɔkɛyɛ na bɛahola bɛayɛ ɛhye ɛ?

9 Ɛhye le nɔhalɛ bɔkɔɔ wɔ nla nwo edwɛkɛ nu. Awovolɛ, asoo bɛse nyiane kɛ bɛ nee bɛ mra kɛha nla nwo edwɛkɛ ɔ? Saa bɛse nyiane bɔbɔ a, bɛbɔ mɔdenle bɛyɛ zɔ ɔluakɛ bɛ mra bazukoa nla nwo edwɛkɛ avi awie ɛkɛ. Saa bɛanzukoa bɛanvi wɔ ɛkɛ a, kɛ ɔkɛyɛ na wɔanwu adalɛ edwɛkɛ mɔɔ bɛbaha bɛahile bɛ la ɛ? Wɔ Baebolo ne anu, Gyihova ɛnva nla nwo edwɛkɛ ɛnvea, na ɔnle kɛ awovolɛ noko yɛ zɔ.​—Mrɛlɛbulɛ 4:1-4; 5:1-21.

10 Ɔyɛ anyelielɛ kɛ Baebolo ne fa adehilelɛ wienyi maa wɔ nla nwo na Ɛzinzalɛ Arane Asafo ne ɛhɛlɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo mɔɔ kile kɛ nvasoɛ tɛbɔ adehilelɛ ɛhye azo wɔ ɛnɛ yɛ mekɛ ye anu la. Duzu ati a ɛnva edwɛkɛ ɛhye ɛmboa bɛ ɛ? Kɛ neazo la, duzu ati a ɛ nee ɛ ra nrenya anzɛɛ raalɛ ɛnzuzu foa ne mɔɔ se, “Sex and Morals” mɔɔ wɔ buluku ne mɔɔ se, Questions Young People Ask​—Answers That Work, Volume 1 ne anu la anwo ɛ? Mɔɔ vi nu bara la bazi ɛ nwo.

11. Adenle kpalɛ boni a ɔwɔ kɛ awovolɛ dua zo kile bɛ mra kɛzi bɛsonle Gyihova la ɛ?

11 Edwɛkɛ boni a nwolɛ hyia kpalɛ kɛ awovolɛ nee ngakula di nwolɛ adwelie a? Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle nwolɛ edwɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔhɛlɛle kɛ: ‘Bɛtete bɛ mra na bɛhilehile bɛ, kɛmɔ Gyihova kpondɛ la.’ (Ɛfɛsɛsema 6:4) Ɔwɔ kɛ ngakula kɔ zo sukoa Gyihova anwo debie. Titile, ɔwɔ kɛ bɛnyia ɔ nwo ɛlɔlɛ na bɛnyia ɛhulolɛ kɛ bɛbazonle ye. Wɔ ɛke noko, bɛbahola bɛalua bɛ neazo zo bɛahile bɛ ninyɛne dɔɔnwo. Saa ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la nwu kɛ bɛ awovolɛ ‘fa bɛ ahonle muala, bɛ ɛkɛla muala, nee bɛ adwenle muala’ kulo Nyamenle na ɛhye so ma kpalɛ wɔ bɛ awovolɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a, ɔbaha bɛ yeamaa bɛdabɛ noko bɛayɛ zɔ. (Mateyu 22:37) Zɔhane ala a saa ngakula nwu kɛ bɛ awovolɛ lɛ nwonane afoa nu ninyɛne nwo adwenle kpalɛ, na bɛfa Nyamenle Belemgbunlililɛ ne bɛdumua a, ɔbaboa bɛ yeamaa bɛanyia adwenle ko ne ala bie a.​—Nolobɔvo ne 7:12; Mateyu 6:31-33.

Nvoninli  wɔ mukelɛ 69

Dahuu Baebolo ɛzukoalɛ hyia maa abusua ne

12, 13. Saa abusua ɛzonlenlɛ ne bahɔ zo a, duzu a ɔwɔ kɛ awovolɛ kakye a?

12 Dapɛne biala abusua Baebolo ɛzukoalɛ boa maa bɛkile ngakula ninyɛne mɔɔ nvasoɛ wɔ zo la. (Edwɛndolɛ 119:33, 34; Mrɛlɛbulɛ 4:20-23) Ɔhyia kɛ bɛyɛ debiezukoalɛ zɛhae dahuu. (Edwɛndolɛ 1:1-3) Ɔwɔ kɛ awovolɛ nee bɛ mra nwu ye kɛ abusua ɛzonlenlɛ ne hyia tɛla debie gyɛne biala, na bɛkakyi ye a ɔnyɛ boɛ. Bieko, saa abusua ɛzonlenlɛ ne bahɔ zo kpalɛ a ɔhyia kɛ bɛnyia subane kpalɛ. Selɛ ko hanle kɛ: “Debie mɔɔ maa bɛkola bɛyɛ la a le kɛ ahenle mɔɔ banlea zo la bamaa awie biala anye alie na bɛala ɛbulɛ ali wɔ debiezukoalɛ ne abo​—ɔnle kɛ ɔyɛ kyengye, eza ɔnle kɛ bɛfa bɛdi nwɔhoa. Ɔnla aze kɛ bɛbanyia ye kɛmɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ la dahuu, yɛɛ ɔwɔ kɛ bɛta bɛboa ngakula bɛmaa bɛkakyi bɛ subane. Saa ninyɛne angɔ boɛ wɔ mekɛ bie mɔ anu a, bɔ mɔdenle na nea kɛ kenle fofolɛ ɔkɛyɛ boɛ.” Selɛ ko ne ala hanle kɛ, saa dahuu bɛbazukoa debie a ɔsɛlɛ Gyihova ɛkɛ ne moalɛ ɔmaa awie ko biala mɔɔ boka nwo la kɛ ɔnyia adwenle kpalɛ wɔ nwolɛ.​—Edwɛndolɛ 119:66.

13 Awovolɛ mɔɔ bɛle mediema la a ɔle bɛ gyima kɛ bɛyɛ abusua ɛzonlenlɛ ne a. Nɔhalɛ nu, awovolɛ bie mɔ ɛnze kilehile kpalɛ, yɛɛ bie a ɔbayɛ se yeamaa bɛ kɛ bɛbahola bɛamaa abusua ɛzonlenlɛ ne ayɛ anyelielɛ. Noko akee, saa bɛlɛ bɛ mra ne mɔ anwo “nɔhalɛ ɛhulolɛ kpalɛ na eza ɔfinde bɛ nyɛleɛ nu” a, bɛbanyia ɛhulolɛ kɛ bɛdua adenle kpalɛ zo bɛaboa bɛ mra bɛamaa bɛanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu. (1 Dwɔn 3:18) Ɔyɛ a bɛbadendɛ bɛ nzo abo ɛdeɛ, noko bɛbanwu kɛzi ɛdwenle bɛ boɛyɛlɛ nwo kpalɛ la.

14. Kɛ ɔkɛyɛ na bɛava Mɛla ne 11:18, 19 bɛali gyima wɔ mekɛ mɔɔ bɛ nee bɛ mra ɛlɛdi sunsum nu ninyɛne nwo adwelie la ɛ?

14 Tɛ abusua ɛzonlenlɛ ne angomekye a le mekɛ mɔɔ bɛfa bɛdi sunsum nu ninyɛne mɔɔ anwo hyia la anwo gyima a. Ɛkakye edwɛkɛ mɔɔ Gyihova hanle hilele awovolɛ la ɔ? Ɔhanle kɛ: “Bɛva me edwɛkɛ ɛhye mɔ bɛzie bɛ ti anu kpalɛ na bɛhɛlɛ bɛ debie zo bɛkyekye bɛ sa, bɛva bie bɛhendɛhenda bɛ ndo avinli. Bɛhilehile bɛ mra na bɛha nwolɛ edwɛkɛ bɛhile bɛ wɔ mekɛ biala mɔɔ bɛkɛdɛnla aze wɔ bɛ azua nu, anzɛɛ bɛlua adenle zo, anzɛɛ bɛkɛhɔ nla nu, anzɛɛ bɛkɛdwazo la.” (Mɛla ne 11:18, 19; eza nea Mɛla ne 6:6, 7.) Ɛhye ɛngile kɛ ɔwɔ kɛ awovolɛ ka nwolɛ edwɛkɛ kile bɛ mra dahuu. Noko ɔwɔ kɛ abusua tile mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la maa ɔ nye da ɛkɛ ne kɛ ɔbali ye abusua ne sunsum nu ngyianlɛ nwo gyima dahuu.

NDEANLƐ NEE ƐBULƐ

15, 16. (a) Ndeanlɛ a le duzu? (b) Nwane a bɛva ndeanlɛ nwo gyimalilɛ bɛwula ɔ sa nu a, na ɔle nwane gyima kɛ ɔbamaa bɛadie?

15 Ndeanlɛ le ndetelɛ mɔɔ bɛfa bɛyɛ debie boɛ, na ɔ nee adwelielilɛ a lua a. Adwenle mɔɔ wɔ ndeanlɛ nu la a le kɛ bɛfa bɛadenrɛ awie tɛla kɛ bɛtwe ɔ nzo​—ɔwɔ nuhua kɛ ɔbahola yeahile anzohwenlɛ ɛdeɛ. Mekɛ mɔɔ ɛ mra ne mɔ le ngakula la ɛnee ɔhyia kɛ ɛtea bɛ na kɛkala mɔɔ bɛlɛnyi la bɛtɛbole zolɛ, bie a bɛhyia dɔɔnwo bɔbɔ anwo. Ngakula mɔɔ bɛze nrɛlɛbɛ la ze kɛ zɔhane a ɔwɔ kɛ ɔyɛ a.

16 Baebolo ne ka kɛ: “Koasea kpo ɔ ze ngilehilelɛ, na badwemafo kulo folɛdulɛ.” (Mrɛlɛbulɛ 15:5) Yɛsukoa debie dɔɔnwo yɛfi ngɛlɛlera ɛhye anu. Ɔkile kɛ ɔwɔ kɛ bɛtea awie. Saa bɛandea kakula mɔɔ ɛlɛnyi la a, ‘ɔnrɛhulo folɛdulɛ.’ Gyihova ɛva ɛwula awovolɛ, titile selɛ ne asa anu kɛ ɔdea ɔ mra. Noko akee, kakula mɔɔ ɛlɛnyi la a ɛzonlelilɛ la ɔ nwo zo kɛ ɔtie a. Saa ɔtie ɔ ze nee ɔ nli folɛdulɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la a, ɔbazukoa ninyɛne dɔɔnwo yeavi nu na ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɛnle kpalɛ la. (Mrɛlɛbulɛ 1:8) Baebolo ne ka kɛ: “Sonla mɔɔ ɛnde folɛ la di ehyia na ɔbɔ anyiemgba, na mɔɔ kponle zo maa bɛtwi ɔ nyunlu la nyia ɔ nyunlu.”​—Mrɛlɛbulɛ 13:18.

17. Saa awovolɛ ɛlɛtea bɛ mra a, debie kpalɛ boni a ɔwɔ kɛ bɛfa bɛ adwenle bɛsie zo a?

17 Saa awovolɛ ɛlɛtea bɛ mra mɔɔ ɛlɛnyi la a, ɔwɔ kɛ bɛfa adwenle kpalɛ bɛyɛ. Ɔnle kɛ bɛyɛ kyengye somaa mɔɔ baha bɛ mra ne mɔ ɛya na bie a yeazɛkye anwodozo bɔbɔ mɔɔ bɛlɛ la. (Kɔlɔsaema 3:21) Noko, ɔnle kɛ awovolɛ maa ngakula nyia adenle yɛ mɔɔ bɛkulo la na ndetelɛ kpalɛ mɔɔ bɛhyia la bɔ bɛ. Saa bɛmaa bɛ adenle zɔhane a ɔbahola yeayɛ esiane. Mrɛlɛbulɛ 29:17 ka kɛ: “Saa ɛ ra nrenya yɛ ɛtane a tea ye, ɔbamaa ɛ nzo nu adwo wɔ na ɛ nye alie.” Noko akee, ngyehyɛnu 21 ne ka kɛ: “Sonla mɔɔ kɛdɛfɛdɛfɛ ye sonvolɛ vi ye ngakula nu la, ɔ nye zo katete ye la ɛnee [yeyɛ boniayɛ].” Ngyehyɛnu ɛhye ɛlɛka sonvolɛ nwo edwɛkɛ ɛdeɛ, noko ɔfane kakula biala mɔɔ wɔ sua nu ɛkɛ ne la anwo.

18. Ndeanlɛ le duzu anwo daselɛ, na saa awovolɛ kɔ zo yɛ a duzu a ɛnrɛzi a?

18 Nɔhalɛ nu, ndeanlɛ kpalɛ kile ɛlɔlɛ mɔɔ awovolɛ lɛ maa ɔ ra la. (Hibuluma 12:6, 11) Saa ɛle awovolɛ a, ɛze kɛ ɔnla aze kɛ ɛbahɔ zo wɔava ndeanlɛ mɔɔ fɛta la wɔamaa. Amaa bɛanyia anzondwolɛ la, bie a bɛbabu ye kɛ ɔwɔ kɛ bɛmaa kakula mɔɔ anzo yɛ se la yɛ mɔɔ ɔkulo la. Noko akee awieleɛ ne, awovolɛ mɔɔ bayɛ zɔ la banwu kɛ anzondwolɛ ɛnle ye sua nu.​—Mrɛlɛbulɛ 29:15; Galeehyeama 6:9.

GYIMA NEE NWƆHOA

19, 20. Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ ali ninyɛne mɔɔ bɛ mra mɔɔ ɛlɛnyi fa dielie bɛ nye la anwo gyima nrɛlɛbɛ nu ɛ?

19 Dɛba ne ɛnee bɛmaa ngakula yɛ gyima wɔ sua nu anzɛɛ ɛbɔ nu. Ɛnɛ ngakula dɔɔnwo lɛ mekɛ mɔɔ bɛnva bɛmbɔ ɛbɛla a. Amaa bɛanyia debie bɛava zɔhane mekɛ ne bɛayɛ la, gualilɛma yɛ ninyɛne dɔɔnwo fa sɛkye bɛ mekɛ. Eza kɛmɔ ewiade ne ɛmbu Baebolo ne anu ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo kɛ nvasoɛ wɔ zo la ati, saa ɛgyakyi bɛ a bɛbayɛ ninyɛne mɔɔ bava esiane ara la.

20 Yemɔti, awovolɛ mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la fa adenle ne si anyelielɛ ninyɛne nwo kpɔkɛ. Noko akee, mmamaa ɛ rɛle fi kɛ kakula ne ɛlɛnyi. Ɛvolɛ biala, ɔ nye balie kɛ bɛkɛbu ye kɛ ɔle kpanyinli. Ɛhye ati, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ awovolɛ bamaa yeanyia adenle yeakpa ninyɛne mɔɔ ɔfa ɔdielie ɔ nye wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛnyi la​—mekɛ ala mɔɔ ninyɛne mɔɔ ɔfa ɔdielie ɔ nye la kile kɛ ɔlɛnyia sunsum nu anyuhɔlɛ la. Ɔdwu mekɛ ne bie a, kakula mɔɔ ɛlɛnyi la bazi kpɔkɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la wɔ edwɛne, agɔnwolɛ nee mɔɔ bokɛboka nwo la anwo. Saa ɔba ye zɔ a, ɔwɔ kɛ bɛ nee kakula ne mɔɔ ɛlɛnyi la suzu nwolɛ amaa yeazi kpɔkɛ kpalɛ kenlebie.

21. Kɛzi mekɛ mɔɔ bɛfa bɛdielie bɛ nye la anwo ndelebɛbo babɔ kakula mɔɔ ɛlɛnyi la anwo bane ɛ?

21 Dɔnehwele nyɛ a ɔwɔ kɛ bɛfa bɛdielie bɛ nye a? Wɔ maanle bie mɔ anu, bɛmaa ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la die di kɛ bɛbahola bɛahɔ zo bɛalielie bɛ nye. Ɛhye ati, kakula mɔɔ ɛlɛnyi la bahola ayɛ ngyehyɛleɛ kɛ “ɔbalie ɔ nye” dahuu. Ɔwɔ kɛ awovolɛ maa ɔnwu ye kɛ ɔwɔ kɛ ɔnyia mekɛ noko ɔmaa abusua ne, bɛtianwo debiezukoalɛ, menli mɔɔ bɛnyi wɔ sunsum nu mɔɔ bɛ nee bɛ tu, Keleseɛnema nyianu ngakyile yɛɛ sua nu gyimayɛlɛ. Ɛhye ɛnrɛmaa ‘ɛbɛlabɔlɛ nu anyelielɛ’ ɛnrɛheda Nyamenle Edwɛkɛ ne azo.​—Luku 8:11-15.

22. Duzu a bamaa anyelielɛ debie ayɛ kpalɛ wɔ kakula mɔɔ ɛlɛnyi la ɛbɛlabɔlɛ nu ɛ?

22 Belemgbunli Sɔlɔmɔn hanle kɛ: “Meze kɛ debie kpalɛ biala ɛnle ɛkɛ ɛmmaa bɛ tɛla kɛ bɛkɛli fɛlɛko na bɛkɛlie bɛ nye wɔ mekɛ mɔɔ bɛde ngoane nu la. Eza ɔle Nyamenle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ yeva yemaa sonla kɛ awie biala kɛli kɛnlo na ɔkɛlie ɔ nye wɔ ye ɛvɛlɛ nwo.” (Nolobɔvo ne 3:12, 13) Ɛhɛe, anyelielɛ boka ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ nwo. Na zɔhane ala a gyima ɛsesebɛ noko de a. Ɛnɛ, ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la dɔɔnwo ɛnnwu ye kɛ bɛyɛ gyima ɛsesebɛ anzɛɛ bɛkola bɛdi ngyegyelɛ bie anwo gyima a, bɛ nye balie na bɛanyia ɛbulɛ. Bɛmmaa bie mɔ ɛnnyia adenle ɛnyɛ debie anzɛɛ gyima mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli a bɛbava bɛanlea bɛ nwo wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la. Ɛhye a le ngyegyelɛ kpole maa awovolɛ a. Asoo ɛbanlea kɛ ɛ ra banyia adenle ɛhye mɔ? Saa ɛkola ɛkilehile ɛ ra mɔɔ ɛlɛnyi la ɛmaa ɔbu gyima ɛsesebɛ kɛ nvasoɛ wɔ zo na ɔmia ɔ nye ɔyɛ a, ɔbamaa yeava debie kpalɛ mɔɔ baboa ye wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la yeazie ɔ nye zo.

MEKƐ MƆƆ KAKULA ƐLƐYƐ KPANYINLI LA

Nvoninli  wɔ mukelɛ 70

Da ɛlɔlɛ nee anyezɔlɛ ali kile ɛ mra

23. Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ amaa bɛ mra mɔɔ ɛlɛnyi la anwosesebɛ ɛ?

23 Saa ɛ ra mɔɔ ɛlɛnyi la gyegye wɔ bɔbɔ a, ngɛlɛlera ne anu edwɛkɛ ɛhye tɛde nɔhalɛ: “Ɛhulolɛ ɛmbɔ aze ɛlɛ.” (1 Kɔlentema 13:8) Mmagyakyi kɛ ɛkɛla ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa ye la ali ɛlɛ. Biza ɛ nwo kɛ, ‘Asoo mekanvo kakula ko biala wɔ ngyegyelɛ anzɛɛ adenzilɛ biala mɔɔ ɔkɛli nwolɛ gyima kpalɛ la anwo? Asoo mefa adenle biala mɔɔ mekɛnyia la meda anyezɔlɛ ali mekile me mra kolaa na me rɛle avi ɔ?’ Ɔdwu mekɛ ne bie a ɛnrɛde ninyɛne mɔɔ bɛyɛ la abo ɛdeɛ, noko saa ngakula mɔɔ ɛlɛnyi la nwu ye kɛ ɛkulo bɛ edwɛkɛ a bɛdabɛ noko bɛbahulo wɔ edwɛkɛ.

24. Ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo boni a le nɔhalɛ wɔ ngakula ɛtetelɛ nwo a, na duzu a ɔwɔ kɛ bɛkakye a?

24 Nɔhalɛ nu, mekɛ mɔɔ ngakula ɛlɛyɛ mgbanyinli la, bɛbazi kpɔkɛ mɔɔ anu yɛ se la bɛamaa bɛ nwo. Bie a awovolɛ ɛnrɛhulo zɔhane kpɔkɛzilɛ ne mɔ. Na saa bɛ ra si kpɔkɛ kɛ ɔnrɛzonle Gyihova Nyamenle bieko ɛ? Ɔbahola yeara ye zɔ. Gyihova sunsum nu mralɛ ne mɔ bie bɔbɔ kpole ye folɛdulɛ na bɛdele atua. (Mɔlebɛbo 6:2; Dwuudu 6) Ngakula ɛnle kɛ kɔmputa mɔɔ bɛbahola bɛamaa yeayɛ debie mɔɔ bɛkulo la. Bɛle menli mɔɔ bɛkola bɛsi mɔɔ bɛkulo la anwo kpɔkɛ, yɛɛ bɛdi kpɔkɛ mɔɔ bɛsi la anwo ɛzonle wɔ Gyihova anyunlu. Noko, Mrɛlɛbulɛ 22:6 ka edwɛkɛ mɔɔ le nɔhalɛ wɔ adenle biala azo la kɛ: “Tete kakula wɔ adenle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa zo la anu na saa ɔnyi a ɔnrɛvi zolɛ.”

25. Adenle kɛnlɛma boni a awovolɛ bahola alua zo ahile anyezɔlɛ amaa Gyihova wɔ awovolɛyɛlɛ nwo adenle mɔɔ bɛnyia la anwo ɛ?

25 Yemɔti, nyia ɛlɔlɛ dɔɔnwo maa ɛ mra. Bɔ mɔdenle fa Baebolo ngyinlazo di gyima tete bɛ. Yɛ ɛbɛlabɔlɛ nwo neazo kpalɛ maa bɛ. Ɛhye bamaa ɛ mra alua adenle kɛnlɛma zo anyi ayɛ mgbanyinli mɔɔ sulo Nyamenle na bɛ nye gyi bɛ ti anwo a. Ɛhye a le adenle kɛnlɛma kpalɛ mɔɔ awovolɛ bahola alua zo ahile anyezɔlɛ amaa Gyihova wɔ awovolɛyɛlɛ nwo adenle mɔɔ bɛnyia la anwo a.

KƐZI BAEBOLO NGYINLAZO ƐHYE MƆ KOLA BOA . . . AWOVOLƐ MAA BƐTETE BƐ MRA MƆƆ BƐLƐNYI LA Ɛ?

Adwelielilɛ nwo hyia.​—Mrɛlɛbulɛ 15:22.

Ɔwɔ kɛ yɛsuzu Nyamenle Edwɛkɛ ne anwo dahuu.​—Edwɛndolɛ 1:1, 2.

Sonla mɔɔ le badwema la tie folɛdulɛ.​—Mrɛlɛbulɛ 15:5.

Gyima nee nwɔhoa nwo hyia.​—Nolobɔvo ne 3:12, 13.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie