TILE 8
Azonvolɛ Mɔɔ Bɔ Edwɛkpa Ne Nolo
GYIHOVA vale ɔ Ra Gyisɛse Kelaese yɛle neazo mɔɔ di munli la maanle yɛ kɛ yɛli ɔ gyakɛ anzi. (1 Pita 2:21) Saa awie bayɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ a, ɔbɔ edwɛkpa ne nolo kɛ Nyamenle azonvolɛ ne mɔ anu ko. Gyisɛse hilele kɛ ɛhye bamaa ahenle akunlu adwo ɔ nwo. Ɔhanle kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛvɛ na bɛzo adesoa la amuala, bɛrɛla me nwo ɛke, na mebamaa bɛalie bɛ menle. Bɛva me gyɛnvayile ne bɛdo bɛ kɔme zo na bɛzukoa me, ɔluakɛ mele bɛtɛɛ yɛɛ mebɛlɛ me nwo aze wɔ ahonle nu, na bɛ nwo kɛdɔ bɛ.” (Mat. 11:28, 29) Yeli ye ɛwɔkɛ ne azo yemaa awie biala mɔɔ ɛlie zɔhane ɛsalɛdolɛ ne azo la!
2 Kɛ Nyamenle Sonvolɛ Kpanyinli la, Gyisɛse vɛlɛle menli bie mɔ kɛ bɛrayɛ ye ɛdoavolɛma. (Mat. 9:9; Dwɔn 1:43) Ɔtetele bɛ wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anwo na ɔzoanle bɛ kɛ bɛyɛ gyima mɔɔ ɔlɛyɛ la bie. (Mat. 10:1–11:1; 20:28; Luku 4:43) Nzinlii, ɔzoanle menli 70 kɛ bɛhɔha Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne. (Luku 10:1, 8-11) Mɔɔ Gyisɛse soa ɛdoavolɛma ɛhye mɔ la, ɔhanle kɛ: “Awie biala mɔɔ kɛdie bɛ la ɛdie me. Yɛɛ awie biala mɔɔ kɛkpo bɛ la ɛkpo medame noko. Eza noko awie biala mɔɔ kɛkpo me la ɛkpo Ahenle mɔɔ zoanle me la.” (Luku 10:16) Gyisɛse luale adenle ɛhye azo zile kɛzi gyima mɔɔ yeva yemaa ye ɛdoavolɛma ne anwo hyia la azo. Ɛnee bɛbagyinla Gyisɛse nee Anwuma Anwumanli Nyamenle ne agyakɛ anu! Zɔhane ala a, ɛnɛ, awie biala mɔɔ balie Gyisɛse ɛsalɛdolɛ ne mɔ se “bɛla badoa me” azo la noko bayɛ a. (Luku 18:22; 2 Kɔl. 2:17) Awie biala mɔɔ balie ɛsalɛdolɛ ɛhye azo la gyima a le kɛ ɔbaha Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne na yeayɛ menli ɛdoavolɛma.—Mat. 24:14; 28:19, 20.
3 Gyisɛse ɛsalɛdolɛ ne mɔɔ yɛlie zo na yɛdoa ye la ɛmaa ‘yɛnwu’ Gyihova Nyamenle nee Gyisɛse Kelaese, na ɛhye le nyilalɛ. (Dwɔn 17:3) Bɛhilehile yɛ Gyihova ndenle ne mɔ. Ɔlua ye moalɛ zo, yɛhakyi yɛ adwenle bɔkɔɔ, yɛnyia subane fofolɛ na yɛmaa yɛ ɛbɛlabɔlɛ ne nee Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ ɛyia. (Wlo. 12:1, 2; Ɛfɛ. 4:22-24; Kɔl. 3:9, 10) Anyezɔlɛ mɔɔ yɛnyia la ɛmaa yɛdu yɛ nwo yɛmaa Gyihova na yɛva nzule nu ɛzɔnenlɛ yɛyɛ nwolɛ sɛkɛlɛneɛ. Yɛrayɛle azonvolɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɔnenle yɛ la.
4 Ɔwɔ kɛ ɛkakye ye dahuu kɛ ɛbava nɔhalɛlilɛ nee ahonle mɔɔ anu te la wɔazonle Nyamenle. (Edw. 24:3, 4; Aye. 52:11; 2 Kɔl. 6:14–7:1) Kɛmɔ yɛdie Gyisɛse Kelaese yɛdi la ati, yɛlɛ adwenle mɔɔ anu te. (Hib. 10:19-23, 35, 36; Yek. 7:9, 10, 14) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo dule Kilisienema folɛ kɛ bɛyɛ debie biala bɛwula Nyamenle anyunlunyia na bɛammaa awie mɔ amkpo aze. Ɛzoanvolɛ Pita hanle kɛ yɛ neazo kpalɛ bahola amaa awie mɔɔ ɛnle diedinli la ara nɔhalɛ ne anu. (1 Kɔl. 10:31, 33; 1 Pita 3:1) Kɛzi ɛbahola wɔaboa awie wɔamaa yeafɛta kɛ edwɛkpa ne nolobɔlɛnli na yearaboka yɛ nwo ɛ?
NOLOBƆLƐMA FOFOLƐ
5 Ɔvi mekɛ mɔɔ ɛbabɔ ɔ bo kɛ ɛ nee awie sukoa Baebolo ne la, ka kile ye kɛ ɔbɔ mɔdenle ɔha mɔɔ ɔlɛsukoa la anwo edwɛkɛ ɔhile awie mɔ. Ɔbahola ɔ nee ye mbusuafoɔ, ɔ gɔnwo mɔ, menli mɔɔ ɔ nee bɛ yɛ gyima nee menli gyɛne adendɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔnle daselɛlilɛ nu la. Ɛhye anwo hyia wɔ menli mɔɔ le fofolɛ mɔɔ yɛkilehile bɛ yɛamaa bɛarayɛ Gyisɛse Kelaese ɛdoavolɛma mɔɔ bɔ edwɛkpa ne nolo la anu. (Mat. 9:9; Luku 6:40) Saa awie mɔɔ le fofolɛ la nyi sunsum nu na ɔkola ɔdi daselɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔnle daselɛlilɛ nu la a, ɔbanyia ɛhulolɛ kɛ ɔ nee yɛ bahɔ daselɛlilɛ.
MƆƆ BƐKPONDƐ BƐAVI BƐ ƐKƐ LA
6 Kolaa na wɔaha kɛ awie ɛli daselɛ wɔ azua nu wɔ mekɛ mɔɔ limoa la, ninyɛne bie mɔ wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛnea kɛ ɔdwu nwo a. Menli bu awie mɔɔ yɛ nee ye kɔ daselɛlilɛ la kɛ ɔle Gyihova Dasevolɛ. Ɛhye kile kɛ yemaa ye ɛbɛlabɔlɛ nee Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ ɛyia na ɔbahola yeayɛ nolobɔlɛnli mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye.
7 Mekɛ mɔɔ ɛ nee awie ɛlɛsuzu Baebolo ngyinlazo nwo la, ye biala anu ɛbanwu ye gyinlabelɛ. Bie a ɛbanwu kɛ ɔlɛfa mɔɔ yezukoa la yeabɔ ye ɛbɛla. Noko ninyɛne bie mɔ fale sukoavo ne ɛbɛlabɔlɛ nwo mɔɔ mgbanyima ne mɔ bahulo kɛ bɛ nee ɛdawɔ nee sukoavo ne balimoa azuzu nwo a.
8 Mgbanyima avinli ngitanwodivolɛ ne bayɛ ngyehyɛleɛ yeamaa mgbanyima nwiɔ (mɔɔ ko boka ɛzonlenlɛ kɔmatii ne anwo la) nee ɛdawɔ yɛɛ sukoavo ne azuzu edwɛkɛ ɛhye mɔ anwo. Wɔ asafo mɔɔ nuhua mgbanyima anzo fee la anu, kpanyinli nee sonvolɛ mɔɔ fɛta la bahola ali ɛhye anwo gyima. Ɔwɔ kɛ mediema mɔɔ bɛbakpa bɛ la di nwolɛ gyima ndɛndɛ. Saa bɛka bɛkile bɛ wɔ debiezukoalɛ bo kɛ sukoavo ne kpondɛ kɛ ɔkɔ daselɛlilɛ a, bɛkpɔne a bɛbahola bɛ nee ɛdawɔ nee sukoavo ne ayia. Ɔnle kɛ bɛmaa ye ahonle tu. Kolaa na bɛalie sukoavo ne bado nu kɛ nolobɔlɛnli mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye la, ɔwɔ kɛ ɔyɛ ɛhye mɔ:
(1) Ɔdie ɔdi kɛ Baebolo ne le Nyamenle Edwɛkɛ.—2 Tim. 3:16.
(2) Ɔze Ngɛlɛlera ne anu mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne mɔ yɛɛ ɔdie ɔdi yemɔti saa bɛbiza ye kpuya a, ɔbabua ye kɛ mɔɔ Baebolo ne ka la na tɛ kɛ mɔɔ adalɛ ɛzonlenlɛ ngilehilelɛ anzɛɛ ye adwenle kile ye la.—Mat. 7:21-23; 2 Tim. 2:15.
(3) Ɔlɛfa Baebolo ne anu edwɛkɛ mɔɔ se yɛ nee Gyihova menli ɛbɔ nu ɛyia la yeali gyima saa ye tɛnlabelɛ ne maa adenle a.—Edw. 122:1; Hib. 10:24, 25.
(4) Ɔze mɔɔ Baebolo ne ka ye wɔ nla nu ɛbɛlatane mɔɔ bie mɔ a le agyalɛzɛkyelɛ, mraalɛ dɔɔnwo ɛgyalɛ nee menli mɔɔ bɛ awodeɛ le ko nla nwo la, yɛɛ ɔlɛfa zɔhane ngilehilelɛ ne yeabɔ ye ɛbɛla. Saa ahenle nee awie mɔɔ ɔ nee ye awodeɛ ɛnle ko na ɔnle ye busuanli la de na ɔtɛgyale ye a, ɔwɔ kɛ bɛgya wɔ mɛla adenle zo.—Mat. 19:9; 1 Kɔl. 6:9, 10; 1 Tim. 3:2, 12; Hib. 13:4.
(5) Kɛmɔ Baebolo ne tua nzabolɛ la ati, ɔmbo nza yɛɛ ɔnlo nyiletane mɔɔ gya bɛ anzɛɛ ɔka bɛ adwenle ne la.—2 Kɔl. 7:1; Ɛfɛ. 5:18; 1 Pita 4:3, 4.
(6) Ɔnwu nvasoɛ mɔɔ wɔ zo kɛ ɔbahwe ɔ nwo yeavi agɔnwolɛ ɛtane nwo la.—1 Kɔl. 15:33.
(7) Yehwe ɔ nwo yevi adalɛ ɛzonlenlɛ ne mɔ mɔɔ ɛnee ɔwɔ nu la amuala anwo bɔkɔɔ. Ɔngɔ bɛ asɔne ne bieko yɛɛ ɔnva ɔ nwo ɔnwulowula bɛ debie biala anu anzɛɛ ɔmboa bɛ bieko.—2 Kɔl. 6:14-18; Yek. 18:4.
(8) Yehwe ɔ nwo yevi ewiade ne maanyɛlɛ kɔsɔɔti anwo.—Dwɔn 6:15; 15:19; Gye. 1:27.
(9) Ɔdie mɔɔ Ayezaya 2:4 ka ye wɔ maanle maanle ne mɔ nyɛleɛ nwo la ɔdi yɛɛ ɔfa ɔbɔ ye ɛbɛla.
(10) Ɔkpondɛ kɛ ɔyɛ Gyihova Alasevolɛ ne mɔ anu ko amgba.—Edw. 110:3.
9 Saa mgbanyima ne mɔ ɛngola ɛnnwu kɛzi sukoavo ne te nganeɛ wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔ bie anwo la a, bie a bɛbahola bɛagyinla ngɛlɛlera ne mɔɔ bɛhwe adwenle bɛhɔ zo la azo bɛ nee ye azuzu ninyɛne nwo. Ɔwɔ kɛ ɔte ɔ bo kɛ ɔwɔ kɛ menli mɔɔ nee Gyihova Alasevolɛ kɔ daselɛlilɛ la bɔ ɛbɛla mɔɔ nee Ngɛlɛlera ɛhye mɔ yia la. Mɔɔ ɔbaha la bamaa mgbanyima ne mɔ anwu kɛ ɔze mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ la yɛɛ yedwu ɛleka mɔɔ ɔbahola yeahɔ daselɛlilɛ a.
10 Saa sukoavo ne fɛta a, ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ ka kile ye ndɛ. Fane dɔɔnwo ne ala, bɛnwu ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ bɛzuzu ninyɛne nwo bɛwie la. Saa ɔfɛta a, mgbanyima ne mɔ bahola ava anyelielɛ alie ye ado nu kɛ nolobɔlɛnli. (Wlo. 15:7) Ɔwɔ kɛ bɛmaa ye anwosesebɛ bɛmaa ɔbɔ daselɛlilɛ bo ndɛndɛ na ɔfa ye mgbondabulɛ ɔba siane ne awieleɛ. Mgbanyima ne mɔ bahola ahilehile nu ahile ye kɛ saa Baebolo sukoavo bie fɛta kɛ nolobɔlɛnli mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye na ɔfa ye daselɛlilɛ mgbondabulɛ mɔɔ limoa la ɔba a, bɛkɛlɛ ye duma wɔ Congregation’s Publisher Record zo na bɛfa bɛboka asafo ne ninyɛne nwo bɛsie. Mgbanyima ne mɔ die nolobɔlɛnli ne anwo edwɛkɛ ɛhye fi ye ɛkɛ amaa ahyehyɛdeɛ ne ahola anlea ɛzonlenlɛ nu gyima mɔɔ Gyihova Alasevolɛ mɔɔ wɔ ewiade amuala di la azo amaa nolobɔlɛnli ne ava ɔ nwo awula sunsum nu gyimalilɛ nu na yɛanyia sunsum nu moalɛ. Bieko, mgbanyima ne mɔ bahola ahakye nolobɔlɛma fofolɛ kɛ bɛnea Gyihova Alasevolɛ Global Data Protection Policy ne mɔɔ wɔ jw.org ne azo la anwo a bɛdi awie biala anwo edwɛkɛ mɔɔ bɛ sa kɛha ye la anwo gyima a.
11 Saa yɛnwu nolobɔlɛnli fofolɛ ne kpalɛ na yɛkile mɔɔ yeyɛ la anwo anyelielɛ a, ɔbahola yeaboa ye kpalɛ. Ɔbahola yeaboa ye yeamaa yeava ye mgbondabulɛ yeara siane biala na bɔbɔ yeamia ɔ nwo yeazonle Gyihova.—Fel. 2:4; Hib. 13:2.
12 Saa mgbanyima ne mɔ nwu kɛ Baebolo sukoavo ne fɛta kɛ ɔkɔ daselɛlilɛ a, ɔwɔ kɛ bɛmaa ye Ahyehyɛdeɛ Mɔɔ Yɛ Gyihova Ɛhulolɛdeɛ buluku ne ko. Saa ɔfa ye mgbondabulɛ mɔɔ limoa la ɔba a, bɛbabɔ nolo sikalɛ bɛahile asafo ne kɛ ɔle nolobɔlɛnli fofolɛ.
KƐZI YƐBABOA NGAKULA LA
13 Ngakula noko bahola afɛta kɛ edwɛkpa ne nolobɔlɛma. Gyisɛse maanle ngakula rale ɔ nwo ɛkɛ na ɔyilale bɛ. (Mat. 19:13-15; 21:15, 16) Awovolɛ a ɔwɔ kɛ bɛboa bɛ mra a, noko asafo ne anu amra bahola aboa ngakula mɔɔ bɛkulo kɛ bɛfa bɛ nwo bɛwula Belemgbunlililɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu la. Saa ɛle awovolɛ a, neazo kpalɛ mɔɔ ɛbayɛ ye wɔ daselɛlilɛ nu la bamaa ɛ mra abɔ mɔdenle wɔ ɛzonlenlɛ mɔɔ bɛfa bɛmaa Nyamenle la anu. Saa kakula mɔɔ yɛ neazo kpalɛ la fi ye ahonle nu kɛ ɔka ye diedi ne anwo edwɛkɛ yeahile awie mɔ a, kɛzi yɛbahola yɛaboa ye bieko ɛ?
14 Ɔbayɛ kpalɛ kɛ awovolɛ ne banwu mgbanyima ne mɔ ko mɔɔ boka Asafo Ɛzonlenlɛ Kɔmatii ne anwo la na ɔ nee ye azuzu nwo saa kakula ne fɛta kɛ ɔyɛ nolobɔlɛnli a. Mgbanyima avinli ngitanwodivolɛ ne bayɛ ngyehyɛleɛ yeamaa mgbanyima nwiɔ (mɔɔ ko boka ɛzonlenlɛ kɔmatii ne anwo la) ayia kakula ne nee ye awovolɛ (ne mɔ) anzɛɛ ahenle mɔɔ ɛlɛnea ye mɔɔ bɛle diedima la. Saa kakula ne te mɔlebɛbo Baebolo ngilehilelɛ ne mɔ abo na ɔkulo kɛ ɔkɔ daselɛlilɛ a, ɔkile kɛ ɔlɛnyia anyuhɔlɛ kpalɛ. Saa mgbanyima nwiɔ ne nee ye suzu ninyɛne ɛhye mɔ nee gyɛne mɔɔ le kɛ mɔɔ fale kpanyinli nwo la anwo a, bɛbahola bɛahile saa ɔfɛta kɛ nolobɔlɛnli mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye a. (Luku 6:45; Wlo. 10:10) Saa bɛ nee kakula ɛlɛsuzu ninyɛne nwo a, bɛ nee ye ɛnrɛzuzu ninyɛne mɔɔ fale kpanyinli nwo la anwo.
15 Saa mgbanyima ne mɔ nee bɛ yia a, ɔwɔ kɛ bɛkanvo kakula ne wɔ anyuhɔlɛ mɔɔ yenyia la anwo na bɛsi ye adua kɛ ɔva ɔzie ɔ nye zo kɛ ɔbamaa bɛazɔne ye. Kɛmɔ awovolɛ ne mɔ ɛbɔ mɔdenle ɛva nɔhalɛ ne ɛhilehile bɛ ra ne la ati, ɔwɔ kɛ bɛkanvo bɛdabɛ noko. Amaa mgbanyima ne mɔ aboa awovolɛ ne mɔ na bɛahɔ zo bɛaboa kakula ne la, ɔwɔ kɛ bɛmaa bɛkɔkenga “Kilisiene Awovolɛ Nrɛlaleɛ,” mɔɔ wɔ mukelɛ 179-181 la.
BƐNWOZOYILALƐ NEE ƐZƆNENLƐ
16 Saa wɔranwu Gyihova na ɛkulo ye na wɔdwu mɔɔ ɔkpondɛ yeavi wɔ ɛkɛ anwo la ati ɛkɔ daselɛlilɛ a, ɔwɔ kɛ ɛmaa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɛ nee ye lɛ la anu mia. Kɛzi ɛbayɛ ye ɛ? Ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa ye na wɔava nzule nu ɛzɔnenlɛ wɔayɛ nwolɛ sɛkɛlɛneɛ.—Mat. 28:19, 20.
17 Bɛnwozoyilalɛ kile kɛ ɛtu ɛ nwo wɔazie ɛkɛ wɔayɛ debie nwuanzanwuanza. Ɛ nwo zo mɔɔ ɛyila wɔamaa Nyamenle la kile kɛ ɛbahɔ ɔ nyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu na wɔabɔ ye ɛwɔkɛ kɛ ɛkulo kɛ ɛfa wɔ ɛbɛlabɔlɛ ɛsonle ye na ɛdi ye adehilelɛ zo. Ɔkile kɛ ɛbazonle ɔ ngomekye dahuu. (Dit. 5:9) Ɛhye le bɛtianwo kpɔkɛzilɛ, bɛyɛ ye fealeranu. Awie biala ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ ɛnrɛmaa wɔ.
18 Noko, saa ɛka ɛkile Gyihova wɔ fealeranu kɛ ɛkulo kɛ ɛyɛ ye ɛdeɛ a, ɛnee ɛtɛwiele. Ɔwɔ kɛ ɛmaa awie mɔ nwu ye kɛ wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa Nyamenle. Kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la, ɛbalua nzule nu ɛzɔnenlɛ zo wɔala ɛhye ali. (1 Pita 2:21; 3:21) Saa wɔyɛ wɔ adwenle kɛ ɛsonle Gyihova na ɛkulo kɛ bɛsɔne wɔ a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a? Ɔwɔ kɛ ɛbɔ mgbanyima avinli ngitanwodivolɛ ne amaneɛ. Ɔbamaa mgbanyima ne mɔ bie nee wɔ adendɛ na bɛanlea saa wɔdwu mɔɔ bɛkpondɛ bɛavi awie mɔɔ kulo kɛ bɛsɔne ye ɛkɛ la anwo a. Saa ɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo a, yɛsɛlɛ wɔ nea “Nolobɔlɛnli Mɔɔ Bɛtɛsɔnenle Ye La Nrɛlaleɛ,” mɔɔ wɔ buluku ɛhye mukelɛ 182-184, yɛɛ “Kpuya Mɔɔ Bɛbizebiza Menli Mɔɔ Kulo Kɛ Bɛsɔne Bɛ La,” mɔɔ wɔ mukelɛ 185-207 la.
ƐZONLENLƐ GYIMA NE ANYUHƆLƐ NWO AMANEƐBƆLƐ
19 Wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu, nɔhalɛ ɛzonlenlɛ mɔɔ ɛlɛtɛlɛ la anwo amaneɛbɔlɛ ɛmaa Gyihova menli anwosesebɛ. Ɔvi mekɛ mɔɔ Gyisɛse Kelaese limoale zele ye ɛdoavolɛma ne kɛ bɛbabɔ edwɛkpa ne nolo bɛahile maanle maanle kɔsɔɔti la, nɔhalɛ Kilisienema kulo kɛ bɛnwu kɛzi ɔbara nu la.—Mat. 28:19, 20; Maake 13:10; Gyi. 1:8.
20 Gyisɛse alimoa ɛdoavolɛma ne hulole kɛ bɛbade kɛzi edwɛkɛhanlɛ gyima ne ɛlɛnyia anyuhɔlɛ la. (Maake 6:30) Gyima buluku ne bɔ yɛ amaneɛ kɛ mekɛ mɔɔ sunsum nwuanzanwuanza ne rale ɛdoavolɛma ne anwo zo wɔ Pɛntekɔso 33 Y.M. la, ɛnee menli kɛyɛ 120 a wɔ ɛkɛ a. Yeangyɛ, ɛdoavolɛma ne dodo yɛle kɛyɛ 3,000 na akee ɔhɔdwule kɛyɛ 5,000. Bɛbɔle amaneɛ kɛ “Gyihova hɔle zo vale menli mɔɔ ɔbalie bɛ ngoane la rabokale bɛ nwo alehyenlɛ biala,” na eza “ɛsɔfoma dɔɔnwo rayɛle diedima.” (Gyi. 1:15; 2:5-11, 41, 47; 4:4; 6:7) Nea kɛzi anyuhɔlɛ ɛhye mɔ anwo amaneɛbɔlɛ maanle ɛdoavolɛma ne anwosesebɛ a! Ɔnva nwo kɛ Dwuu ɛzonlenlɛ nu adekilevoma vale ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se rale bɛ nwo zo la, nea kɛzi amaneɛ fɛlɛko ɛhye mɔ maanle bɛnyianle anwosesebɛ bɛyɛle gyima mɔɔ Nyamenle vale wulale bɛ sa la a!
21 Pɔɔlo hanle ye wɔ ye kɛlata mɔɔ ɔhɛlɛle Kɔlɔsaema kɛyɛ ɛvolɛ 60-61 Y.M. la anu kɛ edwɛkpa ne “ɛlɛso ma na ɔlɛnyia anyuhɔlɛ wɔ ewiade amuala” na “bɛbɔle ye nolo bɛhilele abɔdeɛ muala mɔɔ wɔ aleɛabo la.” (Kɔl. 1:5, 6, 23) Alimoa Kilisienema liele Edwɛkɛ ne lile, na sunsum nwuanzanwuanza ne maanle bɛyɛle edwɛkɛhanlɛ gyima ne kpole kolaa na Dwuuma ngyehyɛleɛ ne ara awieleɛ wɔ 70 Y.M. Nea kɛzi ɛnee ɔyɛ anyelielɛ kɛ Kilisienema zɔhane mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la dele mɔɔ ɛlɛkɔ zo la anwo amaneɛbɔlɛ a!
Asoo ɛ nye la kɛ ɛkɛnwu kɛ yɛyɛ ɛzonlenlɛ gyima ne yɛwie kolaa na awieleɛ ne ara ɔ?
22 Ɛnɛ noko, Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛlɛbɔ mɔdenle ava gyima mɔɔ bɛlɛyɛ amaa Mateyu 24:14 mɔɔ se: “Bɛbabɔ Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ɛhye nolo wɔ azɛlɛ ye azo amuala bɛava bɛali maanle maanle ne amuala daselɛ, kolaa na awieleɛ ne ara” la anwo kɛlɛtokɛ azie. Kɛ Nyamenle azonvolɛ mɔɔ yɛyila yɛ nwo zo la, yɛlɛ gyima mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye ndɛndɛ a. Ɔwɔ kɛ yɛnea yɛyɛ ɛzonlenlɛ gyima ne bɔkɔɔ kolaa na awieleɛ ne ara. Gyihova banlea kɛ bɛyɛ gyima ɛhye bɛwie, na saa yɛyɛle bie a, Gyihova anye balie yɛ nwo.—Yiz. 3:18-21.
WƆ DASELƐLILƐ MGBONDABULƐ NE
23 Duzu bɔbɔ a ɔwɔ kɛ yɛbu nwolɛ mgbonda a? Ahyehyɛdeɛ ne ɛhile ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛbu nwolɛ mgbonda la wɔ Field Service Report (Daselɛlilɛ Mgbondabulɛ) kɛlata ne azo. Noko edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bahola aboa.
24 Wɔ ɛleka mɔɔ bɛhɛlɛ “Placements (Printed and Electronic)” la, kɛlɛ mbuluku dodo—saa bɛpelente anzɛɛ ɔle ɛlɛtɔlɔneke—mɔɔ ɛvale ɛmaanle menli mɔɔ bɛnle Alasevolɛ mɔɔ bɛzɔne bɛ la wɔ ɛkɛ. Wɔ ɛleka mɔɔ bɛhɛlɛ “Video Showings” la, kɛlɛ fane dodo mɔɔ ɛyele yɛ vidio ne mɔ bie ɛhilele awie mɔ la wɔ ɛkɛ.
25 Saa ɛyia awie mɔɔ ɔnle Dasevolɛ mɔɔ bɛzɔne ye na ɛkɔ ye ɛkɛ ne kɛ ɛmaa anyelielɛ mɔɔ ɔhilele ye wɔ edwɛkɛ ne anwo la ayɛ kpole a, tia fane dodo ne na kɛlɛ ye wɔ “Return Visits” (Sia Kɔkpɔla) ɛleka ne. Saa ɛkɔ ahenle sua nu, ɛkɛlɛ ye kɛlata, ɛ nee ye tendɛ wɔ telefuu zo, ɛdua fonu anzɛɛ Yintanɛte zo ɛkɛlɛ edwɛkɛ ɛnwa ye, anzɛɛ ɛkɔmaa ye buluku bie a, ɔle sia kɔkpɔla. Mekɛ biala mɔɔ ɛbayɛ sua nu Baebolo ɛzukoalɛ la, ɔle sia kɔkpɔla. Saa awovolɛ bie nee ɔ ra kakula mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye la yɛ nɔsolɛ abusua ɛzonlenlɛ dapɛne biala a, ɔbahɛlɛ sia kɔkpɔla ko.
26 Ɔnva nwo kɛ ɛbayɛ Baebolo ɛzukoalɛ bie dapɛne biala la, ɛbabu nwolɛ mgbonda kɛ debiezukoalɛ ko pɛ wɔ siane biala anu. Ɔwɔ kɛ nolobɔlɛma kɛlɛ Baebolo ɛzukoalɛ ngakyile mɔɔ bɛyɛle ye wɔ siane ne anu la. Saa ɛ nee awie mɔɔ ɔnle Dasevolɛ mɔɔ ɛyila ɔ nwo zo na bɛzɔne ye la sukoa Baebolo ne a, ɛbahola wɔahɛlɛ kɛ ɔle Baebolo ɛzukoalɛ. Saa ɛzonlenlɛ kɔmatii ne anu amra ko ka kɛ ɛ nee nolobɔlɛnli mɔɔ ɛgyakyi daselɛlilɛ ɛhɔlɛ anzɛɛ awie mɔɔ bɔ zo mɔɔ bɛzɔne ye mɔɔ ɔtɛwiele Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne sukoa la ɛzukoa debie a, ɛbahola wɔava ye Baebolo ɛzukoalɛ.
27 Nwolɛ hyia kɛ ɛbava “Hours” (Dɔnehwele) mɔɔ le pɛpɛɛpɛ la wɔabu mgbonda. Ɛhye le mekɛ mɔɔ ɛvale ɛyɛle azua nu daselɛlilɛ, sia kɔkpɔla, Baebolo ɛzukoalɛ, anzɛɛ mekɛ mɔɔ ɛvale ɛlile daselɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnle daselɛlilɛ nu anzɛɛ ɛlile menli mɔɔ bɛnle Alasevolɛ mɔɔ bɛzɔne bɛ la daselɛ la. Saa nolobɔlɛma nwiɔ kɔ daselɛlilɛ a, bɛ mu nwiɔ bɛbahɛlɛ dɔnehwele ne, noko bɛ nuhua ko ala a bahɛlɛ sia kɔkpɔla anzɛɛ Baebolo ɛzukoalɛ mɔɔ bɛbayɛ la a. Saa awovolɛ nwiɔ ne bɔ nu nee bɛ mra sukoa debie wɔ nɔsolɛ Abusua Ɛzonlenlɛ ne abo a, dɔnehwele kokye ala a bɛbahɛlɛ ye dapɛne biala a. Mediema mrenyia bahola ahɛlɛ mekɛ mɔɔ bɛbava bɛamaa bagua nu ɛdendɛlɛ la. Awie mɔɔ bahile bagua nu ɛdendɛlɛ bo la noko bahola ahɛlɛ mekɛ ne. Yɛngɛlɛ mekɛ mɔɔ yɛfa yɛyɛ ninyɛne mɔɔ anwo hyia mɔɔ bie a le mekɛ mɔɔ yɛlɛsiezie yɛ nwo yɛahɔ daselɛlilɛ, daselɛlilɛ ayia ɛhɔlɛ, yɛlɛyɛ ninyɛne yɛaboa awie mɔ nee mɔɔ bokɛboka nwo la.
28 Ɔwɔ kɛ nolobɔlɛnli biala fa ye adwenle ne mɔɔ yeva Baebolo ne yetete ye la di gyima saa ɔlɛfa asɔneyɛlɛ yɛazi mekɛ mɔɔ ɔvale ɔlile daselɛ la anwo kpɔkɛ a. Nolobɔlɛma bie mɔ ka edwɛkɛ ne wɔ ɛleka mɔɔ menli zonle la, yɛɛ bie mɔ noko di daselɛ wɔ ɛleka mɔɔ menli anzo na ɔwɔ kɛ bɛpɛ adenle ekyi la. Azɛlɛsinli ne mɔ ɛnle ko; yɛɛ asolo kɛzi nolobɔlɛma bu bɛ ɛzonlenlɛ gyima ne a. Neazo Eku ne ɛnva ye adwenle ɛntinlitinli ewiade amuala asafo ne mɔ anwo zo wɔ kɛzi ɔwɔ kɛ bɛtia mekɛ mɔɔ bɛfa bɛdi daselɛ la anwo anzɛɛ bɛtɛkpale awie kɛ ɔbua ɛhye anwo ndɛne.—Mat. 6:1; 7:1; 1 Tim. 1:5.
29 Ɔwɔ kɛ bɛkɛlɛ dɔnehwele mɔɔ bɛkɛva bɛkɛli daselɛ la ala. Kyesɛ nolobɔlɛnli mɔɔ ɛngola dɔɔnwo yɛ ɔluakɛ yenyi, anwodolɛ ɛmaa yeha sua nu, bɛdo ye ɛleka mɔɔ bɛnea wuliravolɛma anzɛɛ ewule bie ɛmmaa ɔngola debie yɛ la ala. Nolobɔlɛnli zɛhae bahola ava mitini 15 mɔɔ kɔ la abu mgbonda. Saa ɔfa mitini 15 bɔbɔ ɔdi daselɛ wɔ siane ne anu a, ɔwɔ kɛ ɔfa ɔbu mgbonda. Bɛbabu ye kɛ Belemgbunlililɛ ne nolobɔlɛnli mɔɔ kɔ daselɛlilɛ dahuu. Ngyehyɛleɛ ɛhye wɔ ɛkɛ maa nolobɔlɛnli mɔɔ ɛngola ɛhwee yɛ wɔ mekɛ ezinra bie anu la noko, bie a yeangola ɛleka kɔ wɔ siane ne anu ɔlua anwodolɛ kpole bie anzɛɛ bie a yeboda la ati. Ngyehyɛleɛ ɛhye wɔ ɛkɛ maa menli mɔɔ ninyɛne ekyi bie ala a bɛkola bɛyɛ la ala. Ɛzonlenlɛ kɔmatii ne a bahile saa nolobɔlɛnli bie fɛta maa ngyehyɛleɛ ɛhye a.
CONGREGATION’S PUBLISHER RECORD
30 Siane biala, bɛkɛlɛ wɔ daselɛlilɛ mgbondabulɛ ne wɔ Congregation’s Publisher Record ne azo. Kɛlɛtokɛ ɛhye mɔ le asafo ne mɔɔ ɛwɔ nu la ɛdeɛ. Saa ɛkpondɛ kɛ ɛkɔ asafo fofolɛ nu a, nea kɛ ɛbabɔ mgbanyima ne mɔ amaneɛ. Kɛlɛhɛlɛvolɛ ne bava wɔ kɛlɛtokɛ ne mɔ ahɔ wɔ asafo fofolɛ ne anu. Ɛhye bamaa mgbanyima ne mɔ ahola alie wɔ na bɛava sunsum nu moalɛ bɛamaa wɔ. Saa ɛtu adenle na ɛnrɛli mɔɔ bo siane nsa a, kɔ zo fa wɔ daselɛlilɛ mgbondabulɛ ne nwa wɔ asafo ne.
DEƐMƆTI YƐBU MGBONDA LA
31 Asoo ɔyɛ a ɛ rɛle fi kɛ ɛbava wɔ daselɛlilɛ nwo mgbondabulɛ wɔahɔ ɔ? Nɔhalɛ nu, ɔyɛ a yɛ muala yɛhyia ngakyelɛ. Noko saa yɛnyia mgbondabulɛ nwo adwenle kpalɛ na yɛnwu deɛmɔti nwolɛ hyia la a, ɔbamaa yɛahakye kɛ yɛbabu yɛ daselɛlilɛ nwo mgbonda.
32 Bie mɔ ɛbiza kɛ: “Saa Gyihova ze mɔɔ melɛyɛ wɔ ye ɛzonlenlɛ nu la a, duzu ati a ɔwɔ kɛ mefa nwolɛ kɛlɛtokɛ memaa asafo ne ɛ?” Nɔhalɛ nu, Gyihova ze mɔɔ yɛlɛyɛ la, na saa yɛ ɛzonlenlɛ ne vi ahonle nu anzɛɛ mɔɔ yɛbahola ye yɛ la anu ekyi a yɛlɛyɛ a, ɔdaye noko ɔze. Noko kakye kɛ, Gyihova maanle bɛhɛlɛle kenle dodo mɔɔ Nowa lile ye wɔ ɛlɛne ne anu yɛɛ ɛvolɛ dodo mɔɔ Yizilayɛma vale dule adenle wɔ fienemgbole ne anu la dole ɛkɛ. Nyamenle maanle bɛyɛle menli dodo mɔɔ bɛlile nɔhalɛ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛle anzosesebɛ la anwo kɛlɛtokɛ. Ɔhɛlɛle konim ngakyile mɔɔ bɛlile ye wɔ Keena azɛlɛ ne azo nee mɔɔ Yizilayɛ ndɛnebuavolɛ nɔhavoma ne yɛle la ɔdole ɛkɛ. Ɛhɛe, ɔyɛle gyima ngakyile mɔɔ ye azonvolɛ yɛle la anwo kɛlɛtokɛ. Ɔluale sunsum ne azo ɔmaanle bɛyɛle mɔɔ zile la anwo kɛlɛtokɛ, amaa yɛanwu ye adwenle wɔ kɛzi bɛbu mgbonda mɔɔ di munli anwo la wienyi.
33 Tetedwɛkɛ nwo kɛlɛtokɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la maa kɛzi amaneɛbɔlɛ nee kɛlɛtokɛ mɔɔ Gyihova menli vale ziele le pɛpɛɛpɛ la da ali. Wɔ tɛnlabelɛ dɔɔnwo anu, saa bɛambɔ nɔma fɔɔnwo bie mɔ a anrɛɛ tumi mɔɔ wɔ edwɛkɛ mɔɔ Baebolo ne ka anu la ɛnrɛla ali. Suzu neazo ɛhye mɔ anwo: Gyɛnɛsese 46:27; Ɛzɛdɔso 12:37; Ndɛnebuavolɛma 7:7; 2 Arelemgbunli 19:35; 2 Edwɛkɛsisilɛ 14:9-13; Dwɔn 6:10; 21:11; Gyima ne 2:41; 19:19.
34 Tɛ debie biala mɔɔ yɛyɛ ye wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la a yɛbu nwolɛ mgbonda a ɛdeɛ, noko bɛdi gyima titili wɔ Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anu. Wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, mɔɔ ɛzoanvolɛma ne hɔhanle edwɛkɛ ne rale la, bɛhanle “ninyɛne mɔɔ bɛyɛle nee mɔɔ bɛhilehilele la amuala” bɛhilele Gyisɛse. (Maake 6:30) Ɔyɛ a mgbondabulɛ maa yɛnwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye kɔ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne foa bie mɔ anwo kpalɛ. Mgbondabulɛ kola maa ɔda ali kɛ mekɛ mɔɔ yɛnyia anyuhɔlɛ wɔ gyimalilɛ bie mɔ anu la, ɛleka gyɛne, le kɛ nolobɔlɛma anyuhɔlɛ anzɛɛ dodo ɛha aze. Bie a bɛhyia anwosesebɛmaanlɛ anzɛɛ ɔwɔ kɛ bɛdi ngyegyelɛ zɔhane mɔ anwo gyima. Neavolɛma mɔɔ bɛdi asafo ne anwo ɛzonle la banlea mgbondabulɛ ne mɔ na bɛabɔ mɔdenle kɛ bɛbali tɛnlabelɛ biala anwo gyima amaa yeanzi awie ko biala anzɛɛ asafo ne amuala anyuhɔlɛ nwo adenle.
35 Eza mgbondabulɛ boa ahyehyɛdeɛ ne maa ɔnwu ɛleka mɔɔ bɛhyia edwɛkpakavolɛma dɔɔnwo la. Ɛleka boni mɔ a yɛlɛnyia anyuhɔlɛ kpalɛ a? Nienwu a anyuhɔlɛ ne le ekyi a? Mbuluku boni a baboa menli yeamaa bɛazukoa nɔhalɛ ne a? Mgbondabulɛ boa ahyehyɛdeɛ ne maa ɔnwu mbuluku mɔɔ bɛhyia nwo wɔ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu wɔ ewiade ɛleka ngakyile la amaa yeahɔ zo yeali ninyɛne zɔhane mɔ anwo gyima.
36 Amaneɛbɔlɛ maa yɛ nuhua dɔɔnwo nyia anwosesebɛ. Saa yɛte gyima mɔɔ yɛ mediema ɛlɛyɛ abɔ edwɛkpa ne nolo wɔ ewiade amuala la anwo edwɛkɛ a, asoo yɛ nye ɛnlie? Anyuhɔlɛ nwo amaneɛbɔlɛ maa yɛnwu kɛzi Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anu ɛlɛtɛlɛ la amuala. Anwubielɛ ngakyile maa yɛ nye die na ɔmaa yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbayɛ dɔɔnwo wɔ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu. (Gyi. 15:3) Yɛ daselɛlilɛ mgbondabulɛ mɔɔ yɛbava yɛahɔ siane biala la hyia yɛɛ ɔkile kɛ yɛdwenle yɛ mediema mɔɔ wɔ ɛleka ngakyile la anwo. Yɛdua adenle sikalɛ ɛhye azo yɛkile kɛ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze yɛmaa Gyihova ahyehyɛdeɛ ne.—Luku 16:10; Hib. 13:17.
FA BODANE SIE Ɛ NYE ZO
37 Ɔngyia kɛ yɛbava yɛ daselɛlilɛ yɛado awie ɛdeɛ nwo. (Gal. 5:26; 6:4) Ɔluakɛ asolo awie biala tɛnlabelɛ. Noko saa yɛfa bodane bie mɔ yɛsie yɛ nye zo na yɛnwu kɛzi yɛlɛnyia anyuhɔlɛ wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu la a, ɔbaboa yɛ kpalɛ. Saa yɛdwu bodane ɛhye mɔ anwo a, ɔbamaa yɛ nye alie kɛ yɛhola yɛyɛ debie la.
38 Ɔda ali kɛ Gyihova ɛlɛmaa bɛaboɔboa menli mɔɔ ɔbabɔ bɛ nwo bane wɔ “anwongyelelɛ kpole” ne anu la anloa ndɛndɛ. Yɛde mekɛ mɔɔ Ayezaya ngapezo ne ɛlɛba nu la anu: “Mɔɔ le nretee la bayɛ apenle yɛɛ mɔɔ le ekyi la bayɛ maanle kpole. Medame Gyihova, mebayɛ ye ndɛndɛ wɔ ye mekɛ nloa.” (Yek. 7:9, 14; Aye. 60:22) Nea nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia kɛ yɛbayɛ edwɛkpa ne nolobɔlɛma wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia kpalɛ la anu a!—Mat. 24:14.