Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w14 7/15 m. 12-16
  • Gyihova Menli ‘Twe Bɛ Nwo Fi Ɛtane Nwo’

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Gyihova Menli ‘Twe Bɛ Nwo Fi Ɛtane Nwo’
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2014
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • “BƐHWE BƐ NWO BƐVI” ƐTANE NWO
  • “TWE Ɛ NWO FI KOASEA KPOLERAZULƐ MGBANE MGBANE NE MƆ ANWO”
  • MMATU AGƆNWOLƐ ƐTANE!
  • GYIHOVA YILA YƐ NƆHALƐLILƐ ZO
  • Gyihova “Ze Bɛdabɛ Mɔɔ Bɛle Ye Ɛdeɛ La”
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2014
  • Ɛlɔlɛ Maa Bɛnwu Nɔhalɛ Kilisienema​—Di Fɛlɛko Wɔ Nɔhalɛ Ne Anwo
    Yɛ Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ—Nyianu Buluku—2018
  • Bɛdele Atua Bɛtiale Gyihova
    Sukoa Debie Fi Baebolo Ne Anu
  • “Ɛlɔlɛ . . . Ɔ Nye Ɛnlie Ninyɛndane Nwo”
    Yɛ Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ—Nyianu Buluku—2022
Nea Dɔɔnwo
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2014
w14 7/15 m. 12-16
Azɛlɛ ne ɛlɛkpakye ame Deetan nee Abaelam, yɛɛ bɛ mbusua

Gyihova Menli ‘Twe Bɛ Nwo Fi Ɛtane Nwo’

“Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ bɔ Awulae duma . . . la twe ɔ nwo fi ɛtane nwo.”​—2 TEM. 2:19.

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

  • Duzu a fa ‘munzule nee koasea kpolera’ ba a, na kɛ ɔkɛyɛ na yɛahoati ɛ?

  • Saa ɔba ye agɔnwolɛ ɛtane nwo a, kɛzi yɛkile kɛ ‘yɛtwe yɛ nwo yɛfi ɛtane nwo ɛ’?

  • Kɛ ɔkɛyɛ na ‘yɛahwe yɛ nwo yɛavi ɛtane nwo’ ndɛndɛ ɛ?

1. Duzu a nwolɛ hyia yɛ kpalɛ wɔ yɛ ɛzonlenlɛ nu a?

WƆNWU kɛ bɛhɛlɛ duma Gyihova ne wɔ azua anzɛɛ adwinli ninyɛne nwo wɔ ɛleka mɔɔ bɛfa tete ninyɛne bɛsie la ɛlɛ ɔ? Kpolerazulɛ biala ɛnle nwo kɛ ɛ nye balie kpalɛ. Ɔnyɛ nwanwane, ɔluakɛ kɛmɔ yɛle Gyihova Alasevolɛ la ati, Nyamenle duma ne anwo hyia yɛ kpalɛ wɔ yɛ ɛzonlenlɛ nu! Ekpunli biala ɛnle ewiade ye anu mɔɔ duma nwuanzanwuanza ɛhye la bɛ nwo zo a. Noko, yɛze kɛ ɔwɔ kɛ yɛbɔ Nyamenle duma ne mɔɔ la yɛ nwo zo la anwo ɛbɛla.

2. Ɔlua Nyamenle duma ne mɔɔ la yɛ nwo zo la ati, ɛzonlelilɛ boni a yɛlɛ a?

2 Nyamenle duma ne mɔɔ yɛbɔ la angome ɛmmaa yɛnnyia Gyihova anyunlu ɛlolɛ. Ɔwɔ kɛ yɛfa ye ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo ne mɔ noko yɛdi gyima. Ɛhye ati, Baebolo ne kakye Gyihova menli kɛ ‘bɛhwe bɛ nwo bɛvi ɛtane nwo.’ (Edw. 34:14) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo lale ngyinlazo ɛhye ali ɔlua edwɛkɛ ɛhye mɔɔ ɔhanle la azo: “Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ bɔ Awulae duma . . . la twe ɔ nwo fi ɛtane nwo.” (Bɛgenga 2 Temɔte 2:19.) Bɛze Alasevolɛ ne mɔ kpalɛ ɔluakɛ duma Gyihova ne la bɛ nwo zo yɛɛ bɛbɔ ye dahuu. Noko, kɛ ɔkɛyɛ na yɛahwe yɛ nwo yɛavi ɛtane nwo ɛ?

“BƐHWE BƐ NWO BƐVI” ƐTANE NWO

3, 4. Baebolo ne anu edwɛkɛ boni a bie mɔ ɛnde ɔ bo a, na kɛmɔti ɛ?

3 Pɔɔlo hanle ye wɔ 2 Temɔte 2:19 kɛ “adiabo ne mɔɔ Nyamenle ɛwula la gyi kpundii.” Edwɛkɛ ngakyile nwiɔ a bɛhɛlɛ ye wɔ adiabo ne azo a. Mɔɔ lumua la se, “Awulae ze bɛdabɛ mɔɔ bɛle ye ɛdeɛ la,” na bɛyele bɛvile Ɛdianlɛ 16:5. (Nea edwɛkɛ ne mɔɔ li ɛhye anyunlu la.) Noko, bie mɔ ɛnde mɔɔ ɔtɔ zo nwiɔ mɔɔ ɔse, “Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ bɔ Awulae duma . . . la twe ɔ nwo fi ɛtane nwo” la abo kpalɛ. Duzu ati ɔ?

4 Ɔbayɛ kɛ Pɔɔlo vale ye edwɛkɛ ne vile Hibulu Ngɛlɛlera ne anu. Noko yɛnnwu ye zɔhane wɔ ɛleka biala. Yemɔti, duzu a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛka nwolɛ edwɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔhanle kɛ: “Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ bɔ Awulae duma . . . la twe ɔ nwo fi ɛtane nwo” la ɛ? Pɔɔlo vale ye edwɛkɛ ne mɔɔ lumua la vile Ɛdianlɛ ati 16 mɔɔ ɔka Kɔla atuadelɛ ne anwo edwɛkɛ la anu. Asoo ye edwɛkɛ ne mɔɔ tɔ zo nwiɔ la noko fane mɔɔ zile zɔhane mekɛ ne la anwo?

5-7. Ninyɛne mɔɔ sisile Mosisi mekɛ zo la boni a maa yɛte Pɔɔlo edwɛkɛ ne mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ 2 Temɔte 2:19 la abo a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

5 Baebolo ne ka kɛ Yilayabe amra mrenya Deetan nee Abaelam bokale Kɔla dele atua tiale Mosisi nee Aalɔn. (Ɛdi. 16:1-5) Bɛyɛle Mosisi anwo anzosesebɛ na bɛdwazole bɛtiale tumi mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa ye la. Ɔluakɛ ɛnee bɛtɛbɔ Gyihova menli ne avinli la ati, ɛnee bɛbahola bɛazɛkye bɛ. Kolaa na Gyihova aye ye nɔhalɛ azonvolɛ ne avi atuadelɛma ne anu la, ɔvale kɔkɔbɔlɛ sikalɛ ɔmanle.

6 Baebolo ne ka kɛ: ‘Gyihova zele Mosisi kɛ, “Ka kile menli ne kɛ bɛhwe bɛ nwo bɛvi Kɔla, Deetan, yɛɛ Abaelam ndanlɛ azua ne mɔ anwo.” Akee Yizilayɛ mgbanyima nee Mosisi hɔle Deetan nee Abaelam ɛkɛ. Ɔhanle ɔhilele menli ne kɛ: “Mebodo bɛ, bɛhwe bɛ nwo bɛvi amumuyɛma ɛhye mɔ ndanlɛ azua ne mɔ anwo, yɛɛ bɛmmafa bɛ sa bɛka bɛ debie biala, anrɛɛ bɛkɛva bɛ bɛkɛfonla, bɛkɛbɔ bɛ bo zo wɔ bɛ ɛtane ne mɔ ati.” Yemɔti [ndɛndɛ ne ala] bɛvile Kɔla, Deetan, yɛɛ Abaelam ndanlɛ azua ne mɔ anwo.’ (Ɛdi. 16:23-27) Gyihova hunle atuadelɛma ne kɔsɔɔti. Noko akee, menli mɔɔ lile nɔhalɛ manle Gyihova, na bɛhwenle bɛ nwo bɛvile ɛtane nwo la nyianle ngoane.

7 Gyihova nwu ahonle nu! Ɔnwu nɔhalɛ mɔɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛle ye ɛdeɛ di maa ye la. Eza ɔkpondɛ kɛ ye nɔhalɛ azonvolɛ twe bɛ nwo fi menli mɔɔ yɛ ninyɛndane la anwo. Yemɔti, ɔbayɛ kɛ mekɛ mɔɔ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ, “Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ bɔ Awulae duma . . . la twe ɔ nwo fi ɛtane nwo” la, ɛnee ɔlɛtwe adwenle yeahɔ edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ Ɛdianlɛ 16:5, 23-27 la azo. Ngilenu ɛhye nee Pɔɔlo edwɛkɛ: “Awulae ze bɛdabɛ mɔɔ bɛle ye ɛdeɛ la” yia.​​—2 Tem. 2:19.

“TWE Ɛ NWO FI KOASEA KPOLERAZULƐ MGBANE MGBANE NE MƆ ANWO”

8. Kɛmɔti a yɛkola yɛka kɛ tɛ asafo bie anu mɔɔ awie wɔ anzɛɛ duma Gyihova ne mɔɔ ɔbɔ la angome a le debie mɔɔ hyia ɛ?

8 Pɔɔlo hanle mɔɔ zile Mosisi mekɛ zo la anwo edwɛkɛ ɔvale ɔhakyele Temɔte kɛ ɔhyia kɛ ɔbɔ ɔ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anwo bane. Ɔwɔ kɛ Keleseɛnema mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ɛnɛ la yɛ dɔɔnwo tɛla asafo ne anu mɔɔ bɛwɔ ala la ɔluakɛ ɛnee ɔwɔ kɛ Nyamenle nɔhalɛ azonvolɛ mɔɔ ɛnee wɔ Mosisi mekɛ zo la yɛ dɔɔnwo tɛla duma Gyihova ne mɔɔ bɛbabɔ ala la. Nɔhalɛ azonvolɛ kɔsɔɔti yɛ ndɛ ‘twe bɛ nwo fi ɛtane nwo.’ Kɛzi ɛnee ɛhye fane Temɔte anwo ɛ? Duzu a Gyihova menli mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ɛnɛ la bahola azukoa avi Pɔɔlo folɛdulɛ ne anu a?

9. Kɛzi ‘munzule nee koasea kpolera’ hanle alumua Keleseɛnema asafo ne ɛ?

9 Baebolo ne fa ninyɛne fɔɔnwo bie mɔ mɔɔ ɔwɔ kɛ Keleseɛnema twe bɛ nwo fi nwo la anwo folɛdulɛ maa. Kɛ neazo la, Pɔɔlo hanle ye wɔ folɛdulɛ ne mɔɔ ɔvale ɔmanle Temɔte la anu kɛ “bɛmmadi edwɛkɛ agbɔkɛ nwo butule,” na ‘bɛhoati munzule nee koasea kpolera.’ (Bɛgenga 2 Temɔte 2:14, 16, 23.) Ɛnee mediema bie mɔ mɔɔ wɔ asafo ne anu la kilehile menli mɔɔ ɛkpɔkye la ngilehilelɛ. Ɔbayɛ kɛ ɛnee bie mɔ noko ka edwɛkɛ kpomgbondee. Ɔnva nwo kɛ Baebolo ne ɛntia edwɛkɛ kpomgbondee la, ɔzɛkyele koyɛlɛ nee anzondwolɛ mɔɔ ɛnee wɔ asafo ne anu la. Ɛhye ati a Pɔɔlo dule Temɔte folɛ kɛ ‘bɛhoati munzule nee koasea kpolera la.’

10. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye wɔ kpɔkyevolɛma anwo a?

10 Ɛnɛ, yɛnda yɛnwu kpɔkyevolɛma wɔ Keleseɛnema asafo ne anu. Noko akee, yɛyɛ ye ndɛ yɛkpo ngilehilelɛ biala mɔɔ ɛngyi Baebolo ne azo la ɔnva nwo ɛleka mɔɔ ɔvi la. Nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ yɛ nee kpɔkyevolɛma bali adwelie wɔ Intanɛte anzɛɛ fonu zo. Saa bɔbɔ yɛ adwenle a le kɛ yɛboa sonla zɛhae a, zɔhane mɔɔ yɛbayɛ la tia Baebolo nu adehilelɛ ne mɔɔ yɛzuzu nwo kɛkala la. Emomu, kɛ Gyihova menli la, yɛtwe yɛ nwo yɛfi kpɔkyevolɛma anwo, ɛhɛe yɛkoati bɛ bɔkɔɔ.

Kpɔkyevolɛma kpondɛ kɛ bɛbɛlɛbɛla Gyihova Alasevolɛ bɛ nee bɛ su kpolera

Koati kpɔkyevolɛma adwelielilɛ (Nea ɛdendɛkpunli 10)

11. Duzu a kola fa ‘koasea kpolera’ ba a, na kɛzi mgbanyima bahola ayɛ neazo kpalɛ wɔ ɛhye anu ɛ?

11 Saa yɛye kpɔkyevolɛma yɛsie ahane a, ninyɛne bie mɔ noko wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔkola ɔsɛkye asafo ne anzondwolɛ a. Kɛ neazo la, adwenle ngakyile mɔɔ menli lɛ ye wɔ nwɔhoalilɛ nwo la bahola ahɔwie ‘munzule nee koasea kpolera’ ɛzulɛ nu. Noko akee, saa mediema bie mɔ fa bɛ nwo wula nwɔhoalilɛ mɔɔ tia Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ anu a, ɔnle kɛ asafo nu mgbanyima bu bɛ nye gua zo kɛ bɛfa bɛakpondɛ anzondwolɛ. (Edw. 11:5; Ɛfɛ. 5:3-5) Eza ɔwɔ kɛ mgbanyima nea boɛ na bɛanli bɛ ti anwo bɛanyɛ debie. Asafo nu mgbanyima fa nɔhalɛlilɛ di folɛdulɛ ɛhye mɔɔ bɛva bɛmaa bɛ la azo: “Bɛnlea mboane ekpunli ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛwula bɛ sa nu la boɛ, . . . Bɛmmapele kɛ bɛkile bɛ tumi wɔ menli mɔɔ bɛva bɛ bɛwula bɛ bo la anwo zo, na bɛpɛ kilemunli kpalɛ bɛmaa mboane ne ɛlua zo.”​​—1 Pita 5:2, 3; bɛgenga 2 Kɔlentema 1:24.

12, 13. (a) Kɛzi Gyihova Alasevolɛ kpa anyelielɛ mɔɔ fɛta la ɛ, na Baebolo nu ngyinlazo boni a bɛfa bɛyɛ gyima a? (b) Kɛzi ngyinlazo mɔɔ wɔ ɛdendɛkpunli 12 ne anu la fane ninyɛne dɔɔnwo anwo ɛ?

12 Yɛ ahyehyɛdeɛ ne ɛtɛkɛlɛle sini, video zo nwɔhoa, mbuluku, nee edwɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛtie nee mɔɔ ɔnle kɛ yɛtie la aluma ɔtɛmanle yɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Baebolo ne maa yɛ anwosesebɛ kɛ yɛtete yɛ adwenle amaa yɛanwu “ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la.” (Hib. 5:14) Ngyinlazo mɔɔ bamaa yɛanwu anyelielɛ ninyɛne mɔɔ le kpalɛ la wɔ Baebolo ne anu. Ɔwɔ kɛ folɛdulɛ ɛhye yɛ yɛ bodane wɔ debie biala mɔɔ yɛyɛ la anu, “bɛbɔ mɔdenle bɛzukoa mɔɔ bɛyɛ a ɔsɔ Awulae anye la.” (Ɛfɛ. 5: 10) Baebolo ne ka kɛ kunli a le abusua ne ati a, yemɔti ɔkola ɔtua anyelielɛ ninyɛne bie mɔ wɔ ye awuke nu.a​​—1 Kɔl. 11:3; Ɛfɛ. 6:1-4.

13 Tɛ anyelielɛ ninyɛne ala a Baebolo nu ngyinlazo ɛhye mɔ fane nwo a. Kɛ neazo la, menli lɛ adwenle ngakyile wɔ adɛladeɛ, kpɔkɛdelɛ nee aleɛ, yɛɛ ninyɛne ngakyile nwo mɔɔ ɔkola ɔfa kpolerazulɛ ɔba a. Noko, saa ninyɛne ɛhye mɔ ɛyɛlɛ ɛntia Baebolo nu ngyinlazo a, ɔnle kɛ yɛyɛ kyengye na yɛsu nwolɛ kpolera ɔluakɛ “ɔnle kɛ Awulae sonvolɛ biala di butule. Ɔwɔ kɛ ɔyɛ atiakunlukɛnlɛma [bɛtɛɛ] ɔmaa awie biala.”​​—2 Tem. 2:24.

MMATU AGƆNWOLƐ ƐTANE!

14. Ndonwo boni a Pɔɔlo vale hilehilele kɛzi ɔhyia kɛ yɛkoati agɔnwolɛ ɛtane ɛdulɛ nu a?

14 Adenle boni bieko azo a ‘menli mɔɔ bɔ Gyihova duma la twe bɛ nwo fi ɛtane nwo ɛ’? Bɛdua menli mɔɔ yɛ ninyɛndane mɔɔ bɛ nee bɛ ɛndu kyengye la azo. Ndelebɛbo kpalɛ bie ati a Pɔɔlo vale ndonwo bieko lile gyima a. Ɔhɛlɛle kɛ “wɔ awuke kpole” nu “nyɛba nee dwora ngakyile dɔɔnwo wɔ ɛkɛ: bie mɔ wɔ nu mɔɔ bɛvale ezukoa nvutuke anzɛɛ dwɛtɛ fufule a bɛyɛle a, yɛɛ bie mɔ noko bɛvale baka anzɛɛ ɛva a bɛyɛle a; bie mɔ anwo hyia kpalɛ yɛɛ bie mɔ noko anwo ɛngyia biala.” (2 Tem. 2:20, 21) Akee ɔdule Keleseɛnema folɛ kɛ ‘bɛhwe bɛ nwo’ anzɛɛ bɛde bɛ nwo bɛvi “ninyɛne evinli nwo.”

15, 16. Ɛzukoalɛdeɛ boni a wɔ “awuke kpole” nwo neazo ne anu a?

15 Duzu a Pɔɔlo ndonwo ne kile a? “Awuke kpole” ne gyi ɛkɛ maa Keleseɛnema asafo ne yɛɛ “nyɛba” ne gyi ɛkɛ maa sonla ko biala mɔɔ wɔ asafo ne anu la. Wɔ awuke nu, saa bɛfa ɛyɛba anzɛɛ kyɛnze mɔɔ ɛyɛ evinli la bɛdi gyima a, ɔkola ɔmaa awie nyia ewule. Yemɔti, awuke ne anu amra ye ahyɛnze mɔɔ ɛyɛ evinli fi mɔɔ ɛtɛyɛle evinli la anu, bɛnli nu anzɛɛ bɛnva bɛndo aleɛ.

16 Zɔhane ala a ɔde ɔmaa Gyihova menli ɛnɛ a, bɛbɔ mɔdenle biala bɛtwe bɛ nwo bɛfi menli mɔɔ wɔ asafo ne anu mɔɔ bɛkpo kɛ bɛkɛva Gyihova ngyinlazo ne mɔ bɛkɛli gyima la anwo. (Bɛgenga 1 Kɔlentema 15:33.) Saa ɔhyia kɛ yɛyɛ ɛhye wɔ asafo ne anu a, ɛnee nea kɛzi ɔhyia kpalɛ kɛ yɛbahoati menli mɔɔ bɛnle asafo ne anu la agɔnwolɛ ɛdulɛ ɛ! Ɔluakɛ, bɛ nuhua dɔɔnwo le ‘ezukoa nwo anyebolo, bɛndie bɛ awovolɛma, bɛnzonle Nyamenle, bɛ ti yɛ se, bɛbɔ nzekue, bɛkyi kpalɛ, bɛye bɛ gɔnwo mɔ bɛmaa, bɛkulo anyelielɛ bɛtɛla Nyamenle.’​​—2 Tem. 3:1-5.

GYIHOVA YILA YƐ NƆHALƐLILƐ ZO

17. Duzu a Yizilayɛma yɛle wɔ adehilelɛ mɔɔ Gyihova vale manle bɛ la anwo a?

17 Baebolo ne ka mɔdenle mɔɔ Yizilayɛma bɔle wɔ mekɛ mɔɔ bɛhanle bɛhilele bɛ kɛ “bɛhwe bɛ nwo bɛvi Kɔla, Deetan, yɛɛ Abaelam ndanlɛ azua ne mɔ anwo” la. Kɛlɛtokɛ ne ka kɛ ‘bɛvile bɛ ndanlɛ azua ne mɔ anwo ndɛndɛ ne ala.’ (Ɛdi. 16:24, 27) Bɛandwenlehwenle bɛ bo aze fee. Ngɛlɛlera ne eza ka kɛ ‘bɛvile bɛ ndanlɛ azua ne mɔ anwo.’ Nɔhavoma mɔɔ wɔ nu la vale ye anyebolo zo. Bɛyɛle tieyɛ bɔkɔɔ. Bɛgyinlanle Gyihova anzi na bɛhwenle bɛ nwo bɛvile ɛtaneyɛlɛ nwo. Duzu a yɛsukoa yɛfi neazo ɛhye anu a?

18. Duzu a ɛnee wɔ Pɔɔlo adwenle nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔdule Temɔte folɛ kɛ “kpo wɔ mgbavolɛ nu atiakunluwɔzo ne mɔ” la ɛ?

18 Ɔhyia kpalɛ kɛ yɛbayɛ yɛ debie ndɛndɛ wɔ yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛbɔ nwolɛ bane la anwo. Ndelebɛbo ɛhye a wɔ folɛ ne mɔɔ Pɔɔlo dule Temɔte kɛ “kpo wɔ mgbavolɛ nu atiakunluwɔzo ne mɔ” la anu a. (2 Tem. 2:22) Wɔ mekɛ zɔhane, ɛnee Temɔte ɛnyi, ɔwɔ ye ɛvolɛ 30 ne mɔ anu. Noko tɛ ngakula angome a “mgbavolɛ nu atiakunluwɔzo” ɛtane kola gyegye bɛ a. Bɛdule Temɔte folɛ kɛ ‘ɔkpo’ ninyɛne ɛhye mɔ. Yemɔti ɛnee ɔwɔ kɛ Temɔte “twe ɔ nwo fi ɛtane nwo.” Gyisɛse lale adwenle ko ne ala ali wɔ mekɛ mɔɔ ɔhanle edwɛkɛ ɛhye la: “Saa ɛ nye ko a gyegye wɔ yeamaa wɔaminli wɔ diedi a, tu ye to!” (Mat. 18:9) Ɛnɛ, Keleseɛnema mɔɔ tie folɛdulɛ ɛhye la yɛ ye ndɛ twe bɛ nwo fi ninyɛne mɔɔ bazɛkye bɛ sunsum nu gyinlabelɛ ne la anwo.

19. Kɛzi bie mɔ ɛzi kpɔkɛ kpalɛ na bɛbɔ bɛ nwo bane bɛvi sunsum nu esiane nwo ɛ?

19 Menli mɔɔ ɛnee nza ɛgya bɛ na bɛrayɛ Alasevolɛ la bie mɔ ɛzi kpɔkɛ kɛ bɛnrɛnlo nza fee. Bie mɔ noko ɛhwe bɛ nwo ɛvi anyelielɛ mɔɔ si ɛbɛlatane adua la anwo. (Edw. 101:3) Kɛ neazo la, ɛnee adiema nrenya bie fa ɔ nwo wula ɛkponledolɛ mɔɔ bɛbɔ ɛbɛla ɛtane wɔ ɔ bo la anu. Noko, mekɛ mɔɔ ɔrazukoale nɔhalɛ ne la, ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔnrɛzi agole wɔ mediema ɛkponledolɛ bɔbɔ abo amaa yeangakye ye dɛba ne atiakunluwɔzo ɛtane ne. Nɔhalɛ nu, bɛtɛtuale Keleseɛnema ninyɛne le kɛ nza ɛnlonlɛ, agole ɛzilɛ nee dɔɔnwo mɔɔ bokɛboka nwo la. Noko, ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛyɛ menli mɔɔ kola si kpɔkɛ kpalɛ yɛbɔ yɛ nwo bane wɔ sunsum nu esiane nwo.

20. Ɔdwu mekɛ ne bie a ɔnla aze kɛ “yɛbahwe yɛ nwo yɛavi ɛtane nwo” ɛdeɛ, noko duzu a maa yɛnyia anwodozo nee arɛlekyekyelɛ a?

20 Yɛnyia nwolɛ adenle kpole kɛ Gyihova duma la yɛ nwo zo la, noko ɛzonlelilɛ wɔ nwo. Ɔwɔ kɛ ‘yɛtwe yɛ nwo yɛfi ɛtane nwo’ na ‘yɛdi boɛ.’ (Edw. 34:14) Ɛhye ɛyɛlɛ ɛnla aze. Noko yɛ nye die kɛ yɛnwu kɛ Gyihova kulo “bɛdabɛ mɔɔ bɛle ye ɛdeɛ” na bɛdi nɔhalɛ bɛmaa ye dahuu la.​​—2 Tem. 2:19; bɛgenga 2  Edwɛkɛsisilɛ 16:9a.

a Nea jw.org ne azo edwɛkɛ “Do You Ban Certain Movies, Books, or Songs?” mɔɔ wɔ ABOUT US > FREQUENTLY ASKED QUESTIONS ɛleka ne la.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie