TILE 3
“Bɛhakye Menli Mɔɔ Li Bɛ Nyunlu” La
EZA bɛkola bɛkile ɛzoanvolɛ Pɔɔlo edwɛkɛ mɔɔ wɔ Hibuluma 13:7 la abo kɛ: “Bɛhakye menli mɔɔ nea bɛ nwo zo” la. Ɔvi Pɛntekɔso 33 Y.M. mɔɔ ba la, Awulae Gyisɛse Kelaese nɔhalɛ ɛzoanvolɛma zonlenle kɛ neazo eku na bɛvale adehilelɛ bɛmaanle Kilisiene asafo ne mɔɔ ɛnee bɛde ye fofolɛ la. (Gyi. 6:2-4) Ɔkadwu kɛyɛ ɛvolɛ 49 Y.M. la, ɛnee menli gyɛne ɛraboka Gyisɛse ɛzoanvolɛma ne anwo wɔ neazo eku ne anu. Mekɛ mɔɔ bɛsi mrenyiazo ɛpɛlɛ ne anwo kpɔkɛ la, ɛnee “ɛzoanvolɛma ne nee mgbanyima ne mɔ mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm la” a wɔ neazo eku ne anu a. (Gyi. 15:1, 2) Ɛnee ɔle bɛ gyima kɛ bɛbazuzu ninyɛne mɔɔ fale Kilisienema amuala anwo la anwo. Bɛvale ngɛlata nee mɛla mɔɔ maanle asafo ne mɔ anwosesebɛ na ɔmaanle ɛdoavolɛma ne yɛle ko wɔ nzuzulɛ nee nyɛleɛ nu la bɛhɔmaanle bɛ. Asafo ne mɔ diele adehilelɛ mɔɔ neazo eku ne vale maanle bɛ la na bɛlile zo, ɛhye maanle Gyihova yilale bɛ na bɛkpazile.—Gyi. 8:1, 14, 15; 15:22-31; 16:4, 5; Hib. 13:17.
2 Mɔɔ ɛzoanvolɛma ne wule la anzi, menli dɔɔnwo kpɔkyele. (2 Tɛs. 2:3-12) Kɛ mɔɔ Gyisɛse hanle dole ɛkɛ wɔ ye hwiiti ne nee ndile nwo ɛrɛlɛ ne anu la, bɛluale ndile (adalɛ Kilisienema) wɔ hwiiti ne (Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la) avinli. Bɛmaanle ekpunli nwiɔ ne bɔle nu nyinle wɔ ɛvoya dɔɔnwo anu too ɔradwule ma ɛdelɛ mekɛ ne, “mekɛ ɛhye awieleɛ ne.” (Mat. 13:24-30, 36-43) Menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anu ko biala hɔle zo nyianle Gyisɛse anyunlu ɛlolɛ wɔ mekɛ zɔhane anu, noko ɛnee neazo eku, adenle titili mɔɔ Gyisɛse dua zo ava adehilelɛ amaa ye ɛdoavolɛma wɔ azɛlɛ ye azo la biala ɛnle ɛkɛ. (Mat. 28:20) Noko ɔhanle kɛ nzenzaleɛ bara wɔ ma ɛdelɛ mekɛ ne anu.
3 “Ɛnee akee nwane a le akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne?” Ɔlua kpuya ɛhye ati, Gyisɛse Kelaese bule ɛrɛlɛ anzɛɛ yɛle ndonwo bie mɔɔ le “mekɛ ɛhye . . . awieleɛ” ne anwo “sɛkɛlɛneɛ” ne foa la. (Mat. 24:3, 42-47) Gyisɛse hilele kɛ akɛlɛ nɔhavo ɛhye bayɛ gyima ɛsesebɛ yeamaa Nyamenle menli ne sunsum nu aleɛ “wɔ mekɛ kpalɛ nu.” Kɛmɔ Gyisɛse vale menli ekpunli a lile gyima na yeanva sonla ko yeammaa yeanli ahyehyɛdeɛ ne anyunlu wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu la ati, akɛlɛ nɔhavo ne mɔɔ Gyisɛse ɛlɛfa ali gyima wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu la ɛnle sonla ko.
KƐZI YƐBANWU “AKƐLƐ NƆHAVO NEE BADWEMA NE” LA
4 Nwane a Gyisɛse kpale ye kɛ ɔmaa ye ɛdoavolɛma aleɛ a? Ɔkpale Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛwɔ azɛlɛ ye azo la. Baebolo ne ka kɛ bɛle “alehelɛ ɛsɔfoma” mɔɔ bɛmaa bɛ gyima “‘kɛ bɛha’ Ahenle mɔɔ vɛlɛle bɛ vile awozinli nu rale ye wienyi ne mɔɔ yɛ nwanwane anu la ‘nyɛleɛ kpalɛ’ ne bɛhile.” (1 Pita 2:9; Mal. 2:7; Yek. 12:17) Asoo menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la amuala a bɔ nu yɛ akɛlɛ nɔhavo ne a? Kyɛkyɛ. Mekɛ mɔɔ Gyisɛse luale nwanwane adenle zo maanle menli ekpunli bie mɔɔ ɛye mraalɛ nee ngakula ɛfi nu a bɛkɛyɛ 5,000 aleɛ la, ɔlimoale ɔvale ɔmaanle ye ɛdoavolɛma ne, yɛɛ akee ɛdoavolɛma ne vale maanle menli ne a. (Mat. 14:19) Ɔluale menli ekyi nwo zo ɔmaanle menli dɔɔnwo aleɛ. Ɛnɛ noko ɔlɛdua adenle ko ne ala azo yeava sunsum nu aleɛ yeamaa.
5 Ɔti “sonvolɛ nɔhavo mɔɔ le badwema” la a le mediema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anu ekpunli ekyi bie mɔɔ bɛsiezie sunsum nu aleɛ na bɛkyɛ wɔ mekɛ mɔɔ Kelaese ɛra la anu la. (Luku 12:42) Wɔ awieleɛ mekɛ ye anu, mediema mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛboka “akɛlɛ nɔhavo nee badwema” ne anwo la bɔ nu sonle wɔ ewiade amuala gyima ne ati. Ɛnɛ, mediema mrenyia ɛhye mɔ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la a le Gyihova Alasevolɛ Neazo Eku ne a.
6 Kelaese maa bɛkɛlɛ Baebolo ngapezo mɔɔ ɛra nu la anwo edwɛkɛ na eza bɛfa kɛzi yɛbava Baebolo ngyinlazo mɔɔ le ye mekɛ nu ɛdeɛ yɛabɔ yɛ ɛbɛla la bɛmaa. Bɛdua Gyihova Alasevolɛ asafo ne mɔ azo a bɛfa sunsum nu aleɛ ɛhye bɛmaa a. (Aye. 43:10; Gal. 6:16) Wɔ Baebolo ne anu, ɛnee akɛlɛ anzɛɛ sonvolɛ mɔɔ bɛdie ye bɛdi la nea awuke zo. Zɔhane ala a bɛmaa akɛlɛ nɔhavo ne nee badwema ne noko gyima kɛ ɔnlea diedima awuke ne azo a. Ɔti akɛlɛ nɔhavo ne noko nea nwonane afoa nu ninyɛne, edwɛkɛhanlɛ gyima ne, maangyebakyi nee maanzinli nyianu ngyehyɛleɛ, mgbanyima mɔɔ bɛkpa bɛ bɛamaa bɛazonle wɔ ahyehyɛdeɛ ne anu yɛɛ Baebolo nwo mbuluku ɛyɛlɛ mɔɔ ɔ muala boa “sonvolɛma” ne la azo a.—Mat. 24:45.
7 “Sonvolɛma” ne a le nwane mɔ? Ye sikalɛ nu, bɛmɛ a le menli mɔɔ di aleɛ ne la. Alimoa ne, ɛnee sonvolɛma ne mɔ amuala le menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ. Nzinlii, “mboane gyɛne” ne anu eku kpole ne rabokale sonvolɛma ne anwo. (Dwɔn 10:16) Ekpunli nwiɔ ne amuala di sunsum nu aleɛ ne mɔɔ akɛlɛ nɔhavo ne fa maa la.
8 Wɔ anwongyelelɛ kpole ne anu, saa Gyisɛse ba kɛ ɔba yearabua ɛtane ewiade ɛhye ndɛne a, ɔbamaa akɛlɛ nɔhavo ne anlea “ye ninyɛne kɔsɔɔti azo.” (Mat. 24:46, 47) Menli mɔɔ bɔ nu yɛ akɛlɛ nɔhavo ne la banyia bɛ anwuma ahatualɛ ne. Bɛ nee 144,000 ne anu amra mɔɔ ɛha la yɛɛ Kelaese bali tumi wɔ anwuma. Yɛnrɛnyia akɛlɛ nɔhavo nee badwema wɔ azɛlɛ ye azo bieko ɛdeɛ, noko Gyihova nee Gyisɛse balua bɛdabɛ mɔɔ bɛbakpa bɛ kɛ “mgbanyima” la anwo zo bɛava adehilelɛ bɛamaa Mɛzaya Belemgbunlililɛ ne maanlema mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la.—Edw. 45:16.
DUZU ATI A ƆWƆ KƐ ‘YƐKAKYE MENLI MƆƆ LI YƐ NYUNLU LA Ɛ’?
9 Deɛmɔti ɔwɔ kɛ ‘yɛkakye menli mɔɔ li yɛ nyunlu’ na yɛnyia bɛ nu anwodozo la zonle. Duzu ati a yɛyɛ ɛhye a ɔbaboa yɛ a? Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ: “Bɛmɛ a bɛlɛnea bɛ nwo zo kɛ menli mɔɔ bɛbabu nwolɛ mgbonda a, amaa bɛava fɛlɛkolilɛ bɛayɛ ɛhye na tɛ nyanelilɛ, tɛ ye zɔhane a, ɔnrɛwie bɛ boɛ.” (Hib. 13:17) Ɔhyia kɛ yɛtie adehilelɛ mɔɔ vi menli mɔɔ li yɛ nyunlu ɛkɛ la na yɛdi zo, ɔluakɛ bɛdabɛ a bɛnea yɛ nwo zo amaa yɛanyia banebɔlɛ wɔ sunsum nu na yeawie yɛ boɛ a.
10 Kɛ mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ 1 Kɔlentema 16:14 la, Pɔɔlo hanle kɛ: “Bɛva ɛlɔlɛ bɛyɛ debie biala mɔɔ bɛyɛ la.” Bɛgyinla ɛlɔlɛ zo a bɛsi kpɔkɛ bɛmaa Nyamenle menli ne a. Bɛha ɛlɔlɛ nwo edwɛkɛ wɔ 1 Kɔlentema 13:4-8 kɛ: “Ɛlɔlɛ lɛ abotane yɛɛ ɔ ti akunlu le kɛnlɛma. Ɛlɔlɛ ɛndwe nungule. Ɔndu ɔ nloa anu, ɔmmemaa ɔ nwo zo, ɔnyɛ ninyɛne mgbane mgbane, ɔnle angomedi, ɔnva ɛya ndɛndɛ. Ɔnva ɛtane ɔnzie ye nu. Ɔ nye ɛnlie ninyɛndane nwo, emomu ɔdi fɛlɛko wɔ nɔhalɛ ne anwo. Ɔto ɔ rɛle aze wɔ debie biala anu, ɔdie debie biala ɔdi, ɔlɛ debie biala anu anyelazo, ɔgyinla debie biala anloa. Ɛlɔlɛ ɛmkpo aze ɛlɛ.” Kɛmɔ ɛlɔlɛ zo a bɛgyinla bɛsi kpɔkɛ mɔɔ boa Gyihova azonvolɛ kɔsɔɔti la ati, ɔnle kɛ adehilelɛ zɛhae maa yɛsulo. Eza ɛhye kile kɛ Gyihova kulo yɛ.
Ɔhyia kɛ yɛtie bɛdabɛ mɔɔ bɛnea yɛ nwo zo la amaa yeawie yɛ boɛ wɔ sunsum nu
11 Kɛ mɔɔ ɛnee ɔde ye wɔ ɛvoya mɔɔ limoa anu la, bɛdabɛ mɔɔ Gyihova ɛlɛmaa bɛanlea ye menli ne la ɛnli munli. Noko, Gyihova luale menli mɔɔ ɛnli munli la anwo zo lile ye bodane nwo gyima wɔ tete ne. Nowa bobɔle ɛlɛne na ɔbɔle ɛzɛkyelɛ ne mɔɔ ɛnee ɛlɛba wɔ ye mekɛ zo la nolo. (Gyn. 6:13, 14, 22; 2 Pita 2:5) Bɛkpale Mosisi kɛ ɔli Gyihova menli ne anyunlu ɔmaa bɛvi Yigyibiti. (Ɛzɛ. 3:10) Menli mɔɔ ɛnli munli la luale sunsum ne azo hɛlɛle Baebolo ne. (2 Tim. 3:16; 2 Pita 1:21) Menli mɔɔ ɛnli munli mɔɔ Gyihova maa bɛdi edwɛkɛhanlɛ nee ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne anyunlu la ɛmmaa anwodozo mɔɔ yɛlɛ ye wɔ Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne anu la ɛnga aze. Emomu, ɔmaa yɛ anwosesebɛ ɔluakɛ yɛze kɛ saa Gyihova moalɛ ɛnle nu a, anrɛɛ ahyehyɛdeɛ ne ɛnrɛhola mɔɔ yeyɛ la amuala yɛ. Ɔnva nwo ngyegyelɛ dɔɔnwo mɔɔ akɛlɛ nɔhavo ne ɛva nu la, yeyɛ gyima dɔɔnwo yehile kɛ Nyamenle sunsum ne a ɛlɛkile ye adenle a. Gyihova ahyehyɛdeɛ ne foa mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la ɛnyia nyilalɛ dɔɔnwo ɛnɛ. Ɛhye ati, yɛfi yɛ ahonle nu yɛboa ye kpalɛ na yɛnyia ye nu anwodozo.
KƐZI YƐDA YƐ ANWODOZO NE ALI LA
12 Bɛdabɛ mɔɔ bɛva ɛzonlelilɛ bɛwula bɛ sa nu wɔ asafo ne anu la fa anyelielɛ die bɛ gyimalilɛ ne to nu na bɛfa nɔhalɛlilɛ bɛyɛ. (Gyi. 20:28) Kɛ Belemgbunlililɛ nolobɔlɛma la, yɛbɔ mɔdenle yɛyɛ azua nu daselɛlilɛ, sia kɔkpɔla yɛɛ sua nu Baebolo ɛzukoalɛ. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Amaa yɛanyia sunsum nu aleɛ kpalɛ ne mɔɔ akɛlɛ nɔhavo ne fa maa azo nvasoɛ la, yɛsiezie yɛ nwo yɛmaa yɛ debiezukoalɛ ne mɔ na yɛkɔ, maangyebakyi nee maanzinli nyianu ne mɔ noko boka nwo. Yɛ mediema mɔɔ yɛ nee bɛ yia wɔ Kilisiene ayia ɛhye mɔ abo la maa yɛ anwosesebɛ kpole.—Hib. 10:24, 25.
13 Saa yɛfa yɛ nwonane afoa nu ninyɛne yɛboa ahyehyɛdeɛ ne a, ɛnee yɛlɛkile kɛ yɛlɛ anwodozo wɔ ye nu. (Mrɛ. 3:9, 10) Saa yɛnwu kɛ yɛ mediema anwo ɛhyele bɛ a, yɛboa bɛ ndɛndɛ. (Gal. 6:10; 1 Tim. 6:18) Yɛfa mediema ɛlɔlɛ a yɛyɛ ɛhye a, na dahuu yɛnea kɛ yɛbanyia nwolɛ adenle bie yɛala yɛ anyezɔlɛ ali yɛahile Gyihova nee ye ahyehyɛdeɛ ne wɔ kpalɛ mɔɔ bɛyɛ bɛmaa yɛ la anwo.—Dwɔn 13:35.
14 Eza yɛdie ahyehyɛdeɛ ne kpɔkɛzilɛ yɛto nu yɛfa yɛkile kɛ yɛlɛ ye nu anwodozo. Ɛhye noko kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze yɛmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ ɛzonlelilɛ wɔ asafo ne anu, le kɛ maangyebakyi zo neavolɛma nee asafo nu mgbanyima. Mediema ɛhye mɔ boka “menli mɔɔ li [yɛ] nyunlu,” mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛtie bɛ na yɛbɛlɛ yɛ nwo aze yɛmaa bɛ la anwo. (Hib. 13:7, 17) Saa yɛnde deɛmɔti bɛsi kpɔkɛ bie mɔ la abo kpalɛ bɔbɔ a, yɛze kɛ saa yɛdie yɛto nu a ɔbawie yɛ boɛ. Ɛhye maa Gyihova yila yɛ ɔluakɛ yɛtie ye Edwɛkɛ nee ye ahyehyɛdeɛ ne. Ɔti yɛbɛlɛ yɛ nwo aze yɛmaa yɛ Menle ne, Gyisɛse Kelaese.
15 Ɛhɛe, ɔwɔ kɛ yɛnyia anwodozo bɔkɔɔ wɔ akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne anu. Seetan, ewiade ɛhye nyamenle ne ɛlɛbɔ mɔdenle biala kɛ ɔmaa Gyihova duma ne nee yɛ ahyehyɛdeɛ ne anwo ara edwɛkɛ. (2 Kɔl. 4:4) Mmatɔ Seetan ɛhane nu! (2 Kɔl. 2:11) Ɔze kɛ yeha ye “mekɛ ekyi bie ala” na bɛava ye bɛado kuma kuloonwu ne anu, ɔti ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔtwe Gyihova menli ne dɔɔnwo mɔɔ ɔbahola la yeavi Nyamenle anwo. (Yek. 12:12) Noko, mekɛ mɔɔ Seetan ɛlɛmia ɔ nwo la, ɔrɛla ye kɛ yɛbabikye Gyihova kpalɛ. Bɛmaa yɛva yɛ nwo yɛdo Gyihova nee adenle mɔɔ ɔlɛdua zo yeahile ye menli adenle ɛnɛ la azo. Yɛyɛ zɔ a yɛbanyia mediemayɛlɛ mɔɔ koyɛlɛ wɔ nu.