Ɛzinzalɛ Arane YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Ɛzinzalɛ Arane
YINTANƐTE ZO MBULUKUZIELƐLEKA
Nzema
@
  • ɛ
  • ɔ
  • Ɛ
  • Ɔ
  • BAEBOLO
  • MBULUKU
  • DEBIEZUKOALƐ
  • w17 April m. 9-13
  • Nyamenle Belemgbunlililɛ Ne Ba A Duzu A Bavi Ɛkɛ A?

Vidio biala ɛnle foa ɛhye

Mmafa ɛya vidio ne angola ambuke

  • Nyamenle Belemgbunlililɛ Ne Ba A Duzu A Bavi Ɛkɛ A?
  • Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2017
  • Edwɛkɛtile Ngyikyi
  • Edwɛkɛ Mɔɔ Nee Ye Le Ko
  • AMUMUYƐMA
  • AHYEHYƐDEƐ MƆƆ BƐNLI NƆHALƐ
  • NINYƐNDANE
  • TƐNLABELƐ MƆƆ ƐNLE KPALƐ
  • Amaneɛnwunlɛ Awieleɛ Ɛbikye!
    Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo—2013
  • Duzu Ati A Nyamenle Bɔle Azɛlɛ Ye A?
    Duzu A Baebolo Ne Kilehile Amgba A?
Ɛzinzalɛ Arane Ɔbɔ Gyihova Belemgbunlililɛ Nolo (Debiezukoalɛ Ɛdeɛ)—2017
w17 April m. 9-13
Gyisɛse de ɛkpɔnwɔ fufule zo yɛɛ anwuma ɛlɔnema li ɔ nzi

Nyamenle Belemgbunlililɛ Ne Ba A Duzu A Bavi Ɛkɛ A?

“Ewiade nee ye atiakunluwɔzo ɛlɛpɛ nu, noko awie mɔɔ yɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ la de aze dahuu.”​—1 DWƆN 2:17.

EDWƐNE: 134, 24

KƐZI ƐBAYE Ɔ NLOA Ɛ?

  • Duzu a Gyihova bayɛ amumuyɛma nee ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ la ɛ?

  • Kɛzi Gyihova baye ninyɛndane nee tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la avi azɛlɛ ye azo ɛ?

  • Saa ɛtane ewiade ɛhye ɛlɛpɛ nu a, kɛ ɔkɛyɛ na wɔanwu kɛ wɔmɔ ɛbaha ɛkɛ ɛ?

1, 2. (a) Kɛzi yɛbahola yɛava ewiade ɛhye yɛado amumuyɛnli mɔɔ bɛbua ye ewule fɔlɛ la anwo ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.) (b) Saa bɛsɛkye ewiade ɛhye a, duzu a bɛbayɛ ye wɔ nwo a?

“NRENYIA ƐHYE MƆƆ ƆLƐKƆ LA ƐWU ƐWIE!” Saa bɛye amumuyɛnli bie bɛfi efiade na bɛto anlenkɛ ne anu a, yɛɛ bɛta bɛka edwɛkɛ ɛhye a. Duzu ati a sinzavolɛma ne ka edwɛkɛ ɛhye ɛ? Nrenyia ne te kpɔkɛ; na debie biala ɛngile kɛ ɔbawu. Noko sinzavolɛma ne nee ye ɛlɛkɔ ahunleɛ. Ɔti ɔle kɛ asɛɛ amumuyɛnli zɔhane ɛwu la.a

2 Wɔ adenle bie azo, ewiade ɛhye le kɛ nrenyia ne mɔɔ bɛ nee ye ɛlɛkɔ ahunleɛ la. Bɛbua ɛtane ewiade ɛhye ewule fɔlɛ dɛbadɛba, na kɛkala ye awieleɛ ɛbikye. Baebolo ne se: ‘Ewiade ye ɛlɛpɛ nu.’ (1 Dwɔn 2:17) Ewiade ye bahɔ awieleɛ amgba. Noko ngakyile wɔ ewiade ɛhye awieleɛ ne nee pilizanli ne ɛhunlɛ ne anu. Wɔ pilizanli ne ɛhunlɛ ne anu, awie mɔ bahola adendɛ atia kɛzi bɛlile ye edwɛkɛ ne la mɔɔ bɛ nye la kɛ bɛnrɛhu ye a. Noko, wɔ ewiade ɛhye awieleɛ ne anwo, anwuma nee aze Belemgbunli ne mɔɔ di munli la a ɛbua ye ewule fɔlɛ a. (Mɛla 32:4) Ye biala anu bɛbazɛkye ye, yɛɛ awie biala adwenle nu ɛnrɛyɛ ye kesee wɔ ye ndɛnebualɛ ne anwo. Saa bɛsɛkye ye bɛwie a, anwumabɔvolɛma nee alesama kɔsɔɔti balie ndɛnebualɛ ne ado nu. Anwodɔlɛ kpole kpalɛ bara!

3. Ninyɛne nna mɔɔ saa Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ba a bɛbavi ɛkɛ mɔɔ yɛbazuzu nwo la a le boni mɔ?

3 Noko duzu a “ewiade” ne mɔɔ “ɛlɛpɛ nu” la kile a? Ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɛnɛ menli bu bɛ kɛ bɛbadɛnla ɛkɛ ne dahuu la bavi ɛkɛ. Ɔle alɔbɔlɛ edwɛkɛ ɔ? Kyɛkyɛ! Nɔhalɛ nu, ɔle “Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa” ne foa titili. (Mat. 24:14) Yemɔti, yɛva yɛ adwenle yɛhɔ ninyɛne mɔɔ bavi ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne bara la azo. Yɛbazuzu ninyɛne nna: amumuyɛma, ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ, ninyɛndane nee tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la anwo. Wɔ ko biala anu, yɛbazuzu (1) kɛzi ninyɛne ɛhye mɔ gyegye yɛ ɛnɛ, (2) mɔɔ Gyihova bayɛ ye wɔ nwo, nee (3) kɛzi ɔbava mɔɔ le kpalɛ yeazie bɛ gyakɛ anu la anwo.

AMUMUYƐMA

4. Kɛzi amumuyɛma gyegye yɛ ɛnɛ ɛ?

4 Kɛzi amumuyɛma gyegye yɛ ɛnɛ ɛ? Mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ “anwongyelelɛ dɔɔnwo” bara ewiade ɛhye anu wiele la, sunsum ne maanle ɔhɛlɛle kɛ: “Amumuyɛma nee adalɛma bahɔ bɛ nyunlu wɔ ɛtaneyɛlɛ nu.” (2 Tim. 3:1-5, 13) Wɔnwu kɛ ngapezo edwɛkɛ ɛhye ɛlɛba nu ɔ? Yɛ nuhua dɔɔnwo ɛnwu amaneɛ wɔ amumuyɛma mɔɔ bie mɔ a le nzisima, menli mɔɔ kpɔ menli ekpunli gyɛne, nee kodiawuma la asa nu. Bɛ nuhua bie mɔ ye bɛ nyunlu di ɛtane; bie mɔ le mɛlɛbɛla, bɛkeda mɔɔ bɛyɛ la azo bɛyɛ bɛ nwo kɛ asɛɛ bɛle tenlenema. Saa bɛtɛbale yɛ nwo zo bɔbɔ a, amumuyɛma ɛhye mɔ nyɛleɛ gyegye yɛ. Saa yɛte ninyɛne mɔɔ bɛyɛ la bie a, ɔmaa yɛdi nyane. Kɛzi amumuyɛma ɛhye mɔ yɛ ngakula, menli mɔɔ bɛ nye ɛvi nee menli gyɛne mɔɔ bɛnlɛ moalɛ atisesebɛ la, tu ahonle. Amumuyɛma ɛhye mɔ yɛ bɛ ninyɛne kɛ nane anzɛɛ sunsum ɛtane ne mɔ la. (Gye. 3:15) Ɔyɛ anyelielɛ kɛ Gyihova Edwɛkɛ ne maa yɛnyia anyelazo la.

5. (a) Nwolɛ adenle boni a amumuyɛma lɛ a? (b) Duzu a bado amumuyɛma mɔɔ bɛnrɛhakyi la ɛ?

5 Duzu a Gyihova bayɛ a? Kɛkala, Gyihova ɛmaa amumuyɛma mekɛ kɛ bɛva bɛhakyi. (Aye. 55:7) Bɛtɛbuale bɛ ndɛne bɛtɛwiele. Ewiade ɛhye a bɛbua ye ewule fɔlɛ a. Na bɛdabɛ mɔɔ bɛnrɛhakyi, mɔɔ bɛbahɔ zo bɛaboa ewiade ɛhye too anwongyelelɛ kpole ne anu la ɛ? Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbaye amumuyɛma yeavi azɛlɛ ne azo. (Kenga Edwɛndolɛ 37:10.) Bie a amumuyɛma bɛanyia adwenle kɛ ndɛnebualɛ ne ɛnrɛha bɛ. Menli dɔɔnwo ɛzukoa kɛ bɛbavea mɔɔ bɛyɛ la azo, na fane dɔɔnwo ne ala bɛngye bɛ yɛɛ bɛnyia nwolɛ ndeanlɛ biala wɔ ewiade ɛhye anu. (Dwobu 21:7, 9) Noko Baebolo ne kakye yɛ kɛ: ‘Nyamenle nwu sonla ndenle nu, yɛɛ ɔnwu ɔ gyakɛ biala mɔɔ ɔtu la. Awozinli ɛnle ɛleka biala mɔɔ ɛtanevolɛma fea nu a ɔyɛ boɛ a.’ (Dwobu 34:21, 22) Ɛfea biala a Gyihova Nyamenle banwu wɔ. Nyamenle nwu debie biala mɔɔ amumuyɛma ɛlɛyɛ la. Wɔ Amagɛdɔn anzi, yɛbahɔ yɛahɔnlea ɛleka mɔɔ ɛnee amumuyɛma de la, noko yɛnrɛnwu bɛ. Bɛbazɛkye bɛ bɔkɔɔ!​—Edw. 37:12-15.

6. Bɛsɛkye amumuyɛma a nwane mɔ a baha a, na kɛmɔti a ɛhye le edwɛkpa ɛ?

6 Bɛsɛkye amumuyɛma a, nwane mɔ a baha a? Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ: “Na bɛlɛvoma bava azɛlɛ ne ayɛ bɛ ɛdeɛ, na bɛ nye alie bɛ ɛkpazilɛ nwo.” Yɛkenga ye wɔ edwɛndolɛ ko ne ala anu kɛ: “Tenlenema bava azɛlɛ ne ayɛ bɛ ɛdeɛ, na bɛadɛnla zolɛ dahuu.” (Edw. 37:11, 29) “Bɛlɛvoma” nee “tenlenema” ne a le nwane mɔ? Bɛlɛvoma ne a le bɛdabɛ mɔɔ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze bɛfa Gyihova ngilehilelɛ nee adehilelɛ bɛyɛ gyima la; yɛɛ tenlenema ne a le bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛyɛ mɔɔ tenrɛ wɔ Gyihova Nyamenle anye zo la. Wɔ ɛnɛ ewiade ye anu, amumuyɛma anwo zonle kpalɛ tɛla tenlenema. Noko wɔ ewiade fofolɛ ne mɔɔ ɛlɛba la anu, bɛlɛvoma nee tenlenema angomekye a bɛadɛnla azɛlɛ ne azo a. Nɔhalɛ nu, azɛlɛ ne bayɛ paladaese wɔ mekɛ mɔɔ menli ɛhye mɔ ala de zo la!

AHYEHYƐDEƐ MƆƆ BƐNLI NƆHALƐ

7. Kɛzi ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ la gyegye yɛ ɛnɛ ɛ?

7 Kɛzi ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ la gyegye yɛ ɛnɛ ɛ? Ninyɛndane dɔɔnwo mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ ewiade ɛhye anu la vi ahyehyɛdeɛ bie mɔ. Yɛva ɛzonlenlɛ ngakyile mɔɔ bɛbɛlɛbɛla menli mgbe dɔɔnwo mɔɔ bɛnlie Baebolo ne bɛnli, bɛnze kɛzi Nyamenle de, kɛzi azɛlɛ ne nee alesama kenle bie bayɛ, nee ninyɛne dɔɔnwo la kɛ neazo. Na arane mɔɔ bɛsi konle nee basabasayɛlɛ adua, bɛsisi ehyiavolɛma nee bɛdabɛ mɔɔ bɛnlɛ banebɔlɛ, na bɛmaa bɛ sa abo ɛwulalɛ nee sonla nyunlu ɛnleanlɛ kɔ zo la noko ɛ? Na gyima gyima mɔɔ bɛsɛkye ninyɛne mɔɔ ɛbɔ yɛ nwo mgbɔlɔka ɛyia, mɔɔ wɔ azɛlɛ ne anu nee zolɛ, na bɛsisi menli mɔɔ bɛ nee bɛ di gua amaa bɛ nuhua ekyi anyia bɛ nwo na menli mgbe dɔɔnwo ali ehyia la noko ɛ? Ɔda ali wienyi kɛ, ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ la a ɛlɛmaa amaneɛnwunlɛ ahɔ zo wɔ ewiade ɛhye anu a.

8. Duzu a Baebolo ne se ɔbado ahyehyɛdeɛ biala mɔɔ sonla nye zo ɛbaha kɛ bɛnrɛzɛkye ye ɛlɛ la ɛ?

8 Duzu a Gyihova bayɛ a? Anwongyelelɛ kpole ne babɔ ɔ bo wɔ mekɛ mɔɔ maanyɛlɛ ngyehyɛleɛ ne bateta tuutuunli ne mɔɔ bɛfɛlɛ ye Babelɔn Kpole ne mɔɔ ɔgyi ɛkɛ ɔmaa adalɛ ɛzonlenlɛ ahyehyɛdeɛ ne mɔ la. (Yek. 17:1, 2, 16; 18:1-4) Bɛbazɛkye ɛzonlenlɛ zɔhane mɔ bɔkɔɔ. Na ahyehyɛdeɛ mɔɔ ɛha mɔɔ bɛnli nɔhalɛ la noko ɛ? Baebolo ne fa awoka nee mbɔra gyinla ɛkɛ maa ahyehyɛdeɛ ɛhye mɔ mɔɔ wɔ sonla nye zo ɛbaha kɛ bɛnrɛzɛkye bɛ ɛlɛ la. (Kenga Yekile 6:14.) Baebolo ne ka kɛ bɛbazɛkye arane ne mɔ nee bɛ ahyehyɛdeɛ ngakyile ne mɔ amuala. Anwongyelelɛ kpole ne bara awieleɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛzɛkye ewiade ɛhye anu arane ne mɔ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛgyi ye afoa na bɛko bɛtia Nyamenle Belemgbunlililɛ ne kɔsɔɔti la. (Gyɛ. 25:31-33) Yemɔ anzi, ahyehyɛdeɛ mɔɔ ɛnli nɔhalɛ la biala ɛnrɛdɛnla ɛkɛ!

9. Duzu a maa yɛdie yɛdi kɛ bɛbayɛ ninyɛne pɛpɛɛpɛ wɔ azɛlɛ fofolɛ ne azo ɛ?

9 Duzu a bali ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ la agyakɛ anu a? Wɔ Amagɛdɔn anzi, yɛbanyia ahyehyɛdeɛ wɔ azɛlɛ ye azo ɔ? Baebolo ne ka kɛ: “Na kɛ mɔɔ ye ɛwɔkɛ ne kile la, yɛlɛkendɛ anwuma fofolɛ nee azɛlɛ fofolɛ, na ɛhye mɔ anu a tenleneyɛlɛ badɛnla a.” (2 Pita 3:13) Anwuma nee azɛlɛ dɛba ne, arane mɔɔ bɛnli nɔhalɛ nee alesama mɔɔ bɛwɔ ye tumililɛ bo la bavi ɛkɛ. Duzu a bali bɛ gyakɛ anu a? Edwɛkɛ “anwuma fofolɛ nee azɛlɛ fofolɛ” kile kɛ yɛbanyia arane fofolɛ nee azɛlɛ fofolɛ mɔɔ belemgbunlililɛ ne bazie nuhua menli a. Belemgbunlililɛ ne mɔɔ Gyisɛse bali zolɛ tumi la bala Gyihova Nyamenle subane ne mɔ ali kpalɛ ɔluakɛ ɔle anzodwolɛ Nyamenle. (1 Kɔl. 14:33) Ɔti bɛbayɛ ninyɛne pɛpɛɛpɛ wɔ “azɛlɛ fofolɛ” ne azo. Yɛbanyia menli mgbalɛ mɔɔ bɛbali ninyɛne nwo gyima la. (Edw. 45:16) Kelaese nee menli 144,000 ne mɔɔ bɛ nee ye bali tumi la bahile bɛ adenle. Fa ɛ nye bu mekɛ mɔɔ ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ ɛnle ɛkɛ bieko na ahyehyɛdeɛ kokye mɔɔ koyɛlɛ wɔ nu, na bɛnrɛzɛkye ye ɛlɛ la a wɔ ɛkɛ la nea!

NINYƐNDANE

10. Ninyɛndane boni a ɛbu zo wɔ ɛleka mɔɔ ɛde la ɛ, na kɛzi ɔgyegye ɛ nee wɔ abusua ne ɛ?

10 Kɛzi ninyɛndane gyegye yɛ ɛnɛ ɛ? Yɛde ewiade mɔɔ ninyɛndane ɛbu nu la anu. Ɛbɛlatane, nɔhalɛ mɔɔ bɛnli, nee basabasayɛlɛ ɛbu zo wɔ ewiade ɛhye anu. Mekɛ dɔɔnwo ne ala awovolɛ bɔ mɔdenle kpalɛ na bɛahola bɛabɔ bɛ mra nwo bane wɔ ninyɛndane ɛhye mɔ anwo. Gyima ngakyile mɔɔ bɛyɛ anyelielɛ ninyɛne la dahuu nyia anyuhɔlɛ wɔ ɛtaneyɛlɛ mɔɔ bɛmaa ɔsɔho anyelielɛ ninyɛne nee menli mɔɔ fa Gyihova ngyinlazo mɔɔ fale kpalɛ nee ɛtane nwo di gyima mɔɔ bɛgolo bɛ nwo la anu. (Aye. 5:20) Nɔhalɛ Kilisienema ko tia ninyɛne zɔhane mɔ. Bɛbɔ mɔdenle bɛgyinla bɛ munlililɛ nu wɔ ewiade mɔɔ bɛmbu Gyihova ngyinlazo ne mɔ la anu.

11. Duzu a yɛsukoa yɛfi Sodɔm nee Gomɔla mɔɔ Gyihova zɛkyele bɛ la anu a?

11 Duzu a Gyihova bayɛ ye wɔ ninyɛndane nwo a? Suzu mɔɔ ɔyɛle ye wɔ ɛtaneyɛlɛ mɔɔ ɛnee ɛbu zo wɔ Sodɔm nee Gomɔla la anwo nea. (Kenga 2 Pita 2:6-8.) Nyɛleɛ ɛtane mɔɔ ɛnee ɛlɛkɔ zo la gyegyele tenlenenli Lɔɔto nee ye abusua ne. Mɔɔ Gyihova zɛkyele zɔhane azua ne mɔ la, ɛnee tɛ ninyɛndane ala a ɔlɛmaa yeara awieleɛ a. Ɔyɛle zɔ “ɔvale ɔhilele ɛtanevolɛma mɔɔ bara la.” Kɛ mɔɔ Gyihova maanle ɛbɛlatane rale awieleɛ la, zɔhane ala a saa ɔsɛkye ɛtane ewiade ɛhye a ɔbayɛ a.

12. Ninyɛne boni mɔ a ɛ nye la kɛ saa ewiade ɛtane ɛhye pɛ nu a ɛbayɛ a?

12 Duzu a bali ninyɛndane agyakɛ anu a? Nyɛleɛ mɔɔ maa sonla nye die la bahɔ zo wɔ Paladaese azɛlɛ ne azo. Dwenle gyima mɔɔ yɛ anyelielɛ mɔɔ yɛbayɛ yɛamaa azɛlɛ ye ayɛ paladaese anzɛɛ yɛ azua nee azua mɔɔ yɛbazi yɛamaa yɛ kulovolɛma la anwo nea. Suzu menli mgbe dɔɔnwo ne mɔɔ bɛbadwazo bɛ na yɛaboa bɛ yɛamaa bɛanwu Gyihova ndenle ne mɔ nee kɛzi ɔ nee alesama lile la anwo nea. (Aye. 65:21, 22; Gyi. 24:15) Yɛbayɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ bamaa yɛ nye alie na yɛaye Gyihova ayɛlɛ la!

TƐNLABELƐ MƆƆ ƐNLE KPALƐ

13. Tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la boni a Seetan, Adam, nee Yive atuadelɛ ne ɛva ɛra a?

13 Kɛzi tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la gyegye yɛ ɛnɛ ɛ? Amumuyɛma, ahyehyɛdeɛ mɔɔ bɛnli nɔhalɛ nee ninyɛndane kɔsɔɔti kɔwie tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la anu. Nwane a konle, ehyia, nee nyeyenu ɛngyegye ye a? Na anwodolɛ nee ewule noko ɛ? Ninyɛne ɛhye mɔ gyegye yɛ muala. Ɛhye mɔ amuala vi atua mɔɔ amumuyɛma nsa ɛhye mɔ​—Seetan, Adam, nee Yive dele tiale Gyihova la. Yɛ nuhua biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ ngyegyelɛ mɔɔ vi bɛ atuadelɛ ne anu rale la bie ɛnga ye a.

14. Duzu a Gyihova bayɛ ye wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la anwo a? Maa neazo.

14 Duzu a Gyihova bayɛ ye wɔ tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la anwo a? Fa konle kɛ neazo. Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbamaa konle ara awieleɛ bɔkɔɔ. (Kenga Edwɛndolɛ 46:8, 9.) Na anwodolɛ ɛ? Ɔbaye yeavi ɛkɛ. (Aye. 33:24) Na ewule ɛ? Gyihova bame ye bɔkɔɔ! (Aye. 25:8) Ɔbadu ehyia bo. (Edw. 72:12-16) Kɛ ɔbayɛ tɛnlabelɛ gyɛne biala mɔɔ ɔmaa ɛbɛlabɔlɛ yɛ alɔbɔlɛ noko la ɛne. Ɔbaye ewiade ɛhye “anwoma” ɛtane ne bɔbɔ yeavi ɛkɛ, ɔluakɛ Seetan nee ye sunsum ɛtane ne mɔ bavi ɛkɛ bɔkɔɔ.​—Ɛfɛ. 2:2.

Mgbanyinli nee ngakula anye ɛlie ewiade mɔɔ konle, anwodolɛ anzɛɛ ewule ɛnle nu la anu

Pɛ ewiade mɔɔ konle, anwodolɛ nee ewule ɛnle nu la nvoninli wɔ wɔ adwenle nu! (Nea ɛdendɛkpunli 15)

15. Wɔ Amagɛdɔn anzi, ninyɛne boni mɔ a bavi ɛkɛ bɔkɔɔ a?

15 Ɛbahola wɔava ɛ nye wɔabu ewiade mɔɔ konle, anwodolɛ, anzɛɛ ewule ɛnle nu la? Dwenle nwolɛ nea, sogyama, nyevile zo sogyama, anzɛɛ anwomanyunlu sogyama ɛnle ɛkɛ bieko! Bɛnrɛhakye akodeɛ anzɛɛ konle bieko. Asopiti, dɔketama, nɛɛsema, anzɛɛ kpɔkɛdelɛ nwo banebɔlɛ, ɛleka mɔɔ bɛfa avunli bɛsie, bɛyɛ ɛzɛne, menli mɔɔ bia avunli, anzɛɛ azie bavi ɛkɛ! Saa ɛtanelilɛ fi ɛkɛ a, yɛnrɛhyia sinzavolɛma, alarm, kpolisima, yɛɛ bie a apipi anzɛɛ sanvɛ nwo bieko! Dwenle adwenleadwenle mɔɔ ɔnrɛgyegye yɛ bieko la anwo nea.

16, 17. (a) Kɛzi menli mɔɔ bapɛ Amagɛdɔn la anwo badɔ bɛ ɛ? Maa neazo. (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia anwodozo kɛ bɛnrɛzɛkye yɛ bɛnrɛboka ɛtane ewiade ɛhye anwo ɛ?

16 Saa tɛnlabelɛ mɔɔ maa yɛdi nyane la fi ɛkɛ a, kɛzi ɛbɛlabɔlɛ ne bayɛ ɛ? Yɛnnwu kɛzi yɛka ye a. Yɛdɛnla ɛtane ewiade ɛhye anu yɛhyɛ yemɔti bie a yɛnva yɛ adwenle yɛngɔ ninyɛne mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔ ewiade ye anu mɔɔ maa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo la azo. Ɔle kɛ menli mɔɔ de bikye keteke agyinlaleɛ la, bɛ adwenle ɛngɔ dede ne azo bieko, nee bɛdabɛ mɔɔ bɛde bɛbikye bɔla la, bɛnde nvoanle ne bieko. Noko, ye ngyegyelɛ ɛhye mɔ fi ɛkɛ, nea kɛzi yɛ nwo badɔ yɛ a!

17 Duzu a bali adwenleadwenle mɔɔ tɔ yɛ nwo ɛnɛ la agyakɛ anu a? Edwɛndolɛ 37:11 bua kɛ: “Na bɛ nye alie bɛ ɛkpazilɛ nwo.” Edwɛkɛ zɔhane ɛnga wɔ ahonle ɔ? Mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ ɛnyia ye la ɛne. Ɛnee bɔ mɔdenle yɛ mɔɔ ɛkɛhola ye yɛ la amuala bikye Gyihova Nyamenle nee ye ahyehyɛdeɛ ne wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye mɔɔ adwenleadwenle ɛbu zo la anu! Maa ɛ nye ɛlie wɔ anyelazo ne anwo, dwenledwenle nwo, fa wɔ adwenle nee wɔ ahonle die di kɛ ɔwɔ ɛkɛ na ka nwolɛ edwɛkɛ kile awie mɔ! (1 Tim. 4:15, 16; 1 Pita 3:15) Ɛyɛ zɔ a, ɛbanyia anwodozo kɛ saa bɛlɛsɛkye ɛtane ewiade ɛhye a bɛnrɛzɛkye wɔ bɛnrɛboka nwo. Emomu, ɛbadɛnla aze dahuu wɔ anyelielɛ nu!

a Ɛdendɛkpunli ɛhye maa yɛnwu kɛzi ɛnee bɛyɛ pilizama mɔɔ ɛnee wɔ tete United States ɛleka bie la.

    Nzema Mbuluku Ngakyile (1982-2025)
    Fi Nu
    Kɔ Nu
    • Nzema
    • Fa Nwa Awie
    • Mɔɔ ɛkulo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Nwolɛ Mɛla
    • Fealeranu Edwɛkɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Kɔ Nu
    Fa Nwa Awie