Lo Maak Bee Ɛm
9 Lo dɔɔ̄na, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Kaka m kɔ i nɛ, a ɛrɛ pya a le eyira akɛāma lo ba naale edaara edɛm loo luh mmɛ sɔ̄ ba emuɛ Buɛ̄-mɛnɛ Bari e’ina aa bɛɛ.” 2 Sɔ̄ ini’ī biradee etɛ̄na, Jizɔs bee su Pita le Jems gbaāloo Jɔn yaaloo ye kuma nyɔɔ egu a kii nyɔɔ. E a bee kiiya wa bie kɛ̄sī; 3 e ye bɛloo deenyɔɔ bee bɔātɛ̄ emɔ sa ɛɛ ee bɛloo ɛrɛgebah nɛɛ log nu a kɛnɛkɛ̄ wee log. 4 Gbaāloo wo, ba bee muɛ Elaija le Mozis a gaa nyɔɔnɛ Jizɔs kɔnia ue. 5 Lo sɔ̄ Pita kɔ nɛ Jizɔs kɔ: “Rabai, a lee kɔ i le akɛāma. Dooraa i top taa ka tɔkpo, ziī aba lo olo, ziī aba lo Mozis, e ziī aba lo Elaija.” 6 Bu kaka, a naa bee suā nu edoo nyɔɔbee bɔɔ bee wa aa. 7 E tɔ̄dee bee wa kuɛ, e ba dā ziī muɛ a aabu lo tɔ̄dee a kɔ: “Alɛ ama na mdaa Nwiīnɛɛdam m wereloo a. Gbānaa ye tɔ̄ loo.” 8 E aba sɔ̄ a ba ɛp kpaɛ̄ wa sa muɛ kɔ lɔgɔ nɛɛ naa wa lena loo mɛ aba Jizɔs.
9 Sɔ̄ ba aa bee sirakɛ̄ aa nyɔɔ egu, a bee wa zuurabahtɔ̄ agɛrɛ kɔ ba aa kɔ nu ba bee muɛ a nɛ lɔgɔ nɛɛ mmɛ sɔ̄ Nwiīnɛɛ e’aara kɛ̄ yɛɛ pya e’ua. 10 Ba bee seea ue ama nyiɛ wa,* mɛ ba kiisī lo ekɔnia nu aakɛ̄ yɛɛ pya a e’ua a kura. 11 E ba bɔātɛ̄ ebip ye kɔ: “Ena anua pya ɛm kpa kɔ Elaija ɛrɛ edasī lu a?” 12 A bee wa kɔ nɛ kɔ: “Elaija ebee dasī lu sa obara dɛ̄dɛɛ̄ nu sere wa dɔ; mɛ ena anua a bee lu e’ɛm kumaloo Nwiīnɛɛ kɔ etɛɛ̄ bu gbɛnɛ-edo tɔga sa alu egbɛ ye a? 13 Mɛ m kɔ i nɛ kɔ Elaija ebee lu sa ba aara ye dookɛ̄ a wa nia doo, dookɛ̄ a bee lu e’ɛm ye kumaloo doo.”
14 Sɔ̄ ba bee lu ina kɛ̄ pya dɔɔ̄na a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee le, ba muɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a wa tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ, e pya ɛm kpa bee le lo kɛ̄ sa aa wa nyɔɔnɛ amkɛ̄. 15 Mɛ aba sɔ̄ gbɛnɛkpo nɛɛ a bee ye muɛ, a bee wa lu nyɛŋia loo sa ba teera ye pii wee kana ye muɛ̄. 16 Nyɔɔwo a bee wa bip kɔ: “Ena bui aa wa nyɔɔnɛ amkɛ̄ nyɔɔ a?” 17 E ziī nɛɛ a bee le yɛɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a ture ye nɛ kɔ: “Nɛɛ tɔgɛnu, m su na nwiīnɛɛdam a nua loo nyɔnɛbee edɔɔ̄* a ye le bu doo kɔ a dap kɔ ue. 18 Ɛrɛgebah kɛ̄ a ye aa bie, a top ye zima kɛnɛkɛ̄, e a gbɔ fefe maāsa sa taa daa ye, e ekpo tah ye loo. M bee kɔ nɛ pya a wee a nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba a kpo lo edɔɔ̄ ye lɛɛ bu mɛ ba naa bee dap.” 19 A bee wa ture nɛ kɔ: “Aa sɔ̄ eku a naa ɛrɛ yira, kuma mɛ sɔ̄ na m kiisī lo eyɔ i tɔɔ̄ lokwa bui ɛrɛ yira a? Kuma mɛ sɔ̄ na m kiisī lo e’egere i bu loo a? Suaa ye mɛ ma.” 20 Nyɔɔwo ba bee su lo nwiīnɛɛdam ye ma, mɛ aba sɔ̄ a bee ye muɛ, lo edɔɔ̄ aa ye nyɔŋɛ sa ye top zima kɛ̄, e a kigia nɛ sī nɛ dumɛ sa gbɔ fefe maāsa. 21 Jizɔs bee bip ye tɛ kɔ: “Aā mɛ sɔ̄ na nu ama bee bɔātɛ̄ edoo ye a?” A bee kɔ: “Aā sɔ̄ a bee le nwīgbagbara nwiī, 22 e gbɛnɛ-edo sɔ̄, a wee ye top tɛrɛ bu miā le bu maā lo efɛ ye. Mɛ lo a ɛrɛ nu o dap doo, to i esaɛ̄ sa i yerebah nɛ.” 23 Jizɔs kɔ ye nɛ: “Ena anua o kɔ, ‘Lo o dap a?’ Nyɔnɛbee a dap lu edoo ɛrɛgebah nu nɛ nɛɛ a ɛrɛ yira.” 24 Aba lo sɔ̄, tɛ lo nwiī bee wiikpā sa kɔ: “M ɛrɛ yira! Yerebah mɛ nɛ kɛ̄ alu ebɛɛ̄ kɔ m ɛrɛ yira!”
25 Sɔ̄ Jizɔs emɔna kɔ gbɛnɛkpo nɛɛ a aa wa teera lu loo, a bee kɔgara ue edɔɔ̄ a naa ɛɛ a sa kɔ: “M kɔ a nɛ, olo edɔɔ̄* a doo kɔ aa dap kɔ ue le naɛbee, aa ye bu sa o aa ye sinakɛ̄ yii bu lɔgɔ sɔ̄!” 26 Sɔ̄ edɔɔ̄ a edoora kɔ a wiikpā sa ye aa nyɔŋɛ booboo sɔ̄, a bee ye aa bu, e nwiī a bee bee nɛɛ e’ua. Nyɔɔwo, pio nɛɛ bee kɔ: “E’ua!” 27 Mɛ Jizɔs bee ye aabahloo bah sa ye dāna lɛɛ kɛ̄, e a yira yah. 28 E sɔ̄ ba eyira tɔ, pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ye bip sɔ̄ ba le aba aba sa kɔ: “Ena anua ii bee ye dap kpo lɛɛ a?” 29 A bee wa kɔ nɛ kɔ: “Aba nu a dap lu ekpoā lo dua ama lɛɛ na kara.”
30 Ba bee aa lo kɛ̄ sa tɛɛ̄ bu Galilii, mɛ a naa bee gbī kɔ lɔgɔ nɛɛ a suā nu akiiloo. 31 Nyɔnɛbee aa bee tɔgɛnu pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ sa wa kɔ nɛ kɔ: “Elu elɛɛ Nwiīnɛɛ yere kɛ̄ bah pya nɛɛ, e ba efɛ ye, mɛ kere ba fɛ ye, elu elɛɛ ye kɛ̄ bu luh sɔ̄ taa biradee etɛ̄na.” 32 Kerewo, ba naa bee dābeeloo nu a kɔ, e bɔɔ bee wa aa lo ebip ye nu akiiloo.
33 E ba bee lu ina Kapaniɔm, e sɔ̄ a bee le tɔ, a bip wa kɔ: “Ena bui gaa bee amkɛ̄ loo bie nyɔɔ kɛ̄dee a?” 34 Ba bee ɔbɛpiī, nyɔnɛbee nu ba aa bee amkɛ̄ loo na nɛɛ alu gbɛnɛ wa yɛɛ. 35 Nyɔɔwo, a bee ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄ sa kue lop le baɛ pya ye nɛɛ lɛɛratam sa wa kɔ nɛ kɔ: “Lo ziī nɛɛ gbī elu tuatua i yɛɛ, a ɛrɛ elu kpɛdumɛ le nɛɛ esitam nɛ dɛ̄dɛɛ̄ bui.” 36 Lo sɔ̄, a bee su ziī nwiī wa wu yɛɛ sa ye su bah pigaraloo, e a kɔ wa nɛ kɔ: 37 “Ɛrɛgebah nɛɛ a su dua nwīgbagara nwiī a le doo wo ama nyɔɔ na bee, sunage mda; e ɛrɛgebah nɛɛ a mɛ su, sunage Nɛɛ a bee mɛ yere e a naale aba mda.”
38 Jɔn bee ye kɔ nɛ kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, i bee muɛ ziī nɛɛ aa su o bee kpoā pɔrɔ-edɔɔ̄, e i bee gbī ekpaɛ̄ ye, nyɔnɛbee a naa wee i nyɔɔnɛ dumɛ.” 39 Mɛ Jizɔs bee kɔ: “Bui aa ye kpaɛ̄, nyɔnɛbee lɔgɔ nɛɛ a su na bee siā nyɛŋiatam lo enwaabah kɔ ziī piya nu mɛ kumaloo naale. 40 Nyɔnɛbee ɛrɛgebah nɛɛ a naa gbāna i sī le i loo. 41 E ɛrɛgebah nɛɛ a i nɛ ziī kɔp maā nyɔɔbee bui lu Nɛɛ Kraist, bu kaka m kɔ i nɛ, lɔgɔ nu edoo kɔ a peere ye ekpɛanu naale. 42 Mɛ ɛrɛgebah nɛɛ a doo kɔ ziī yɛɛ pya lo nwīgbagbara a ɛrɛ yira ama a dɔ, ebee lee kɔ alu esu dɛm gbɛā nuede lo enyanya-toora-toh wee kigere ye kɔm oo sa alu etop ye tɛrɛ bu pɛnɛ.
43 “Lo bah a edoo kɔ o dɔ, fii ye lɛa loo. E lee o su boh nyima bu dum ee kɔ o su baɛ bah nyima bu Gɛhɛna,* bu miā a naa dap lu ezimɛ. 44* —— 45 E lo a le ekpotɔ a edoo kɔ o dɔ, fii ye lɛa loo. Nyɔɔbee elee kɔ o lu kɔga sa yii bu dum, ee kɔ o ɛrɛ baɛ tɔ sa alu etop a tɛrɛ bu Gɛhɛna.* 46* —— 47 E lo a le bee dɛɛ̄ a edoo kɔ o dɔ, togara ye top bie. Nyɔnɛbee elee o su ziī bee dɛɛ̄ nyima bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari, ee kɔ o ɛrɛ baɛ bee dɛɛ̄ sa alu etop a tɛrɛ bu Gɛhɛna,* 48 kɛ̄ ye fɛ naa wee u, e ye miā naa wee lu ezimɛ.
49 “Nyɔnɛbee elu esu miā yereloo pya nɛɛ dookɛ̄ a wee lu eyere loh loo nu doo. 50 Loh lee, mɛ lo a le loh naa topna, ena elu esu daā kɔ a top a? Bɔɔlo tobaa loh sa nyɔɔnɛ ziī tɔɔ̄ bu efɛɛloo.”