Lo Luk Bee Ɛm
22 Dee Doonu Fituru A Naa Muū a wee lu ekure Tɛɛ̄yee ebee ina aa waɛloo kɛ̄. 2 E pya tɛsī ewɔp le pya ɛm kpa aa bee gbī kɛ̄ etɛɛ̄ doo ye fɛ, nyɔnɛbee bɔɔ bee wa aa loo pya nɛɛ. 3 Lo sɔ̄ Setan bee yii bu Judas a wee lu ekure Iskariɔt, lo a bee le ziī nɛɛ yɛɛ Lop Le Baɛ a, 4 e a bee aa sa nyɔɔnɛ pya tɛsī ewɔp le pya nɛɛbee pya baɛloo tɔkaɛ biraloo kɛ̄ edoo ye tɛ̄ŋaloo wa yere kɛ̄bah. 5 Lo ama bee wa ɛɛrɛ bu, e ba bee yiga kɔ ba enɛe ye kpugi Silva. 6 Nyɔɔwo a bee yiga sa bɔātɛ̄ egbī taɛ sɔ̄ a bɔloo elɛɛ ye bie kɛ̄ gbɛnɛ-edo nɛɛ naale.
7 Nyɔɔ dee Doonu Fituru A Naa Wee Muū, lo a wee ɛrɛ elu ewaara zɔɔ Tɛɛ̄yee; 8 Jizɔs bee yere Pita le Jɔn sa wa kɔ nɛ kɔ: “Kiraa wee kwa nuede Tɛɛ̄yee i esɛɛ lokwa i de.” 9 Ba kɔ ye nɛ kɔ: “Mɛ kɛ̄ na o gbī kɔ i kwa sere a?” 10 A kɔ wa nɛ kɔ: “Ɛp! sɔ̄ bui yii bu gbɛnɛ buɛ̄ a, bui zɔ̄ŋia ziī gbara a toora kana maā. Nyɔɔnɛaa ye yii ɛrɛgebah tɔ a yii. 11 Kɔaa nɛ tɛ ɛrɛ tɔ a kɔ, ‘Nɛɛ Tɔgɛnu kɔ i kɔ a nɛ kɔ: “Mɛ kɛ̄ na tɛm pya saanɛɛ le a, kɛ̄ m nyɔɔnɛ pya a wee mɛ nyɔɔnɛ dumɛ de nuede Tɛɛ̄yee a?”’ 12 E lo nɛɛ etɔgɛ i ziī gbɛnɛ tɛm a le mmnyɔɔ lo elua ekwa sa sere leere. Kwaa sere lo kɛ̄.” 13 Nyɔɔwo, ba bee aa sa muɛ dookɛ̄ a bee kɔ doo a, e ba bee kwa lo kɛ̄ loo Doonu Tɛɛ̄yee.
14 Nyɔɔwo sɔ̄ lo sɔ̄ ina, a bee nyɔɔnɛ pya ye nɛɛ lɛɛratam ɛŋɛtɛ̄ loo kasi. 15 E a bee wa kɔ nɛ kɔ: “A bee mɛ taɛ gbɛnɛ lo enyɔɔnɛ i de nuede Tɛɛ̄yee ama lɛɛ m gae tɔga; 16 nyɔnɛbee m kɔ i nɛ, mm le esinakɛ̄ de mmɛ sɔ̄ elu edoo gbɔ̄mɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu a yira dɔ* bie bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari.” 17 E sɔ̄ esua kɔp, a yere kara sa kɔ: “Suaa sa tɛ̄ma lɛa bah nɛ ziī, 18 nyɔnɛbee m kɔ i nɛ, aā anyaawo kiisī, mm le esinakɛ̄ ɔ̄ aāloo bee vine mmɛ sɔ̄ Buɛ̄-mɛnɛ Bari elua.”
19 Gbaāloo wo, a su fituru sa yere kara, lɛɛ a buū sa wa su nɛ sa kɔ: “Lo ama tɔɔ̄dɔ na ekpaloo lo elu enɛ i nyɔɔ. Kiraasī lo edoo lo ama lo enyɛŋia mɛ bu loo.” 20 A bee doonage doo wo loo lo kɔp sɔ̄ ba edea nuede loo uunɛ sah, sa kɔ: “Lo kɔp ama na aā bɔmadum alu edoo tɛ̄maloo mdaa miī, lo elu e egara i nyɔɔ.
21 “Mɛ ɛp! nɛɛ elɛɛ mɛ le mm gbaa le nyɔɔ kasi ama. 22 Bu kaka, Nwiīnɛɛ ekii dookɛ̄ a bee lu ekɔ ye kumaloo doo; mɛ ekiɛ̄nu ele nɛ nɛɛ alu etɛ̄maloo ye lɛɛ!” 23 Nyɔɔwo, ba bee bɔātɛ̄ ekɔnia yɛɛ wa taɛ nɛɛ a wa le yɛɛ lo edoo dua nu ama.
24 Kerewo, ba gaa bee amnagekɛ̄ kaāna kumaloo nɛɛ elu gbɛnɛ wa yɛɛ. 25 Mɛ a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Pya mɛnɛ nyɔuwe wee tɔgɛ kɔ ba eenyɔɔ pya a wa le kɛɛ̄, e alu esuā wa loo nua pya a wee Doo Le Nɛ Pya Dɔɔ̄na. 26 Kerewo, bɔɔlo bui aa doo wo. Mɛ nɛɛ alu gbɛnɛ i yɛɛ ele doodoo nɛɛ alu nwīgbagbara, e nɛɛ a i zaāsī ele doodoo bui nɛɛtam. 27 Nyɔnɛbee amunu na alu gbɛnɛ a, nɛɛ aa denu* sɛh nɛɛ aa nɛ nuede?* Ekɔ a naale nɛɛ aa denu* ni? Mɛ mda le i yɛɛ doodoo nɛɛ aa nɛ nuede.*
28 “Kerewo, bui le mɛ loo bu dɛ̄dɛɛ̄ na taāŋa; 29 e m enyɔɔnɛ i doo yii bɔmadum dookɛ̄ na Tɛ ebee mɛ nyɔɔnɛ doo yii bɔmadum kumaloo ziī buɛ̄-mɛnɛ doo, 30 lokwa bui dap de sa ɔ̄ bie nyɔɔ na kasi bu na Buɛ̄-mɛnɛ, e bui ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ kasi mɛnɛ sa biaɛ biaɛ loo 12 gā Izrɛl.
31 “Saimɔn, Saimɔn, ɛp! Setan aa gbī efuuri dɛ̄dɛɛ̄ bui dookɛ̄ a wee lu efuuri esaɛ lɛɛ loo kpakpaa doo. 32 Mɛ m ebara Bari a kumaloo lokwa o yira naa dɔ; mɛ sɔ̄ o obia lu, yere mɛm loo pya o wuga.” 33 Lo sɔ̄, a kɔ ye nɛ kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, m kpɛ̄naloo enyɔɔnɛ a kii ɛrɛgebah kɛ̄, kere alu kpɔgɔrɔ ale luh.” 34 Mɛ a bee kɔ: “M kɔ a nɛ a Pita, edoo kɔɔ̄ naale eku kpā anii’ee mmɛ sɔ̄ o e’anna taa sɔ̄ kɔ oo mɛ suāe loo.”
35 A bee wa kɔnage nɛ kɔ: “Sɔ̄ m bee i yere ture ee sa buii bee aara bɛrɛ kpugi ale bɛrɛ nuede ale kpa ekaɛtɔ, ekɔ a ɛrɛ ziī nu a bee i naɛ̄nɛ ni?” Ba kɔ: “Eeye!” 36 Lo sɔ̄ a kɔ wa nɛ kɔ: “Mɛ nyaawo, doolo nɛɛ a ɛrɛ bɛrɛ kpugi ale bɛrɛ nuede aara, e doolo nɛɛ a naa ɛrɛ gɛ̄nɔ̄ oo ye bɛloo deenyɔɔ sa nyaa ziī aba. 37 Nyɔnɛbee m kɔ i nɛ kɔ nu a bee lu e’ɛm ɛrɛ edooa gbɔ̄mɛɛ mɛ kumaloo, lo a kɔ, ‘Elu ebuū ye gbaāloo pya pɔrɔ dogo.’ Nyɔnɛbee lo ama edooa gbɔ̄mɛɛ mɛ kumaloo.” 38 Lo sɔ̄ ba kɔ ye nɛ kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ ɛp! baɛ ka gɛ̄ nɔ̄ le akɛāma.” A kɔ wa nɛ kɔ: “Egbɔ̄mɛɛ.”
39 Sɔ̄ e’aara lo kɛ̄, a bee kii nyɔɔ Kpokɛ̄ Olive dookɛ̄ a wee doo, e pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ye nyɔɔnɛ. 40 Sɔ̄ e’ina lo kɛ̄, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Kiraasī lo eyere kara lokwa buii dɔ bu ɛma-ɛp.” 41 E a bee wa aaloo kiikɛ̄ a naa aadee binia, e a kunɛzū kɛ̄ sa bɔātɛ̄ eyere kara, 42 sa kɔ: “Tɛ, lo o gbī, su kɔp ama mɛ lɛɛ kɛ̄sī. Kerewo, a naale kɛ̄ mda gbī doo, mɛ a sira dookɛ̄ olo gbī doo.” 43 Lo sɔ̄ ziī ɛnjɛl a aa bunyɔɔ bee ye siraloo sa ye yere mɛm loo. 44 Mɛ a bee kiisī lo e’agɛrɛbah yere kara nyɔnɛbee a bee ɛrɛ gbɛnɛ ekiɛ̄nu; e kiɛrɛ a bee ye aaloo bee le doodoo ekpo ekpotɔ miī a tɔp kɛnɛkɛ̄. 45 Sɔ̄ a yere kara sah, a bee obia ina kpaɛ̄ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ sa muɛ kɔ ba le daa, nyɔɔbee pya nu a gaa bee wa taɛ̄ŋɛ bee doo kɔ loo wa a ɔ. 46 A bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ena anua bui aa daa a? Aaraakɛ̄ sa kiisī lo eyere kara lokwa buii dɔ bu ɛma-ɛp.”
47 Sɔ̄ a bee lege gaa kɔ ue, ɛp! ziī gbɛnɛ eku nɛɛ lo Judas ziī nɛɛ yɛɛ Lop Le Baɛ a gaa bee wa zaāsī bee lu, e a kiā waɛloo Jizɔs lo ekuɛ̄ ye nyɔɔnu loo. 48 Mɛ Jizɔs kɔ ye nɛ kɔ: “Judas, ekɔ o gaa lɛɛ Nwiīnɛɛ tɛ̄maloo ekuɛ̄ ye nyɔɔnu loo ni?” 49 Sɔ̄ pya a bee ye le loo emɔna nu a gaa sira, ba bee kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, ekɔ i su gɛ̄ nɔ̄ wa beā be loo ni?” 50 Ziī aba bee ku zooro nɛɛ tɛsī ewɔp sa ye fii tɔ̄ bara bahle lɛɛloo. 51 Mɛ Jizɔs bee ture kɔ: “Eleera.” E a bee ye daabahloo tɔ̄ sa ye bo. 52 Lo sɔ̄, Jizɔs kɔ nɛ pya tɛsī ewɔp le pya nɛɛbee loo pya baɛloo tɔkaɛ le pya kanɛɛ a bee lu wee aa ye a kɔ: “Bui aara gɛ̄ nɔ̄ le tum nua wee aā mɛ doodoo nɛɛ biu ni? 53 M wee i le loo bu tɔkaɛ aā ziī dee yii ziī, e buii bee mɛ aa. Mɛ bui sɔ̄ na ama le sɔ̄ pya a le bu zii etɔgɛ wa ekpo.”
54 Lo sɔ̄ ba aa ye sa ye su aā, e ba su ye nua tɔ nɛɛ tɛsī ewɔp; mɛ Pita bee le aa wa nyɔɔnɛ aā kɛ̄ a binia. 55 Sɔ̄ ba bee kwa miā taɛ kɛ̄-ee sa gbaa ɛŋɛtɛ̄ kpaɛ̄, Pita bee wa le ɛŋɛtɛ̄ yɛɛ. 56 Mɛ ziī nwiī emuā alu zooro bee ye muɛ a le ɛŋɛtɛ̄ kpaɛ̄ miā sa ye ɛp doo tɔɔ sa kɔ: “Gbara ama wee ye lenage loo.” 57 Mɛ a bee anna sa kɔ: “Nɛɛwa, mm ye suāloo.” 58 E sɔ̄ ziī nwī sɔ̄ etɛ̄na, dɔɔ̄na nɛɛ bee ye muɛ sa ye kɔ nɛ kɔ: “Olo wee wa lenage loo.” Mɛ Pita bee kɔ: “Nɛɛdam, mm wee wa le loo.” 59 E sɔ̄ nu a dap lu ziī awa etɛ̄na, dɔɔ̄na nɛɛ bee bɔānagetɛ̄ ekɔ agɛrɛ kɔ: “Bu kaka, nɛɛ ama wee ye lenage loo, nyɔnɛbee ɛɛ nɛɛ Galilii!” 60 Mɛ Pita bee kɔ: “Nɛɛdam, mm suā nu o gaa kɔ.” E aba sɔ̄ a, sɔ̄ a bee lege gaa kɔ ue, edoo kɔɔ̄ ku kpā. 61 Lo sɔ̄ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ kiiya sa ɛp Pita doo tɔɔ, e Pita bee nyɛŋiabu nu Nɛɛ-a-i-ɛrɛ bee ye kɔ nɛ kɔ: “Lɛɛ edoo kɔɔ̄ gae ku kpā anii’ee, o anna mɛ taa sɔ̄.” 62 E a bee kii ee sa to gbɛnɛ to.
63 Lo sɔ̄, pya a bee aa Jizɔs bee ye su nua nu mɔm sa ye zip; 64 e sɔ̄ ba e’uura ye nu sī, ba kiisī lo ebip ye kɔ: “Kɔ i nɛ! Mɛɛ na a a zip a?” 65 E ba kɔ booboo ue kɔ gbee ye kumaloo.
66 E sɔ̄ dee yira, dɛ̄dɛɛ̄ pya kanɛɛ loo pya nɛɛ gbaāloo pya tɛsī ewɔp le dɛ̄dɛɛ̄ pya ɛm kpa bee gbaa bɔŋana, e ba su ye kuma bu wa tɔbiaɛ Sanhidrin sa kɔ: 67 “Kɔ i nɛ, lo a le olo na Kraist a.” Mɛ a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Kere m kɔ i nɛ, buii le eyiga doo pippip. 68 Gbaāloo wo, lo m bip i ebip buii le e’agara. 69 Kerewo, aā anyaawo kiisī Nwiīnɛɛ gaa le ɛŋɛtɛ̄ bara bahle Bari a ɛrɛ ekpo.” 70 Lo sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ aba bee kɔ: “Nyɔɔwo ɔɔ Nwiīnɛɛdam Bari ni? A kɔ wa nɛ kɔ: “Bɔɔlo bui kɔ doo wo.” 71 Ba bee kɔ: “Amunu ekeebee na i gaa sigekɛ̄ gbī a? Nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ ii edaā ye aā nu.”