Lo Luk Bee Ɛm
7 Sɔ̄ ekɔa ue nɛ pya nɛɛ a sah, a bee kii Kapaniɔm. 2 E loo zooro ziī nɛɛ nɔ̄ bu ye wee ɛɛloo kaāna bee dumɛ gbɛnɛ, e ebee sah e’u. 3 Sɔ̄ a bee dā nu akiiloo Jizɔs, a bee yere pio pya kanɛɛ pya Juu kɔ ba a kɔ nɛ Jizɔs kɔ alu wee bo ye zooro. 4 Ba bee lu loo Jizɔs sa ye bara kɔ: “A bɔloo kɔ o doo nu ama ye nɛ, 5 nyɔnɛbee a wereloo i edonyɔɔ, e alɛ na a bee wu i tɔ bɔŋanaloo a.” 6 Nyɔɔwo, Jizɔs bee wa nyɔɔnɛ si. Mɛ sɔ̄ ba ewaraloo tɔ a, lo nɛɛ nɔ̄ bee yere pio nɛɛ ye ma sa kɔ: “Tɛtɔ, o aa nɛ taāŋa loo a nyɔnɛbee mm lu nɛɛ a bɔloo kɔ o lu na tɔ. 7 Nu anua mm bee a lu loo lo. Mɛ aadee kɔ loo na zooro a nwaɛ̄, e loo ye enwaɛ̄. 8 Nyɔnɛbee mda lenage kɛɛ̄ ekpo sa ɛrɛ pya nɔ̄ a mɛ le kɛɛ̄, e m dap kɔ nɛ alɛ ama, ‘Kii!’ e a ekii, e m kɔ nɛ lo dɔɔ̄na, ‘Lu!’ e a elu, e lo m kɔ nɛ na zooro, ‘Doo nu ama!’ a edoo.” 9 Sɔ̄ Jizɔs edaā pya nu ama, a bee ye lu nyɛŋia loo, e a kiiya sa kɔ nɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a bee le aa ye nyɔɔnɛ a kɔ: “M kɔ i nɛ, m sii muɛ lɔgɔ nɛɛ Izrɛl a ɛrɛ dua yira ama.” 10 E sɔ̄ pya a bee lu eyere a ina tɔ, ba bee muɛ kɔ loo lo zooro enwana.
11 Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, a bee kii ziī buɛ̄ alu ekure Nain, e pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ le gbɛnɛ eku nɛɛ bee ye nyɔɔnɛ kii lo kɛ̄. 12 E sɔ̄ ewaraloo nudee buɛ̄ a, ɛp! ba bee dana ziī gbara e’ua aā bu buɛ̄ a, a bee le aba bee nwiī bah ka. E lo dɔɔ̄na na bee lo wa bee le waa ua dam. E gbɛnɛ-edo nɛɛ a aabu buɛ̄ a bee ye le loo. 13 Sɔ̄ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ bee ye muɛ, a bee ye ɛrɛ toesaɛ̄ loo, sa bee ye kɔ nɛ kɔ: “O aa tona.” 14 Lo sɔ̄ a bee lu waɛloo sa daa bahloo nu toā ii nɛɛ a, e pya aa bee dana ii nɛɛ a bee yira ziī dɔ. E a bee kɔ: “Nwiī zuguru, m kɔ a nɛ, aakɛ̄!” 15 E nɛɛ ebee u a aakɛ̄ sa ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄, e Jizɔs bee ye su nɛ ye ka. 16 Lo sɔ̄, bɔɔ bee aa dɛ̄dɛɛ̄ aba, e ba bee bɔātɛ̄ enɛ ka Bari sa kɔ: “Gbɛnɛ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ e’aarakɛ̄ i yɛɛ,” e “Bari enyɛŋia bu pya ye nɛɛ.” 17 E kpɛa a ye kiiloo bee yaara dɛ̄dɛɛ̄ barasī Judia le pya buɛ̄ a tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ.
18 E pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jɔn bee ye kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya nu ama nɛ. 19 Nyɔɔwo, Jɔn bee lɛɛra baɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ siāloo Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, ye bip kɔ: “Lege olo na Nɛɛ A Gaa Lu a, sɛh i ɛmadɛɛ̄ dɔɔ̄na nɛɛ ni?” 20 Sɔ̄ pya lo nɛɛ bee ye lu ina kpaɛ̄, ba kɔ ye nɛ kɔ: “Jɔn Nɛɛ Limaā lɛɛra i kɔ i bip a kɔ: ‘Lege olo na Nɛɛ A Gaa Lu a, sɛh i ɛmadɛɛ̄ dɔɔ̄na nɛɛ ni?’” 21 Taɛ lo sɔ̄, a bee bo gbɛnɛ-edo pya nɛɛ nu bee dumɛ, le pya a bee ɛrɛ gbɛnɛ eyɔloo sa kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ lɛɛ bu pya nɛɛ, e a bee doonage kɔ pya nɛɛ a bee lu zimadɛɛ̄ a muɛ nu. 22 Lo sɔ̄ a ture wa nɛ kɔ: “Kiraa sa kɔ nɛ Jɔn nu bui muɛ le nu bui dā kɔ: Pya zimadɛɛ̄ muɛ nu, pya kɔgah kiā, e pya ebiakpaŋ ɛɛ ɔŋia, pya naɛbee dā nu, alu elɛɛ pya a bee u kɛ̄ bu luh, e alu ezue le yereue nɛ pya kporo. 23 Ɛɛbu a le nɛ nɛɛ a naa dɔ nyɔɔbee mda.”
24 Sɔ̄ pya nɛɛ Jɔn bee lɛɛratam a ekira, Jizɔs bɔātɛ̄ ekɔ nu akiiloo Jɔn nɛ gbɛnɛkpo nɛɛ a kɔ: “Ena bui bee si bu kpo-sagara-wii wee ɛp a? Ekpotiŋ efɔp gaa nyɔŋɛ nɛ sī nɛ dumɛ ni? 25 Taɛ ena bui bee si wee ɛp a? Ekɔ ziī nɛɛ a yaa bɛloo a lɛɛ* ni? Eeye, pya a yaa gbɛnɛ gbɛnɛ bɛloo sa ɛrɛ lele nu le tɔ mɛnɛ. 26 Alu taɛ ena bui bee kii ee wee ɛp a? Ziī nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ ni? Aiī, ɛɛ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ sa eenage nyɔɔ wo. 27 Alɛ ama na nɛɛ a bee lu e’ɛm kumaloo kɔ: ‘Ɛp! M gaa yere na nɛɛ lɛɛratam a zaāsī,* nɛɛ a gaa le kwa o dee a sɛɛ.’ 28 M kɔ i nɛ, lɔgɔ nɛɛ a le yɛɛ pya nɛɛwa bee maɛ̄ a eenyɔɔ Jɔn naale, mɛ nɛɛ a kiikɛ̄ bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari lu gbɛnɛ ye ee.” 29 (Sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ le pya tup etup bee dā lo ama, ba bee kɔ Bari lu nɛɛ kaāna dogo, nyɔnɛbee Jɔn ebee wa limaā. 30 Mɛ pya Farisii le pya a suā lok kaāna naa bee gbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄* Bari bee wa nɛ, nyɔnɛbee Jɔn sii bee wa limaā.)
31 “Nyɔɔwo, mɛɛ na m dap su pya lo sɔ̄ eku ama dooreloo ani? E taɛ mɛɛ na ba bee a? 32 Ba le doodoo gbomiɔŋɔ a le ɛŋɛtɛ̄ kɛ̄du sa gaa kɔ nɛ ziī kɔ: ‘I bee fuuri ezinigā i nɛ mɛ buii bee yep; i bee wiikpā to mɛ buii bee i nyɔɔnɛ to.’ 33 Bu aba lo sīdee, Jɔn Nɛɛ Limaā bee lu, a naa de fituru ale ɔ̄ mii vine, mɛ bui bee kɔ: ‘A ɛrɛ pɔrɔ-edɔɔ̄.’ 34 Mɛ Nwiīnɛɛ elua, e a de nu sa ɔ̄ nu, e bui kɔ: ‘Ɛp! Nɛɛ gbɛnɛ de le nɛɛ a ɔ̄ mii gbɛnɛ, gbo pya tup etup le pya pɔrɔ!’ 35 Kerewo, nɛɛ suānu wee tɔgɛ ye kaāna dogo tɛ̄maloo pya nu a sira aabu nu a doo.”*
36 Lo sɔ̄, ziī nɛɛ Farisii kiisī lo ebara ye kɔ a nyɔɔnɛe ye denu. Nyɔɔwo, a bee yii tɔ lo nɛɛ Farisii sa ɛŋɛtɛ̄ loo kasi nuede. 37 E ɛp! ziī wa a wee lu esuāloo bu buɛ̄ a kɔ alu pɔrɔ wa bee dā kɔ a le tɔ lo nɛɛ Farisii gaa denu,* e a bee aara elolo alabaster nɔɔ̄ a wee si lele nuloo le bu nua. 38 Sɔ̄ e’ɛŋɛ ye tɛ̄ dee dumɛ kpaɛ̄ tɔ ye, a bɔātɛ̄ eto sa su maā to a ye karɛ loo ekpotɔ sa su zia a ye le bee siŋa. Gbaāloo wo, a kɛɛrɛloo ye kuɛ̄ nyɔɔnu loo sa su lo nɔɔ̄ a wee sī lele nuloo a ye tɔ̄ loo tɔ. 39 Mɛ sɔ̄ nɛɛ Farisii a bee ye kue a emɔna doo wo, a kɔ bu nyiɛ ye kɔ: “Lo nɛɛ ama bee le kaāna nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ ebee suā kɔ wa aa ye daaebahloo ama ɛɛ nɛɛ pɔrɔ.” 40 Mɛ Jizɔs bee ye ture nɛ kɔ: “Saimɔn,* a ɛrɛ nu m gbī ekɔ a nɛ.” A kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, o dap kɔ!”
41 “Baɛ nɛɛ bee bɔgara kpugi aābah ziī nɛɛ, ziī aba bee bɔgara 500 denariɔs, e elua a bɔgara 50 denariɔs.* 42 Mɛ sɔ̄ ba naa bee ɛrɛ lɔgɔ kɛ̄ edoo ye kpɛ nɛ, a bee aaloo nɛ baɛ aba. Nyɔɔwo, mɛɛ yɛɛ baɛ aba na ewere ye loo gbɛnɛ a?” 43 Saimɔn bee ye ture nɛ kɔ: “M kɛɛrɛ kɔ lo nɛɛ a bee aaloo lo gbɛnɛ nɛ a.” A kɔ ye nɛ kɔ: “O biaɛ leere.” 44 Lo sɔ̄ a kiiya ɛp wa a sa kɔ nɛ Saimɔn kɔ: “O muɛge wa ama? M bee lu o tɔ, e oo bee mɛ nɛ maā eloŋa tɔ. Mɛ wa ama su ye maā to mɛ karɛ loo tɔ sa su ye zia sīŋa. 45 Oo bee mɛ kuɛ̄ nyɔɔnu loo, mɛ wa ama aā sɔ̄ m bee yii o tɔ a sii ɔbɛ ekuɛ̄ mɛ nyɔɔnu loo ekpotɔ. 46 Oo bee mɛ tɔ̄ nɔɔ̄ bee, mɛ wa ama su nɔɔ̄ a wee sī lele nuloo mɛ tɔ̄loo tɔ. 47 Mɛ nyɔɔbee lo ama, m kɔ a nɛ, elua e’aaloo ye pɔrɔ ye nɛ kere ba kuīkpo,* nyɔnɛbee a tɔgɛ gbɛnɛ wereloo. Mɛ nɛɛ alu e’aaloo nwīgbagbara pɔrɔ nɛ naa wee tɔgɛ gbɛnɛ wereloo.” 48 Lo sɔ̄ a kɔ nɛ lo wa kɔ: “Elua e’aaloo o pɔrɔ a nɛ.” 49 Pya a bee ye nyɔɔnɛ le ɛŋɛtɛ̄ loo kasi nuede a bee bɔātɛ̄ ekɔnia yɛɛ wa kɔ: “Mɛɛ na gbara a aanageloo pɔrɔ ama a?” 50 Mɛ a bee kɔ nɛ lo wa kɔ: “O yira ekpɔā a; kii bu efɛɛloo.”