Lo Maak Bee Ɛm
12 Lo sɔ̄ a bɔātɛ̄ esu edobah wa kɔā ue nɛ kɔ: “Ziī nɛɛ bee foh kere uwe vine sa be gɔh tɛ̄ma ɛŋɛnɛ, e a dɔɔra kɛ̄ zag mii lɛɛloo bee vine sa wu tɔ-nyɔɔ ye bu, e a nɛ pya tam wii kɔ ba a kuūdɛɛ̄loo lɛɛ a kii dɔɔ̄na edo. 2 E sɔ̄ e’ina sɔ̄ gbī nu, a lɛɛra ziī ye zooro kɔ a si loo pya tam wii a wee su pio bee a aabu uwe vine wa aābah. 3 Mɛ ba bee ye aa, ye zip sa ye yere ekobah ture. 4 A bee sikɛ̄ yere dɔɔ̄na ye zooro wa ma, e ba bee ye zip nu bee sa ye bɔbɛɛ kɛɛ. 5 E a bee sikɛ̄ yere lo dɔɔ̄na, e ba fɛ ye, gbaāloo gbɛnɛ-edo pya lo dɔɔ̄na, ba bee zip pio aba, e ba bee fɛ pio aba. 6 A bee ɛrɛ ziī dɔɔ̄na nɛɛ lo a le ye nwiīnɛɛdam a wereloo. Bu kpɛdumɛ, a bee ye lɛɛra wa ma sa kɔ, ‘Ba enwadɛɛ̄ na nwiīnɛɛdam.’ 7 E pya tam wii a bee kɔ nɛ ɛnia aba kɔ: ‘Alɛ ama na e’ɛrɛ pya zɔ ama a. Luaa, dooraa i fɛ ye e pya nu a ye kuu elu ili.’ 8 Nyɔɔwo, ba bee ye aa sa ye fɛ sa ye top lɛɛ bu uwe vine a. 9 Ena tɛ-ɛrɛ uwe vine a edoo a? Elu sa fɛ pya tam wii a sa su lo kere uwe vine nɛ pya dɔɔ̄na. 10 Bui sii bee buū bu kpa kaɛ kɔ: ‘Ekpodɛm pya wu be bee kiī, elua bātɛ̄ be.* 11 Lo ama aabah Jɛhova,* e alu i nyɛŋia loo sɔ̄ i muɛ’ ni?”
12 Nyɔɔwo, ba bee gbī e’aa ye mɛ bɔɔ bee wa aa loo gbɛnɛkpo nɛɛ a, nyɔnɛbee ba bee suā kɔ alaba na a gaa su lo edobah nu kɔā ue kumaloo a. E ba bee ye aaloo sa kii.
13 Lo sɔ̄ ba sikɛ̄ lɛɛra pio pya Farisii le pio pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Hɛrɔd ye ma lokwa ba ye aa tɛ̄maloo nu a kɔ. 14 Sɔ̄ ba e’ina ye loo, ba bee ye kɔ nɛ kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, i suā kɔ o wee kɔ kaka sa oo wee ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ, e oo wee ɛp kɛ̄ mɛā nɛɛ le doo mɛ o wee tɔgɛ kaka akiiloo dee Bari. A bɔgeloo* bu lok lo ekpɛ etup nɛ Siza sɛh a naa bɔloo ni? 15 I kpɛge sɛh i aa kpɛ ni?” Mɛ kɛ̄ a suā kɔ ba lu baɛsī doo, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ena anua bui doā mɛ ɛp a? Suaa ziī denariɔs mɛ ma m naa ɛp.” 16 Ba bee ye su ziī aba ma, e a kɔ wa nɛ kɔ: “Sī mɛɛ le bee mɛɛ na ama?” Ba kɔ ye nɛ kɔ: “Lo Siza.” 17 Lo sɔ̄ Jizɔs kɔ wa nɛ kɔ: “Kpɛaa nu a kuu Siza nɛ Siza sa kpɛ nu a kuu Bari nɛ Bari.” E nu a kɔ ama bee wa lu nyɛŋia loo.
18 Lo sɔ̄ pya Sadusii lo ba naa wee yiga kɔ aakɛ̄ bu luh le bee lu sa ye bip kɔ: 19 “Nɛɛ Tɔgɛnu, Mozis bee i ɛm nɛ kɔ lo a le wuga nɛɛdam ziī nɛɛ u bie ye wa sɔ̄ a sii ɛrɛ lɔgɔ nwiī, ye wuga nɛɛdam a su lo wa sa a ɛrɛ nwiī nɛ ye wuga. 20 Ɛrɛba wuga nɛɛdam bee le. Lo tuatua bee ii wa, e a u sɔ̄ a sii ɛrɛ lɔgɔ nwiī. 21 E lo eree baɛ bee su lo wa, sa a unage sɔ̄ a sii ɛrɛ lɔgɔ nwiī, e a bee siranage doo wo loo lo eree taa. 22 E ɛrɛba aba naa bee ɛrɛ lɔgɔ nwiī. E bu kpɛdumɛ, lo wa bee u. 23 Bu aakɛ̄ bu luh, lo wa elu wa mɛɛ ni? Nyɔnɛbee ɛrɛba aba bee ye ɛrɛ nua wa.” 24 Jizɔs bee wa kɔ nɛ kɔ: “Buii suā nu a le bu Kpa Kaɛ ale ekpo Bari ɛrɛ, nu anua bui aa tɛɛ̄ ekwɔ lo. 25 Nyɔnɛbee sɔ̄ ba e’aakɛ̄ bu luh, pya nɛɛdam naale e’ii wa ale nɛ wa dam, mɛ ba ele doodoo pya ɛnjɛl bunyɔɔ. 26 Mɛ kiiloo pya e’ua lo elu elɛɛ kɛ̄ bu luh, bui sii bee buū nu akiiloo te suu a le bu kpa Mozis, kɛ̄ Bari bee ye kɔ nɛ kɔ: ‘Mda na Bari Ebreham le Bari Aizik le Bari Jekɔb ni’? 27 A naale Bari pya e’ua, mɛ lo pya a le dum. Bui aa tɛɛ̄ kaāna ekwɔ.”
28 Sɔ̄ ziī nɛɛ yɛɛ pya ɛm kpa a bee le kɛ̄ dā sɔ̄ ba gaa amkɛ̄ emɔna kɔ a agara ue wa nɛ bu sīdee a bɔloo, a bee ye bip kɔ: “Amunu na alu tuatua* yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ lok a?” 29 Jizɔs ture ye nɛ kɔ: “Lo tuatua na, ‘Dā, Aa Izrɛl, Jɛhova o Bari lu ziī Jɛhova, 30 e o ɛrɛ ewereloo Jɛhova o Bari aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ le bu dɛ̄dɛɛ̄ o piogi le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekɛɛrɛ le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekpo.’ 31 Lo eree baɛ na ama, ‘O ɛrɛ ewereloo nɛɛ le ɔɔ le doodoo oloo loo.’ Lɔgɔ lok a kuī ee baɛ lo ba ama naale.” 32 Lo nɛɛ ɛm kpa bee ye kɔ nɛ kɔ: “Nɛɛ Tɔgɛnu, ue o kɔ ama lu kaka, ‘Aba ziī Bari a le, e lɔgɔ lo dɔɔ̄na naale, mɛ aba alɛ’; 33 e lo ewere ye loo aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekɛɛrɛ le bu dɛ̄dɛɛ̄ o ekpo sa wereloo nɛɛ le ɔɔ le doodoo oloo loo lu nu a kuī ee dɛ̄dɛɛ̄ zɔɔ ɔ’ɔp le waara zɔɔ.” 34 Sɔ̄ Jizɔs emɔna kɔ lo gbara su suānu aŋana lo ue, a bee ye kɔ nɛ kɔ: “Oo le kɛ̄ a binia loo Buɛ̄-mɛnɛ Bari.” Mɛ lɔgɔ nɛɛ naa bee ye dapna bip lɔgɔ ebip.
35 Kerewo, sɔ̄ Jizɔs bee lege aa tɔgɛnu bu tɔkaɛ, a bee kɔ: “Ena anua pya ɛm kpa kɔ Kraist lu nwiī Devid a? 36 Tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄, Devid bee kɔ, ‘Jɛhova* bee kɔ nɛ Nɛɛ-a-mɛ-ɛrɛ kɔ: “Ɛŋɛ mɛ tɛ̄ bara bahle mmɛ sɔ̄ m su pya o nɛɛ baa a yere kɛɛ̄ baɛ tɔ.”’ 37 Lo Devid bee ye kue Nɛɛ-a-ye-ɛrɛ, tɛɛ̄ doodoo wa lu ye nwiī?”
E gbɛnɛkpo nɛɛ a bee su ɛɛbu ye gbaɛ̄matɔ̄. 38 E sɔ̄ a gaa tɔgɛnu, a bee kɔ: “Nwanaadɛɛ̄ loo pya ɛm kpa lo ba yaa nyɔɔnyɔɔ bɛloo kiāŋa sa gbī kana muɛ̄ kɛ̄du, 39 le ɛŋɛtɛ̄ deesī te* bie bu tɔ bɔŋanaloo, le ɛŋɛtɛ̄ dɔ ka sɔ̄ alu ekue wa loo nuede. 40 Ba su dɛ̄dɛɛ̄ nu sah bah waa ua dam sa daādaa yere nyɔɔnyɔɔ dɛɛ̄ kara. Wa biaɛ elu gbɛnɛ ee lo pya dɔɔ̄na nɛɛ.”
41 E a bee ɛŋɛtɛ̄kɛ̄ edap yira muɛ nu tɛrɛ kpugi bu a sa ɛp kɛ̄ gbɛnɛkpo nɛɛ aa bee tɛrɛ kpugi doo, e booboo pya mɛnɛ bee le aa tɛrɛ gbɛnɛ-edo kpugi bu. 42 E ziī waa ua dam alu kporo bee lu sa tɛrɛ baɛ nwīgbagbara kpugi bu.* 43 Nyɔɔwo, a bee kue pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ wamaloo ye sa wa kɔ nɛ kɔ: “Kaka m kɔ i nɛ, waa ua dam alu kporo ama etɛrɛ kpugi bu ee dɛ̄dɛɛ̄ pya dɔɔ̄na nɛɛ. 44 Nyɔnɛbee dɛ̄dɛɛ̄ aba tɛrɛ aāloo gbɛnɛ-edo nu a wa le bah, mɛ alɛ aābu ye naɛ̄nu, tɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee ɛrɛ, dɛ̄dɛɛ̄ nu ebee tɔ̄ma dum.”