Lo Maak Bee Ɛm
7 Pya Farisii le pio pya ɛm kpa a aa Jerusɛlɛm bee bɔŋanaloo ye pii. 2 E ba bee muɛ pio pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ aa su bah a naa ɛɛ deā nu, lo a le bah ba naa loga.* 3 (Mɛ pya Farisii le dɛ̄dɛɛ̄ pya Juu naa wee de nu lo ba sii loga bah mmɛ bee zū bah wa, nyɔɔbee ba naa gbī elɛɛ bahloo lok pya nama tɛ a dee kere, 4 e sɔ̄ ba aa kɛ̄du, ba naa wee denu lo ba sii loga loo wa. A ɛrɛnage pya lo dɔɔ̄na doonu lo ba wee sere sa bialoo doo doodoo su kɔp, kāna, le nu alu esu nwīkpɔrɔ kwaā ziire maā.) 5 Nyɔɔwo, pya Farisii le pya ɛm kpa bee ye bip kɔ: “Ena anua pya a wee a nyɔɔnɛ dumɛ naa sere doonu pya nama tɛ a dee kere, mɛ ba su bah a naa ɛɛ deā nu a?” 6 A bee wa ture nɛ kɔ: “Nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aizaia bee kɔ leere kumaloo bɔɔlo pya baɛsī sɔ̄ a bee ɛm kɔ, ‘Pya nɛɛ ama nwa mɛ dɛɛ̄ tɛ̄maloo wa ekpa nyɔɔnu, mɛ wa beenyiɛ binia loo kɛ̄ m le. 7 Pya nɛɛ ama taāŋa mɛ bah bu yɔrɔ, nyɔnɛbee ba tɔgɛ tɔgɛnu pya nɛɛ.’ 8 Bui lɛɛbahloo lok Bari sa buii lɛɛbahloo* doonu kɛnɛkɛ̄ pya nɛɛ.”
9 Gbaāloo wo, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Bui su kiāŋana lɛmabahloo lok Bari lokwa bui kiisī lo enyɔɔnɛ bui sīdee doonu. 10 Bu edobah, Mozis bee kɔ, ‘Nwadɛɛ̄ o tɛ le o ka,’ e ‘Alu efɛ nɛɛ a kɔ ye tɛ ale ye ka gbee.’ 11 Mɛ bɔɔlo kɔ, ‘Lo a le ziī nɛɛ kɔ nɛ ye tɛ ale ye ka kɔ: “Ɛrɛgebah nu m ɛrɛ lo ebee i dɔbiī nɛ lu Kɔban (lo a le dɔɔ̄nu alu enɛ Bari),”’ 12 Buii ye lɛɛbahloo kɔ a doo kunɛ ziī nu nɛ ye tɛ ale ye ka. 13 Nyɔɔwo, bui doo kɔ lok Bari aa dɔna biī tɛ̄maloo bui doonu kɛnɛkɛ̄ lo bui tɔgɛ pya dɔɔ̄na. E bui doonage booboo nu a le doo wo ama.” 14 Nyɔɔwo, a bee sinagekɛ̄ kue gbɛnɛkpo nɛɛ yaaloo ye sa wa kɔ nɛ kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ bui gbānaa mɛ tɔ̄ sa dābeeloo nu nu ama kura. 15 Lɔgɔ nu a yii bu nɛɛ naa dap gbee nɛɛ; mɛ pya nu a aabu nɛɛ na a dap gbee nɛɛ a.” 16* ——
17 Sɔ̄ a bee aaloo gbɛnɛkpo nɛɛ a yii tɔ, pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee bɔātɛ̄ ebip ye nu akiiloo edobah a bee su kɔā ue a. 18 Nyɔɔwo, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Ekɔ bɔɔlo buii dānage beeloo ni? Ekɔ buii suā kɔ a naale nu a yii bu nɛɛ na a ye gbee a, 19 kuma sɔ̄ a naa yii bu beenyiɛ nɛɛ, mɛ a yii bu nɛɛ sa alu enɛ bu tɔbi ni?” Bu lo sīdee ama na a tɔgɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nuede ɛɛ a. 20 Gbaāloo wo, a bee kɔ: “Nu a aabu nɛɛ na a gbee nɛɛ a. 21 Nyɔnɛbee aābu beenyiɛ nɛɛ na pɔrɔ ekɛɛrɛ aa a, kunagā,* yib biu, fɛ nɛɛ, 22 kue wa, yɔgɔ oo, bag dogo, dag nɛɛ, saāŋa dogo, manyiɛ nu, kɔ gbee, eeloo nɛ nyɔɔ, le zuuga*. 23 Dɛ̄dɛɛ̄ pya pɔrɔ pɔrɔ nu ama aabu nɛɛ sa gbee nɛɛ.”
24 Lo sɔ̄ a aakɛ̄ sa kii barasī Taia le Saidɔn. A bee yii ziī tɔ bie lo kɛ̄ sa naa gbī kɔ pya nɛɛ a suā, kerewo, a naa bee dap gɔā loo pya nɛɛ. 25 Aba lo sɔ̄, ziī wa lo ye gbagbara nwiīnɛɛwa bee ɛrɛ edɔɔ̄ a naa ɛɛ bee dā nu a ye kiiloo bee lu sa ye wɛɛadɔ loo tɔ. 26 Lo wa bee le waa Grik a aa barasī Finishia a le Siria*, e a bee kiisī lo ebara ye kɔ a kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ lɛɛ loo ye nwiīnɛɛwa. 27 Mɛ a bee ye kɔ nɛ kɔ: “A lee kɔ gbomiɔŋɔ a dasī denu sa bu wa mma, nyɔɔbee a naa lee esu fituru gbomiɔŋɔ top tɛrɛ kɛ̄ nɛ miɔŋɔ gbo.” 28 Mɛ lo wa bee ye ture nɛ kɔ: “Aiī, a Nɛɛ-a-mɛ-ɛrɛ, kerewo, miɔŋɔ gbo a le kɛɛ̄ kasi wee de epɛɛ epɛɛ nuede a dɔ aabah gbomiɔŋɔ.” 29 Lo sɔ̄ a bee kɔ nɛ lo wa kɔ: “Nyɔɔbee ue o kɔ ama a, kii; pɔrɔ-edɔɔ̄ e’aaraloo o nwiīnɛɛwa.” 30 Nyɔɔwo, a bee kii be sa muɛ lo nwiīnɛɛwa a le ema nyɔɔ daɛ, e pɔrɔ edɔɔ̄ e’aara ye loo.
31 Sɔ̄ Jizɔs e’aara barasī Taia, a bee tɛɛ̄ Saidɔn sa ina kpaɛ̄ gbɛnɛ pɛnɛ Galilii sa tɛɛ̄ barasī buɛ̄ Dikapolis.* 32 Bie lo kɛ̄, ba bee su ziī nɛɛ naɛbee le ekamle* ye ma, e ba bee ye bara kɔ a bo ye.* 33 E a bee ye su aā yɛɛ gbɛnɛkpo nɛɛ kuma kɛ̄ alu kpoogaloo kɛ̄. Lo sɔ̄ a bee yere bee nwībah ye bu tɔ̄ lo nɛɛ sa tup maāsa ye daa nyɔɔ edɛm. 34 E a dana dɛɛ̄ ɛma bunyɔɔ sa sere gbɛnɛ piogi*, sa kɔ nɛ lo nɛɛ kɔ: “Ɛfata,” lo a kura, “Yeea.” 35 Lo sɔ̄, tɔ̄ ye bee kpaā, e ye ekamle bee ɔp sa a bɔātɛ̄ ekɔ ue leere. 36 Lo sɔ̄ a bee wa nɛ lok kɔ ba aa kɔ nɛ lɔgɔ nɛɛ, mɛ kɛ̄ a wa agɛrɛbah kɔ nɛ doo, kɛ̄ ba kiinagesī lo ekɔ yaari doolo. 37 Bu kaka, a bee wa lu nyɛŋia loo gbɛnɛ, e ba bee kɔ: “Edoora dɛ̄dɛɛ̄ nu leere. A doonage kɔ nɛɛ naɛbee a dā nu, e nɛɛ bɔ̄nɔ a kɔ ue.”