Lo Maak Bee Ɛm
1 Bɔātɛ̄ le yereue akiiloo Jizɔs Kraist, Nwiīnɛɛdam Bari: 2 Dookɛ̄ a bee lu e’ɛm tɛ̄ma nu nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Aizaia doo kɔ: “(Ɛp! m gaa yere na nɛɛ lɛɛratam a zaāsī, lo a gaa le kwa o dee a sɛɛ.) 3 Ziī muɛ̄ gaa wiikpā bie bu kpo-sagara-wii kɔ: ‘Kwaa dee Jɛhova!* Dooraa kɔ ye dee a lera.’” 4 Jɔn Nɛɛ Limaā bee le bu kpo-sagara-wii gaa zue kɔ liamaā lu nu a tɔgɛ kɔ nɛɛ ekiiya lokwa alu e’aaloo ye pɔrɔ ye nɛ. 5 Dɛ̄dɛɛ̄ pya a le barasī Judia le dɛ̄dɛɛ̄ pya a tɔɔ̄ Jerusɛlɛm bee ye lu loo, e a bee wa limaā* bu Pɛnɛ Jɔdan sa ba bee kɔ wa pɔrɔ siā. 6 Jɔn wee yaa bɛloo alu esu zia kamɛl kwaā sa bɔba kpanam gaatɛ̄ ye, e nu a wee de na ngurube le nɔɔ̄ yaago a le bu wii. 7 E a gaa bee zue kɔ: “Nɛɛ a mɛ ɛrɛ ekpo ee gaa lu, lo nɛɛ mm bɔloo e’uulookɛ̄ sa yɔbara eziī ye kpa ekaɛtɔ. 8 Mda li i maā tɛ̄maloo maā, mɛ alɛ eli i maā tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄.”
9 Bu lo gbo dee, Jizɔs bee lu aa Nazarɛt loo Galilii, e Jɔn bee ye limaā bie bu Pɛnɛ Jɔdan. 10 E aba sɔ̄ a* aabu maā a, a muɛ bunyɔɔ a gaa kpaā, e edɔɔ̄ Bari a doodoo* bɛmaakuku bee ye dɛɛa nyɔɔ. 11 E ziī muɛ̄ a aa bunyɔɔ bee kɔ: “Olo na mdaa Nwiīnɛɛdam m wereloo a; bu mɛ ɛɛ a loo.”
12 E aba sɔ̄ a, lo edɔɔ̄* bee ye ture kuma bu kpo-sagara-wii. 13 Nyɔɔwo, a bee tɔɔ̄ bu kpo-sagara-wii loo 40 biradee, e Setan bee ye doā-ɛp. A bee le yɛɛ pɔrɔ nam kuɛ, mɛ pya ɛnjɛl aa bee ye kuūdɛɛ̄loo.*
14 Nyaawo, sɔ̄ elua e’aa Jɔn, Jizɔs bee kii Galilii sa zue le yereue akiiloo Bari 15 kɔ: “Sɔ̄ a bee lu esere e’era, e Buɛ̄-mɛnɛ Bari ewaraloo kɛ̄, kiiyaa sa ɛrɛ yira bu le yereue.”
16 E sɔ̄ a gaa bee kiā kpaɛ̄ Pɛnɛ Galilii, a bee muɛ Saimɔn le ye wuga Andru ba gaa top gbɔ̄ nyɔnɛbee ba bee le pya fɛ bari. 17 Nyɔɔwo, Jizɔs kɔ wa nɛ kɔ: “Nyɔɔnɛaa mɛ, e m doo kɔ bui lu pya aa nɛɛ.”* 18 E aba sɔ̄ a, ba bee lɛɛbahloo wa gbɔ̄ sa ye nyɔɔnɛ. 19 Sɔ̄ ekiā kina nɛ sī, a bee muɛ baɛ wuga lo a le Jems le Jɔn pya miɔŋɔ Zɛbidii lo ba bee le bu wa fah gaa kwa wa gbɔ̄, 20 e aba sɔ̄ a, a bee wa kue. Nyɔɔwo, ba bee aaloo wa fah le wa tɛ Zɛbidii bie kpaɛ̄ pya nɛɛ ba bee su loo tam sa nyɔɔnɛ Jizɔs. 21 E ba bee kii Kapaniɔm.
E aba sɔ̄ Doonu Dee Fɛɛrɛloo bee bɔātɛ̄, a bee yii bu tɔ bɔŋanaloo sa bɔātɛ̄ etɔgɛ nu. 22 E kɛ̄ a tɔgɛ nu doo bee wa lu nyɛŋia loo, nyɔnɛbee a bee tɔgɛ nu doodoo nɛɛ a ɛrɛ ekpo, e a naale doodoo pya ɛm kpa. 23 Aba lo sɔ̄, a ɛrɛ ziī gbara edɔɔ̄ a naa ɛɛ bee le bu lo a bee le bu lo tɔ bɔŋanaloo, e a wiikpā kɔ: 24 “Ena i ɛnia a, a Jizɔs nɛɛ Nazarɛt? O elua wee gbee i sī ni? M suā kɔ o lu Nɛɛ A Le Kaɛ alu eyere tɛ̄mabah Bari!” 25 Mɛ Jizɔs bee kɔgara ue lo pɔrɔ-edɔɔ̄ sa kɔ: “Ɔbɛpiī, sa ye aa bu!” 26 E lo edɔɔ̄ a naa ɛɛ a bee top lo gbara tɛrɛ kɛnɛkɛ̄ sa doo kɔ a nyɔŋ kwak-kwak sa bɔātɛ̄ ewiikpā, lɛɛ a aa ye bu. 27 Kɛādoo, a bee lu nyɛŋia loo pya lo nɛɛ sa ba bɔātɛ̄ ekɔ yɛɛ wa kɔ: “Ena ama ni? Aā tɔgɛnu sɛh! A nɛ lok kunɛ pya edɔɔ̄ a naa ɛɛ sa ba gbaɛ̄ ye tɔ̄loo.” 28 Nyɔɔwo, kpɛa a ye kiiloo bee nwaabah yaara ina dɛ̄dɛɛ̄ barasī Galilii.
29 Lo sɔ̄ ba bee aa bu tɔ bɔŋanaloo a sa kii tɔ Saimɔn le Andru, e Jems le Jɔn bee wa nyɔɔnɛ. 30 E ka-nwaa Saimɔn bee le emakɛ̄ nyɔɔbee zuumiā, e aba lo sɔ̄ ba bee kɔ nɛ Jizɔs kɔ nu aa ye yɔ. 31 A yii ye kpaɛ̄ ye aabahloo bah sa ye dana lɛɛ kɛ̄, e lo zuumiā bee ye aaloo sa lo wa bɔātɛ̄ esitam wa nɛ.
32 Mɛ sɔ̄ elua loo uunɛ sɔ̄ zue edɛba, pya nɛɛ bee su dɛ̄dɛɛ̄ pya loo naa nwaɛ̄ le pya pɔrɔ-edɔɔ̄ bee le loo ye ma; 33 e dɛ̄dɛɛ̄ pya a le bu lo buɛ̄ bee bɔŋia nutɔ a. 34 Nyɔɔwo, a bee bo gbɛnɛ-edo pya nɛɛ keekee eyɔloo bee le loo, e a kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ lɛɛloo gbɛnɛ-edo aba, mɛ a naa bee yiga kɔ pya lo pɔrɔ-edɔɔ̄ a kɔ ue nyɔnɛbee ba bee suā kɔ alɛ na Kraist a*
35 E bagara lɔɔrɛ sɔ̄ zii bee lege kɛ̄, a bee aakɛ̄ sa kii kɛ̄ etɔɔ̄ aba ɛɛ, e a bɔātɛ̄ yere kara. 36 Kerewo, Saimɔn le pya a bee ye le loo bee bɔātɛ̄ egbī ye 37 e sɔ̄ ba emɔna ye, ba kɔ ye nɛ kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ aa a gbī.” 38 Mɛ a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Dooraa i kii dɔɔ̄na kɛ̄, bu pya buɛ̄ a i le waɛloo, lokwa m zuenage ue bie lo kɛ̄ nyɔnɛbee nu anua m bee lu lo.” 39 E a bee kii sa zue ue bu pya tɔ bɔŋanaloo a le tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Galilii sa kpo pɔrɔ-edɔɔ̄ lɛɛloo pya nɛɛ.
40 E ziī nɛɛ ebiakpaŋ bee ye lunage loo, ye kunɛzū kɛ̄ kɛ̄sī sa ye bara kɔ: “Lo o gbī, o dap doo kɔ m ɛɛ.” 41 Nyɔɔ toesaɛ̄ a ye ɛrɛ loo, a niina bah ye daaloo sa ye kɔ nɛ kɔ: “M gbī! Loo a a ɛɛ.” 42 Aba sɔ̄ a, lo ebiakpaŋ aa ye loo, e loo ye bee ɛɛ. 43 E a bee ye kɔ nɛ kɔ a nwaabah kii lɛɛ a nɛ ye lok agɛrɛ, 44 sa ye kɔ nɛ kɔ: “O aa kɔ lɔgɔ nu nɛ lɔgɔ nɛɛ, kii, su oloo tɔgɛ nɛɛ ewɔp sa ye nɛ dɔɔ̄nu a tɔgɛ kɔ o e’ɛɛra dookɛ̄ alu ekɔ bu lok Mozis doo lo etɔgɛ kɔ elua ebo a.” 45 Mɛ lo gbara bee kii sa bɔātɛ̄ ekɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee muɛ yaari, e Jizɔs naa bee dapna yii lɔgɔ buɛ̄ sɔ̄ pya nɛɛ emuɛ ye mɛ a bee tɔɔ̄ kɛ̄ alu kpoogaloo, kerewo, pya nɛɛ bee kiisī lo elu ye loo aā dɛ̄dɛɛ̄ barasī.